Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-6T/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217012849
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7217012849.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich A. B. a C.

D., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2025 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
E. F., nar. X.X.XXXX v D.
trvale bytom D. G.
H. I. J. K.: A. XX, K.

j e v i n n á , ž e

v byte na ul. A. X a na rôznych miestach v Košiciach, od presne nezisteného času spôsobovala fyzické
a psychické utrpenie maloletému G. H. F., nar. X.X.XXXX a to opakovaným a častým bitím rukami,
prakerom, vodítkom na psa po rôznych častiach tela, nútením k zjedeniu vlastných zvratkov, neustálym
kričaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, násilnou izoláciou od kamarátov, obmedzovaním
v prístupe do bytu, neustálym kontrolovaním, vyhrážaním sa nožom, kde pri poslednom incidente dňa
23.7.2016 zaútočila nožom na poškodeného a spôsobila mu ľahké poranenie ruky s dobou liečenia

do 7 dní, taktiež vyhrážaním sa umiestnením na psychiatriu a opakovanou dlhodobou manipuláciou
okolia a odborníkov za účelom navodenia dojmu psychických problémov poškodeného a následného
dosiahnutia stanovenia psychiatrickej diagnózy, a tak aj získania finančného prospechu, vyvolávanie
strachu a stresu u poškodeného, čo ohrozovalo jeho psychické a fyzické zdravie a obmedzovalo jeho
bezpečnosť

t e d a

blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenia a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou a iným správaním, ktoré ohrozilo jeho fyzické a psychické zdravie,

t ý m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu obžalovanej súd podmienečne
odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na obžalovanú E. F. obžalobu pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona.
V prejednávanej veci rozhodol Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 09. mája 2023, sp.zn.:
K2-6T/87/2017, ktorým bola obžalovaná E. F. uznaná vinnou zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v byte na ul. A. X a na rôznych miestach v Košiciach, od presne nezisteného času po dobu dlhšiu ako

jeden rok do 1.9.2016 spôsobovala fyzické a psychické utrpenie maloletému G. H. F., nar. X.X.XXXX,
a to opakovaným a častým bitím rukami, prakerom, vodítkom na psa po rôznych častiach tela, nútením
k zjedeniu vlastných zvratkov, neustálym kričaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, násilnou
izoláciou od kamarátov, obmedzovaním v prístupe do bytu, neustálym kontrolovaním, vyhrážaním sa
nožom, kde pri poslednom incidente dňa 23.7.2016 zaútočila nožom na poškodeného a spôsobila mu

rezné poranenie ruky s dobou liečenia do 7 dní, taktiež vyhrážaním sa umiestnením na psychiatriu
a opakovanou dlhodobou manipuláciou okolia a odborníkov za účelom navodenia dojmu psychických
problémov poškodeného a následného dosiahnutia stanovenia psychiatrickej diagnózy, a tak aj získania
finančného prospechu, vyvolávanie strachu a stresu u poškodeného, čo ohrozovalo jeho psychické a
fyzické zdravie a obmedzovalo jeho bezpečnosť.

Bol jej za to uložený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd napadnutý rozsudok uznesením sp. zn.: 6To/11/2023 zo
dňa 19. 4. 2024 zrušil podľa § 321 ods. 1, písm. b), c) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V zmysle zákona č. 150/2022 Z.z. (o súdnej mape) v znení neskorších predpisov výkon súdnictva

bývalého Okresného súdu Košice II od 1.6.2023 vykonáva Mestský súd v Košiciach.
Krajský súd v zrušujúcom uznesení prvostupňovému súdu vytkol, že nebolo jednoznačne preukázané,
aby obžalovaná naplnila kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby v zmysle § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona teda že čin bol páchaný po dlhší čas.
Považoval za dôležitú tú skutočnosť, že je dôležité ustáliť začiatok trestnej činnosti na konkrétny čas bez

akýchkoľvek pochybností. Poukázal na to, že v skutkovej vete obžalobného návrhu zo dňa 07.11.2017 je
doba spáchania trestného činu opísaná slovami: „od presne nezisteného času po dobu dlhšiu ako jeden
rok do 01.09.2016“. Z tohto hľadiska je zrejmé, že prokurátor neustálil konkrétnu dobu a čas od ktorého
malo dochádzať k páchaniu protiprávnej činnosti. Následne v obžalobnom návrhu uviedol jednotlivých
svedkov, ktorí uvádzali určité obdobie, od ktorého spoznali poškodeného, či si všimli zlé správanie jeho

matky ku nemu. Zhrnutím týchto skutočností prokurátor na jednej strane v obžalobnom návrhu neurčil
konkrétnu dobu od keby malo dochádzať k páchaniu protiprávnej činnosti, ale na druhej strane uvádza,
že od toho - ktorého svedka od takej doby malo dochádzať k páchaniu protiprávnej činnosti.
Bez toho, aby bol vykonaným dokazovaním preukázaný začiatok páchania trestnej činnosti, nie je
možné obžalovanú odsúdiť v kvalifikovanej skutkovej podstate. Aj v tomto prípade platí zásada trestného

konania„indubioproreo".Súdnemôževyvodzovaťnáležitézistenieskutkovéhostavuvecizdomnienok,
hypotéz a ani z laických úvah. Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazoch, v
akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovanej a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení,
musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovanej (NS SR- R 14/1964, R 71/1971, rozhodnutie NS
SR, sp. zn. 5To 17/2009 zo dňa 25.02.2010).

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nevyhodnotil a nezohľadnil všetky skutkové okolností
vyplývajúce z vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nejasných
a neúplných skutkových zistení, ktoré sú do istej miery dané aj tým, že okresný súd sa riadne
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo viedlo krajský súd k záveru o
potrebe zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátení veci okresnému súdu, aby vec v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Záverom vyslovil odvolací súd právny názor, že v prejednávanej trestnej veci nebolo teda bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že by daný skutok mala obžalovaná páchať po dlhšiu dobu, ako
to predpokladá ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona

V ďalšom konaní odvolací súd uložil prvostupňovému súdu nanovo vyhodnotiť všetky skutkové detaily
a všetky doposiaľ zabezpečené dôkazy, a to najmä vo vzťahu k spôsobu spáchania trestného činu „po
dlhší čas,“ a to s poukazom aj na osobu obžalovanej a poškodeného. Zároveň považoval žiaduce, aby
sa okresný súd náležitým spôsobom vysporiadal aj s obsahom písomnej korešpondencie poškodeného
adresovanú obžalovanej, (ktorá bola predložená v odvolacom konaní).

V súlade s pokynom odvolacieho súdu bolo dokazovanie doplnené oboznámením korešpondencie
medzi obžalovanou a poškodeným (z č. l. 960-968), aktuálnymi odpismi registra trestov poškodeného
a obžalovanej, výpismi z evidencie priestupkov a správy z miesta pobytu obžalovanej (správa OR PZ
Prešov OO PZ Drienov z č. l. 1008).
Vzhľadom zrušenie predchádzajúceho rozsudku v celom rozsahu konajúci súd považoval potrebné

opätovne uviesť obsah vykonaných dôkazov, z ktorých vychádzal pri meritórnom rozhodnutí.

Obžalovaná E.F.nahlavnompojednávanívyhlásila,žejenevinná.Nahlavnompojednávanívypovedala
v tom význame, že keď mal G. 6 rokov, pri vstupných vyšetreniach bolo zistené, že nebude zvládať
normálnu ZŠ a bolo jej odporúčané, aby išiel na špeciálnu školu do Barce. Už v troch rokoch mu bola

diagnostikovaná porucha ADHD. V škole sa správal voči spolužiakom agresívne, rozbil okno, stoličku. Z
uvedeného dôvodu mu riaditeľka základnej školy vybavila osobnú asistentku a špeciálnu pedagogičku.
Po šiestom ročníku navštevoval špeciálnu školu na Opátskom, pretože riaditeľ školy ho už nechcel mať
na svojej základnej škole. Po skončení základnej školy mohol zostať v dvojročnom štúdiu na špeciálnej
škole Vyšné Opátske a mohol ísť do invalidného dôchodku, bola však proti tomu.

Obžalovaná poprela, aby G. nútila jesť zvratky. Keď ona bola malá, mama ju nútila zjesť celý obed. Keď
ho vyvrátila, dala jej ďalšie jedlo, až kým ho nezjedla. Túto situáciu jej synovia otočili proti nej.
K tomu, že na G. kričala, uviedla, že dva mesiace dochádzalo k situácii, keď si urobil svoju pracovňu
na zasklenom balkóne, kedy používal slúchadlá. Keď bola v inej izbe a nevedela sa postaviť, musela
kričať, aby ju počul.

Tvrdila, že Jakuba nebila ani rukami ani prakerom, ani vodítkom. Praker nevlastní, silu v rukách nemá.
Raz použila vodítko proti staršiemu synovi po predchádzajúcej hádke, ale ani jeho neudrela, iba ním
švihla kvôli výstrahe, pričom rozbila luster.
Poprela, že G. ponižovala. Práve naopak, povzbudzovala ho, že je šikovný a múdry, o čom svedčí aj
skutočnosť, že má jazykový certifikát s Cambridge univerzity B2.

K tomu, že ho mala izolovať od kamarátov uviedla, že vzhľadnom na Aspergerov syndróm ho púšťala
vonku iba s asistentom. Raz došlo k tomu, že ho pustila aj s kamarátmi, pričom neprišiel domov v
dohodnutom čase, ale meškal 4 hodiny. Pri tejto príležitosti ho chcela potrestať a povedala mu, že bude
tak dlho pred dverami ako dlho meškal. Tiež uviedla, že sama je chorá a často leží. Zároveň si myslí, že
mala právo rozhodnúť, s kým sa bude jej syn stýkať. Okrem D. L. jej syn ani žiadneho kamaráta nemal.

Ako trest používala zákaz používania mobilného telefónu. Jakuba trest rozhneval a bol na ňu agresívny.
Niekedy mu dala po zadku alebo výchovnú facku, pretože aj ona bola prísne vychovávaná, ale nerobila
to s tým úmyslom, aby mu uškodila. Zbila ho napríklad za to, že si kúpil tričko, ktoré mu nedovolila.
Pokiaľ ide o incident, pri ktorom sa G. zranil nožom, obžalovaná poprela, aby mu zranenie spôsobila
ona. Na dovolenke v Egypte došlo medzi nimi k potýčke, pri ktorej bol G. agresívny a útočil na ňu nožom,

pri čom sa sám zranil.
Od 15-tich rokov žil jej syn G. u brata K. na základe súdneho rozhodnutia. Všetko zlé, čo G. na ňu tvrdí,
má od brata K., ktorý ho nahováral proti nej.
Vo výpovedi po vrátení veci krajským súdom obžalovaná uviedla, že jej syn G. je v pátraní polície, kvôli
podozreniu zo spáchania trestnej činnosti, ani ona nevie, kde sa aktuálne nachádza.

Ďalej sa vyjadrila k dôkazom doplneným po vykonaní odvolacieho konania. K zázname o priestupku z
roku 2021 uviedla, že počas zákazu vychádzania v rámci opatrení proti Covid-19 bola s G. na letisku,
odkiaľ mali odletieť do Hurghady. Policajti, ktorí ich kontrolovali im oznámili, že do Egypta mohli cestovať
len za prácou alebo kvôli pobytu. Letenky sme mali riadne kúpené. Keďže im nevyplatila 200,- eur,
ktoré po nich požadovali, povedali, že ich budú riešiť v priestupkovom konaní. Doposiaľ na žiadnom

priestupkovom konaní nebola. Iné trestné stíhanie nemá. Žije z invalidného dôchodku vo výške necelých
400,- eur, od septembra bude poberať starobný dôchodok. G., navštevovala aj počas výkonu trestu
v Košiciach - Šaci, žiadala ho, aby zmenil výpoveď, čo odmietol s tvrdením, že by mohol byť stíhaný
za krivú výpoveď.Výsluch poškodeného G. F. (M.) sa nepodarilo zrealizovať, keďže predvolanie na posledné hlavné
pojednávanie sa mu nepodarilo doručiť. Z prihliadnutím na to, že v predchádzajúcom konaní využil
právo odoprieť výpoveď a na jeho vyjadrenie prednesené obžalovanej, že výpoveď meniť nebude, súd

bol nútený vychádzať zo zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania. Jeho výsluch bol vykonaný
zmysle § 135 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku v čase, keď mal menej ako 18 rokov. Je potrebné
zdôrazniť, že jeho výsluch bol vykonaný tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať, a to za
účasti znalca z odboru psychológie a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V konaní pred súdom bolo preto možné vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených

v § 263 Trestného poriadku. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, bola vypočutá na spôsob, akým bol
výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.
Poškodený G. F. (Laborecký) vo svojej výpovedi spontánne začal popisom konfliktu, pri ktorom ho
obžalovaná zranila nožom a následne sa sama porezala. Vyhrážala sa mu, že keď ju udá, udá aj ona
jeho. Kým býval u obžalovanej, nemohol chodiť vonku, od bytu nemal vlastné kľúče. Zo školy musel
ísť rovno domov. Často ho trestala. Prvý krát ho zbila vodítkom na psy, keď mal 6 rokov. Keď vyvracal

špenát, ktorý mu nechutil, musel ho naspäť zjesť. Vyvolávala u neho strach, že mu ublíži a vyhrážala sa
mu hospitalizáciou na psychiatrii. Od troch rokov navštevuje psychiatrov, údajne kvôli nespavosti. Jeho
mama sa ich snažila presvedčiť, že má psychózu a jeho nútila, čo má rozprávať. Počas hospitalizácie na
psychiatrii v C. napísal ÚPSVaR Košice list, v ktorom uviedol, že k obžalovanej nechce ísť, že sa jej bojí.
Užíval Haloperidol a Oxazepam. Po ich užití bol ospalý a agresívny. Poškodený potvrdil, že obžalovaná

ho pri konfliktoch oslovovala hanlivo a urážlivo. U brata K. sa cíti dobre, má väčší kľud.
Zo zápisnice o výsluchu K. M. je zrejmé, že obžalovaná sa k poškodenému G. F. (t. č. M.) správala
spôsobom, ktorý mu spôsoboval utrpenie. Svedok K. M. v úvode svojej výpovede popísal incident medzi
obžalovanou a poškodeným, ku ktorému došlo 23.7.2016 v Egypte, kde poškodenému G. obžalovaná
spôsobila poranenie nožom. Cestou zastupiteľského úradu zariadil, že sa G. vrátil do Košíc. Následne

mu bol rozhodnutím súdu Jakub zverený do opatery. Zdôraznil, že obžalovaná mala snahu prezentovať
G. ako psychicky narušeného, aby mohla poberať príspevky za jeho opateru. Opakovane zariaďovala
jeho hospitalizáciu na psychiatrii a nútila ho užívať psychofarmaká. Ak dochádzalo k agresívnemu
správaniu G. voči obžalovanej, tieto boli ňou vyprovokované. Informácie o správaní obžalovanej
týkajúce sa jej pohŕdavého správania, ponižovania, vyvolávania stresu, izolácie od rovesníkov, citového

vydierania a bezdôvodných trestov, mal priamo od poškodeného G.. Jeho vyjadrenia považoval za
vierohodné, lebo aj voči nemu sa obžalovaná správala podobne. K. M. tiež uviedol, že odkedy je G. v
jeho opatere, nejaví príznaky žiadnej duševnej choroby.
Svedkyňa A. N. A. uviedla, že ÚPSVaR Košice (kde je zamestnaná) bol ustanovený ako opatrovník
mal. poškodeného G. F. rozhodnutím súdu. Svedkyňa ďalej vypovedala, že bola vykonaná previerka v

domácnosti K. M., u ktorého sa vtedy maloletý G. zdržiaval na základe neodkladného rozhodnutia súdu.
Bolozistené,žeG.navštevuje2.ročníkstrednejškoly.Štúdiumhobaví.Došlokzlepšeniujehosprávania
aj vo vzťahu k spolužiakom, zlepšil sa aj jeho prospech, pričom vyjadril svoju vôľu ostať u brata s tým, že
k matke nemal záujem sa vrátiť. Vzťah k matke hodnotil negatívne vzhľadom na jej prejavy, ktoré voči
nemu z jej strany smerovali. ÚPSVaR D. preto dal odporúčajúce stanovisko na umiestnenie maloletého

G. do starostlivosti už dospelého brata K.. Vykonával šetrenia aj v domácnosti jeho A. E. F., ktorá bola
zapojenádorôznychsociálnychprogramovscieľomharmonizovaťvzťahyvrodine.Napodkladečinnosti
nadácie„Úsmevakodar“bolvytvorenýprogram,ktorývyvrcholilvjanuári2018.Výsledkombolozistenie,
že G. v podmienkach domácnosti svojho brata K. prosperuje. Došlo k zmene jeho správania v tom
význame, že prejavy agresivity, ktoré boli zistené a tiež popísané jeho matkou sa neopakovali. ÚPSVaR

Košicenaposledy27.5.2019vykonalšetrenieapohovorsG.vmarci2019.VtedyG.uviedol,žesmatkou
sa nestretáva, k matke sa nechce vrátiť, pričom zmenil si priezvisko a toho času sa volá G. M.. Štúdium
na škole ho veľmi zaujímalo, chcel by ho dokončiť a pokračovať v ďalšom štúdiu. Na žiadne zdravotné
ťažkosti sa nesťažoval.
Svedkyne H. K. a G. G. boli susedmi obžalovanej.

Svedkyňa H. K. uviedla, že obžalovaná sa nasťahovala do bytu na Meteorovej 3 v Košiciach v roku 2001.
Od G. útleho detstva bolo počuť z bytu obžalovanej Jakubov plač. Ako G. rástol, situácia sa nemenila.
Z bytu obžalovanej svedkyňa často počula, že na neho kričí a vulgárne mu nadáva. G. bol svedkom
návštev otca, pri ktorých dochádzalo medzi obžalovanou a jej partnerom k hádkam, ktoré často riešila
polícia.

Svedkyňa H. K. vypovedala o troch prípadoch, keď videla, ako obžalovaná G. bila. Keď mal asi 7 rokov
počas cestovania v električke obžalovaná so zaťatými zubami G. prikazovala, že sa nesmie ani obzrieť,
kričala na neho a nadávala mu, až sa ostatní cestujúci pohoršovali. Po vystúpení na zastávke Senný
trh ho schmatla a bila, keď nechcel ísť popri nej.Bila ho aj preto, že sa mu nedarilo, keď sa učil bicyklovať, vtedy mohol mať asi 10 rokov. Keď mal G.
11-12 rokov, svedkyňa videla, ako obžalovaná bila G. barlou pri OC Važec. Keď G. chodil do školy, nemal
kľúče od bytu. Sedel na rohožke pred dverami, často aj do ôsmej až deviatej večer, čo videli aj ostatní

susedia, ktorí sa nad tým pohoršovali. G. bol zakríknutý, vonku nechodil, kamarátov nemal, rozprával
málo. Keď ho videla vonku, tak väčšinou s obžalovanou. Trpel preto, ako sa k nemu jeho matka správala.
Nikdy sa však o matke nerozprával a bál sa o nej s cudzími osobami hovoriť.
Keď bol starší a silnejší, bránil sa tomu, ako sa obžalovaná ku nemu správala. H. K. bola svedkom, ako
obžalovaná privolala políciu a policajtom sa sťažovala, že jej G. ubližuje a že by mal byť na psychiatrii. To

čo z neho vyrástlo, je možné pričítať za vinu výlučne obžalovanej. V obchode alebo inde na verejnosti
sa dokázala pretvarovať a správala sa naoko slušne. Tak tomu bolo aj v čase, keď za ňou chodili úradníci
zo sociálky.
H. K. sa obávala, že aj ku nej by sa mohla obžalovaná správať agresívne, preto sa jej vyhýbala. Svedkyni
bolo G. ľúto, ale nevedela, ako riešiť jeho situáciu. Vedela, že susedia kvôli správaniu obžalovanej
posielali anonymy úradom, ktoré boli potom prešetrované.

Svedkyňa G. G. sa prisťahovala do domu, v ktorom obžalovaná už bývala, keď mal G. asi 2 až 3
roky. Uviedla, že z protiľahlého bytu obžalovanej sa často ozýval krik a plač, ktorý sa stále stupňoval.
Obžalovaná na Jakuba kričala, vyhrážala sa mu zabitím a nadávala mu aj vulgárne. Bolo to skoro
každý deň. G. videla plakať, keď po večeroch sedel na chodbe a svedkyňa išla venčiť psíka. Bližšie sa
nezaujímala, prečo plače, lebo sa obžalovanej bála. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či mal G. kľúče od

bytu. Potvrdila však, že G. často sedel na chodbe a čakal, kým sa obžalovaná vráti domov. Vo vzťahu
k G. zdôraznila, že ako dieťa bol zlatý chlapec, stále sa slušne pozdravil. Nikdy sa jej však osobne na
obžalovanú nesťažoval.
Svedkyňa G. G. od iných susedov sprostredkovane vedela, že obžalovaná G. bila, a že ho mala
priväzovať o radiátor. Svedkyňa však nebola svedkom toho, aby obžalovaná spôsobovala svojmu synovi

fyzické utrpenie. U nich v byte nikdy nebola. Svedkyňou popisované udalosti sa vzťahujú na obdobie od
roku 2003-2004, keď bol G. ešte malým dieťaťom do doby, kým sa obžalovaná z bytu neodsťahovala.
Svedok D. L. bol priateľom poškodeného G. v inkriminovanom období. K predmetnému skutku bol
vypočutý aj v štádiu prípravného konania. Poškodeného G. F. spoznal v 6. ročníku na ZŠ na Vyšnom
Opátskom, na ktorú on prestúpil. Boli kamaráti. Na svoju mamu sa mu G. sťažoval, že ho týra, že mu

robí presne to, čo aj jeho bratovi. Zakazovala mu chodiť vonku. Svedkovi hovoril, že ho mama bije a
že na ňom hasí cigarety. Nútila ho nosiť dlhé vlasy, aby vyzeral ako dievča. O tom, že je Jakub týraný
sa rozprávali v škole aj učiteľky.
Keďže G. nemohol chodiť vonku, raz ho svedok doma navštívil. Vtedy bol svedkom toho, ako mama
poškodeného „vybuchla“. Povedal jej niečo, v dôsledku čoho ho fyzicky napadla, kričala na neho, bila

ho, až napokon zavolala políciu. Svedok si pamätal, že si obidvaja nadávali a kričali po sebe. G. vtedy
svoju mamu nenapadol, iba sa bránil. Počas ich incidentu sa obaja držali za odev, obžalovaná s ním bila
o chladničku. Čo bolo dôvodom jej správania, k tomu sa vyjadriť svedok nevedel. Kým prišli policajti, G.
aj svedka zamkla v izbe napriek tomu, že s tým svedok nesúhlasil. Keď prišli policajti, odomkla dvere na
izbe a policajtom povedala, že G. je agresívny a že ju napadol. Policajti sa svedka nič nepýtali, mysleli

si, že agresorom je G. a svedkovi povedali, aby odišiel preč. Toho dňa prišla pre G. sanitka, ktorá ho
odniesla na psychiatriu.
Na položené otázky svedok D. L. uviedol, že keď sa prezliekali na hodinu telocviku, na tele G. videl stopy
po násilí a to modriny na rukách, na nohách, ale aj po ostatných častiach tela.
G. nosil stále to isté oblečenie, smrdel, nové veci mu obžalovaná nekupovala. Nenosil si ani desiatu.

Topánky mu kúpil jeho brat. Taký stav počas celého štúdia od 6. až do 8. ročníka. V ôsmom ročníku
Jakub odišiel na gymnázium a presťahoval sa k svojmu bratovi. Kamarátili sa však aj naďalej. Od G. sa
svedok dozvedel, že sa cíti lepšie, odkedy býva u brata.
Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania za účelom
odstránenia rozporov. V prípravnom konaní niektoré udalosti popisovali presnejšie, čo svedok D. L.

vysvetlil odstupom času. Zdôraznil, že na výsluchu v roku 2017 vypovedal presnejšie, viac si pamätal.
Potvrdil, že to, čo vypovedal pred vyšetrovateľom, sa zakladalo na pravde.
Kamarátsky vzťah s poškodeným mal aj svedok F. L.. Aj on najprv popísal konflikt medzi poškodeným
a obžalovanou, po ktorom k nim prišla polícia. Od poškodeného vedel, že išiel bývať k bratovi, keď sa s
mamou pohádali. V prípravnom konaní tento svedok podrobnejšie vypovedal o tom, ako ho mama bila,

nedala mu kľúče od bytu a poranila ho nožom. Svedok F. L. uviedol, že v prípravnom konaní si lepšie
pamätal okolnosti, pre ktoré bol vypočúvaný, a že jeho výpoveď sa zakladá na pravde.
Svedkyňa K. A. O. pracovala v Centre špeciálneho pedagogického poradenstva, ktoré G. F. navštevoval
od roku 2005. Najprv boli zistené u neho poruchy reči, navštevoval logopédiu. Neskôr boli u neho zistenéporuchy učenia vo forme dyslexie, dysortografie a dyskalkulie. Od roku 2012 bol študentom Spojenej
špeciálnej školy na ulici P., kde prestúpil zo ZŠ na ulici Jenisejskej. Po ukončení školy pokračoval v
štúdiu na Gymnáziu na ulici P. X D..

Počas procesu adaptácie v Spojenej špeciálnej škole bolo jeho správanie primerané, k zhoršeniu
správania došlo v 7. ročníku, keď mal asi 13 rokov. Snažil sa byť dominantný a napádal spolužiakov.
Preto boli na neho sťažnosti od viacerých rodičov a škola bola požiadaná, aby túto situáciu riešila.
Výsledkom bolo, že v ôsmom ročníku Jakub prešiel na Gymnázium Opatovská 7 v Košiciach. Silvia
Elzoghby pri pohovoroch sľúbila nápravu s tým, že synovi dohovorí. S akým výsledkom sa jej darilo, k

tomu sa svedkyňa vyjadriť nevedela. G. v neprimeranom správaní zrejme pokračoval aj na gymnáziu.
Matke odporúčali, aby ho dala hospitalizovať. Svedkyňa mala vedomosť, že G. bol hospitalizovaný v
Psychiatrickej liečebni v C., odkiaľ bol prepustený pred ukončením liečenia na žiadosť jeho matky. S
jeho ošetrujúcimi lekármi A. H. a A. Q. bola v kontakte, aby vedeli ako postupovať kvôli prejavom jeho
správania. U G. prejavy týraného dieťaťa nepozorovali, snažil sa byť dominantný. G. stále sľuboval,
že v podobnom správaní už pokračovať nebude. O tom, ako na neho reagovala obžalovaná, Jakub

nerozprával. Svedkyňa vypovedala aj na podklade zápisov, ktoré boli vyhotovené triednou učiteľkou a
zástupkyňou školy, ktoré jeho situáciu riešili.
Výpoveďami svedkýň A. D. H., A. B. Q., A. L. D. a znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina boli vykonané dôkazy,
ktoré mali objasniť duševný stav poškodeného a obžalovanej. Boli dôležité aj pri posudzovaní motívu
konania obžalovanej.

SvedkyňaA.D.H.nahlavnompojednávanípotvrdila,žeobžalovanábolavjejambulanciiprvýkrátvroku
2004. U G. bola diagnostikovaná hyperkinetická porucha ako aj porucha správania ešte v predškolskom
veku. Spolupráca s obžalovanou bola spočiatku dobrá, dodržiavala liečebný režim a nariadenia lekára,
pravidelne chodila na ambulantné kontroly až do určitej doby. Okolo puberty v roku 2015-2016 sa jeho
problémy vystupňovali. Prejavovala sa u neho zvýšená agresivita, o čom bola informovaná učiteľkami

Gymnázia na ulici P. R. D., ktoré navštevoval. Od G. sa dozvedela, že obžalovaná je na neho prísna, že
preto sa takto správa a chodí aj neskoro domov. Vtedy G. začal viac vyjadrovať svoje obavy ohľadom
ďalšieho života a spolužitia so svojou mamou. Dvakrát bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení
pre mladistvých v UNLP Trieda SNP 1, Košice s tým, že v jednom prípade si sám zavolal zdravotnú
pomoc na linke č. 112. V marci 2016 bol odtiaľ premiestnený do Detskej psychiatrickej liečebne Hraň,

kde svedkyňa pôsobí ako vedúca lekárka. Liečba G. prebiehala žiaducim smerom, obžalovaná sa o jeho
zdravotný stav informovala. G. bol hospitalizovaný z dôvodu zmiešanej poruchy správania a emócií v
puberte a jeho základnou diagnózou bola hyperkinetická porucha. Táto sa u neho v puberte prejavovala
nedostatočnou koncentráciou, sebaovládaním a sebareguláciou. Mal zníženú frustračnú toleranciu na
záťaž,priktorejsaprejavovalivýbuchyzlosti,hnevuaneprimeranésprávanienadanýpodnet.Postupom

liečby svedkyňa zistila, že G. začal nadväzovať adekvátne vzťahy so spolupacientmi, personálom a
viac sa začal otvárať aj pri pohovoroch. Stále vyjadroval obavu z ďalšieho spolužitia so svojou matkou.
Napokon svedkyňa zistila, že obžalovaná G. ovplyvňovala v tom význame, aby simuloval duševnú
chorobu, pre ktorú by sa stal z neho invalidný dôchodca. Klinický obraz tomuto stavu v tom období
vôbec nezodpovedal. Pri stretnutiach s obžalovanou napokon aj svedkyňa zistila, že obžalovaná sa

snažila na ňu pôsobiť v tom istom úmysle. V čase, keď nebol v kontakte so svojou matkou, nastalo
zlepšenie jeho správania, avšak iba čiastočne. Nebol ešte v takom stave, aby jeho hospitalizácia mohla
byť ukončená. Obžalovaná však dňa 12.5.2016 na reverz odviezla svojho syna z psychiatrickej liečebne.
Vzhľadom na to, že liečba G. nebola ukončená, bola obava o jeho ďalšom duševnom vývoji a vzhľadom
na ním prejavený strach z budúcnosti, ktorý by nevedel zvládnuť, A. H. naplánovala spoločné stretnutie

obžalovanej, jej syna G., J. L. zo sociálnej kurately ÚPSVaR, ktorého cieľom malo byť stanovenie
ďalšieho liečebného postupu za účelom vyriešenia interpersonálnych konfliktov, na ktoré sa však už
obžalovaná nedostavila.
Svedkyňa A. D. H. u G. prejavy týraného dieťaťa nezistila. Zdôraznila však, že G. mal pod vplyvom svojej
mamy simulovať prejavy duševnej choroby. Jednalo sa o paranoidné stavy, výpadky pamäte, bludy, čo

sa však u neho žiadnym vyšetrením neobjektivizovalo a nepotvrdilo.
Svedkyňa A. B. Q. bola ošetrujúcou lekárkou Jakuba Elzobhbyho (Laboreckého) v roku 2015 až 2016.
Naposledy ho videla v máji 2016. Pokračovala v liečbe začatej A. H.. Na rozdiel od A. H. svedkyňa A.
B. Q. u G. zistila iné diagnózy. A to Aspergerov syndróm a poruchu správania, ktorá sa prejavovala
jeho zvýšenou hyperaktivitou a sociálne neprimeraným správaním v škole. Bol agresívny k svojím

spolužiakom a vyrušoval. S G. bola v kontakte približne raz za 6 týždňov. Častejšie bola v telefonickom
kontakte s obžalovanou, od ktorej mala informácie o Jakubovom správaní a jeho zdravotnom stave.
Obžalovaná s ňou riadne spolupracovala. Injekčnú liečbu Afluditenom postupne vylúčila vzhľadom na to,
žeuG.nebolizistenéžiadneschizoidnéporuchy.VlekárskychsprávachuG.síceuvádzalaschizofréniu,ale len kvôli tomu, aby bolo možné pokračovať v liečbe nastavenou A. H.. Pokiaľ G. užíval predpísané
lieky, bol v poriadku. Keď však šiel k svojmu bratovi, jeho správanie sa zhoršilo. Na riadny duševný vývoj
G. mala zlý vplyv nejednotná výchova a neboli mu stanovené mantinely správania. Do jeho výchovy

zasahovala ako obžalovaná, tak aj jeho brat. U G. chýbala otcovská autorita.
Na formy týrania, (pre ktoré je obžalovaná stíhaná) sa jej G. nikdy nesťažoval a ona popisované známky
týrania u G. nezistila.
Svedkyňa A. L. D. vypovedala o hospitalizáciách mal. G. F. na Psychiatrickej klinike. K hospitalizácii
zo dňa 11.3.2016 uviedla, že G. bol privezený sanitkou Rýchlej zdravotníckej pomoci pre agresívne

správanie a domáce násilie. Z anamnestických údajov bolo zistené, že jeho hospitalizácii predchádzal
pobyt v cele predbežného zaistenia v dôsledku napadnutia svojej matky. Pri vyšetrení napadol svoju
matku aj v nemocnici tak, že po príchode do ambulancie, kde sedela, poškodený ju z ničoho nič udrel
rukou. Následne ho ošetrovatelia spacifikovali. Počas nasledujúcej hospitalizácie sa správal primerane,
konflikty medzi spolupacientmi zistené neboli. Stanovený liečebný režim dodržiaval a bol preložený do
Detskej psychiatrickej liečebni v C.. K nezhodám medzi ním a jeho matkou dochádzalo aj v minulosti.

Prejavyagresivitybolivzájomné.VzťahmedziG.ajehomatkounebolkompatibilný.Dokázalisapohádať
aj na nepodstatných veciach. Ich vzájomný vzťah sa zhoršoval vekom G., ktorý prechádzal pubertou
a túto situáciu nevedeli obaja zvládať. Ich správanie bolo dané ich povahovými črtami. Matka G. bola
dominantná, snažila sa presadzovať svoje záujmy vo vzťahu k svojmu synovi v takej miere, že jemu to
prekážalo, čo dával najavo svojím nesúhlasným a niekedy agresívnym správaním. Schizofrénne prejavy

ani akútna psychotická porucha v čase hospitalizácie v marci 2016 diagnostikované neboli.
Pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach svedkyňa A. L. D. potvrdila, že počas hospitalizácie si G.
od spolupacienta vypožičal mobilný telefón, z ktorého telefonoval na ÚPSVaR a domáhal sa, aby bol
zverený do starostlivosti jedného z pacientov.
Zo znaleckého posudku z odboru Psychológie a z výpovede znalca K. S. L. bolo zistené, že G. t. č. M. je

schopný prežité udalosti riadne interpretovať bez toho, aby ich použiteľnosť ohrozovali fabulačné alebo
konfabulačné tendencie. Jeho vzťah k matke mu spôsoboval frustráciu. V rámci jeho zníženej frustračnej
tolerancie boli potvrdené pocity bezradnosti a bezmocnosti v rámci depresívnej symptomatológie, ktoré s
tendenciami k strachovým reakciám potvrdili prítomnosť postraumatickej stresovej poruchy a prejavovali
sa v narušenej emotivite. Tieto situácie pre neho predstavovali nadprahový stres, ktoré napriek svojím

veľmi dobrým rozumovým schopnostiam nedokázal riešiť, cítil sa bezradný, bezmocný a depresívny.
Všetky situácie zo strany matky považoval G. za nútenie, za vyvolávanie strachu a bolesti. V čase
vyšetrenia znalcom bolo zistené, že konflikty s matkou nedokázal riadne znášať, čo ho „položilo“. Podľa
názoru znalca bol G. vystavený správaniu obžalovanej, ktorý mu spôsobil posttraumatický stresový
syndróm po dobu viac ako jedného roka. Tento záver znalec vyvodil z intenzity jednotlivých symptómov

a dĺžky ich trvania.
Podľa informácií, ktoré znalec získal je Jakub schopný riadneho života, a teda správanie jeho matky
na ňom trvalé následky s najväčšou pravdepodobnosťou nezanechali. Prítomnosť posttraumatickej
stresovej poruchy mu nebráni v adaptácii na bežné životné situácie, v ktorých sa necítil ohrozený.
Počas vyšetrenia znalcom Jakub nepopisoval žiadne spôsoby týrania, pre ktoré je obžalovaná stíhaná.

Hovoril všeobecne o pocite strachu, bezmocnosti, prežívanej bolesti.
Úlohou znalca K. S. L. bolo aj psychologické vyšetrenie obžalovanej. Podľa jeho záverov asociálne
správanie obžalovanej voči jej synovi možno považovať za črtu jej osobnosti. Obžalovaná si zároveň
uvedomovala následky svojho správania voči jej synovi v tom význame, že mu spôsobuje príkorie. Jej
vzťah k G. znalec hodnotil ako ambivalentný, situačne podmienený - ani kladný ani negatívny.

K záverom znaleckého posudku K. F. E., ktorá u poškodeného G. nezistila syndróm týranej osoby v
rozpore so závermi znaleckého posudku K. S. L., znalec K. S. L. reagoval tvrdením, že znalkyňa K.
F. E. je odborníčkou v poradenskej psychológii, pracuje inými metódami, v dôsledku čoho používa iné
postupy.
Jedným zo spôsobov obhajoby obžalovanej bolo poukázanie na závery znaleckého posudku K. F. E. č.

43/2016 (z odboru Psychológie) vypracovaného v máji 2016, ktorá u poškodeného G. nezistila syndróm
týranej osoby, čo je v rozpore so závermi znaleckého posudku K. S. L. vypracovaného o 4 mesiace
neskôr.
Preto súd vypočul aj K. F. E., ktorá bola pribratá ako znalkyňa v prípravnom konaní v trestnej veci, kde
bol z napadnutia obžalovanej podozrivý G. F. a obžalovaná v postavení poškodenej. Z výpovede K.

F. E. vyplýva, že v čase jej vyšetrenia mal G. 15 rokov, bol v pubertálnom štádiu vývoja. Jej úlohou
bolo posúdiť jeho agresívne sklony. Svojím vyšetrením zistila, že z hľadiska osobnosti G. sa jedná o
introvertnú osobu, s poruchami a s kontrolou správania, výraznejšiu agresivitu však nezistila. K svojmu
konaniu bol kritický. Matke však vytýkal, že je na neho neprimerane prísna. V prípade, ak mal vonkajšípodnet vyvolaný konaním matky, správal sa naučeným spôsobom a odpovedal taktiež konfliktným
správaním. Matka jeho výchovu nezvládala. Vzťahy medzi ním a matkou aj táto znalkyňa tiež hodnotila
ako ambivalentné. G. mal v podstate svoju matku rád. Avšak prejavy jeho agresívneho správania voči

matke boli vyvolané jej správaním. Syndróm týraného dieťaťa v jeho prejavoch K. F. E. nezistila. U
obžalovanej (matky) nebolo zistené také hrubé správanie, aby u dieťaťa (poškodeného) vyvolali ťažké
príkorie. V čase keď ho vyšetrovala, bol hospitalizovaný v J. K. M. R. C.. Z rozhovoru zistila, že matka
mu kázala, aby sa správal účelovo tak, aby bol uznaný za invalidného.
Vo vzťahu k osobnosti E. F. táto znalkyňa zistila, že sa jedná o osobnosť s agresívnymi sklonmi, pričom

svoju agresivitu sa snažila skrývať. Bola prehnane sebavedomá, dominantná, nátlaková, egocentrická a
v prípade, ak sa prežívané udalosti nediali podľa jej predstáv, vedela sa prejaviť agresívnym správaním.
Navonok sa snažila pôsobiť v sociálne lepšom svetle. Vo vzťahu k svojmu synovi G. nezvládala rolu
rodiča, pretože na jednej strane ho brala ako dieťa, na druhej strane ako životného partnera, u ktorého
hľadala oporu s cieľom zabrániť pocitu osamelosti. Svojho syna ponižovala, v dôsledku čoho u neho
vypestovala také návyky, ktoré G. v istom štádiu svojho vývoja presadzoval aj v škole, čo sa prejavovalo

jeho agresivitou vo vzťahu k spolužiakom. Vzhľadom na poznatky o jej predchádzajúcej psychiatrickej
liečbe, odporúčala vyšetrenie jej duševného stavu znalcom psychiatrom, ktorý vykonaným vyšetrením
preukázal, že v prípade obžalovanej sa jedná o hysterickú osobnosť.
Za účelom odstránenia rozporov vo vyššie uvedených znaleckých posudkoch súd pribral znalecký ústav.
Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii č. 33/2020 je zrejmé,

že oba posudzované znalecké posudky vykazujú odborné nedostatky, avšak nie v takom význame, že
by boli nepoužiteľné pre ďalšie konanie. V oboch posudkoch pri použitých testových metódach nie sú
uvedené kvantitatívne údaje, ktoré by znaleckému ústavu umožnili lepšie porozumieť interpretáciám,
ktoré znalci popísali.
K. F. E. súhrnne iba pomenovala metódy, z ktorých pri vypracovaní posudku vychádzala, pričom nie

je zrejmé, ktoré metódy sa týkajú obžalovanej a ktoré poškodeného. K. S. L. u každej použitej metódy
zároveň uviedol aj interpretáciu ktorú z nej získal, tak mohol znalecký ústav aspoň predpokladať,
na základe čoho boli stanovené jeho závery. Preto jeho znalecký posudok možno považovať za
psychologicky zrozumiteľnejší, respektíve viac zodpovedajúci dostupným poznatkom.
Na základe informácií zhromaždených v predloženom spise síce nie je možné jednoznačne určiť, že

ml. G. H. F. (Q. M.) trpel (ku dňu 1.9.2016) syndrómom týranej osoby, je však vysoko pravdepodobné,
že správanie obžalovanej zanechá na jeho psychike negatívne následky svedčiace o prežívaní veľmi
intenzívneho stresu spojeného s násilím obžalovanej po dobu viac ako 18 mesiacov, čo predstavuje
nadprahový stres, najmä ak obsahuje zložky psychického a fyzického týrania osoby.
Za zvlášť patologické považuje znalecký ústav snahu obžalovanej (preukázanú na viacerých miestach)

urobiť zo syna psychiatrického pacienta a predstavuje veľmi zákernú formu násilia, ktorej je pre dieťa
takmer nemožné ubrániť sa.
Po vyhodnotení osobnosti obžalovanej znalecký ústav zdôraznil, že vzhľadom na problémovú povahu
má obžalovaná výrazne limitované rodičovské schopnosti a kompetencie. Vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku G. A. G. T. znalecký ústav nepovažuje za primárnu motiváciu obžalovanej úmysel

spôsobiť svojmu synovi utrpenie, ale jej konanie je potrebné posudzovať ako jej neschopnosť poskytnúť
svojmu synovi adekvátnu starostlivosť a zároveň jej konanie je možné považovať za snahu získať určitú
výhodunaúkorvlastnéhodieťaťa.Tovyžadujeznačnúbezohľadnosť,ktorúnepochybneobžalovanámá.
Znalec z odvetvia psychiatrie - JUDr. MUDr. Ján Uhrin vyšetrením obžalovanej E. F. nezistil duševnú
chorobu v zmysle psychózy. Jej osobnosť vyhodnotil ako nevyrovnanú, emočne nestabilnú, impulzívnu,

hranične histriónsku a paranoidnú. Z jej zdravotnej dokumentácie zistil, že je konzumentka alkoholu bez
známok závislosti. V čase spáchania skutku nemala znížené rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti. Z
hľadiskapsychiatrickéhoniejepotrebnéobžalovanejuložiťžiadneochrannéliečenie.Obžalovanáchápe
zmysel trestného konania. Invalidita obžalovanej priamo nesúvisí s predmetným trestným konaním.
Psychiatrickým vyšetrením G. M. znalec duševnú chorobu nezistil. Na základe zdravotnej dokumentácie

však zistil Hyperkinetickú poruchu, zmiešanú poruchu správania emotivity a v tom čase nezrelú
osobnosť, nevyrovnanú, s rysmi emočnej nestability a impulzivity. Zdôraznil, že zdravotná dokumentácia
poškodeného uvádzala aj veľmi závažné diagnózy ako Aspergerov syndróm, akútnu psychotickú
poruchu dokonca aj jednoduchú schizofréniu. Žiadna z týchto závažných diagnóz nebola znaleckým
vyšetrením potvrdená. Poškodený z hľadiska psychiatrického bol schopný správne vnímať a v čase

predošlých výsluchov aj znaleckého vyšetrenia bol schopný adekvátne reprodukovať prežité skutočnosti
vo vzťahu k vyšetrovanej veci.
Aspergerov syndróm poškodeného v čase znaleckého vyšetrovania diagnostikovaný nebol. Jedná
sa o určitú formu autizmu, ktorá sa prejavuje napr. neschopnosťou vytvárať vzťahy s rovesníkmi,nepraktičnosťou, stereotypnými záujmami, nedostatočne vybudovanou rečou. Žiaden z týchto prejavov
u G. M. zistený nebol, ba naopak, bola u neho zistená zvýšená potreba nadväzovať rovesnícke kontakty
a priateľské vzťahy.

Po oboznámení sa s výpoveďou A. D. H., A. B. Q. na hlavnom pojednávaní znalec JUDr. MUDr. Ján
Uhrín uviedol, že diagnostikovanú schizofréniu poškodeného A. Q. odôvodnila potrebou užívania lieku
Afluditen, ktorý sa podáva schizofrenickým pacientom, je však účinný aj pri liečbe porúch správania.
Aby nemusel pacient za tento liek doplácať, resp. platiť celú jeho hodnotu, z praktického hľadiska a
kvôli postupom zdravotnej poisťovne je bežné, že sa musí uviesť zistenie schizofrénie. Farmakologická

liečba, ktorá bola podávaná poškodenému, zodpovedala liečeniu zistených symptómov. Podávané lieky
boli v súlade so zistenými diagnózami a nie je preukázateľné, aby poškodzovali zdravie poškodeného.
Po oboznámení sa s výpoveďou znalca K. S. L. znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrín uviedol, že vyšetrením
poškodeného G. príznaky Postraumatickej stresovej poruchy vo forme tzv. flashbackov síce nezistil,
poukázal však na to, že G. stále popisoval strach z matkinho nevypočítateľného správania. Zdôraznil,
že poškodeného vyšetroval s odstupom 10 mesiacov od jeho psychologického vyšetrenia, kedy mal

poškodený G. vytvorené priaznivé životné prostredie a táto zmena prostredia na jeho zdravotný stav
mohla mať pozitívny vplyv. Preto rozpor vo svojich zisteniach a v zisteniach psychológa K. S. L. znalec
nevidel.
G. A. G. T. odporúčal, aby odlišné znalecké posudky z odboru Psychológie boli posúdené Ústavom pre
znaleckú činnosť v psychiatrii a psychológii so sídlom v Nových Zámkoch. Na jeho odporúčanie túto

možnosť obhajoba aj prokuratúra navrhli, čo rešpektoval aj súd, ktorý tento ústav pribral.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané aj navrhované listinné dôkazy. Do vyšetrovacieho spisu boli
zhromaždené viaceré hodnotenia poškodeného svedčiace o jeho negatívnom správaní v školských
zariadeniach, správy sociálnej poisťovne, lekárske správy ošetrujúcich lekárov, stanoviská sociálnej
kurately, vyjadrenia oddelenia posudkových činností, ktoré boli použité obžalovanou na dokumentáciu

svojich žiadostí o získanie sociálnej pomoci. Tomu zodpovedajú aj rozhodnutia vydávané ÚPSVaR
Košice a rozhodnutia školských zariadení.
Druhou skupinou listinných dôkazov boli dôkazy, ktoré mali s prejednávaným skutkom priamu súvislosť.
Jedná sa o správy zastupiteľského úradu SR v Egypte, zápisnica o ohliadke tela poškodeného a s
ňou súvisiaca fotodokumentácia a list, v ktorom poškodený vlastnoručne popisuje obavy z obžalovanej.

Na ich podklade bolo obžalovanej vznesené obvinenie a Okresný súd Košice II mohol neodkladným
opatrením ako aj následným meritórnym rozhodnutím riešiť umiestnenie poškodeného u jeho brata K.
M..
V súlade s pokynom krajského súdu súd vyžiadal aktuálny odpis z registra trestov a výpis z evidencie
priestupkov G. M.. G. M. A. X záznamov v evidencii priestupkov. Okrem dopravných priestupkov

má záznam za podávanie alkoholických nápojov osobe mladšej ako osemnásť rokov, za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a za priestupok proti majetku. V odpise z registra trestov
má G. M. päť záznamov. Okrem odsúdenia za prečin poškodzovania cudzej veci (s účinkami jeho
zahladenia) má jeden záznam za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, dva záznamy za
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a jeden záznam za zločin lúpeže. Doteraz vykonal dva

trojmesačné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Kvôli zločinu lúpeže je na neho vydaný príkaz na
dodanie do výkonu trestu odňatia slobody.
Tretia skupina listinných dôkazov má vzťah k osobe obžalovanej, ktorá je podrobnejšie vyhodnotená pri
odôvodnení výroku o treste.
Po vykonaní všetkých potrebných dôkazov, v záverečnej reči prokurátor navrhol prihliadať na záverečnú

reč prednesenú prokurátorom 9.5.2023. U obžalovanej navrhol uznať skutok v zmysle podanej obžaloby
a vinu podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Pritom poukázal na to, že obžalovaná je
usvedčenánielensvedeckýmivýpoveďamipoškodenéhoG.F.(M.),aleajvýpoveďamisvedkovG.G.,H.
K., D. L. a F. L.. Trval na tom, že konanie obžalovanej trvalo viac ako jeden rok. Podľa názoru prokurátora
znaleckým dokazovaním bolo zistené, že poškodený G. F. trpel príznakmi týranej osoby. Vzhľadom

na osobu obžalovanej preto navrhol obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej
polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebola vo výkone trestu
odňatia slobodu uloženého jej za úmyselný trestný čin.
Obhajca G. U. R. v záverečnej reči zdôraznil, že ani po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní

nebola vyriešená zásadná otázka doby páchania trestnej činnosti, ktorá bola obžalovanej v obžalobe
prokurátorom kladená za vinu. Vo vzťahu k hodnoteniu osôb obžalovanej a poškodeného nepovažoval
za dostatočné posudzovať osobu poškodeného na podklade vykonaných listinných dôkazov bez toho,
aby bol poškodený opätovne vypočúvaný. Ďalej sa odvolal na záverečnú reč, ktorú predniesol napredchádzajúcom hlavnom pojednávaní ako aj záverečnej reči obžalovanej, ktorá bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná. V predchádzajúcej záverečnej reči namietal, že v obžalobe nie je začiatok skutku
ohraničený tak, aby bolo možné použiť právnu kvalifikáciu skutku spáchaného závažnejším spôsobom

konania - po dlhší čas v zmysle ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona. Skutok je ohraničený
iba dátumom jeho dokonania do 1.9.2016. Podľa názoru obhajoby v tomto smere neboli vykonané také
dôkazy, ktoré by dobu spáchania činu bez pochybností preukazovali. Dokumentoval sa predovšetkým
rok 2016 skutkom v Egypte, kde vycestovala so synom v júli 2016. Existencia tohto incidentu nie je
preukázaná, keďže je tu iba tvrdenie poškodeného proti tvrdeniu obžalovanej.

K osobe poškodeného obhajca poukázal na to, že do bytu prišli viackrát policajti na zavolanie
obžalovanej, že si nevie dať rady so synom G.. Zdôraznil, že riaditeľka Spojenej špeciálnej školy P. D.,
J. O. odporúčala G. začleniť do školy pre žiakov s poruchami pozornosti. Poškodený G. nastúpil na ZŠ
Jenisejská, kde bol agresívny a mal poruchy správania. Od roku 2004 do 12.5.2016 bol v ambulantnej
starostlivosti A. H., primárky detskej psychiatrickej liečebne v C. pre hyperkinetickú poruchu v detskom
veku, Aspergerov syndróm, ktorý sa v škole prejavoval ako autizmus. Na tieto skutočnosti navrhla

obhajoba zohľadniť pri rozhodovaní pri vine a treste pre obžalovanú, ktorá od počiatku trestného konania
spáchanie skutku popierala, aby týrala syna G., čo podrobne rozviedla aj v písomnej sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia z 20.1.2017.
S prihliadnutím na zásadu in dubio pro reo navrhol oslobodiť obžalovanú E. F. spod obžaloby prokurátora
Okresnejprokuratúry KošiceII,keďženiejebezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,žesastalskutok,

ktorý je obžalovanej kladený za vinu.
Obžalovaná v záverečnej reči zdôraznila, že o G. sa snažila riadne starať. Kým bol u nej, nedopúšťal
sa žiadnych priestupkov ani trestných činov. Jeho správanie sa zmenilo odkedy sa odsťahoval k svojmu
bratovi K.. Jej starší syn K., ktorý ju udal, Jakubove správanie ovplyvňoval a navádzal ho proti nej. G.
nemala v úmysle mu ublížiť tak, ako to je uvedené v obžalobe. Napokon sa pripojila k záverečnému

návrhuobhajcu.Dodala,žemilujesvojhosynaG.,tiežmáradaajsvojhostaršiehosynaK.,hocijejublížil.
Pred vyhodnotením vykonaných dôkazov a záverečných rečí je potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie
znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. d) sa vyžadovalo preukázať, že obžalovaná svojmu synovi spôsobila fyzické utrpenia
a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním pohŕdavým zaobchádzaním neustálym sledovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou a iným správaním, ktoré ohrozilo jeho
fyzické a psychické zdravie a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhšiu dobu.
Výklad pojmu „týranie“ pre účely trestného práva je považované také zlé zaobchádzanie so zverenou
osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou s tým, že osoba,
s ktorou sa takto zaobchádza to pociťuje ako ťažké príkorie pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo

bolestivosť. Pre naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby sa vyžaduje,
aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie ktorýmkoľvek
konaním taxatívne uvedením v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona.
Obžalovaná si musela byť vedomá toho, že jej výchovné postupy sú nad rámec spoločensky
akceptovaného stavu a vedome konala s úmyslom zneužiť zdravotné ťažkosti svojho syna pre získanie

vlastných výhod aj za cenu príkoria, ktoré mu tým spôsobovala. Preto je jej úmyselné zavinenie
preukázané.
Jednotlivéformyfyzickéhoapsychickéhoutrpeniabolijednoznačnepotvrdenévýpoveďoupoškodeného
G. (t. č. M.), ktoré súd nemal dôvod spochybňovať. V čase výsluchu mal G. dostatok veku na to, aby
prežité udalosti vedel riadne popísať. Taktiež na základe informácií zhromaždených v spise, výpovedí

svedkov a znaleckých posudkov je preukázané, že správanie obžalovanej zanechalo na psychike
poškodeného negatívne následky svedčiace o prežívaní stresu spojeného s násilím obžalovanej. S
uvedeným právnym výkladom okresného súdu sa aj krajský súd v plnej miere stotožňuje.
Výpovedi poškodeného zodpovedali aj ďalšie dôkazy. Obžalovanú usvedčovala nepriamo výpoveď
K. M., ale aj priami svedkovia neadekvátneho správania sa obžalovanej k poškodenému. Jednalo

sa o susedov a kamarátov poškodeného. Títo svedkovia potvrdili, že obžalovaná na svojho syna
nedôvodne kričala, nadávala mu a trestala ho nielen fyzicky ale aj psychicky a to spôsobom, ktorý je
uvedený v skutkovej vete rozsudku. Správanie poškodeného vo vzťahu k jeho okoliu sa prejavovalo
jednak uzavretosťou, a jednak agresívnym správaním najmä v škole. V domácom prostredí bol nútený
podriaďovať sa obžalovanej. Vo vzťahu k svojim spolužiakom sa správal agresívne, ako to odpozoroval

od obžalovanej.
Poruchy správania mal poškodený diagnostikované aj z psychiatrického hľadiska. Pri tejto príležitosti
sa vyžaduje poukázať na tú časť psychologického posudku znaleckého ústavu, kde snahu obžalovanej
získať výhody na úkor vlastného dieťaťa je potrebné považovať za vysoko bezohľadnú.Podľa názoru súdu nebolo rozhodujúce, že znalci z odboru psychológie sa nezhodli na tom, či v
inkriminovanom čase mal poškodený G. syndróm týranej osoby a či mal posttraumatický stresový
syndróm alebo nie. Závery znalca K. S. L. tomu síce nasvedčovali, avšak posudkom znaleckého

ústavu tento záver potvrdený nebol. Posudok znalca K. S. L. však aj znalecký ústav považoval za
zrozumiteľnejší a viac zodpovedajúci dostupným poznatkom.
Pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu uvedeného v ustanovení § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona boli naplnené, avšak ani po doplnení dokazovania nebolo preukázané, odkedy konanie
obžalovanej zodpovedalo pojmu týranie. Listy poškodeného, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

prečítané svedčia o tom, že poškodený bol na obžalovanú (svoju matku) citovo viazaný, mal ju rád
aj napriek jej správaniu. Bolo preto problematické preukázať naplnenie znaku kvalifikovanej skutkovej
podstaty – závažnejšieho spôsobu konania - „po dlhší čas“, uvedenej v ustanovení § 208 ods. 3 písm.
d) Trestného zákona.
Je zrejmé, že obžalovaná mala snahu riešiť výchovné problémy spôsobom, ktorý v závere nebolo možné
považovať za prijateľný. Od kedy sa jej konanie vystupňovalo do štádia týrania, však nebolo možné

presne stanoviť.
V súlade s právnym názorom krajského súdu bol konajúci súd povinný dať za pravdu obhajobe, že
začiatok páchania trestného činu nebol v obžalobe stanovený. Z výpovedí vypočutých svedkov (susedov
a kamarátov poškodeného) nepochybne vyplýva, že neadekvátne správanie obžalovanej sa vyskytovalo
niekoľko rokov. Jeho intenzita ale nebola vystupňovaná do tej miery, ktorú by bolo možné posudzovať

za týranie. Poškodený G. nebol po celý čas iba v starostlivosti obžalovanej. Podstatný čas svojho
života strávil v škole, či v zdravotníckych zariadeniach, kde bol hospitalizovaný. V týchto prípadoch
jeho výchovu a opateru zabezpečovali kvalifikované osoby, ktorým bola známa problematika týrania,
keďžestakýmjavomprichádzalidokontaktuvrámcisvojejprofesijnejčinnosti.Starostlivosťobžalovanej
o svojho syna, počas ktorej dochádzalo k rôznym formám všeobecne nesprávneho a v morálnej rovine

odsúdeniahodného správania obžalovanej nikto z kompetentných osôb neriešil až do podania návrhu
na zverenie poškodeného do starostlivosti jeho staršieho brata. Z toho možno vyvodiť záver, že na konci
spolužitia obžalovanej s poškodeným dochádzalo ku gradácii jej protiprávneho konania, ktoré prerástlo
do fyzického napadnutia poškodeného, čím bolo jeho týranie preukázané.
Na základe výsledkov dokazovania a po jeho opätovnom prehodnotení konajúci súd upravil skutok

kladený obžalovanej za vinu, aby zodpovedal výsledkom dokazovania a záväznému právnemu názoru
odvolacieho súdu, ktorého závery smerovali k uznaniu obžalovanej vinnou v zmysle ustanovenia § 208
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obhajobu obžalovanej súd hodnotil ako zákonnú možnosť brániť sa akýmkoľvek spôsobom. Nemožno
súhlasiť s názorom obhajoby, že tvrdenie poškodeného o napadnutí obžalovanou v Egypte je

len jeho tvrdenie proti tvrdeniu obžalovanej, ktorá to popiera. Ak by k incidentu popisovaného
poškodeným nedošlo, zastupiteľské úrady Slovenskej republiky by nemali dôvod poškodenému
poskytovať konzulárnu pomoc a civilný súd po vykonaní potrebného dokazovania by nemal dôvod
rozhodnúť o zverení poškodeného do opatery jeho brata K. M..
Z obsahu vykonaných dôkazov je zrejmé, že obhajoba obžalovanej bola vyvrátená v celom rozsahu.

Výpovediam vypočutých svedkov súd nemal dôvod neveriť, hoci ich obžalovaná označovala za klamlivé.
Podľa názoru súdu svedkovia popisujúce jednotlivé prípady nevhodného správania obžalovanej voči jej
synovi nemali žiaden dôvod vypovedať v neprospech obžalovanej. Obhajobu obžalovanej súd vnímal
najmä ako snahu zľahčovať svoj podiel viny pri situáciách, v ktorých svedkovia jej protiprávne konanie
popisovali. Napr. k výpovedi svedka D. L. uviedla, že G. si desiatu nepriniesol iba vtedy, keď ju zabudol.

Do školy chodil nevyspatý preto, lebo si kupoval hry, ktoré hral na mobilnom telefóne. K incidentu, ktorý
svedok popísal, došlo podľa obžalovanej preto, lebo G. zabuchla chladničku, keď si z nej chcel zobrať
jesť s poznámkou, aby sa išiel najesť k bratovi K.. Konala v afekte.
Obžalovaná E. F. sa bránila aj tvrdením, že jej syn trpí Aspergerovým syndrómom a začali sa u neho
objavovať psychotické stavy. Na druhej strane pripustila, že na G. bola niekedy prísna. Poprela, aby ho

ponižovala. Tvrdila, že vo vzťahu k nej bol G. manipulovaný starším bratom K.. Ten ho aj nabádal, ako
postupovať s úmyslom získať invalidný dôchodok a nebola to ona, ktorá to G. prikazovala. Jej úmyslom
však nebolo mu ubližovať. Napokon obhajobou obžalovanej bolo aj tvrdenie, že svojho syna mala rada.
Jej obhajoba bola však v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ktorý nie je možné považovať za
prejav materinskej lásky.

Za spáchanie zločinu Týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona je
stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 3 do 8 rokov.
Pri rozhodovaní o treste súd prihliadol na nasledujúce zákonné ustanovenia:Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie

dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, (.....) ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným
činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 49 ods. 1, písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho tri roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu

na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnostirozsudku.Zároveňsúduložíobmedzeniaalebopovinnosti,ktorésúsúčasťouprobačného
dohľadu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovanej bolo potrebné prihliadnuť aj dôkazy hodnotiace
osobu obžalovanej. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že prvé 3 odsúdenia boli ešte z rokov

1979, 1980, 1986 a sú už zahladené. Naposledy bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 7T/40/2021 zo dňa 23.11.2021, právoplatným dňa 27.1.2022 za zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4, písm. a) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere
3 rokov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka a s uložením probačného
dohľadu, počas ktorého sa mala podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom

programu sociálneho výcviku. Podstatou tejto trestnej činnosti obžalovanej bolo neoprávnené vylákanie
finančných prostriedkov na príspevok na osobného asistenta v celkovej výške 14.964,- eur za
obdobie od januára 2014 do januára 2017. Zo správy probačnej a mediačnej úradníčky je zrejmé, že
stanovené podmienky probačného dohľadu plnila. Posledné odsúdenie bolo obžalovanej zahladené
dňom 27.1.2022.

V mieste bydliska je hodnotená všeobecne. Je invalidná dôchodkyňa. V registri priestupkov má
zaznamenaný jeden priestupok na úseku verejnej správy, keď dňa 9.4.2021 sa nachádzala na letisku
Bratislava Ružinov, kde sa dostavila na odlet pravidelnej leteckej linky z Bratislavy do Hurghady, čím
porušila zákaz vychádzania.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej nebolo nevyhnutné. Výkon

nepodmienečnéhotrestubyvjejprípadeplnilnanajvýšrepresívnufunkciu.Keďžeobžalovanáspáchanie
trestného činu poprela, jedinou poľahčujúcou okolnosťou, na ktorú mohol súd prihliadať bolo, že trestné
stíhanievprejednávanejvecibolovedenéneprimeranedlho[36písm.p)Trestnéhozákona]. Priťažujúce
okolnosti zistené neboli.
Je potrebné zohľadniť aj na okolnosti prejednávaného prípadu. Tie sú dané aj správaním poškodeného

a jeho zdravotným stavom. Výchova poškodeného si vyžadovala špeciálny prístup, ktorý obžalovaná
nedokázala uplatniť napriek pomoci, ktorá jej bola ponúknutá sociálnou kuratelou aj lekármi. Pre
svoje povahové vlastnosti a osobnosť obžalovaná mala výrazne limitované rodičovské schopnosti a
kompetencie. To čo ona považovala za prísnu výchovu, pociťoval poškodený G. za ťažké príkorie.U obžalovanej však neboli zistené sadistické sklony ani motivácia svojmu synovi ubližovať. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo preto v rozpore so zásadou uvedenou v ustanovení §
33a ods. 3 Trestného zákona. Súd tak uložil obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom

stanovenej trestnej sadzby stanovenej v § 208 ods. 1. Trestného zákona, vo výmere 3 rokov.
Výkon uloženého trestu súd obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov s uložením
probačného dohľadu. Podmienky probačného dohľadu jej budú stanovené probačným úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom
súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.