Rozsudok – Ochrana osobnosti – Zodpovednosť… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122492302
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122492302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. C., D. E. XXXX/XX, a 2/ maloletý A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. C., D. E. XXXX/XX, obidvaja zastúpení právnym zástupcom
Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36862461, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského č. 14A, v mene
ktorého pred súdom koná JUDr. Peter Kočička, advokát a konateľ, proti žalovanému: UNION poisťovňa,
a.s., IČO: 31322051, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, o zaplatenie 200.000,- €, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C/89/2022-188 zo dňa 11.12.2024

(ECLI:SK:OSBB:2024:6122492302.3), ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
30.000,- € (prvý výrok) a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 40.000,- € (druhý
výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie medzi žalobcom
1/ a žalovaným (štvrtý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi

1/ trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania pred súdom prvej inštancie žalobcu 1/.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie medzi žalobcom
2/ a žalovaným (piaty výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi
2/ trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania pred súdom prvej inštancie žalobcu 2/.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu 1/.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/
sumu 30.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok),
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 40.000,- € z titulu nemajetkovej ujmy, do 15dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), konanie v časti o zaplatenie sumy 130.000,- € zastavil
(tretí výrok), žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %
z prisúdenej sumy, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 1/ v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania (štvrtý výrok) a žalobcovi 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi 2/ v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov
konania (piaty výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého:
(1) žalobcovia 1/ a 2/ prišli pri dopravnej nehode dňa 12.06.2021 o manželku, resp. matku, ktorá
na mieste nehody podľahla zraneniam nezlučiteľným so životom; v čase nehody mala nedožitých
42 rokov; obaja žalobcovia boli priamymi účastníkmi dopravnej nehody, pri ktorej utrpeli zranenia
rôzneho charakteru; škodovú udalosť v obci Harmanec spôsobil vodič vozidla, ktorý bol za prečin

usmrtenia a ublíženia na zdraví odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
6T/12/2022-431 zo dňa 13.06.2022; spoluzavinenie žalobcov a poškodenej na dopravnej nehode bolo
vylúčené; žalobcovia 1/ a 2/ boli s nárokom na náhradu škody odkázaní trestným súdom na civilné
konanie; nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňujú z povinného zmluvného poistenia škodcu,
ktorého vozidlo bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného v zmysle § 15 zákona č.

381/2001 Z. z.;
(2) žalobca 1/ ako manžel poškodenej mal v čase nehody 43 rokov, spolu žili 21 rokov, pričom boli aktívny
pár, ktorí sa spoločne venoval športovému vyžitiu (bicykel, lyže, turistika), boli kultúrne a spoločensky
aktívni, pravidelne sa stretávali s členmi najbližšej rodiny; žalobca 1/ a všetci predvolaní svedkovia ich
manželstvo hodnotili ako šťastné a harmonické, priam ideálne fungujúce so vzájomnou podporou, či

už v bežných veciach, ale aj pri športových aktivitách, ktorým sa žalobca 1/ venoval na amatérskej
úrovni; v manželstve nemali väčšiu krízu ani problémy; smrťou manželky stratil oporu, zmysel života
a výraznú zložku jeho života, uvažoval nad koncom života; ich spoločný život hodnotil od začiatku
spolužitia ako veľmi aktívny, keď po pracovnom týždni trávili spoločný čas na chalupe v Moštenici
alebo u jeho rodičov v Lučatíne; spoločne viedli aj pestrý spoločenský a kultúrny život, účasťou na

zábavách a plesoch, spoločne s rodinnými príslušníkmi a blízkymi priateľmi; podľa výpovedí svedkov
si žalobca 1/ spolu s manželkou život užívali; s manželkou ich zoznámila rodinná priateľka v r. 2000,
kde od počiatku bývali v byte spolu s rodičmi manželky a v r. 2004 si zakúpili vlastný byt; v r. 2006
uzatvorili manželský zväzok a v r. 2011 sa im narodil syn žalobca 2/; plánovali stavbu rodinného domu v
Lučatíne na pozemkoch, ktoré žalobcovi 1/ darovala jeho matka darovacou zmluvou zo dňa 25.02.2020;

poškodená v r. 2005 až 2010 popri zamestnaní vyštudovala vysokú školu na UMB BB odbor andragogika
a žalobca 1/ vyštudoval vysokú školu v r. 2010 – 2015 na UMB BB, Fakulta telesnej výchovy a športu;
poškodená bola spoločne so žalobcom 1/ na vysokej pracovnej úrovni so spoločenským postavením;
poškodená pracovala pred úmrtím na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, pričom v práci bola
mimoriadne obľúbená a priateľská, čo potvrdila jej kolegyňa a rodinná priateľka; žalobca 1/ od počiatku

zamestnania v PZ SR pôsobil ako dopravný inžinier s oblasťou pôsobenia analýza dopravných nehôd;
po dopravnej nehode zmenil pôsobisko na vlastnú žiadosť a momentálne pracuje vo sfére kontrolného
systému PZ; po úmrtí manželky žalobca 1/ zažíva nevyčísliteľnú stratu, svoj psychický stav po nehode
riešil s psychológom v práci v rámci Policajného zboru; každú nedeľu navštevuje manželkin hrob;
nepochopiteľnosťcelejtragickejudalostijeužalobcu1/umocnenátým,ženebohejmanželkesapodarilo

prekonať onkologické ochorenie prsníka, čo ešte viac umocnilo a posilnilo vzťahy v rodine a v konečnom
dôsledku manželka zahynula pri tom, čo mali spoločne najradšej, bicyklovanie a tak radosť z prekonania
choroby vystriedala bolesť nad stratou života;
(3) žalobca 2/ bol synom poškodenej a mal v čase dopravnej nehody 10 rokov, teda išlo o dieťa v
mladšom školskom veku; žalobca 2/ utrpel pri škodovej udalosti zranenia rôzneho charakteru, ktoré si

vyžadovali jeho niekoľko týždňov trvajúcu hospitalizáciu a následnú rehabilitáciu; po dopravnej nehode
žalobca 2/ navštívil detského psychiatra, pričom mu bola diagnostikovaná akútna stresová reakcia;
žalobca 2/ navštevuje súkromného psychológa a kvôli zhoršeniu prospechu v škole po dopravnej
nehode, aj školského psychológa; žalobca 2/ je nesústredený, podráždený a precitlivený; podľa
výpovedí žalobcu 1/ má žalobca 2/ problém s akceptovaním autorít, jeho správanie možno hodnotiť

ako benevolentné a začal používať nadávky, čo môže byť spôsobené aj zraneniami, ktoré utrpel pri
dopravnej nehode (žalobcovi 1/ to potvrdil lekár); podľa výpovedí svedkov a žalobcu 1/ je nepochybné,
že žalobca 2/ zažil stratou matky ťažkú traumu, s ktorou sa bude len ťažko vyrovnávať po zbytok života;
žalobca 1/ ako otec žalobcu 2/ uviedol, že ako dieťa vyrastal v ideálnej rodine; svedkyňa A. C. potvrdila,že žalobcovi 2/ sa snaží nahradiť nebohú matku, do detskej duše nevidí, ale je zrejmé, že žalobcovi
2/ mama chýba, keď vyžaduje pohladenie, pritúlenie; strata matky je v prípade žalobcu 2/ umocnená
tým, že má celý život pred sebou a o druhého rodiča prišiel v čase, v ktorej sa formuje a vyvíja jeho

osobnosť do budúcna; poškodená sa podľa všetkých vypočutých svedkov snažila byť vzornou matkou,
keď sa spoločne so žalobcami venovali rôznym športovým aktivitám (lyžovanie, bicyklovanie, dovolenky
pri mori), ešte počas materskej dovolenky, ktorú trávila spoločne so svedkyňou F. B., organizovala rôzne
detské oslavy, vypekanie perníkov, návštevy „krtkovej muziky“.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu dôvodná; súd prvej
inštancie v rámci právneho posúdenia veci v podstate argumentoval tým, že:
(1) bolo nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ disponujú aktívnou legitimáciou v spore a teda sú nositeľmi
prislúchajúceho hmotného práva v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka a § 13 Občianskeho zákonníka;
bolo nepochybné, že poškodená bola manželkou žalobcu 1/ a matkou žalobcu 2/ a žili spolu v spoločnej
domácnosti; všetci boli účastníci dopravnej nehody dňa 12.06.2021, pri ktorej poškodená prišla o život;

rovnako žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom, pretože v čase dopravnej nehody (12.06.2021)
mal vinník dopravnej nehody svoje motorové vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného, preto
žalobcom prislúcha právo domáhať sa svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z poistenia
zodpovednosti(§4ods.2písm.a/zákonač.381/2001Z.z.);žalovanýsvojupasívnulegitimáciužiadnym
spôsobom nenamietal, preto súd prvej inštancie iba okrajovo uviedol odkaz na rozsudok NS SR sp.

zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR
ako judikát R 61/2018 v spojení s uznesením ÚS SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016, v
zmysle záverov ktorého, „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších zmien a doplnení, je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do

osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.“
(2) ďalším predpokladom na rozhodnutie o priznaní nemajetkovej ujmy v peniazoch, je vznik ujmy a
posúdenie otázky, či v danom prípade nie je postačujúce morálna satisfakcia (§ 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka); po posúdení všetkých skutkových okolností daného prípadu, dospel súd prvej inštancie k
záveru, že morálna satisfakcia nie je postačujúca; predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch je skutočnosť, že poskytnutie len morálnej satisfakcie, nie je dostatočné vzhľadom
na závažnosť zásahu do osobnostných práv žalobcov 1/ a 2/; v danom prípade odstránenie následkov
zásahov a obnovenie pôvodného stavu nie je možné vzhľadom na fatálnosť následkov, následky
vyvolané smrťou blízkeho príbuzného, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom zvrátiť, napraviť, či
odstrániť; samotné vedenie trestného konania, uloženie trestu a vykonanie trestu odsúdeným je pre

žalobcov 1/ a 2/ formou morálnej satisfakcie, avšak nepostačuje vzhľadom na závažnosť zásahu, t.j.
náhla a neočakávaná strata manželky a matky, ktorá predstavuje objektívne nezmerateľnú citovú ujmu;
na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie považoval dožadovanie sa finančného zadosťučinenia
v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zo strany žalobcov 1/ a 2/ za plne dôvodné
a oprávnené; v tomto smere ani samotný žalovaný nárok žalobcov 1/ a 2/ nespochybňoval a jediným

sporným momentom v konaní zostala medzi stranami sporu výška priznanej nemajetkovej ujmy;
(3) predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú najmä imateriálne hodnoty
a stránky osobnosti človeka, pričom jednotlivé predmety ochrany osobnosti v občianskom práve
predstavujú práva na ochranu života, zdravia, telesnej integrity, cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia,
mena a prejavov osobnej povahy; občianskoprávna ochrana osobnosti nadväzuje na ústavné princípy;

Ústava SR v článku 14 a nasledujúce, zakotvuje základné ľudské práva a slobody; pokiaľ ide o
právo na súkromie, toto zahŕňa širokú oblasť týkajúcu sa života v rodine, vzťahov k inej osobe, s
ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu; Ústava SR poskytuje ochranu tak
právu na súkromný ako aj rodinný život; zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu do
osobnostných práv, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu

fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 12Co/465/2014 zo dňa 30.07.2015); pod právom na rodinný život je potrebné chápať právo na
udržiavanie a rozvíjanie vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami
a konanie ktoré je spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim
znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny (rozsudok

Súdneho dvora EÚ zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/2012);
(4) súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcov, že žalovaným ponúkanú sumu nemajetkovej
ujmy pre každého po 10.000,- €, nie je možné považovať za adekvátnu utrpenej strate; výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná súdom voľnou úvahou, ktorý musí prihliadať na zákonnékritéria závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv došlo; súdom určená výška musí zohľadňovať všetky individuálne okolnosti daného prípadu, musí
byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti, na strane poškodených nesmie spôsobovať bezdôvodné

obohatenie a pre povinného nemá mať likvidačné následky; súd prvej inštancie podotkol, že priznaním
náhrady nemajetkovej umy v peniazoch pre pozostalých príbuzných, nejde o snahu súdu o ohodnotenie,
resp. vyčíslenie hodnoty života, ale práve naopak funkcia, ktorú v spoločnosti plní nemajetková ujma,
slúži na zmiernenie psychických a fyzických utráp, žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných
vzťahov;

(5) okolnosti, ktoré je potrebné preskúmať na strane poškodeného, môžu byť podľa rozvíjajúcej sa
doktríny najmä: a) intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, b) vek zomrelého a pozostalých, c) otázka
hmotnej závislosti pozostalého na zomrelej osobe, d) prípadne poskytnutie inej satisfakcie; pre výšku
náhrady je kvalita vzájomného vzťahu žalobcu so zomrelým kľúčová; psychická bolesť zo straty veľmi
blízkeho človeka je často vnímaná ako neznesiteľná, fyzická, obmedzujúca ostatné aktivity pozostalého,
mnohokrát prerastajúca až do duševného ochorenia; pri zohľadnení veku pozostalého sa odlišuje,

nakoľko je prežívaná strata novorodenca jeho rodičmi, strata rodiča jeho deťmi, alebo strata osoby
dôchodkového veku jeho vnúčatami; dôležitú úlohu hrá aj pocit zodpovednosti rodiča za svoje deti; strata
osoby, na ktorej je pozostalý príbuzný existenčne závislý, sa negatívne prejaví aj vo sfére osobnostného
prežívania; iná forma satisfakcie ako peňažná (napr. ospravedlnenie zodpovednej osoby) síce nemôže
byť sama o sebe dostatočná, jej poskytnutie a následné posúdenie významu však môže prehovoriť do

zníženia peňažného zadosťučinenia (z nálezu ÚS SR ČR sp. zn. I.ÚS 2844/2014 zo dňa 22.12.2015);
(6) úÚmrtím manželky žalobcu 1/, s ktorou zdieľal spoločný život 21 rokov nedošlo k narušeniu, ale
k nezvratnému násilnému skončeniu manželského a partnerského života; žalobca 1/ pri dopravnej
nehode, ktorej bol priamym účastníkom, stratil životnú partnerku a matku ich jediného spoločného
dieťaťa vo veku, kedy si pri pomerne samostatnom dieťati život užívali, či už po stránke, spoločenskej,

kultúrnej alebo športovej; žalobca 1/ prišiel o partnerku v čase, keď dochádzalo k realizácii a napĺňaniu
manželského a rodinného života, k budovaniu a rozvoju citových väzieb, rodiny, zázemia pre jej
fungovanie, k narodeniu a výchove maloletého syna; z výpovedí samotného žalobcu 1/, ale aj svedkov,
mal súd prvej inštancie skutočne za preukázané, že sa jednalo o mimoriadne aktívny manželský
pár, ktorý k takému prístupu k životu viedol aj spoločné dieťa - žalobcu 2/; manželstvo žalobcu 1/

predvolaní svedkovia, či už priamo z rodinného prostredia (brat žalobcu 1/, sestra nebohej), alebo
z okolia kamarátov (rodinné kamarátky) hodnotili ako harmonické, so vzájomnými hlbokými citovými
väzbami a porozumením, také, ktoré im mohol „každý závidieť“; plánovanie ďalšej spoločnej budúcnosti
bolo súdu preukázané darovacou zmluvou na pozemky, za účelom stavby spoločného rodinného domu,
čo preukázala svojou výpoveďou aj svedkyňa F. B.; navyše bolestivá strata manželky bola u žalobcu

1/ umocnená tým, že v roku 2016 úspešne prekonala onkologické ochorenie a tak radosť z prekonania
choroby bohužiaľ zmarila nezmyslená smrť; je nepochybné, že žalobca v produktívnom veku 42 rokov
stratil nielen životnú partnerku, ale aj matku spoločného syna, a preto je ochudobnený o ďalšiu možnosť
zdieľania partnerského, manželského i spoločného rodičovstva; na výchovu v tom čase 10 ročného syna
zostal sám, a preto musel zastať tak rolu otca ako i rolu matky a pri uvedenej mimoriadne významnej

strate musel byť oporou aj pre maloleté dieťa, a to ako psychickou, emocionálnou, tak i oporou v oblasti
materiálneho zabezpečenia, keď na neho jediného bolo výživou odkázané dieťa vo veku 10 rokov, ktoré
malo pred sebou v danom čase perspektívu celého ďalšieho vzdelávania; celkový zásah v súkromnom
živote žalobcu 1/ sa odrazil aj v jeho pracovnom živote, keď po nehode, bol na vlastnú žiadosť preradený
na iný odbor v policajnom zbore, nakoľko vzhľadom k tomu, že bol priamym účastníkom nehody a

pracovne zaradený na analýze dopravných nehôd, nebolo ďalej v jeho silách pôsobiť ako dopravný
inžinier na úseku dopravných nehôd; žalobca 1/ sa pod následkom tragických udalostí, ktoré nastali
pritom, čo mali s manželkou najradšej (bicyklovanie) prestal tejto aktivite venovať; stratou manželky
utrpel žalobca 1/ mimoriadne významný, veľmi hlboký a nereparovateľný zásah vo svojom súkromnom,
spoločenskom a pracovnom živote; v jeho živote táto udalosť spôsobila zmenu v rodinných rolách, kedy

musel na seba prebrať starostlivosť o celú domácnosť a syna, začal sa spoločensky izolovať, prestal
sa venovať športovým aktivitám a musí sa postupne psychicky vyrovnávať s ťaživou životnou situáciou,
ktorú zo svojho života nevytláča;
(7) poukazujúc na všetky vyššie popísané následky, ktoré sa dotkli žalobcu 1/ tak po stránke,
súkromného, rodinného a pracovného života, dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobcom 1/

požadovaná výška nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 30.000,- € je plne dôvodná; v tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal aj na primeranosť priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch vzhľadom k
rozhodovacej praxi odvolacieho súdu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici v spore sp. zn. 12Co/465/2014
zo dňa 30.07.2015 priznal pozostalej manželke 33.500,- €; sp. zn. 11Co/139/2019 zo dňa 27.02.2020 prepozostalú manželku suma 35.000,- € a sp. zn. 11Co/13/2022 zo dňa 20.10.2022 pre pozostalú manželku
suma 20.000,- €; z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/60/2016 vyplýva, že manželovi
nebohej bolo priznaných z požadovaných 90.000,- € suma 45.000,- €;

(8) žalobca 2/ prišiel o mamu vo veku 10 rokov, teda v čase kedy je prítomnosť aj ženského vzoru v
živote dieťaťa mimoriadne významná; bol vo veku, kedy si už uvedomoval, aká je mama v jeho živote
nenahraditeľná a nesporne celej situácii chápal; žalobca 2/ v tom čase už veľmi citlivo vnímal uvedený
nenapraviteľný zásah tým, že v danom období prežíval a nepochybne si uvedomoval fungujúcu rodinu
a v širšom chápaní si uvedomoval prítomnosť a nenahraditeľnosť matky vo svojom živote; denne s

ňou prežíval svoj život, či už po stránke školských úspechov a povinností, ale aj pri formovaní jeho
osobnosti; zároveň bol vo veku, kedy mal s mamou vybudovaný silný citový vzťah; matka nie je rodičom,
ale často aj emocionálnou oporou, zdrojom lásky, opory, stability a bezpečia; žalobca 2/ tak bol zbavený
nenahraditeľného vzťahu, ktorý zohrával kľúčovú úlohu v jeho emocionálnom vývine, každodennom
živote a budúcnosti; tento vzťah bol pre syna jedinečný a založený na dôvere, blízkosti a podpore,
ktorú matka poskytovala vo všetkých oblastiach života, či už išlo o starostlivosť, vedenie alebo neustálu

prítomnosť v dôležitých životných momentoch; z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí žalobcu
1/, svedkov a predložených fotografií (č.l. 49-62 spisu) mal súd prvej inštancie za preukázané, že
poškodená sa snažila viesť k aktívnemu životu, aj ich maloletého syna; je nesporné, že od útleho veku
sa spoločne venovali rôznym aktivitám - krtkova muzika, detské oslavy, vypekanie perníkov, turistika,
lyžovanie, bežky, bicykel a spoločné dovolenky pri mori; súd prvej inštancie sa stotožnil aj s tvrdením

žalobcu 1/, že aj napriek tomu, že sa snaží žalobcovi 2/ vynahrádzať stratu matky, vždy bude v pozícii
jeho otca a tak sa k nemu aj žalobca 2/ správa; skutočnosť, že žalobcovi 2/ mama chýba potvrdila
aj svedkyňa A. C., ktorá bola sestrou nebohej a je krstnou mamou žalobcu 2/; svedkyňa uviedla, že
žalobca 2/ má doteraz telefón nebohej a pokiaľ je u nej s jej deťmi, potrebuje prejavy citov; bez potreby
osobitného dokazovania, je súd prvej inštancie presvedčený, že žalobca 2/ náhlou a nevysvetliteľnou

stratou matky utrpel vážnu ujmu, ktorá sa prejavila jednak na jeho psychickom stave, keď doteraz
potrebuje odbornú psychologickú pomoc; psychická ujma sa u žalobcu 2/ prejavila pretrvávajúcim
smútkom, zúfalstvom a beznádejou; strata matky mala negatívny vplyv na školské výsledky žalobcu
2/; pred tragédiou žalobca 2/ dosahoval dobré výsledky v škole, čo potvrdil žalobca 1/, čo svedčalo o
jeho sústredenosti, motivácii a schopnosti zvládať školské povinnosti; po strate matky žalobca 2/ začal

vykazovať problémy so sústredením a nedokázal sa koncentrovať na vyučovanie; je zrejmé, že smútok a
strata matky pravdepodobne negatívne ovplyvnili aj schopnosť žalobcu 2/ zvládať bežné školské aktivity;
od tragickej udalosti sa pomaly so žalobcom 1/ vracajú k športovým aktivitám, ktoré vynechávali kvôli
doliečeniu sa žalobcu 2/ z následkov dopravnej nehody;
(9) prihliadajúc na všetky okolnosti, ktoré spôsobili v živote žalobcu 2/ ujmu dospel súd prevej inštancie

k záveru, že suma 40.000,- € je primeraná, pretože žalobca 2/ bude znášať následky tragickej udalosti
po celý zvyšok života, bude vyrastať, dospievať bez prítomnosti najdôležitejšej osoby v jeho živote a
žalobca bude žiť s pocitmi ochudobnenia v citových a rodinných sférach jeho života, či už počas bežných
dní alebo počas významných okamihov v jeho živote, kedy sú momenty rodinného zdieľania a strádanie
prítomnosti preciťované obzvlášť intenzívne; nemajetková ujma, ktorú utrpel syn nepredstavuje len

minulosť, ale aj budúcnosť, ktorá bude navždy poznačená chýbajúcim vzťahom, prítomnosťou a láskou
matky; súd zohľadnil pri určení výšky nemajetkovej ujmy tú skutočnosť, že maloletý stratil mamu v
čase, kedy má celý život pred sebou; strata matky ako druhej živiteľky rodiny sa nepochybne negatívne
prejavila aj na materiálnom zabezpečení žalobcu 2/, t.j. došlo k zníženiu štandardu rodiny s priamym
dopadom na maloleté dieťa v nej vyrastajúce; neprítomnosť matky viedla k zníženiu rodinného príjmu

a schopnosti zabezpečiť rovnakú kvalitu života, na aké bolo dieťa zvyknuté; súd preto pri rozhodovaní
zohľadnil aj materiálny aspekt straty jedného z rodičov a pre dieťa, ktoré je doposiaľ odkázané výživou už
iba na jedného z rodičov, priznal sumu nemajetkovej ujmy vyššiu ako pre pozostalého manžela - žalobcu
1/; sSúd zhodne ako pri žalobcovi 1/, aj v prípade žalobcu 2/ poukázal na porovnateľnú rozhodovaciu
prax odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v rozhodnutiach sp. zn. 14Co/25/2023

zo dňa 17.10.2023 priznal maloletému po nebohom sumu 50.000 € a sp. zn. 12Co/465/2014 zo dňa
30.07.2015 priznaná nemajetková ujma pre maloletého v sume 33.500,- €;
(10) procesnú obranu žalovaného založenú na tom, že intenzita vzťahov aj v širšej rodine, sa po strate
poškodenej nezmenila a preto nie je daný následok, súd prvej inštancie nemohol prihliadať; stav, že
rodinu táto tragická udalosť ešte viac zomkla a sú žalobcom 1/ a 2/ nápomocní, nemôže byť v žiadnom

prípade na ujmu žalobcom pri rozhodovaní o výške priznanej nemajetkovej ujmy; zásah do života celej
rodiny je nespochybniteľný a jeho intenzita mimoriadne významná;
(11) na základe všetkých vyššie uvedených skutkových okolností prípadu dospel súd prvej inštancie
k názoru, že u žalobcov 1/ a 2/ išlo o mimoriadne významný, veľmi hlboký a nereparovateľný zásahdo práva na súkromie, nevynímajúc právo na rodinný život; po zhodnotení všetkých špecifických
okolností daného sporu, považoval súd prvej inštancie výšku priznanej nemajetkovej ujmy za
primeranú, adekvátnu spôsobeným následkom a predstavuje primerané zadosťučinenie za spôsobený

nenapraviteľný následok;
(12) v prípade lehoty na plnenie súd prvej inštancie vyhovel žalobnému návrhu žalobcov 1/ a 2/ (§ 232
ods. 3 CSP) a pri žalovanom nároku určil lehotu na plnenie 15 dní.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3, § 16, § 420 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania (100 %) z prisúdenej
sumy.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 18.12.2024 (č.l.
208-209 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu okrem výroku o čiastočnom

zastavení konania (tretí výrok); vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne
argumentoval, že:
(1) v spore nenamietal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcov, sporná bola len výška nemajetkovej

ujmy; súd prvej inštancie považoval žalovaným ponúkanú sumu 10.000,- € pre žalobcu 1/ a 15.000,-
€ pre žalobcu 2/ za neadekvátnu; žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol
u obidvoch žalobcov ponúkanú sumu 10.000,- €, pričom v prípade žalobcu 2/ túto sumu žalovaný zvýšil
na pojednávaní dňa 12.08.2024 na sumu 15.000,- €, keď v tejto časti možno konštatovať, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam;

(2) dôvodom podania odvolania je výška nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobcom priznaná (pre žalobcu
1/ v sume 30.000,- € a pre žalobcu 2/ v sume 40.000,- €), ktorú žalovaný považuje za neprimerane
vysokú, súčasne priznaná výška náhrady trov konania pre oboch žalobcov je v priamom rozpore so
zákonnou úpravou;
(3) v kontexte priznanej výšky nemajetkovej ujmy považoval žalovaný rozhodnutie za nesprávne a jeho

odôvodnenie za nedostatočné a arbitrárne; platná právna úprava neustanovuje výšku nemajetkovej
ujmy, túto určuje len súd, avšak z hľadiska právnej istoty súdne rozhodnutia nemôžu byť „prekvapivé“
a priznávaná výška má byť pre povinnú stranu predvídateľná; výška priznanej nemajetkovej ujmy musí
byť primeraná, pričom rozhodujúca je závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu
došlo; výška nemajetkovej ujmy by mala vychádzať z detailného dokazovania vzťahov medzi príbuznými

a zomrelými, pričom by sa mala skúmať najmä intenzita ich vzťahu, vek zomrelých a pozostalých,
existenčná závislosť na zomrelých, okolnosti, za akých došlo k vzniku ujmy a podobne; zároveň je
potrebné uviesť, že bez akýchkoľvek pochybností smrť blízkej osoby je pre pozostalých traumatizujúca
udalosť; každý človek je jedinečná bytosť; hodnota ľudského života je nevyčísliteľná v peniazoch;
napriek tomu však súd musí pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť na zásadu

proporcionality a priznaná suma musí byť vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu primeraná;
podľa názoru žalovaného je priznaná suma vzhľadom na okolnosti daného prípadu a rozhodnutia súdov
SR v obdobných veciach neadekvátna;
(4) v bode 35. a 38. rozhodnutia súd prvej inštancie poukazuje na (podľa jeho názoru) porovnateľnú
rozhodovaniu prax odvolacieho súdu - Krajského súdu Banská Bystrica; je potrebné uviesť, že nie

všetky rozhodnutia možno porovnať a aplikovať v predmetnom spore; napríklad v prípade rozhodnutia
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/139/2019, išlo o manžela a dve dospelé deti, ktorí pri
dopravnej nehode prišli o svoju manželku / matku, ďalej sp. zn. 11Co/13/2022, kde žalobcami boli matka,
súrodenci a synovec zomrelého, u ktorých sa v dôsledku smrti svojho blízkeho prejavili vážne psychické
problémy, a ďalej rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/60/2016, kde žalobcom bol manžel a otec

zomrelých, ktorý pri dopravnej nehode prišiel o svoju manželku a 2 deti; podľa názoru žalovaného súd pri
stanovení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal z prípadov, ktoré nie sú pre dané okolnosti porovnateľné
a nemožno ich preto ani použiť;(5) žalovaný v priebehu celého konania poukazoval na rôzne rozhodnutia súdov SR, podľa ktorých
hodnotil uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy žalobcov, okrem prehľadu G. H. I. žalovaný poukázal aj
na iné rozhodnutia, ktoré sú s daným sporom porovnateľné a na ktoré mal súd pri rozhodovaní o

samotnej výške nemajetkovej ujmy prihliadnuť; žalovaný opätovne dáva do pozornosti napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.07.2023, sp. zn. 7Co/86/2022, kde súd manželovi a maloletému
synovi nebohej priznal každému po 15.000,- €, a tiež rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa
08.07.2020, sp. zn. 25Co/170/2019, kde súd za dôvodnú považoval pre manželku nebohého sumu
15.000,- € (ktorú však znížil z dôvodu spoluviny) a pre maloletú dcéru sumu 20.000,- € (ktorú rovnako

znížil); žalovaným uvádzané rozhodnutia sú s predmetným sporom podstatne porovnateľnejšie ako
tie, na ktoré súd prvej inštancie poukázal vo svojom rozhodnutí; súd prvej inštancie sa so žalovaným
uvádzanými rozhodnutiami vôbec nezaoberal a tieto priam odignoroval;
(6) pokiaľ ide o hodnotenie okolností daného prípadu, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
síce poukazuje na následky zásahu do osobnostných práv žalobcov, či už po stránke súkromnej,
rodinnej alebo pracovnej, avšak opomenul vziať do úvahy aj iné podstatné okolnosti, akými sú v danom

prípade nepochybne aj nedbanlivostné konanie vodiča, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil z dôvodu
mikrospánku (tzn. nejde o prípad, kedy by bolo namieste priznať vyššiu sumu, napr. z dôvodu vedenia
vozidla pod vplyvom alkoholu a podobne), nepreukázanie žiadnych vážnejších následkov akými sú
v mnohých prípadoch napr. zdravotné, či psychické problémy a podobne (dokonca v predmetnom
prípade žiadny z vypočúvaných svedkov nepotvrdil, že by mal žalobca 2/ psychické problémy a že by

trpel posttraumatickou stresovou poruchou tak, ako to tvrdil žalobca 1/); podľa názoru žalovaného je v
danom prípade priznaná suma privysoká a nezodpovedá okolnostiam daného prípadu a ani závažnosti
vzniknutej ujmy žalobcov;
(7) súd prvej inštancie priznal obom žalobcom voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100
% z prisúdenej sumy; podľa uvedeného by základom pre výpočet trov konania bola suma 30.000,- € a

40.000,- €, čo žalovaný nepovažuje za správne a takto priznaný nárok namieta; základom pre výpočet
trov konania je vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch, v zmysle § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb suma 5.000,- €; priznanie trov konania v
rozsahu 100 % z prisúdených 30.000,- € a 40.000,- € je v priamom rozpore s uvádzaným ustanovením;

zároveň je potrebné zdôrazniť, že podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhoduje v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,lenonárokunanáhradutrovkonaniaapodľa§262ods.2Civilného
sporového poriadku o samotnej výške náhrady trov konania rozhoduje súd samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník; súd vo výrokoch o trovách konania nerozhodol len o samotnom nároku,
ale čiastočne už prezumoval aj priznanú výšku, keď uviedol, že táto má vychádzať z „prisúdenej sumy“,

čím narušil zákonom dané dvojfázové rozhodovanie o trovách konania; správne mal súd prvej inštancie
výrok o trovách konania formulovať tak, že žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ prizná voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; aj v tomto smere tak žalovaný považoval rozhodnutie za
nesprávne;
(8) na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,

že žalobcovi 1/ prizná sumu 10.000,- €, žalobcovi 2/ prizná sumu 15.000,- € a žalobcom 1/ a 2/ prizná
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.2 Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 15.01.2025 (č.l. 219-220 spisu) prostredníctvom svojho
právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného v podrobnostiach uviedli, že:

(1) žalobcovia považujú odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu za vecne správne,
zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a adekvátne odôvodnené aj z hľadiska použitej právnej
argumentácie a z hľadiska zákonných požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle
§ 220 ods. 2 C.s.p.; odôvodnenie napadnutého rozsudku má čo do kvality vyžadovanej zákonom a
ustálenou praxou taký rozsah, aby mohlo byť dostatočne presvedčivou a preskúmateľnou zárukou

kontroly jeho správnosti odvolacím súdom;
(2) súd prvej inštancie v súlade so zisteným skutkovým stavom v postačujúcom rozsahu pre účely
naplnenia základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) ako i základného
práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) dostatočne podrobne v bodoch 30 až 40 odôvodnenia
rozviedol postačujúco zrozumiteľne a preskúmateľne vlastné úvahy, na základe ktorých vec správne

posúdil tak z hľadiska skutkových zistení, ako aj z hľadiska právneho posúdenia; kvalita odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia v porovnaní s argumentáciou odvolateľa nemôže mať za následok úspech
odvolacích námietok;(3) žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové hodnotiace úsudky a nepoukazuje na takú
právnu argumentáciu, ktorá by mala za následok zmenu inak zrozumiteľnej a presvedčivej právnej
argumentácie použitej v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadom základu i výšky priznaných

nárokov vyjadrujúci nemajetkovú ujmu nemôžu obstáť, pretože interpretačná snaha žalovaného pri
formulovaní dôvodov odvolania, v ktorom poukazuje na neúmerne vysoké sumy nezodpovedajúce
výške v obdobných veciach, resp. namieta nepredvídateľnosť a prekvapivosť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, je podľa názoru žalobcov nedôvodná, účelová a márna;
(4) odvolacie námietky žalovaného sa obmedzili na zopakovanie známej argumentácie z konania pred

súdom prvej inštancie; žalobcovia sú toho názoru, že obsahom odvolania sa žalobcovi nepodarilo
relevantneavzákonompožadovanejintenzitenaplniťanijedenzdvochparciálnychodvolacíchdôvodov
(nesprávne skutkové zistenia a nesprávne posúdenie veci) ako ich žalovaný vymedzil v odvolaní; v
podanom odvolaní je nedostatočne a niekde úplne chýba konkrétna vecná argumentácia vo vzťahu k
vymedzeným odvolacím dôvodom, na ktoré žalobca poukázal a vytýkal ich ako chyby rozsudku súdu
prvej inštancie; v dôsledku uvedenej nedôslednosti nie je možné jednotlivým odvolacím námietkam a

odvolaniu ako celku priznať úspech;
(5) napadnutý rozsudok a procesný postup súdu prvej inštancie rešpektuje všetky podstatné procesné
zásady konania a to aj s charakteristikou ústavnoprávnych zásad; žalobcovia majú na mysli
predovšetkým prejednaciu zásadu, v rámci nej zásadu kontradiktórnosti, zásadu koncentrácie konania
a právo strany sporu na prístup k spravodlivému súdnemu konaniu v rámci súdnej ochrany a napokon

tiež k včasnému a rýchlemu rozhodnutiu vo veci; súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a na
jeho základe použil zodpovedajúcu právnu kvalifikáciu; na špecifické skutkové okolnosti prípadu súd
poskytol špecifickú a vyčerpávajúco postačujúcu odpoveď; žalovaný v odvolaní nevhodne argumentuje
prevažne vlastnou optikou, ktorá nerešpektuje zistený skutkový stav a rozhodovaciu činnosť súdov vo
veciach nemajetkovej ujmy;

(6) žalobcovia ďalej uviedli, že „k právnej otázke určenia pravidelnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy
dovolací súd uvádza, že otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach; každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej
ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre

iné prípady; pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je to, aby sa vyriešením niektorej, doposiaľ
ešte dovolacím súdom nevyriešenej právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho
súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto individuálnej otázky ako je určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy, sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu; pri posúdení
a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú

súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach; v
takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie
ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvalifikovať
a vyčísliť“ (NS SR sp. zn. 7Cdo/131/2020);
(7) vo svetle uvedeného nie je možné v prípade stanovenia výšky nemajetkovej ujmy uvažovať o

predvídateľnosti, v tej súvislosti ani o prekvapivosti napadnutého rozhodnutia, pretože súd stanovuje
výšku nemajetkovej ujmy vždy len v závislosti od individuálne špecifických skutkových okolností
toho ktorého prípadu; na podklade uvedenej všeobecne vo veciach nemajetkovej ujmy platnej
premisy nie je možné vytvoriť ani ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, tobôž nie je
možné opodstatnene argumentovať porovnateľnosťou žalovaným v odvolaní uvedených rozhodnutí

odvolacieho, či dovolacieho súdu; nesprávna a zjavne nepoužiteľná je potom kauzálne i námietka
žalovaného, že ním v odvolaní uvádzané rozhodnutia sú podstatne porovnateľnejšie ako tie, na
ktoré v napadnutom rozhodnutí správne poukazoval súd prvej inštancie (KS Banská Bystrica sp. zn.
12Co/465/2014 a sp. zn. 14Co/25/2023);
(8) súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobcovi 1/ a vo vzťahu k žalobcovi 2/ vecne správne posúdil a

vyhodnotil zistený skutkový stav vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne prihliadol na mimoriadne
individuálneokolnosti(podrobnešpecifikovanévodôvodnenínapadnutéhorozsudku)atietoprimeranea
v súlade so zmyslom a účelom nemajetkovej ujmy premietol i do správnej výšky vo finančnom vyjadrení;
(9) nezodpovedá objektívnemu hodnoteniu zisteného skutkového stavu odvolacia námietka žalovaného
o nepreukázaní žiadnych vážnejších následkov v živote oboch žalobcov, porovnávajúc stav pred

nehodou a po nej; zdravotné problémy (vrátane posttraumatickej poruchy u žalobcu 2/) boli postačujúco
preukázané výsluchom žalobcu 1/ a tiež svedkyne C. (sestry nebohej matky a manželky žalobcov);
(10) na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.2.3 Žalobcovia ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcov, v tomto smere si
osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto

v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie
dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380
C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom

súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe žalobcov; pre rozhodnutie odvolacieho

súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého
pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom
odvolaní tak nebolo v tomto rozsahu potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.7 Pokiaľ ide o konkrétnu ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalovaného (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací

súd v podrobnostiach udáva, že:
(1) sa v plnom rozsahu stotožnil s podrobným a inštruktívnym odôvodnením priznanej výšky
nemajetkovej ujmy u každého zo žalobcov zo strany súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na
ktorého odôvodnenie odvolací súd plne poukazuje; žalovaný v odvolacom konaní nesúhlasil s výškou
prisúdenej nemajetkovej ujmy žalobcovi 1/ (30.000,- €) a maloletému žalobcovi 2/ (40.000,- €); odvolací

súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto smere správny; z hľadiska
prejednávanéhosporumožnodospieťkzáveru,žesúdprvejinštancienevybočilzintervalupriznávaných
súm nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní, preto v tomto
smere súdu prvej inštancie nemožno formálne nič vyčítať; aj podľa odvolacieho súdu na základe
právnou úpravou a súdnou praxou formulovaných kritérií (na ktoré poukázal súd prvej inštancie a ktoré

žalovaný v podanom odvolaní nenamietal) do úvahy pripadajúca náhrada nemajetkovej ujmy žalobcu
1/ predstavuje sumu 30.000,- € a žalobcu 2/ suma 40.000,- €; súd prvej inštancie pri stanovení sumy
nemajetkovej ujmy správne nevychádzal len zo samotného porovnania prisúdenej nemajetkovej ujmy
v iných súdnych konaniach (skutkovo a právne podobných veciach), pretože výlučne takýto prístup bynemohol vystihnúť individuálnu osobnosť každého zo žalobcov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/18/2016 zo dňa 22.06.2016), ale pri rozhodovaní správne zohľadnil
výsledky vykonaného dokazovania z pohľadu viacerých kritérií formulovaných zákonom a súdnou

praxou (bod 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie); podľa odvolacieho súdu sa
súd prvej inštancie so stanovením kritérií pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v prejednávanom spore
riadne vysporiadal v súlade so zákonom a súdnou praxou;
(2) aj odvolací súd akcentuje nevyhnutnosť zohľadnenia osobitosti každého posudzovaného prípadu
pred len mechanickým porovnávaním s inými prípadmi v súdnej praxi, keď prisúdená nemajetková

ujma nemá len zásadne vybočovať z rámci priznávaných súm v iných obdobných prípadoch; zistené
konkrétneskutkovézisteniasúduprvejinštancieohľadnenadštandardneharmonickýchvzťahovvrodine
žalobcovpredtragickouudalosťousprihliadnutímnavekpoškodenejažalobcovvčasetragickejudalosti
a nenapraviteľné následky v ich živote aj podľa odvolacieho súdu plne odôvodňujú prisúdené sumy
nemajetkovej ujmy v prospech žalobcov; pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že
škodová udalosť bola zo strany vinníka nehody spôsobená len nedbanlivostným konaním, toto podľa

odvolacieho súdu nemôže mať za následok priznanie nemajetkovej ujmy v zníženej sume, pretože to nič
nemení na následku; súčasne aj podľa odvolacieho súdu boli preukázané následky zásahu do súkromia
žalobcov aj v ich psychickej sfére, konkrétne na strane žalobcu 2/ výpoveďou žalobcu 1/ (spôsobilý
dôkaz) ako aj na strane žalobcu 1/ nesporným skutkovým tvrdením o zmene pôsobiska v zamestnaní
v dôsledku tragickej udalosti ako aj nutnosti vzdania sa obľúbenej športovej činnosti (bicyklovanie)

z psychických dôvodov;
(3) na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokov o priznaní
nemajetkovej ujmy žalobcom 1/ a 2/ ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie

nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne dôvodnosti žaloby považuje odvolací
súd za vecne správne (body 4.5 až 4.7 odôvodnenia). Odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti

podaného odvolania len vo vzťahu k výrokom o trovách konania.

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 30.000,- € (prvý výrok) a vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 40.000,- € (druhý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania žalovaného a súčasne ako závislý výrok (§ 379 písm.
a/ C.s.p.) preskúmal aj výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (štvrtý
a piaty výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani

na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. podľa výsledku konania správne
priznal nárok na náhradu trov konania úspešným žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému v rozsahu 100
%; odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdom prvej inštancie, že v prípade prejednávaného sporu,
keďže ohľadne základu (existencia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy) dospel súd prvej inštancie
k záveru o jeho danosti a len výška nároku závisela od úvahy súdu, boli žalobcovia v spore úspešní; pri

rozhodovaní o trovách konania v prípade, kedy rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu sa
procesný úspech posudzuje len vo vzťahu k výsledku sporu ohľadne základu nároku, preto skutočnosť,
že došlo aj k čiastočnému zastaveniu konania v prevyšujúcej časti (na základe čiastočného späťvzatia
žaloby), nemá na rozhodnutie o trovách konania žiadny vplyv; na druhej strane však ponechanímformulácie, že nárok na náhradu trov konania žalobcom prislúcha z prisúdenej sumy, by sa vzhľadom
na výšku prisúdenej sumy žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ zmenil výpočtový základ pre účely určenia
výška náhrady trov konania, ktorý vyplýva z príslušného podzákonného predpisu (vyhláška MS SR

č. 655/2004 Z. z.), pretože súd privej inštancie by bol pri rozhodovaní o výške trov konania viazaný
výrokom o nároku na náhradu trov konania (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 689/2024 zo dňa 27.02.2025); preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
o trovách konania pred súdom prvej inštancie (štvrtý a piaty výrok) zmenil tak, že osobitnými výrokmi
žalovanému uložil povinnosť nahradiť každému zo žalobcov trovy konania pred súdom prvej inštancie

v rozsahu 100 %; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok
o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa
30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).
O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie žalobcov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8.2 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobcovia
boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal odvolací súd žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/
osobitnými výrokmi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(100 %). Čiastočný úspech žalovaného ohľadne výrokov o trovách konania žalobcov pred súdom

prvej inštancie nemal vplyv na plný úspech žalobcov v odvolacom konaní, pretože výrok o trovách
konania nemá vplyv na úspech žalobcov vo veci samej, súčasne ani zmena výrokov o trovách konania
nepriniesla v konečnom dôsledku zmenu prisúdeného nároku na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací
súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.