Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 8Tk/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122209849
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2026:1122209849.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Valenta a členiek senátu

JUDr. Nataše Nikitinovej a JUDr. Slávky Danišovej, v trestnej veci obžalovaného E. U. pre obzvlášť
závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/, Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., § 139 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 15. januára 2026, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

E. U., F.. XX. XX. XXXX R. Q.,

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. por., pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. a/, Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zák., § 139 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., na skutkovom základe, že:

od presne nezistenej doby roku 2014 až do 24.11.2018 R. J. na D. K.. Č.. X počas spolunažívania v
jednej domácnosti s maloletou R..P.., F.. XX.XX.XXXX, od jej 11 rokov vyhľadával akékoľvek príležitosti

pre nevhodné dotýkanie sa maloletej, ktorú hladkal a chytal za zadok a prsia a obchytkával ju po celom
tele aj na intímnych miestach, keď mala 12 rokov sa maloletá v noci zobudila „na vlhko“ a na to ako
mal obvinený hlavu medzi jej nohami, najskôr si myslela, že je to len sen, pričom nešlo o ojedinelé
konanie obvineného, obdobné konanie obvinený zopakoval ešte viackrát, pričom aby o tom nikomu
maloletá nepovedala, dovolil jej obvinený používať mobilný telefón napriek tomu, že mala od matky
zákaz ho používať, následkom čoho si dňa 24.11.2018 maloletá podrezala pod vplyvom alkoholu žily a
následne bola hospitalizovaná v NÚDCH Bratislava na Klinike detskej psychiatrie, pričom je aj naďalej
v ambulantnej starostlivosti psychológov a psychiatrov,

oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného E. U., opakovane
svedkyne - poškodenej R. P., svedka A. P., ktorého výpoveď z prípravného konania súd napokon prečítal
podľa § 263 ods. 4 Tr. por., svedkyne P. U., svedkyne J. T., svedkyne T. P., ktorej výpoveď z prípravného
konania súd napokon prečítal podľa § 263 ods. 4 Tr. por., znalkyne H.. I. P., znalkyne E.. I. P., znalkyne
E.. L. H.. L. M., H.., znalca E.. O. I., H.., svedka Ľ. A., svedkyne E.. G. U. a E.. E.. P.F. E..

Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú v konkrétnostiach rozvedené nižšie.Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného E. U. ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, tento bol od počiatku
konzistentný. Tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, obžalovaný popieral udalosti
uvedené v uznesení vyšetrovateľky PZ o vznesení obvinenia a v podstate uvádzal, že o poškodenú

sa stará od jej veku jeden a pól roka a aj v čase hlavného pojednávania poškodená žije s matkou a
obžalovaným v jednej domácnosti. Výchovu a správanie poškodenej obžalovaný charakterizoval ako
problematické, popísal opakujúce sa klamstvá, potrebu neustáleho dohľadu nad poškodenou, výchovný
problém riešený základnou školou, vo veku jej trinástich rokov mala priateľa vo veku šestnásť až
sedemnásť rokov, utiekla z domu, požívala alkohol, samopoškodzovala sa (manifestačné podrezanie

žíl, rezanie na rukách aj stehnách), prostredníctvom sociálnych sietí sa zaujímala o post-traumatický
syndróm a samopoškodzovanie. Zdôraznil, že poškodená si svojho biologického otca idealizovala.
Obžalovaný ďalej uviedol, že v trinástom roku veku s poškodenou navštevovali E.. H., ktorá jej nasadila
lieky.Uzatvoril,žeceléobvineniesipoškodenávymyslelaatozdôvodu,jejosobnejpomstyvočinemuza
podané trestné oznámenie na jej biologického otca za neplatenie výživného a jeho výchovné pôsobenie
na jej osobu.

Výpovedi obžalovaného U. konvenuje výpoveď matky poškodenej, svedkyne P. U.. Táto opísala
komplikovanú povahu dcéry a problémy s výchovou, ktoré začali už na prvom stupni ZŠ - ignoruje
autority. Problémy sa prehĺbili v 2013, v jej desiatich rokoch, po presťahovaní sa do J., kedy poškodená
začalanavštevovaťpsychiatrickúambulanciu,taktiežpedagogicko-psychologickúporadňu.Vroku 2015

(vo veku dvanásť rokov) sa zhoršilo správanie poškodenej, vtedy začala chodiť von s partiou o dva
až tri roky staršie deti. Našli jej v škole lístok intímneho charakteru, z čoho mala problémy v škole.
Začala utekať z domu, prišla domov opitá, špinavá a matka navštívila s poškodenou gynekologickú
ambulanciu, ale pohlavný styk lekár nepotvrdil. Po prvý raz pri rozhovoroch povedala poškodená matke,
že ju obžalovaný obťažuje. Matka ju zobrala k švagrinej, ktorá zažila obťažovanie. Pri rozhovoroch

poškodená poprela svoje obvinenie. V roku 2016 biologický otec poškodenej podporoval jej stretávanie
sa s partiou, s ktorou matka s obžalovaným U. poškodenej zakazovali sa stretávať. Otec prišiel pre
ňu, odviezol ju k partii a s nimi ju nechal samú. Poškodená zistila, že ju jej kamaráti okradli, zobrali jej
mobil. Na prelome rokov 2017 a 2018 (štrnásť a pätnásť rokov) prišla poškodená domov veľmi opitá,
počas nariadeného zákazu vychádzania v Covidovom období. „Rodičovský trest“ bol zákaz vychádzok

jeden rok. V lete 2018 obvinila obžalovaného z obťažovania. V júni jej bolo školou udelené riaditeľské
pokarhanie. V roku 2018 sa presťahovala k otcovi, ale koncom roka sa vrátila späť.

Z výpovede matky poškodenej možno vyvodiť, že poškodená bola od svojho mladého veku dieťa s
problémami s výchovou, s rešpektovaním autorít a adaptáciou vo vzťahu k spoločenským normám,

pričom situácii nepomáhal biologický otec, ktorý svojim nezodpovedným prístupom podporoval
negatívne správanie maloletej dcéry. Matka výchovné problémy riešila s odborníkmi, nakoľko však
nebola podporená v jej aktivitách biologickým otcom, dcéra viac inklinovala a mala nerealistické
očakávania práve od biologického otca, čo vyústilo, po obvinení poškodenou obžalovaného, k zmene
zverenia do osobnej opatery biologickému otcovi, ktorý preukázateľne nebol schopný sa o maloletú

postarať.

Z výpovedí svedkov J. T., T. P. I. Ľ. A. možno ustáliť, že poškodená bola medzi blízkymi osobami
považovaná za problémové dieťa a obvinenie, ktoré na obžalovaného rodinným príslušníkom uviedla,
následne v určitom časovom odstupe pred osobami aj odvolala. V tomto smere súd poukazuje najmä

na výpoveď svedkyne T. (obžalovaný U. jej jej budúci švagor s tým, že svedkyňa žije s jeho bratom v
spoločnej domácnosti), ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená jej uviedla, že ľutuje
to, že si to celé vymyslela, že to bola hlúposť. Svedkyňa vyjadrila domnienku, že dôvodom bola výchovná
zásadovosť obžalovaného. Rovnako tak svedkyňa P., ktorá odmietla k veci vypovedať z dôvodu § 130
ods. 1, ods. 2 Tr. por. (poškodená je jej krstná dcéra), uviedla, že maloleté jej rok dozadu (r. 2022)

uviedla, že si to celé vymyslela, že ju to veľmi mrzí. Svedok A. vyjadril domnienku, že poškodená tak
konala z dôvodu, aby sa dostala k svojmu biologickému otcovi.

Zo znaleckého dokazovania vo vzťahu k obžalovanému možno konštatovať, že psychologička u
obžalovaného U. opísala, že obžalovaný javí sexuálny záujem aj o telesne nedospelé objekty

ženského pohlavia bez vyvinutých sekundárnych pohlavných znakov, aj s vyvíjajúcimi sa sekundárnymi
pohlavnými znakmi. Znalec psychiater v závere definoval vo vzťahu k obžalovanému diagnózu M.
Nezrelá, zdržanlivá osoba s nedostatočne vyhraneným sexuálnym motivačným systémom. Psychiater
hebefiliu konštatovanú psychologičkou neoznačil za deviáciu a upozornil, že deviáciu je možnédiagnostikovať len medicínsky. Spresnil, že svojim skúmaním nezistil u obžalovaného U. žiadnu
sexuálnu deviáciu a vo svojej výpovedi uviedol, že hebefília, ktorá nie je zaradená do Medzinárodnej
klasifikácie chorôb, nie je sexuálna deviácia zo psychiatrického hľadiska, nie je odchýlkou od normy,

pokiaľ sa dospelému mužovi páčia dospievajúce dievčatá. Pokiaľ ide o hebefíliu konštatovanú znalkyňou
H.. M., H.., z psychiatrického hľadiska nejde o deviáciu, pričom diagnostikovať deviáciu je možné len
medicínsky, psychológ môže opísať len určité symptómy, no nie vykonať diagnostiku.

Možno súhlasiť s názorovým vkladom prokuratúry, že samotné neidentifikovanie prítomnosti sexuálnej

deviácie nepreukazuje, že by obžalovaný nebol schopný spáchať stíhaný skutok. Na strane druhej
však tá istá prokuratúra tvrdí, že neopomenuteľnou skutočnosťou je aj fakt, na ktorý poukázala
znalkyňa H.. M. a to, že zo záznamu z vyšetrenia PPG vyplynulo, že obžalovaný je heterosexuál
so záujmom o telesne nedospelé objekty ženského pohlavia...podľa prokuratúry teda jeden znalecký
posudok nevylučuje spáchanie trestného činu nezisteným sexuálnej deviácie a druhý znalecký posudok
predstavuje významnú skutočnosť, pretože preukázal, že obžalovaného priťahujú nedospelé ženské

objekty vo veku 10 - 16 rokov...V tomto smere konajúci súd konštatuje, že znalecký posudok E.. I.
nepreukazuje to, že obžalovaný bol schopný spáchať prerokúvaný trestný čin, no nepreukazuje to
ani znalecký posudok H.. M.. V tomto smere súd zdôrazňuje, že obžalovaný nebol oslobodený z
dôvodu, že znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria-sexuológia nekonštatoval u
obžalovaného sexuálnu deviáciu a ani z dôvodu, že záver znalkyne H.. M. o záujme obžalovaného o

nedospelé ženské objekty nepreukazuje, že by obžalovaný nebol schopný spáchať stíhaný skutok tak,
ako to argumentačne formuluje prokuratúra pri posudku E.. I....

Zoznaleckéhodokazovaniavovzťahukpoškodenejmožnovyvodiť,ževovzťahukpodaným znaleckým
posudkom detským psychológom H.. I. P. a psychiatrom E.. I. P. súd poukazuje na rozpory v záveroch

znalkýň a preukázaných skutočnostiach. Konkrétne, psychologička H.. P.Á. bola prítomná pri výpovedi
poškodenej, v ktorej odpovede poškodenej boli strohé, neboli spontánne, pre získanie výpovede,
nakoľko bola nekonkrétna a strohá, podľa názoru súdu bola poškodená až navádzaná otázkami na
odpoveď. V znaleckom posudku znalkyňa jednoznačne však vylúčila, že by poškodená klamala.
Následnými vyjadreniami sama poškodená opakovane uvádza, že si obvinenie vymyslela. Znalkyňa

z odvetvia psychiatrie taktiež podala jednoznačné tvrdenie, že pokus o samovraždu poškodenej
súvisí s prerokúvaným skutkom. Pre psychiatričku postačovalo, že biologický otec s dcérou bol na
3-4 sedeniach a tým bol preukázaný jeho záujem o poškodenú. Treba pripomenúť, že ani jedna
zo znalkýň pred vypracovaním znaleckého posudku nedisponovala informáciami o zdravotnom stave
poškodenej z obdobia spred roku 2018, nehovorili s matkou poškodenej, ktorá mala maloletú poškodenú

v osobnej starostlivosti od jej narodenia, poznala ju, mala vedomosť o jej osobnosti, konkrétne vedela
popísať správanie a problémy, ktoré s poškodenou matka mala. I napriek povinnosti informovať rodiča
o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, psychiatrička odôvodnila neplnenie zákonnej povinnosti
vyťaženosťou... Je preto na mieste vysloviť domnienku, že pri komunikácii s matkou by sa znalkyne
oboznámili aj so skutočnosťou, že poškodená cca od svojich 10 rokov (r. 2014) bola v lekárskej

starostlivosti psychiatra E.. H. v Q.. Taktiež neuniklo pozornosti súdu, že samotná poškodená pri
výsluchu vyhlásila, že s E.. P., ktorá bola určité obdobie aj jej ošetrujúcou lekárkou, si veľmi nerozumie,
z čoho vyplýva, že asi informácie, ktoré pri svojich 3 - 4 návštevách poskytla ošetrujúcemu lekárovi,
nemuseli v plnom rozsahu odrážať realitu, z ktorej následne znalkyňa vychádzala pri vypracovaní
znaleckého posudku. V období, kedy poškodená potrebovala najvyššiu dávku intervencie odborníkov

(hospitalizácia, sebapoškodzovanie pri starostlivosti biologického otca) sa jej nedostala, čo vo svojej
výpovedi uviedla aj samotná poškodená.

Pokiaľ sa týka svedkýň E.. G. U. a E.. P. E. z ÚPSVaR J., na tomto mieste musí súd uviesť, že
štát, reprezentovaný ÚPSVaR, pracovisko J., absolútne zlyhal pri ochrane záujmov poškodenej, ktorej

mal poskytnúť pomoc a ochranu pri jej životnom strádaní. Naopak. ÚPSVaR J. doslova formalistickým
- úradníckym spôsobom vybavoval rodinnú situáciu poškodenej tak, ako vyplýva z výpovedí zhora
uvedených svedkýň. Pokiaľ sa týka svedkyne E., táto buď na hlavnom pojednávaní vedome klamala
a zavádzala súd v snahe vyhnúť sa osobnému zlyhaniu, alebo trpí absolútnou amnéziu za rozhodné
obdobie. Možno sa len stotožniť s názorovým vkladom obhajoby, že konanie/nekonanie ÚPSVaR

J. poznamenalo celý priebeh trestného konania, ktorým je laxný, neprofesionálny, nedôsledný a aj
neodborný postup orgánov sociálnej starostlivosti, ktoré napomohli tomu, že od roku cca 2013 do roku
2018, i napriek síce nejasným informáciám, ale mali vedomosť o problémoch s výchovou maloletej
poškodenej, opakovane riešených matkou a taktiež o problémoch poškodenej v škole, s dochádzkoua správaním. Skutočnosti však neboli žiadnym spôsobom zodpovednými osobami riešené, vrátane
vyjadrenia maloletej vo vzťahu k obžalovanému U.. V rozhodujúcom období roku 2018, tak poručenský
súd, ako aj ÚPSVaR riešili zmenu zverenia problémového dieťaťa od matky k biologickému otcovi,

ktorý nemal žiadne materiálne, ale ani sociálne zázemie. Naopak. Tento bol dlhodobo nezamestnaný,
čím nemal finančné prostriedky na zaopatrenie maloletej, nemal trvalé, ale ani žiadne bývanie, k
tomu preukázateľne nemal osobnú zodpovednosť postarať sa o dospievajúce dieťa s výchovnými
problémami. Mal dlžoby, ktoré od neho vymáhal exekútor a i napriek tomu faktu, dlhodobo nepracoval,
nemal reálny príjem na zabezpečenie maloletej, za neplatenie výživného ho žalovala matka poškodenej.

Biologický otec nezodpovedným konaním sklamal poškodenú, ktorá túžila žiť s ním v spoločnej
domácnosti až do takej miery, že svoje sklamanie vyjadrila žiadosťou o umiestnenie do detského
domova, predávkovala sa liekmi a po svojom maximálnom sklamaní sa z otca po spoločnom živote
(neplatenie nájomného, nedostatok financií na obživu a život, sťahovanie sa, život bez reálnej možnosti
získania bývania a beznádejného života v centre rodiny) sa vrátila bývať do spoločnej domácnosti matky
a obžalovaného, kde následne dlhodobo žila.

Poškodená R. P. v rámci prvotnej výpovede na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať bez uvedenia
dôvodu, následne sa necítila psychicky spôsobilá výpovede, na čo súd pristúpil k čítaniu výpovede
poškodenej z prípravného konania v ktorom bola vypočutá vo veku sedemnásť rokov a štyri mesiace,
teda viac ako šesť rokov po tom, ako udávala najintenzívnejšie útoky zo strany obžalovaného U.. V

tomto kontexte sa žiada doplniť, že prečítaný výsluch poškodenej bol zrealizovaný dňa 23. 03. 2021,
teda v rozmedzí sedem rokov až tri roky po skutku kladeného obžalovanému za vinu a až dva roky
od začatí konania vo veci, v prítomnosti ustanoveného opatrovníka D.. P. B. a psychológa H.. I. P., H..
Poškodená v prípravnom konaní vypovedala v podstate v tom smere, že:

„...ja som chcela byť stále s vlastným otcom, veľa som, plakala, že ja chcem byť s ním a s mamou
som sa hádala a otca som zbožňovala, potom medzi nimi vznikali hádky, chvíľku bolo také, že mama
nechcela dovoliť sa s ním stretávať... ...s otcom som bývala menej, všetko mi dovoľoval a takéto veci a
strašne som ho zbožňovala, myslím, že to tak väčšinou býva pri dcére a otcovi a s mamou bola taká,
že všetko mi zakazovala, nadávali mi, keď som neposlúchala, myslím, že celé to tam vzniklo, že som

viacej chcela byť s otcom kvôli tomu... ...fakt od malička som s ním vyrastala a akože ja som E. mala
rada, všetko v pohode. E. bol super otec takto nevlastný, dal nám všetko, normálne sa staral, chodili
sme sa výlety alebo takéto veci... ...vedela som, že mám vlastného otca a toho som zbožňovala, ale
brala som ho ako v pohode, akože nemala som nič proti nemu... ...začal sa ma dotýkať, neviem, pohladil
ma po zadku alebo niečo také a bolo to celé zvláštne. Ale tak si nepamätám presne, že čo buď povedal

alebo niečo, ale mával také pripomienky... ...neviem, tak keď som buď niečo robila alebo som došla
za ním, že sme sa rozprávali alebo niečo. Keď sme väčšinou boli sami teda dvaja... ...keď mama bola
doma, tak mal väčšinou taký postup ale ako normálne, že ma objal alebo niečo a to som vždycky brala
v pohode od neho. Ako vtedy, no v tom období keď som bola menšia som bola zvyknutá na to, že tak
otcovsky kamarátske objatie. Potom, keď som mala toho frajera a toto všetko vlastne jak som postupne

dospievala, tak tam boli také pripomienky na väčšinou a alebo veľakrát mi povedal, že sa podobám
strašne na mamu a že mám pery na ňu a takéto a bolo to také dosť nepríjemné, lebo potom že čo som
teda zažila, že sem tam sa ma nejako inak dotkol, tak bolo to dosť také nepríjemné. ...veľmi zle som to
vtedy znášala, pretože sme sa stále sťahovali... ...to už bolo také ťažké, že fakt ledva na chleba, taktiež
vznikali také hádky, že vôbec mi to na psychiku nerobilo dobre, že zle som na tom bola jednu dobu...“

Za dôležité považuje súd zmieniť tú časť výpovede poškodenej v ktorej sa zmieňuje o živote so svojim
biologickým otcom:

„...neplatil priateľke za bývanie, veľa krát mi klamal, začali mi vadiť tieto klamstvá... ...v krízovom centre

pobyt som znášala zle, lebo je také zásady, príkazy u mňa ťažko so mnou s mojou povahou a bolo to
tam také.... ...musela som chodiť na nejaké veci, kde som nechcela chodiť, večierka, raz som odtiaľ
utiekla, vrátila som sa, dala vedieť, že som v poriadku, polícia ma tam doviedla... ...nasťahovanie k
matke, vyhodila nás priateľka, mala som strašné depky, chcela som byť s otcom, nemohla som spávať
v J., škola, pripila som sa, podrezala žily.... ...kamarátka otca sa spamätala a mohli sme bývať u nej, ale

vznikali problémy s peniazmi, znovu som skončila v nemocnici s predávkovaním liekmi...“

Poškodená následne po prečítaní výpovede z prípravného konania súhlasila s výpoveďou a uviedla, že
dôvodom klamstva bolo, že chcela ísť bývať a žiť s biologickým otcom, ktorý nemal pre ňu vytvorenémateriálne podmienky. Spresnila, že začalo to malým klamstvom pred krstnou matkou, otcom a jeho
priateľkou. Neuvedomovala si dôsledky a bála sa, že keď povie pravdu, bude mať problémy s úradmi
a v centre sa jej mali vyhrážať, že keď to zašlo tak ďaleko, že môže skončiť v detskom domove. Ani

otcovi neskôr nepovedala pravdu, lebo sa veľmi hanbila pred jeho priateľkou. O klamstve povedala prvý
raz mame a Ľ.. Obžalovaný jej vadil, všetko jej zakazoval a bol prísny. Vypovedala ďalej, že chybu si
uvedomila až keď bol z toho všetci sklamaní a nahnevaní a začalo sa to riešiť. Súdu uviedla. že klamala
aj pri výsluchu vyšetrovateľke PZ, pretože sa bála a zamotávala sa do klamstiev.

Poškodená iniciatívne urobila vyjadrenie pred súdom, keď sa dňa 19. 09. 2025 dostavila na hlavné
pojednávanie a k veci vypovedala, že pri svojej prvej výpovedi pred súdom nebola v dobrom psychickom
stave. Uviedla, že aktuálne býva so svojim manželom v J. nakoľko sa vydala a zmenila priezvisko
na P.. S obžalovaným má vzťah otca a dcéry a poprela tvrdenia, ktoré sú uvádzané v skutkovej vete
obžaloby, naopak uviedla, že obžalovaný tak nekonal. Vypovedala, že v prípravnom konaní vypovedala
proti obžalovanému U. preto, že bola v puberte a stretávala sa so zlou partiou a obžalovaný ju

výchovne „obmedzoval“, napr. jej zakazoval telefón, v podstate jej chcel dobre. Preto sa rozhodla
bývať s biologickým otcom a na internete sa všeličo dočítala a pospájala si veci a povedala to na
obžalovaného. Svoje konanie svedkyňa zdôvodnila tlakom zo strany priateľky biologického otca a
prežívaným negatívnymi emóciami vo vzťahu k obžalovanému. Aktuálne žiadne psychologické ani
psychiatrické poradenstvo nenavštevuje, nepociťuje žiadne psychologické zdravotné problémy, trápi ju

len nedoriešený problém ktorý spôsobila s obžalovaným.

Na poškodenú otázky zo strany prokuratúry kladené po takejto jej výpovedi neboli.
Konajúci senát vyjadruje presvedčenie, že poškodená podala trestné oznámenie na svojho otčima s
cieľom vyvolať právne následky, ktoré jej umožnia žiť podľa svojich predstáv a túžob. Je zjavné, že jej

motivácia súvisí s jej rozhodnutím byť so svojim biologickým otcom, ktorý jej poskytoval voľnejší spôsob
života a menej prísne pravidlá správania. Na druhej strane, jej otčim bol voči nej náročnejší a vyžadoval
dodržiavanie určitých noriem správania, čo bolo pre poškodenú neakceptovateľné. Z jej konania vyplýva
snaha oslobodiť sa od otčimovej autority a získať väčšiu slobodu pod ochranou biologického otca.
Poškodená, vzhľadom na svoj vek a postupné dozrievanie, si v priebehu času začala uvedomovať

vážnosť svojho konania, najmä následky obvinenia svojho otčima zo sexuálneho zneužívania. V
priebehu konania, keď si plne uvedomila dopady svojich tvrdení, rozhodla sa svoju predchádzajúcu
výpoveď odvolať a zmeniť pôvodné obvinenie. Tieto okolnosti naznačujú, že pôvodné obvinenie mohlo
byť podané pod vplyvom nepochopenia alebo nátlaku, pričom maloletá sa v súčasnosti rozhodla
neudržiavať svoje tvrdenia v súlade s realitou a následkami svojho konania. Súd vzal do úvahy zmenenú

výpoveď poškodenej a v súlade s jej aktuálnym správaním a vonkajšími prejavmi, ako aj celkovým
prejavomkľuduarozvážnosti,jejnovýmvyjadreniamuveril.Poškodenápočaskonaniavykazovalajasné
známky uvedomenia si dôsledkov svojich predchádzajúcich tvrdení a jej spôsob komunikácie v priebehu
výpovede naznačoval, že sa rozhodla konať s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Tieto okolnosti
presvedčili súd o pravdivosti jej nového vyjadrenia, ktoré bolo uvedené v súlade so skutočným stavom

veci.

Zmena výpovede poškodeného, ktorý je mladší ako 18 rokov, v prospech obžalovaného, neznamená
automaticky dôkaz o vplyve druhotnej viktimizácie. Je nevyhnutné prihliadnuť na všetky okolnosti
prípadu, osobitne na charakter výpovede, spôsob jej zmeny a ďalšie relevantné faktory, ktoré môžu

ovplyvniť vierohodnosť, či uveriteľnosť danej výpovede. Zohľadnením veku poškodenej, jej schopnosti
pochopiť význam výpovede, ako aj možného vplyvu okolností, za ktorých došlo k zmene výpovede,
nie je možné vyvodzovať unáhlené závery o vplyve viktimizácie bez dôkladného preskúmania všetkých
relevantných okolností. Pre potreby hodnotenia pravdivosti výpovede je rozhodujúci celkový obraz
o situácii, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane psychologických, emocionálnych či

sociálnych aspektov. Na tomto mieste súd v konkrétnostiach poukazuje na všetky zhora popísané
a priebežne vyhodnocované dokazovanie, najmä na ostatnú výpoveď poškodenej na hlavnom
pojednávaní.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava III spočívajúci

v pribratí iného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a to konkrétne znalkyňu
E.. C. B. Š.. Vtedajšia dozorová prokurátorka okresnej prokuratúry svoj návrh na doplnenie dokazovania
formulovala v podaní zo dňa 26. 07. 2023 a súdu doručeného dňa 27. 07. 2023 v podstate tak, že
spochybnila odborné znalosti znalca E.. O. I., H.. pokiaľ sa týka toho, že u obžalovaného znalec nezistilžiadnu sexuálnu deviáciu. Uviedla, že napriek jej snahe o odstránenie nejasností výsluchom znalca
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 06. 2023, znalec zotrval na svojich záveroch. Dala do
pozornosti, že znalec sa vyjadril, že hebefília, tak ako napr. pedofília, nie je sexuálnou deviáciou z

psychiatrického hľadiska a tiež uviedol, že nie je odchýlkou od normy, pokiaľ sa dospelému mužovi
páčia dospievajúce dievčatá, čo v kontexte riešeného prípadu, kedy mal obžalovaný bozkávať intímne
partie dospievajúceho 13 ročného dievčaťa, vyznieva podľa názoru vtedy dozorujúcej prokurátorky
bagatelizujúco, miestami až cynicky. Na základe vyjadrení znalca nadobudla pochybnosti o odpornosti
znalca vo vzťahu k aktuálnemu zoznamu sexuálnych deviácií, v ktorom je okrem iného zaradené aj

práve hebefília. Taktiež vyjadrila pochybnosť o tom, či je znalec, ktorý nepovažuje hebefíliu za sexuálnu
deviáciu, schopný urobiť dostatočne vierohodný znalecký posudok, v ktorom jednoznačne a dostatočne
objektívne zhodnotí zdravotný stav skúmanej osoby zo sexuálneho hľadiska.

Súd odôvodňuje odmietnutie vykonania toho dôkazu tým, že znalecký posudok vypracovaný
ustanoveným znalcom E.. O. I., H.. bol spracovaný v súlade so zákonom, znalec bol riadne zapísaný v

zozname znalcov, posudok obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, je vnútorne konzistentný,
odborne odôvodnený a jeho závery logicky vyplývajú z vykonaných zistení. Znalec svoje závery
presvedčivo vysvetlil aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní a reagoval na všetky položené
otázky. Vtedajšia dozorová prokurátorka svoj návrh na vypracovanie nového znaleckého posudku
neoprela o žiadne konkrétne odborné pochybenia, metodologické nedostatky, rozpory v posudku ani o

nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom pôvodného skúmania. Jej argumentácia spočíva výlučne
v subjektívnom spochybnení odborných vedomostí znalca, ktoré však ničím nepreukázala. Takýto
postup nemožno považovať za relevantný dôvod na nariadenie nového znaleckého dokazovania.
Samotná skutočnosť, že závery znaleckého posudku nezodpovedajú očakávaniam obžaloby, nemôže
byť dôvodom na jeho nahradenie iným znaleckým posudkom. V tomto kontexte dáva súd do pozornosti,

že znalecké dokazovanie neslúži na dosiahnutie „želaného“ výsledku pre ktorúkoľvek zo strán konania,
alenaobjektívneobjasnenieodbornýchotázok.Pripustenieopakovanéhoznaleckéhodokazovanialenz
dôvodu nesúhlasu jednej zo strán so závermi znalca by predstavovalo neprípustné oslabovanie princípu
hospodárnosti konania a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Súd naostatok zdôrazňuje, že znalecký
posudok je jedným z dôkazov, ktorý podlieha hodnoteniu podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov,

pričom v predmetnej veci nebol zistený žiadny zákonný ani vecný dôvod, ktorý by odôvodňoval potrebu
jeho revízie alebo vypracovania nového posudku.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní došlo k zásadnému oslabeniu dôkaznej
situácie v podobe zmeny výpovede poškodenej P. vo vzťahu ku konaniu, ktoré je obžalovanému U.

kladené za vinu a to do takej miery, že nebolo možné urobiť iný záver, než ten, ktorý je formulovaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Zmenu výpovede poškodenej súd vyhodnocoval nielen ako procesný
úkon, ale podrobil ju previerke logiky a vecných súvislostí. Konajúci súd zhŕňa, že obžalovaného
neoslobodzovalzdôvodunezistenejsexuálnejdeviácie.Rovnakotaksúdneoslobodzovalobžalovaného
spod obžaloby len na základe strohej zmeny výpovede poškodenej. Zmenu výpovede poškodenej

súd konfrontoval s celkovým obrazom dôkaznej situácie, s motivačným predpolím poškodenej v čase
realizácie jej usvedčujúcej výpovede, ako aj s kontextom všetkých vyššie rozvedených dôkazov. Možno
vysloviť domnienku, čo bolo motiváciou poškodenej na zmenu jej usvedčujúcej výpovede, ak by súd
vyslovil, že jej usvedčujúca výpoveď je pravdivá. No tak isto možno vysloviť aj domnienku opačnú. A
teda, čo bolo motiváciou poškodenej na zmenu jej výpovede v prospech obžalovaného. Podľa názoru

konajúceho súdu je pravdivá tá výpoveď poškodenej, ktorá obžalovaného U. vyviňuje. Je tomu tak preto,
pretože v súčasnosti je poškodená dospelá, „nemá čo stratiť“ tak, ako tomu bolo v čase jej maloletosti,
keď sa chcela vymaniť z prísnej výchovy obžalovaného. Názor, že poškodená „vymenila“ svojou
výpoveďou za vzťah jej matky s obžalovaným neobstojí. Naopak. Ak by poškodenej išlo o bezpečie
vzťahu jej matky s obžalovaným nikdy by nevypovedala proti nemu usvedčujúco.

Úplným záverom konajúci súd konštatuje, že v prerokúvanom prípade je sprítomnená absencia iných
priamych dôkazov a keďže pôvodné usvedčujúce tvrdenie poškodenej P. bolo jediným priamym
dôkazom a v priebehu hlavného pojednávania bolo samotnou poškodenou odvolané, vznikol stav
dôkaznej núdze. V situácii, keď poškodená predostrela novú, vysvetlenú a uveriteľnú verziu udalostí,

ktorá vyvracia vinu obžalovaného U., a súd túto verziu nevyhodnotil ako účelovú, zostali v prípade
pochybnosti o vine obžalovaného. V súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného (in
dubio pro reo), ktorá je základným pilierom právneho štátu, nebolo možné vyniesť odsudzujúci rozsudok,ktorý by bol založený výlučne na nepriamych dôkazoch a domnienkach s tým, že nebol priestor pre
spochybnenie novej výpovede poškodenej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.