Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204113
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724204113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: JUDr. V. Y., advokát so sídlom T.
námestie XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Jozef Jaroščák, advokát so sídlom Radničné
námestie 33, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. V. XXXX/XX, XXX XX
B. A., o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.l.
23C/54/2024-69 zo dňa 20. júna 2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Určuje sa , že Kúpna zmluva zo dňa 20.08.2024 uzavretá medzi X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXX XX W. ako predávajúcou a R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. V. XXXX/XX, XXX
XX B. A. ako kupujúcou, predmetom ktorej je prevod nehnuteľnosti: Bytu č. X, nachádzajúci sa na X.
poschodí, vo vchode č. X v bytovom dome - blok M. 1, ul. N. X, X, súp. č. XXXX, postavenom na parcele

registra „C" č. XXXX/XX, v katastrálnom území W., obec W., okres W., zapísaného na Liste vlastníctva
č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcele registra „C" č. XXXX/XX, v podiele
o veľkosti 3331/239136 a spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu v podiele o
veľkosti 3331/239136, ktorá bola povolená Okresným úradom W., katastrálnym odborom pod č. vkladu
- M je voči žalobcovi neúčinná.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %."

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 149, § 150 odsek 1, § 153 odsek 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p."), § 42a odsek 1, 2, § 42b odsek 1, 2, 4, § 116, § 117
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník").

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril s dlžníčkou (matka žalovanej) 25.06.2023 Zmluvu o
poskytovaní právnych služieb, ktorej účelom bolo zastupovanie mandanta (dlžníčky) a vykonávanie

právnych úkonov týkajúcich sporovej veci vedenej na Okresnom súde W. pod sp zn.: 20C/43/2023
z 29.05.2023 vo veci žaloby na obnovu konania 7C/65/2017. Zmluvné strany sa v nej dohodli na
kombinovanej odmene za poskytnuté právne služby vo výške 150 eur za jeden úkon právnej služby a
zároveň z podielovej odmeny z úspechu v spore vo výške 10 % z hodnoty veci, ktorá je predmetomkonania. Žalobca preukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Dlžníčka na základe Kúpnej
zmluvy z 20.08.2024, ktorej vklad bol povolený katastrálny odborom Okresného úradu W., pod č.
- M previedla v žalobe špecifikovanú nehnuteľnosť na žalovanú (svoju dcéru) ako blízku osobu.

Keďže ide o osobu, príbuznú v priamom rade a u ktorej je predpoklad vedomosti o úmysle dlžníčky
ukrátiť veriteľa, bola preukázaná jej pasívna legitimácia. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie
v prejednávanom spore boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby bolo možné podanej
odporovacej žalobe vyhovieť. Žalobca preukázal, že má proti svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku
podľa priloženej zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 25.06.2023. Podľa názoru súdu prvej

inštancie nebolo pochybností o tom, že kúpnou zmluvou z 20.08.2024 medzi dlžníčkou vystupujúcou
v hmotnoprávnom postavení predávajúceho a žalovanou, jej dcérou, vystupujúcou v hmotnoprávnom
postavení kupujúceho došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pretože
dlžníčkanemáexekúcioupostihnuteľnýmajetok.Keďžekprávnemuúkonu(Kúpnejzmluve)došlomedzi
dlžníčkou a jej blízkou osobou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá. Keďže žalovaná
sa k žalobe nevyjadrila, má sa za to, že nepreukázala, že o úmysle ukrátiť veriteľa v čase právneho

úkonu vedela. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže boli
splnené podmienky podľa ustanovenia § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. Súd preto odporovacej
žalobe vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Vo vzťahu k prostriedkom procesnej
obrany žalovanej - podanie doručené súdu 20.06.2025 súd prvej inštancie uviedol, že aj napriek tomu,
že bolo doručené v deň pojednávania, tieto neboli využité včas tak, ako to predpokladá § 153 C.s.p.,

keďže žalovanej bola výzva na vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní doručená už 09.04.2025 a vyjadrenie
doručila až 20.06.2025, t. j. po stanovenej lehote na vyjadrenie (do 21.04.2025.). Z uvedeného právneho
dôvodu by tak súd prvej inštancie na prostriedky procesnej obrany obsiahnuté v podaní z 20.06.2025,
neprihliadol podľa § 153 odsek 2 C.s.p..

4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Už vo vyjadrení k
žalobe žalovaná uviedla, že vyjadrenia v nej považuje sa nepravdivé. Žalovaná s jej matkou Gabrielou
Y. (údajnou dlžníčkou) uzatvorili vyššie špecifikovanú kúpnu zmluvu na základe dohody v rámci rodiny.
V žiadnom prípade nešlo o motiváciu ukrátiť žalobcu ako údajného veriteľa. Tvrdenia žalobcu neobstoja

vecne ani z časového hľadiska. Navyše údajná dlžníčka - matka žalovanej existenciu dlhu tvrdeného
žalobcom odmieta. Žalobca preto podal na údajnú dlžníčku návrh na vydanie platobného rozkazu, voči
ktorému podala údajná dlžníčka odpor. Predmetné upomínacie konanie bolo vedené na OS Banská
Bystrica pod sp. zn. 25Up/264/2025, spis bol postúpený na OS W.. Žalovaná namieta platnosť zmluvy
o poskytovaní právnych služieb. Údajná dlžníčka túto zmluvu uzatvorila výslovne pod nátlakom, a teda

neslobodne. Žalobca navyše konal v rozpore s ustanoveniami zákona č. 586/2023 Z.z. o advokácii,
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca teda konal zjavne
v rozpore s ustanoveniami príslušných zákonov o vyhlášky keď nedostatočne, resp. nesprávne poučil

o odmene za úkony ktoré mal v budúcnosti vykonať. Uzatvorenie dohody o podielovej, a teda aj
kombinovanej odmene bolo v danom prípade neprípustné, nakoľko predmetom sporu v danom prípade
nebolo právo k nehnuteľnosti, ale len povolenie obnovy konania. Navyše od počiatku konania vo veci
vedenej na OS W. pod sp. zn. 20C/43/2023 bolo pravdepodobné, že žalovaná bude vo veci úspešná / a
teda nie, že výsledok sporu bol neistý/, a preto nebol zo strany žalobcu dôvod na uplatnenie podielovej,

resp. kombinovanej odmeny za právne služby. Má za to, že suma vo výške 900 Eur za právne služby
vo veci vedenej na s OS W. pod 20C/43/2023, ktoré žalovaná uhradila žalobcovi, je dostatočná. Je
zjavné, že žalobca konal v danej veci s údajnou dlžníčkou v rozpore so zákonom, ako aj s dobrými
mravmi, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy o právnych službách zo dňa 25.03.2023 a tým
pádom neexistenciu pohľadávky žalobcu voči údajnej dlžníčke. Okrem neexistencie pohľadávky súd

nezobral do úvahy aj ďalšie skutočnosti, konkrétne ekvivalentnosť právneho úkonu. Žalobca musí v
konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu preukázať, že dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie
jeho vymáhateľnej pohľadávky a vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má súčasne za následok,
že ako veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Dlžníkove právne
úkony ukracujú pohľadávku veriteľa pri súčasnom naplnení dvoch podmienok: majetok dlžníka má v

dôsledku odporovateľného úkonu objektívne menšiu hodnotu v porovnaní so stavom pred týmto úkonom
a zmenšenie majetku dlžníka má za následok, že veriteľ sa z tohto majetku nemôže uspokojiť, hoci ak by
nebolo odporovateľného právneho úkonu, bol by sa uspokojil. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných
pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonova cena tohto plnenia ekvivalentná. Ak dlžník obdŕžal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové
hodnoty od ich nadobúdateľa ich obvyklú cenu alebo mu za ne inak bola poskytnutá primeraná náhrada,
nejedná sa o ukracujúci právny úkon. Okrem nepreukázania zmenšenia majetku dlžníka súd tiež nebral

do úvahy podmienku primeranosti, t. j pomeru medzi pohľadávkou a hodnotou predmetu prevodu
napadnutej kúpnej zmluvy. Hodnota žalobcom tvrdenej pohľadávky je v zjavnom nepomere k hodnote
prevádzanej nehnuteľnosti. Záverom právna zástupkyňa uviedla, že sa jej v noci pred pojednávaním
zásadne zhoršil zdravotný stav a preto nemohla absolvovať cestu na pojednávania a ani samotné
pojednávanie. Uvedené súdu oznámila ako náhle jej to zdravotný stav dovolil, a to oznámením na mail

súdu ako aj zaslaním do elektronickej stránky súdu. Ak by súd pred začatím pojednávania nahliadol
do elektronickej schránky, tak by uvedené zistil. Má za to, že konaním v jej neprítomnosti a vydaním
rozsudku súd znemožnil aby v mene žalovanej boli uskutočňované jej procesné práva, čím došlo k
porušeniu jej ústavného práva na spravodlivý proces.

5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil. Súd v bode 40 odôvodnenia rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalovanej
bola (cestou ňou zvolenej advokátky) doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe už dňa 09.04.2025,
pričom lehota na vyjadrenie sa k žalobe uplynula dňa 21.04.2025. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila
až dňa 20.06.2025, teda v deň pojednávania. Na tomto mieste zdôrazňujeme, že vyjadrenie do
konania, ktoré žalovaná dodala súdu až dňa 20.06.2025 je datované 18.06.2025, teda dva dni pred

samotným pojednávaním. Nič teda nebránilo žalovanej, aby najneskôr dňa 18.06.2025 minimálne
odoslala vypracované podanie na súd, keďže ho v daný deň aj vyhotovila. Dňa 18.06.2025 nemala
žalovaná, ako ani jej právna zástupkyňa žiadne (a to ani fabulované) zdravotné ťažkosti a teda mohla
minimálne odoslať dané podanie na súd. Bez ohľadu na uvedené však má žalobca za to, že by
súd nemal na úmyselne oneskorene podané vyjadrenie žalovanej prihliadať, nakoľko žalovaná sa do

konania vyjadrila až takmer dva mesiace po uplynutí lehoty na jej vyjadrenie. V neposlednom rade
je potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.06.2025, doručené súdu dňa 20.06.2025 je
(podľa názoru žalobcu) obsahovo prázdne. Žalovaná doslova len cituje odpor proti platobnému rozkazu,
pričom nenavrhuje žiaden dôkaz. Žalovaná nepoukázala na žiadne tvrdenia, ktoré by boli v konaní o
určenie neúčinnosti právneho úkonu relevantné. Na margo údajného nesplnenia procesných podmienok

poukazujeme na tú skutočnosť, že žalovaná neuvádza aké procesné podmienky neboli údajne splnené.
Žalobca popiera všetky prostriedky procesnej obrany a útoku žalovanej. Jedná sa o vedome nepravdivé
tvrdenia. Zároveň sa jedná o novoty v odvolacom konaní, ktoré žalovaná mohla uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. Žalovaná nevysvetľuje, prečo by čakala žalovaná a jej matka na prevod bytu
do doby, kým bude dlžníčke zrejmé, že bude musieť uhradiť žalobcovi odmenu za právne služby. Ak

žalovaná tvrdí, že tvrdenia žalobcu neobstoja vecne a ani z časového hľadiska, tak svoje tvrdenia nie
len že nepreukazuje, ale ani nekonkretizuje. Tvrdenia žalovanej o údajnom uzavretí zmluvy o právnych
službách medzi Y. a žalobcom pod nátlakom sú absurdné a o nepravdivosti tvrdení žalovanej svedčí aj
to, že v zmysle zmluvy o právnych službách Y. a žalobca konali roky. Zároveň medzi uzavretím zmluvy a
prvým písomným podaním žalobcu v danej veci ubehli cca tri mesiace. Y. mala teda dostatok priestoru

na zmenu advokáta, ak by boli obvinenia žalovanej voči žalobcovi pravdivé, čo samozrejme nie sú.
Ak žalovaná tvrdí, že malo dôjsť ku ekvivalentnému prevodu majetku, tak sa opäť jedná o novotu v
odvolacom konaní a najmä sa jedná o jednoznačné klamstvo. Ak by mala totiž žalovaná, ako dcéra
dlžníčky záujem kúpiť byt za trhovú cenu a mala by k dispozícii sumu 80.000 eur na kúpu bytu, tak by
logicky nekupovala mamin byt v ktorom jej matka - dlžníčka naďalej býva. Kúpila by iný byt. Zároveň

žalovaná ňou uvádzané okolnosti len tvrdí a z dôvodov len jej známych nenavrhla v celom konaní ani len
doloženie kúpnej zmluvy. Je nemožné, aby bola medzi stranami kúpnej zmluvy prebehla trhová platba
vo výške 80.000 eur, keď prevádzala matka byt na dcéru.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.Podľa odseku 2, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v
úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

Podľaodseku3,odporovaťmožnotiežprávnemuúkonu,ktorýmbolveriteľdlžníkaukrátenýakuktorému

došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

8. Podľa ustanovenia § 42b odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže
uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa odseku 2, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa odseku 4, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

9. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa ustanovenia § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

Podľa odseku 2, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.06.2023 bola medzi žalobcom ako mandatárom a p. X. Y.
ako mandantom uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb, predmetom ktorej bol záväzok

mandatára poskytovať mandantovi právne služby v súvislosti s požiadavkami a pokynmi klienta, a to v
súlade so zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácií. Túto zmluvu zmluvné strany uzatvorili najmä za účelom
zastupovania mandanta a vykonávania všetkých právnych úkonov týkajúcich sa sporovej veci vedenej
na Okresnom súde W. sp. zn. 20C/43/2023. Zmluvné strany sa dohodli na kombinovanej odmene za
právnej služby a síce 150 eur za jeden úkon právnej služby a zároveň na podielovej odmene z úspechu

v spore a to vo výške 10 % z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania.

12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 20.08.2024 malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi
X. Y. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - byt č. 8, nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo vchode č. X na ulici N. X v W.e. Uvedená

kúpna zmluva nie je súčasťou súdneho spisu. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. W. vyplýva, že žalovaná je
vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na 3. poschodí, vchod č. X, blok M. 1, na ulici N. X v W.e.

13. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 23C/54/2024-40 zo
dňa 09.04.2025 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne

vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na
ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom
rozsahu neuznáva. Súd prvej inštancie žalovanú zároveň poučil o možnosti rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie a žalovanej tiež poskytol poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu,ako je možnosť zastúpenia, či o prostriedkoch procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácii
konania. Uvedená výzva spolu s poučením bola žalovanej (právne zastúpenej advokátkou) doručená
dňa 09.04.2025. Žalovaná sa v lehote určenej súdom nevyjadrila.

14. Súd prvej inštancie následnej vytýčil pojednávanie na deň 20.06.2025 o 10.00 hod., pričom
predvolanie na uvedené pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 01.06.2025.

15. Dňa 20.06.2025 o 10.00 hod. sa konalo pojednávanie, ktorého sa žalovaná (ani prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne) nezúčastnila. V deň pojednávania, t.j. 20.06.2025 o 09:06 hod. bolo súdu
prvej inštancie bolo súdu prvej inštancie doručené elektronické podanie, v ktorom právna zástupkyňa
žalovanej súdu oznámila, že s ohľadom na jej náhle vzniknuté zdravotné ťažkosti (pravdepodobne úpal)
sa nemôže zúčastniť pojednávania. V uvedenom vyjadrení právna zástupkyňa nepožiadala o odročenie
pojednávanie. Zároveň súdu zaslala vyjadrenie k žalobe, datované ako vyjadrenie zo dňa 18.06.2025.

16. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

17. Prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je existencia veriteľsko-
dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi
dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Normatívny text túto skutočnosť vyjadruje ako
požiadavku na existenciu tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľná pohľadávka v zmysle
ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v

základnom súdnom konaní (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája
2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022).

18. Druhý predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva predstavuje tzv. ukracujúci právny úkonu
medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby.

19. Tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného
právneho úkonu, teda musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia
z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne
naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa,

a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku v majetkovej sfére
dlžníka (k odporovateľnosti ekvivalentných úkonov pozri výklad nižšie). K reálnemu ukráteniu musí dôjsť
v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka. Pokiaľ zvyšný majetok dlžníka objektívne postačuje
v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno odporovacej žalobe vyhovieť. V odporovacom konaní
zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti dlžníka,

žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech (ďalej pozri Števček M.,
Dulak A., Bajánková J., Fečík M., Sedlačko F., Tomašovič M. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár,
Bratislava: C. H. Beck. 2019. 2. vydanie. s. 345 - 362).

20. Posledným kritériom vzniku subjektívneho odporového práva je existencia kvalifikovaných

predpokladov na strane tretej osoby, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uzatvoril, resp. ktorá
mala z tohto úkonu prospech, teda vedomosť tejto osoby o tom, že právny úkon sa realizuje za účelom
ukrátenia veriteľa, resp. jej vedomosť o úmysle sa v prípade blízkych osôb prezumuje.

21. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobca v konaní preukázal splnenie

predpokladov pre úspešné uplatnenie odporovacej žaloby. Žalobca preukázal existenciu vymáhateľnej
pohľadávky, ktorou voči dlžníkovi disponuje, a to na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo
dňa 25.06.2023. V uvedenom prípade nie je relevantné, že v čase tohto súdneho konania ešte nebolo
ukončené súdne konanie vedené na Okresnom súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 25Up/264/2025, spis
v súčasnosti postúpený na Okresný súd W., nakoľko vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia

§ 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno vymáhať v základnom súdnom
konaní (k tomu pozri už spomínané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. mája
2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022). Žalobca tiež preukázal ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a treťou
osobou, v danom prípade je žalovaná blízkou osobou (dcérou) dlžníčky. Ide o Kúpnu zmluvu zodňa 20.08.2024, ktorou dlžníčka žalobcu previedla nehnuteľnosť na žalovanú. Žalovaná v podanom
odvolaní správne poukázala na skutočnosť, že ukracujúci právny úkon je úkon, ktorý bezprostredne
vedie k zmenšeniu majetku dlžníka, čo má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie

svojej pohľadávky. Správne tiež poukázala na skutočnosť, že aj dlžník obdŕžal za prevedené veci,
práva alebo iné majetkové hodnoty od ich nadobúdateľa ich obvyklú cenu nejedná sa o ukracujúci
právny úkon (k tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo/61/2008). Žalovaná však
nesprávne uviedla, že v danom prípade je to žalobca, ktorý musí preukázal, že dlžníkov právny úkon
ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. V odporovacom konaní totiž dôkazné bremeno

zaťažujevovzťahuktejtoskutočnosti,tedaodostatočnejsolventnostidlžníkažalovanú,akotretiuosobu,
ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech. Žalovaná však v priebehu súdneho konania
túto skutočnosť nepreukázala, súdu ani len nepredložila Kúpnu zmluvu zo dňa 20.08.2024, z ktorej by
vyplývalo zodpovedajúce protiplnenie. V danom prípade bola splnená aj zákonná podmienka vedomosti
o ukracujúcom právnom úkone, nakoľko žalovaná je vo vzťahu k dlžníčke žalobcu osobou blízkou
(dcéra dlžníčky), teda danom prípade platí vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti blízkej osobe

o ukracujúcom právnom úkone. Žalovaná v priebehu súdneho konania nijakým spôsobom nevyvrátila,
teda nepreukázala, že ukracujúci úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať.

22. Čo sa týka námietky žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že žiaden dlh dlžníčky voči žalobcovi
neexistuje, táto skutočnosť nie je predmetom tohto súdneho konania, nakoľko v danom prípade stačí

existencia vymáhateľnej pohľadávky (pozri vyššie). Uvedenou námietkou by sa mal zaoberať konajúci
súd v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde W., v ktorom si žalobca uplatňuje danú pohľadávku
voči dlžníčke.

23. Aj námietku žalovanej týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces vyhodnotil odvolací súd

ako nedôvodnú. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť
na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je
zabrániťtomu,abystranyzdržiavalisporneskorovykonanýmiprocesnýmiúkonmi.Napr.nieježelateľné,
aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by

mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania. Žalovaná jednak svoje vyjadrenie k žalobe nepredložila včas a tak nebolo povinnosťou
súdu na neho prihliadať. Právna zástupkyňa žalovanej tiež nepreukázala dôvody na odročenie
pojednávania, či nepreukázala, žeby nebolo od žalovanej, resp. právnej zástupkyni spravodlivé žiadať,
aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa ustanovenia § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej
zodpovedá aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení
s § 255 odsek 1 C.s.p.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).