Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425010032
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6425010032.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 25. februára 2026
v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
08.10.2025, sp. zn. 6T/6/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11.08.2024 v čase o 14.25 h viedol osobné motorové vozidlo VW Golf, ev. č. C. XXX D., po miestnej

komunikácii v obci Tekovská Breznica v smere od futbalového ihriska do obce Orovnica tým spôsobom,
že pri odbočovaní vpravo na cestu III/2511 v km 0,73 prešiel s vozidlom do protismeru, kde ľavou
prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej prednej a bočnej strany tam zaparkovaného osobného
motorového vozidla VW Passat, ev. č. E. XXX F.,

tohto konania sa dopustil aj napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad

Hronom sp. zn. 0T/43/2023, zo dňa 03.07.2023, právoplatným v ten istý deň, uložený okrem iného trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 rokov.

Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., §
38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 3 Tr. zák. uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5T/15/2024-284 zo dňa 04.06.2025, právoplatným dňa 30.07.2025, ktorým mu bol pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona a iné, uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 27.10.2025 (podané na pošte dňa 23.10.2025), ktoré následne
doplnil prostredníctvom svojho obhajcu ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa

17.12.2025, a to proti výroku o treste.

Zdôraznil, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine a nesúhlasil len s uložením
súhrnného trestu odňatia slobody, naproti tomu sa s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu stotožnil. Výmeru trestu odňatia slobody nemal okresný súd sprísňovať, nakoľko už

predtým uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov bol dostatočný a postačujúci na
jeho prevýchovu.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že upustí od jeho potrestania, nakoľko predošlý úhrnný
trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom právoplatným dňa 30.07.2025, sp. zn.
5T/15/2024, bol dostatočný.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry
považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny v celom rozsahu, teda aj vo výroku o uloženom
treste a z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení podaného odvolania

a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom výroku o treste
a sám rozhodol rozsudkom tak, že u obžalovaného upustí od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na
predchádzajúce odsúdenie, ktoré pokladal za dostatočné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená

osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť tohto napadnutého výroku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nebolo podané dôvodne.

V prvom rade je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom
skutkovomzákladeakojevyššieuvedený,užnadobudolprávoplatnosť,nakoľkoobžalovanýnahlavnom
pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe, pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim
rozsudkom.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o uloženom treste, pokiaľ ide o jeho druh a výmeru,
sa druhostupňový súd stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorým obžalovanému uložil vyššie

uvedený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, vrátane spôsobu jeho výkonu, ako
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov, keďže
ich nemohol považovať za neprimerané, čo by bolo eventuálnym dôvodom na zrušenie tohto výroku
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., ako sa toho domáhal odvolateľ. Naviac tento priamo napádal
len zvýšenie výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko uloženie trestu zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v danej výmere nenamietal. Krajský súd v ďalšom
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom na stranách 3 až 5, s ktorým sa
v plnom rozsahu stotožnil.

Napriek tomu dáva do pozornosti, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 04.06.2025,

sp. zn. 5T/15/2024, právoplatným dňa 30.07.2025, bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. a prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. Za to mu bol uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom
stráženia, zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou (odsúdenie

v registri trestov č. 13).

Druhostupňový súd konštatuje, že obžalovanému bol v tejto veci ukladaný súhrnný trest celkovo za
tri prečiny, pričom za najprísnejší z nich a to prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,ods. 2 písm. e) Tr. zák. bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky, za prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. bolo možné uložiť
trest odňatia slobody až na 2 roky a za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

písm. d) Tr. zák., ktorý sa kládol obžalovanému za vinu v tejto trestnej veci, bolo možné taktiež uložiť trest
odňatia slobody až na 2 roky. Súhrnný trest bol ukladaný z toho dôvodu, že obžalovaný bol odsudzovaný
za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ktorý spáchal skôr
ako bol vyhlásený predtým uvedený odsudzujúci rozsudok.

Okresný súd ukladal obžalovanému súhrnný trest podľa trestnej sadzby pre najprísnejší zo súdených
trestných činov, pričom v tejto trestnej veci oproti predchádzajúcemu odsúdeniu uvedenému v odpise
registra trestov pod č. 13 sprísnil výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody o 2 mesiace na
18 mesiacov a zároveň obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu 24 mesiacov, teda len 1 rok nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre tento
druh trestu, nakoľko uvedený prečin spáchal práve v súvislosti s touto činnosťou, pričom evidentne

nerešpektoval už predtým súdom uložený takýto druh trestu. Taktiež prvostupňový súd správne ustálil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 1:2 a prihliadol na mieru ich závažnosti, ktoré
v nezanedbateľnej miere vyznievali jednak v prospech, ale vo výraznejšej miere aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného vyznievalo jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že je
vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,

na druhej strane bola dôležitou najmä skutočnosť, že obžalovaný už bol celkovo 13-krát súdom trestaný
za rôznu úmyselnú trestnú činnosť, avšak na odsúdenia uvedené v odpise registra trestov pod č. 1, 2,
3, 11a 13 v tomto smere neprihliadal, teda ide o osobu, ktorá má za sebou bohatú kriminálnu minulosť
a z týchto dôvodov uloženie obidvoch druhov trestov v daných výmerách, vrátane mierneho sprísnenia
výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody, bolo nielen zákonné a dôvodné, ale aj primerané.

Upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák., ktorého sa v podstate domáhal obžalovaný,
by však bolo neprimerane mierne, predovšetkým vzhľadom na jeho bohatú kriminálnu minulosť, ale aj
z dôvodu zvýšenia počtu prečinov, najmä keď z hľadiska zavinenia konal pri prečine, ktorý mu bol kladný
za vinu v tejto trestnej veci, v tzv. priamom úmysle, prihliadajúc aj na spôsob jeho spáchania, ako aj

na jeho povahu a závažnosť, teda berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti a okolnosti, by nebolo ani
dostatočné na ochranu spoločnosti a jeho nápravu.

Prvostupňový súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. správne zaradil na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných

10-ich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v daných výmerách zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, zároveň

obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie,
a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 33a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o treste, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.