Rozsudok – Hospodárske trestné činy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/85/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010786
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623010786.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.

a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
prečin porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. novembra 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 33T/23/2023 zo dňa 19. júna 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 33T/23/2023 zo dňa 19. 06. 2025 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku,

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Lučenci, trvale bytom C. XXXX/XX, D., podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Lučenec sp. zn. 3 Pv 106/23/6606 zo dňa 08. 12. 2023, ktorá mu
kládla za vinu spáchanie prečinu porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1, ods. 2 písm. b),
písm. d), ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

v období od 14. 08. 2018 až do 21. 05. 2022, prostredníctvom internetovej siete pod užívateľským

menom „authentik“, v mieste svojho vtedajšieho bydliska E. XX/XX, D., bez platnej licenčnej zmluvy a
bez potrebných súhlasov nositeľov práv k audiovizuálnym dielam v zmysle § 19 ods. 1, ods. 2, § 118 ods.
1, ods. 3 písm. e) zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, potom ako sa dňa 29. 09. 2014 za použitia
emailu F. zaregistroval na filehostingový server G., následne nahral na uvedené úložisko celkom 1381
súborov, kedy neoprávnene sprístupnil rôzne chránené audiovizuálne diela v počte 39, čím tak umožnil
aby mal ktokoľvek k audiovizuálnym dielam voľný prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí a týmto
konaním spôsobil nositeľom práv k audiovizuálnymi dielam a to obchodným spoločnostiam AQS, a.s.,

H. XXXX/X, I. X, ČR, IČO: 25 655 922 škodu vo výške 520.900,- Kč (21.114,71 Eur), BONTONFILM a.s.,
J. I. XXXX/XX, I. X, ČR, IČO: 26 737 493 škodu vo výške 308.800,- Kč (12.517,23 Eur), Cinemart a.s.,
Národní 60/28, Praha 1, ČR, IČO: 45 272 514 škodu vo výške 61.700,- Kč (2.501,01 Eur), HBO Európe
s.r.o., Jankovcova 1037/49, Praha 7, ČR, IČO: 61 466 786 škodu vo výške 516.280,- Kč (20.927,44
Eur), v zastúpení týchto spoločností Českou protipirátskou úniou, Sokolovská 37/24, Praha 8, Česká
republika, IČO: 45 768 706, spôsobil celkovú škodu vo výške 1.407.680,- Kč (57.060,40 Eur),

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného Cinemart, a.s., so sídlom Národní 60/28, 111
21 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 514, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 33T/23/2023 zo dňa 19. 06. 2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od 14. 08. 2018 až do 21. 05. 2022, prostredníctvom internetovej siete pod užívateľským
menom „K.“, v mieste svojho vtedajšieho bydliska E. L.. F. XX/XX, D., bez platnej licenčnej zmluvy a bez

potrebnéhosúhlasunositeľaprávkaudiovizuálnemudieluvzmysle§19ods.1,ods.2,§118ods.1,ods.
3 písm. e) zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, potom ako sa dňa 29. 09. 2014 za použitia emailu
F. zaregistroval na filehostingový server G., následne nahral na uvedené úložisko celkom 1 súbor, kedy
neoprávnene sprístupnil chránené audiovizuálne dielo o názve „Myši patří do nebe“, čím tak umožnil,
aby mal ktokoľvek k audiovizuálnemu dielu voľný prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí a týmto

konaním spôsobil nositeľovi práv k audiovizuálnemu dielu a to Cinemart a. s., Národní 60/28, Praha 1,
ČR, IČO: 45 272 514 škodu vo výške 61.700,- Kč (2.501,01 Eur), v zastúpení tejto spoločnosti Českou
protipirátskou úniou, Sokolovská 37/24, Praha 8, Česká republika, IČO: 45 768 706.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 283 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, § 56

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 500,- Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Cinemart a.s., Národní 60/28, Praha 1, ČR,
IČO: 45 272 514, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 03. 09. 2025, pričom písomne vyhotovený rozsudok mu bol doručený dňa 21. 08. 2025.

Obžalovaný bol síce prítomný na hlavnom pojednávaní dňa 19. 06. 2025, na ktorom bol vyhlásený
napadnutý rozsudok, avšak bol zo strany samosudcu nesprávne poučený o možnosti podať opravný
prostriedok. V zmysle § 309 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku. V zmysle § 310 ods. 1 Trestného poriadku ak osoba oprávnená
podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a poučená podľa § 309,
predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie o opravnom
prostriedkusazaznamenádozápisniceohlavnompojednávaní.Akmáobžalovanýobhajcu,môžeurobiť
také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať odvolanie môže oznámiť, že zatiaľ sa

k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti
ktorémuvýrokurozsudkuodvolaniesmeruje,alebožeodvolaniesmerujeajprotikonaniu,ktorérozsudku
predchádzalo. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 19. 06. 2025 je zistiteľné, že po vyhlásení
výrokurozsudkujevnejzaznamenanélentoľko,žeobžalovanýuvádza,žesaporadísprávnikom.Niejej
z nej teda zrejmé, v akom rozsahu bol obžalovaný zo strany konajúceho súdu poučený o možnosti podať

opravný prostriedok. Krajský súd preto vychádzal zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo
dňa 19. 06. 2025, z ktorého vyplýva, že samosudca prítomné procesné strany o možnosti podať opravný
prostriedok poučil v rozsahu, že proti tomuto rozsudku je prípustný opravný prostriedok, a to odvolanie,
a opýtal sa procesných strán na prejav ich vôle, na čo obžalovaný uviedol, že sa poradí s právnikom. Zo
zvukového záznamu je teda zrejmé, že samosudca nepoučil obžalovaného o možnosti podať opravný

prostriedok v zákonnom rozsahu v zmysle § 309 ods. 1 Trestného poriadku, teda na ktorom súde sa
podáva,vakejlehotejemožnéodvolaniepodať,aničoznamenáoznámenierozsudku.Krajskýsúdpreto
nemohol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako podané oneskorene v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, a to s poukazom na § 316 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ako oneskorené
nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila

nesprávnym poučením súdu.Obžalovaný svoje odvolanie písomne odôvodnil tým, že skutku za, ktorý bol odsúdený, sa nedopustil.
Rozsudok bol vydaný po nesprávnom skutkovom vyhodnotení veci a je nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov. Výrok rozsudku taktiež nenadväzuje na vykonané dokazovanie a obsah spisového materiálu.
Rovnako vydaný rozsudok čiastočne nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/69/2024 zo dňa 31. 07. 2024. Znalec M. N. O. pri svojej
výpovedi na pojednávaní jednoznačne zotrval na svojom znaleckom posudku, ktorý vypracoval. Taktiež
vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že celé dokazovanie v oblasti digitálnej forenzie je zaťažené

vážnou a neodstrániteľnou vadou a to tým, že neboli vytipované žiadne počítačové zariadenia, ktoré by
boli forenzne skúmané, či boli vôbec v inkriminovanom čase pripájané do siete internet alebo neboli.
Taktiež poukázal na nedostatočne zabezpečenú dôkaznú situáciu zo strany OČTK v Českej republike.
Taktiež poukázal na rozpor so štandardami pre zabezpečenie elektronických dôkazov v tom, že ani
to jediné audiovizuálne dielo, ktoré je obsahom spisu – „Myši patrí do nebe“ nebolo zabezpečené
tzv. hashovacou funkciou, ktorá by bránila možnej modifikácii digitálneho dôkazu. Znalec sa taktiež

jednoznačne vyjadril k tomu, že za danej dôkaznej situácie nie je možné ustáliť identitu osoby, ktorá
nahrala audiovizuálne dielo na internet. Názov súboru na priloženom DVD v spise nekorešponduje
s názvom súboru na priloženom zozname v spisovom materiály. Taktiež nie je opatrený hashovým
odtlačkom zabraňujúcim jeho modifikácii. Svedok N. E. vo svojej výpovedi uviedol, že ako dodávateľ
internetového pripojenia nemá zákonnú povinnosť vykonávať logovanie a uchovávanie celej internetovej

komunikácie. Hackerský útok nepotvrdil, ale ani ho jednoznačne nevyvrátil, naopak potvrdil, že prípadný
krátkodobý útok technicky nevie identifikovať. Svedok však, potvrdil, že u zákazníka môže bežať na
pozadí škodlivý softvér, ktorý môže posielať súbory a to aj bez vedomia zákazníka. Znalec M. N. O. a
aj svedok N. E. zhodne potvrdili, že v prípade vzdialeného prístupu do počítača (aj bez vedomia jeho
užívateľa), by bola vykazovaná IP adresa totožná. Na základe zmluvy o pripojení do siete internet je

dohodnutázmluvnáteoretickámaximálnarýchlosťpripojenianaadreseE.L..F.XX/XXvobciD.XXP.za
sekundu. Rýchlosť uploadovania diela „Myši patrí do nebe“ bola 50 Megabitov za sekundu. Táto rýchlosť
5 násobne prevyšuje teoretickú rýchlosť pripojenia z adresy v Lovinobani, teda je objektívne technicky
nerealizovateľné spáchanie skutku, tak ako sa mu kladie za vinu. On vo svojej výpovedi v procesnej
pozícii obvineného zo dňa 30. 05. 2023 uviedol, že sa pod užívateľským nickom „ K.“ pristupovalo aj z

iných IP adries. Toto jeho tvrdenie bolo vo vyšetrovaní preukázané a potvrdené policajtom vykonanou
analýzou IP adries. Bolo potvrdené, že IP adresa X.XX.XXX.X pochádza z Holandska a IP adresa
5.9.18.150 z Nemecka. Uvedené je doložené Úradným záznamom zo dňa 05. 06. 2023 na č.l. 235
spisu. Uvedené preukazuje, že jeho mailová adresa bola kompromitovaná hackermi, a teda ktokoľvek
a odkiaľkoľvek mohol jeho mailovú adresu ako aj nick „K.“ využívať na páchanie protiprávnej činnosti.

Taktiež bol doložený výstup z web stránky Have I Been Pwned, ktorý potvrdzuje, že jeho mailová
adresa F. bola kompromitovaná a prihlasovacie údaje k nej boli uniknuté. Doložený výstup bol preložený
úradným prekladom prekladateľa Slovenský jazyk – Anglický jazyk M. I. H. na č.l. 227 až 233 spisu. Túto
stránku kompromitovaných mailov ako relevantný zdroj informácií oficiálne využíva aj vládna jednotka
na riešenie počítačových incidentov Q.. Tento predložený dôkaz bol zo strany súdu ignorovaný, aj keď

má na posúdenie celej veci podstatný vplyv. Trestný spis obsahuje jedinú jeho fotografiu, a to získanú
vyšetrovateľkou lustráciou v systéme REGOB. Žiadna iná jeho fotografia v spise neexistuje, tak ako
je to nesprávne uvedené v rozsudku pri jeho údajnej objednávke diela „Myší patrí do nebe“. Nikdy
toto dielo neobjednával a rozsudok odporuje elementárnej logike. Rovnako nikdy žiadne audiovizuálne
diela neobjednával zo stránky alza.cz. Ďalej uviedol, že skutková veta nemá logiku. Je nelogické, aby

sa v roku 2014 registroval na stránke www.fastshare.cz a následne až s odstupom 4 rokov, v rokoch
2018 - 2022 páchal protiprávnu činnosť neoprávneným zasahovaním do autorských práv sťahovaním
audiovizuálnych diel. Prevádzkovateľ internetovej siete N. E. K. R. vo svojej písomnej správe zo dňa
12. 06. 2023 na č.l. 219 spisu uviedol, že nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či na IP adrese XX.XXX.XX.XXX
došlo k hackerskému útoku a taktiež nakoľko mu Telekomunikačný zákon č. 351/2011 Z. z. neukladá

povinnosť logovať a uchovávať celkovú komunikáciu, nie je možné predložiť bližšiu prevádzku na sieti.
Výška údajne spôsobenej škody 61.700,- Kč (2.501,01,- Eur) nie je žiadnym spôsobom objektivizovaná
znaleckýmdokazovaním.VýškaškodyjelenjednostrannevyjadrenátvrdenímČeskejprotipirátskejúnie,
nie je z nej zrejmé z čoho sa skladá a akým spôsobom bola určená. Pokiaľ sa jedná o škodu v podobe
ušlého zisku, tak ušlý zisk musí byť jednoznačne preukázaný existujúcimi alebo reálne dosiahnuteľnými

okolnosťami, z ktorých je možné vyvodiť záver, že protiprávne jednanie skutočne zasiahlo do priebehu
konkrétneho deja vedúcemu k určitému zisku. Ušlý zisk nemôže byť len hypotetický a určený na základe
špekulatívneho predpokladu, že všetci, ktorí využili možnosť stiahnuť si zadarmo nejaké neoprávnene
zverejnenédielozdátovéhoúložiska,bysiinakkúpilioriginálnyDVDnosičtohtodiela.Podľajehonázorutakýmto spôsobom dochádza k uplatňovaniu nereálnej a v skutočnosti nespôsobenej škody, čo má vplyv
ajnatrestnoprávnunadkvalifikáciuskutku.Jednoznačnéobjektivizovanievýškyškodymázásadnývplyv
na to, či sa v danom prípade vôbec jedná o trestný čin. V prípade, ak by objektivizovaná výška škody

klesla pod 700,- Eur (hranica malej škody), vôbec by sa nejednalo o trestný čin. Podľa jeho názoru
tak na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré sa opierajú o obsah spisového materiálu je jeho
odsúdenie predčasné, nedôvodné a vychádza z nedostatočne vyhodnotených skutkových zistení, ktoré
boli účelovo interpretované v jeho neprospech, čo je aj v rozpore s trestnoprávnou zásadou in dubio pro
reo, čím bolo porušené jeho základné ľudské právo na spravodlivý proces. Celé rozhodnutie je zaťažené

silným konfirmačným skreslením, v ktorého dôsledku nebola rešpektovaná prezumpcia neviny a s ňou
spojená zásada in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Závažné a objektívne
potvrdené pochybnosti, ktoré vyplývajú zo svedeckých výpovedí a aj iných dôkazov, ktoré sú obsahom
spisu, neboli v súlade s touto zásadou vôbec vyhodnocované. Na základe uvedených skutočností preto
navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci spravodlivo rozhodol.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie dňa 18. 11. 2025 v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku,
pretože upovedomenie o termíne verejného zasadnutia mu bolo doručené riadne a včas a navyše
písomne požiadal súd, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť, poukázala na to, že správne zo strany okresného súdu došlo k zredukovaniu
skutku len na jedno dielo, keďže šírenie ďalších diel sa vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať.
Obhajobu obžalovaného považovala za účelovú, preto navrhla jeho odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku (s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti), odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo
k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods.
1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je v celom rozsahu dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku

v odôvodnení rozsudku síce uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali, avšak po takto vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým a
právnym záverom, a to aj po tom, ako už bol pôvodný rozsudok okresného súdu zo strany krajského
súdu zrušený a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie (uznesením sp. zn. 5To/69/2024

zo dňa 31. 07. 2024).

Krajský súd na úvod opätovne konštatuje, že trestné stíhanie v tejto trestnej veci bolo začaté na
základe žiadosti o prevzatie trestného konania z Českej republiky. Zo samotnej žiadosti, ako aj jej
príloh je však nutné uviesť, že v tom čase vyšetrovací spis neobsahoval žiadny nespochybniteľný

dôkaz o tom, že na filehostingový server www.fastshare.cz bolo umiestnených 1.381 súborov, z ktorých
minimálne1.354vzhľadomnasvojnázov,veľkosťapočetstiahnutíobsahovaloautorskychránenýobsah
(pričom v skutkovej vete podanej obžaloby sa uvádza počet 39 chránených audiovizuálnych diel). Vo
vyšetrovacom spise sa síce nachádzajú 2 ks DVD nosičov obsahujúce kontrolne stiahnutý titul „Myši
patří do nebe“, ako je však zrejmé, údaje na DVD nie sú zahashované a nie je možné preukázať ich

autenticituaniinýmspôsobom(niejemožnépreukázať,žetotodieloboloreálnestiahnutézkonkrétneho
filehostingového serveru, kde ho zdieľal konkrétny používateľ), ako to ostatne vyplynulo aj z doplneného
znaleckého dokazovania vykonaného okresným súdom. Okresný súd po doplnenom dokazovaní síce
upravil skutkovú vetu oproti podanej obžalobe, keď v nej uviedol len jedno audiovizuálne dielo (Myšipatří do nebe), avšak rovnako tak ako ostatné, pôvodne v obžalobe uvádzané audiovizuálne diela bez
bližšej špecifikácie, ani vo vzťahu k tomuto dielu nebolo ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred
súdom vykonané dokazovanie, ktoré by preukázalo, že audiovizuálne dielo bolo skutočne obsahom

pokusne stiahnutého súboru z filehostingového serveru, a že toto audiovizuálne dielo naň uploadoval
práve obžalovaný.

V tejto súvislosti krajský súd ďalej uvádza (čo bolo potvrdené aj znaleckým dokazovaním), že nie je ale
možné zistiť reálny obsah súborov, ktoré boli uploadované na filehostingový server. Po uploadovaní sa

totiž súbor môže napr. premenovať, vymazať, mohol byť uploadovaný z média, ktoré nie je k dispozícii,
teda reálny obsah súborov sa nedá zistiť, a to ani prípadným porovnaním vo vzťahu ku objemu dát.
Nedá sa teda určiť, čo bolo reálne obsahom konkrétnych súborov, a ani sa nedá preukázať, ktorá osoba
bola užívateľom účtov na zariadeniach, z ktorých mali byť uploadované (pričom v prípravnom konaní
žiadne takéto zariadenia ani neboli zaistené), pretože nikto nedokáže dokázať, kto konkrétne sedel za
klávesnicou, teda kto konkrétne prípadne uploadoval nejaké súbory na filehostingový server.

Z uvedeného potom vyplýva, že už v počiatočnom štádiu trestného konania neexistoval žiadny
nespochybniteľný dôkaz, ktorý by preukazoval, že bol spáchaný trestný čin porušenia autorského práva,
práv súvisiacich s právom autorským a práv k databázam tak, ako bol uvedený v trestnom oznámení.
Neustálenie vyššie uvedených podstatných okolností bolo v zjavnom rozpore s ustanovením § 105 ods.

2 zákona č. 104/2013 Sb. o medzinárodní justiční spolupráci ve věcech trestních, ktorý jednoznačne
ukladá povinnosť zhromaždiť všetky dostupné dôkazy, o ktorých by sa dalo dôvodne predpokladať, že by
umožnili lepšie trestné konanie než na území Českej republiky. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje
aj na znenie článku 21 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach podpísaného
20. apríla 1959 v Štrasburgu, a s poukazom naň zrejme nemalo dôjsť k vyhoveniu žiadosti a prevzatiu

trestného konania.

Nazáverkrajskýsúdešteohľadnevýškyškody,ktorájeuvedenávskutkovejvetenapadnutéhorozsudku
konštatuje, že túto tiež nie je možné relevantným spôsobom vyčísliť, pretože pre jej presné vyčíslenie
by bolo potrebné poznať presný počet audiovizuálnych záznamov, ktoré mali byť uploadované, presné

označenia (názvy) týchto audiovizuálnych záznamov (aby bolo možné zistiť, za akú cenu sa v danom
čase na trhu takéto audiovizuálne záznamy predávajú), a počet stiahnutí jednotlivých audiovizuálnych
záznamov z internetu. Výška škody by sa potom vyčíslila výškou sumy, za ktorú sa dá legálna
kópia audiovizuálneho záznamu predať, násobenej počtom distribuovaných tzv. pirátskych kópií, ako
aj počtom stiahnutí z internetu. Vzhľadom na vyššie uvedené je ale zrejmé, že výška škody sa

v prejednávanom prípade tiež nedá presne určiť (keďže relevantné údaje pre jej výpočet absentujú a ani
ich nie je možné zistiť).

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú potom podľa názoru krajského súdu tak závažné dôvodné
pochybnosti, ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, práve naopak, súd po takto vykonanom

dokazovaní nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa §
285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Záverom krajský súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným

rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Krajský
súd v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania nemal inú možnosť, ako za dôsledného
rešpektovania zásady in dubio pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol tak, že oslobodil obžalovaného A.B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený Cinemart a.s., avšak
vzhľadom k tomu, že súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, musel obligatórne v zmysle § 288 ods.
3 Trestného poriadku odkázať poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného

poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.