Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/241/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623215014
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5623215014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš so sídlom M.M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO:
30 794 536, deti rodičov - matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G. H. - F. - A.,
zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Ing. Karin Krajči, advokátka so sídlom M. Martinčeka
4701/2, Liptovský Mikuláš a otec: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. J. XXXX/X, G. H. - K.
H., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Jiří Martaus, advokát so sídlom ul. 1. mája 113/19,

Liptovský Mikuláš, o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 20P/63/2023-809 zo dňa 9. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a V. v časti týkajúcej sa maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX
p o t v r d z u j e .

Vo výroku II. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zameškané výživné na maloletú C. B., nar.
XX.XX.XXXX za obdobie od 02.08.2023 do 30.06.2025 vo výške 3.914,90 eur je otec povinný uhradiť

k rukám matky maloletej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo výroku III. a V. v časti týkajúcej sa maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zostáva rozsudok súdu prvej
inštancie n e d o t k n u t ý .

Vo výroku IV. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zameškané výživné na maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025 vo výške 2.913,28 eur je otec povinný uhradiť k
rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ rozsudkom č. k.
20P/63/2023-809 zo dňa 9. júla 2025 rozhodol tak, že:
I.OtecjepovinnýpočasstriedavejosobnejstarostlivostiomaloletúC.B.,nar.XX.XX.XXXXprispievaťna
výživu maloletej výživným vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca
vopred, k rukám matky maloletej, počnúc od 02.08.2023.

II. Zameškané výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 02.08.2023 do 30.06.2025
vo výške 3.914,90 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú.III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 350 eur
mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej, počnúc
od 15.11.2023.

IV. Zameškané výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025
vo výške 2.913,28 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od
právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre maloletú.
V. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 20.03.2023, č. k. 20P/4/2023-79
v časti o osobnej starostlivosti a výživnom pre maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX a o výživnom pre

maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2023 (vec sp. zn.
20P/63/2023) domáhala zvýšenia výživného na maloletého J. B. zo sumy minimálneho výživného
na sumu 300 eur mesačne a určenia výživného na maloletú C., ktorá je zverená do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch vo výške 250 eur mesačne. Dňa

15.11.2023 matka podala nový návrh týkajúci sa okrem maloletého J. a maloletej C. aj maloletej A.,
ktorým sa domáhala totožne zvýšenia výživného na maloletého J., určenia výživného na maloletú C.
a zverenia maloletej A. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného vo výške 350 eur (vec sp.
zn. 20P/100/2023). Podľa súdu návrh bol obsahovo totožný s návrhom doručeným dňa 02.08.2023
s doplnením zverenia maloletej A. do starostlivosti matky a určenia výživného bez bližšieho určenia

dôvodov zmeny osobnej starostlivosti. Uznesením súdu č. k. 20P/63/2023-103 zo dňa 29.11.2023 súd
konanie vedené pod sp. zn. 20P/100/2023 v časti o zvýšenie výživného na maloletého J. a určenie
výživného na maloletú C. zastavil a spojil na spoločné konanie návrh matky na zvýšenie výživného na
maloletého J. a na určenie výživného na maloletú C. (sp. zn. 20P/63/2023) a s návrhom matky na zmenu
osobnej starostlivosti o maloletú A. (sp. zn. 20P/100/2023) s tým, že spoločné konanie sa bude viesť

pod sp. zn. 20P/63/2023. Podaním doručeným súdu dňa 19.01.2024 matka žiadala zveriť maloletú C.
do jej osobnej starostlivosti.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovení § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6, §75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákona o rodine“).

1.3 Po predchádzajúcom čiastočnom zrušení rozhodnutia okresného súdu v prvom poradí (rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20P/63/2023-169 zo dňa 03.04.2024) odvolacím súdom
(rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 12CoP/99/2024-284 zo dňa 27.11.2024) zostalo predmetom
konania určenie výživného na maloletú A., ktorá bola v starostlivosti otca a od 15.11.2023 je
v starostlivosti matky (výrok VII. rozsudku okresného súdu, ktorým súd zveril maloletú A. do osobnej

starostlivosti matky pričom obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý) a určenie výživného na maloletú
C. u ktorej prebieha starostlivosť rodičov striedavo. Matka žiadala určiť výživné na maloletú A. vo výške
350 eur mesačne a na maloletú C. vo výške 250 eur mesačne.
1.4 Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko čo

počas konania vyšlo najavo súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
20P/4/2023,žerozsudkomzodňa20.03.2023bolomanželstvomatkyaotcadetírozvedenéanazáklade
schválenej rodičovskej dohody bol v tom čase maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa,
maloletá A. bola zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná výživným vo výške

30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a maloletá C. bola zverená do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, výživné určené nebolo a styk
smaloletýmideťmiupravenýnebol.Nakoľkovčaseposlednéhorozhodovaniasúdubolavrámcikonania
o rozvod manželstva rodičov ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
uzavretá rodičovská dohoda, neboli skúmané osobné a majetkové pomery rodičov do takej miery ako je

to v konaniach, kde nedôjde k uzavretiu rodičovskej dohody. Výživné určené v tom čase na maloletú A.
a maloletého J. na úrovni minimálneho výživného neodrážalo skutočnú majetkovú a zárobkovú situáciu
rodičov, avšak vzhľadom na to, že každému z rodičov bolo jedno dieťa zverené do osobnej starostlivosti
a jedno dieťa zostalo v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, preto sa vtedy rodičia
dohodli na neurčovaní výživného na maloletú C..

1.5 V súvislosti s podaným návrhom matky keď sa situácia v rodine zmenila súd skúmal či od posledného
rozhodnutia týkajúceho sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. a C. došlo k takej
podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. Maloletá A. mala v čase
rozvodu rodičov XX rokov, bola študentkou osemročného gymnázia v G. H. (v triede B.) a bývalau otca a maloletá C. mala X rokov, navštevovala materskú školu v predškolskom ročníku a rodičia
vykonávali starostlivosť o ňu striedavo v týždňových intervaloch. V aktuálnom čase má maloletá A. XX
rokov, pokračuje v štúdiu na osemročnom gymnáziu v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 ako

L. ročník (trieda K.). Od 24.10.2023 je v starostlivosti matky, keď uvedeného dňa odišla z domácnosti
otca k matke, ktorý stav doposiaľ trvá. Maloletá C. začala v čase podania návrhu v septembri 2023
navštevovať X. ročník základnej školy, v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 bude žiačkou X.
ročníka základnej školy. Rodičia majú aktuálne vyživovaciu povinnosť len k maloletej A. a C.. V čase
posledného rozhodovania súdu matka pracovala u rovnakého zamestnávateľa ako v súčasnosti -

vLiptovskejnemocnicispoliklinikouMUDr.IvanaStodolu,LiptovskýMikuláš,kdedosiahlazaobdobieod
februára 2022 do januára 2023 príjem priemerne vo výške 718,13 eur mesačne. Poberala nemocenské
dávky (OČR) v období od 20.06.2022 do 24.06.2022 vo výške 34,83 eur, v období od 29.11.2022 do
30.11.2022 vo výške 13,93 eur a v období od 01.12.2022 do 02.12.2022 vo výške 13,93 eur. V čase
konania o rozvod manželstva matka poberala prídavky na všetky tri maloleté deti vo výške 180 eur
mesačne. Bývala spoločne so svojou matkou, t. j. starou matkou detí a všetkými maloletými deťmi.

Náklady na bývanie mala spoločne so svojou matkou vo výške 241 eur (zálohový predpis 170 eur,
elektrina 36 eur a káblová TV a internet 35 eur (t. j. vo výške 1 uvedenej sumy 120 eur). Aktuálne
matka býva v prenajatom byte spoločne s maloletou A. a maloletou C. (plnoletý J. zostal bývať v byte so
starou matkou), kde uhrádza nájom vo výške 650 eur. Od posledného rozhodovania došlo k zvýšeniu
výdavku na bývanie na strane matky viac ako päťnásobne, v čom súd videl podstatnú zmenu pomerov

na strane matky. Maloletá A. bola v čase posledného rozhodovania súdu v starostlivosti otca, aktuálne
je v starostlivosti matky v čom nastala podstatná zmena pomerov týkajúca sa maloletej A.. Maloletá
C. v čase posledného rozhodovania navštevovala materskú školu (uhrádzalo sa stravné 52 eur, krúžky
nenavštevovala, okrem bežného ošatenia a stravy na ňu nevznikli iné zvýšené výdavky), pričom výdavky
na ňu boli nižšie ako sú v súčasnosti, keď od septembra 2023 nastúpila na základnú školu. Je evidentné,

že nástupom do školy sa zvýšili výdavky na maloletú C. podstatným spôsobom. Tiež aj v súvislosti s tým,
že navštevuje výtvarný odbor v ZUŠ a hip-hopový krúžok. Súd mal týmto preukázanú zmenu pomerov
na strane maloletej C. prechodom z materskej školy na základné vzdelávanie a vznikom rozvojových
krúžkových aktivít.
1.6 Napriek tomu, že súd pri poslednom rozhodnutí neurčoval počas striedavej osobnej starostlivosti

o maloletú C. zo strany oboch rodičov v rovnakých intervaloch výživné, po zistení pomerov na strane
maloletej a otca od posledného rozhodovania, dospel k záveru, že návrh matky na určenie výživného
na maloletú C., hoci rodičia starostlivosť o ňu stále vykonávajú striedavo, je dôvodný, pretože životná
úroveň a majetkové pomery otca a matky sú v zjavnom nepomere.
1.7 Od posledného rozhodnutia súdu sa výrazným spôsobom zmenili majetkové pomery otca, preto je

zmena pôvodného rozhodnutia opodstatnená. V čase posledného rozhodovania súdu otec deklaroval
vlastníctvo rodinného domu súp. č. XXXX a priľahlých pozemkov v G. H., v ktorom spoločne ako
rodina bývali a v ktorom po rozvode zostal bývať sám a vlastníctvo apartmánu v G. M., ktorý bol
predmetom prenájmu v letných mesiacoch, ale v čase posledného rozhodovania už bol určený na
predaj. Od tohto času je otec naďalej vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX a priľahlých pozemkov

a spoluvlastníckeho podielu na byte o veľkosti 1-ica k celku, katastrálne územie H., v ktorom bývajú
jeho rodičia, pričom vlastníčkou podielu o veľkosti 1-ica k celku k tomuto bytu je otcova sestra, N. K.,
obaja túto nehnuteľnosť v rovnakých podieloch nadobudli od rodičov titulom darovania. Od posledného
rozhodnutia súdu otec nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť (dňa 15.11.2023
dvojizbový byt s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve

a spoluvlastnícky podiel k celku na pozemku v k.ú. G. H., dňa 13.12.2023 spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/136-ín k celku na pozemku parcely reg. C-KN evidované na katastrálnej mape parc. č.
1726/118 o výmere 5905 m2). Obchodná spoločnosť ORL IK, s.r.o., so sídlom Druhá 4190/3, Liptovský
Mikuláš, IČO: 47 242 612, ktorej jediným spoločníkom je obchodná spoločnosť otca ORL B., s.r.o.,
so sídlom Druhá 4190/3, Liptovský Mikuláš, IČO: 46 479 970 nadobudla dňa 12.05.2023 dvojizbový

byt v G. H. v polyfunkčnej budove s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku a tiež pozemok parcely reg. C-KN evidované na
katastrálnej mape parc. č. 1726/188 o výmere 13 m2. Nehnuteľnosti boli kupované v hotovosti bez
úveru. Tvrdenia otca o poskytnutí finančných prostriedkov zo strany sestry a rodičov na nadobudnutie
nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva súd považoval za mystifikujúce. Poukázal aj na to, že

otec v priebehu konania prednášal súdu vždy iné rôzne protichodné informácie o účele nehnuteľností
v jeho vlastníctve. Počas konania dokonca pristúpil k predaju všetkých nehnuteľností v jeho výlučnom
vlastníctve okrem rodinného domu v ktorom býva a k domu priľahlých pozemkov. Podľa súdu pokiaľ
by sa aj radikálne zmenila situácia v rodine otca a otec by mal skutočne potrebu vrátiť finančnéprostriedky poskytnuté mu sestrou a rodičmi, nie je zrejmé z akého dôvodu tento scudzil nehnuteľnosti
za kúpnu cenu hlboko pod cenou, za akú sa obvykle predávajú obdobné nehnuteľnosti v meste
G. H. (jeden byt de facto za kúpnu cenu 30.000 eur) napriek tomu, že ide o lukratívne hnuteľnosti

v širšom centre mesta. Tvrdenia otca o potrebe vrátenia pôžičiek tak považoval za zdanlivé a účelové
a rovnako za účelové scudzenie nehnuteľností jednak v jeho osobnom vlastníctva a jednak vo
vlastníctve jeho obchodných spoločností, keď na to neexistoval žiadny opodstatnený dôvod. Súd mal
pochybnosti vôbec o reálnosti vyplatenia kúpnej ceny, keďže všetky nehnuteľnosti boli prevedené
do vlastníctva novozaloženej obchodnej spoločnosti DANIES, s.r.o. vzniknutej dňa 05.03.2025, ktorej

jedinou spoločníčkou a konateľkou je A. O., priateľka otca, navyše výrazne pod trhovú cenu, teda
absolútne neúčelne. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam tak vo vlastníctve otca ako aj vo vlastníctve jeho obchodných spoločností za zjavne
účelový s cieľom zbaviť sa vlastníctva, ktoré poukazuje za nadštandardnú životnú úroveň otca a výraznú
finančnú prosperitu jeho obchodných spoločností ORL B., s.r.o. a ORL IK, s.r.o. Naproti tomu matka,
pokiaľ sa týka nehnuteľností, je vlastníčkou bytu, ktorý nadobudla titulom darovania od svojej matky v r.

2012 a v ktorom zostala stará matka bývať a to aktuálne s plnoletým J. B.. Matka tento byt neužíva.
Pokiaľ otec tvrdil na strane matky vlastníctvo rozsiahlych pozemkov na Východnom Slovensku, toto
tvrdenie nebolo v konaní preukázané (je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. A. P. a pokiaľ
vlastnila väčšie podiely na pozemkoch tieto nadobudla dedením pričom z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov ich za kúpnu cenu 4.760 eur v septembri 2024 predala a sumu spotrebovala pre potreby

svojeamaloletýchdetí).Užlenporovnanímvlastníctvanehnuteľnostímatkyaotcajemedzinimivýrazná
disproporcia v majetkovej sfére. Tiež bolo od posledného rozhodnutia zistené, že otec je vlastníkom
podielových fondov v obchodnej spoločnosti Partners Investments, obchodníka s cennými papiermi,
v ktorej spoločnosti má založených na svoje meno 5 účtov, pričom prostriedky na týchto účtoch boli
ku dňu 21.03.2025 celkovo vo výške 58.253,01 eur. Všetky vyššie uvedené skutočnosti preukazujú

podstatnúzmenupomerovnastraneotca,ktoréodôvodňujúzmenupôvodnéhorozhodnutiasúdu,pokiaľ
sa týka určenia výživného na maloletú C.. U obchodných spoločnostiach konštatoval výrazne zvýšenú
prosperitu. Príjem matky (priemerne 930 eur) je v porovnaní s predpokladaným príjmom otca (4.000
eur a viac) na úrovni menej ako jednej štvrtiny jeho príjmu. Základné nevyhnutné výdavky matky sú vo
výške približne 1.300 eur mesačne.

1.8 Vzhľadom na uvedené zistenia a závery súd určil otcovi povinnosť prispievať na maloletú A.
výživným vo výške 350 eur mesačne ako žiadala matka, ktoré je vzhľadom na zhodnotenie možností,
schopností a majetkových pomerov otca dôvodné a zodpovedá aj súdom zisteným odôvodneným
potrebám maloletej. Pri určení prihliadol na to, že otec sa s maloletou nestretáva, majú narušený vzťah.
Ako pravidelné mesačné náklady na maloletú súd ustálil sumu približne 650 eur. V prípade maloletej

neurčoval výživné na tvorbu úspor z dôvodu, že otec tejto uhrádza investičné sporenie, kde sú finančné
prostriedky zhodnocované a bude maloletej k dispozícii po dovŕšení 20 rokov, t. j. za 2,5 roka.
1.9 Súd rozhodol aj o výživnom zo strany otca na maloletú C. napriek tomu, že je zverená do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Napriek rovnakej dĺžke osobnej starostlivosti prihliadol na to,
že pomery rodičov nie sú rovnaké, otec a matka nie sú ekonomicky rovnocenní a preto bolo potrebné

určiť výživné. Ako pravidelné mesačné náklady na maloletú C. súd ustálil sumu približne 480 eur.
Otec z výdavkov uhrádza poplatok za ZUŠ (výtvarná) vo výške 72 eur a sporenie 50 eur. Prídavok
na maloletú C. poberajú rodičia striedavo v polročnom intervale. Rozhodujúcim pre určenie výživného
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bolo zistenie, že otcove príjmy sú viac než štvornásobne
vyššie v porovnaní s príjmom matky a v podstatne vyššej životnej úrovne. Podľa súdu výživné vo výške

250 eur mesačne zabezpečí uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej v čase jej pobytu u matky
v takom rozsahu, aby mala zabezpečenú nepretržite konštantnú životnú úroveň a došlo k uspokojovaniu
jejodôvodnenýchpotriebvrovnakejmierevpriebehuceléhomesiaca.Vychádzaltiežztoho,žesamotný
otec od počiatku tohto konania súhlasil s určením výživného bez ohľadu na to, či nastala zmena pomerov
odposlednéhorozhodovaniasúdualebonievovýške100eur–120eur,akosavyjadrilnainformatívnom

stretnutí rodičov.
1.10 Otcovi zároveň vzniklo zameškané výživné u maloletej A. od 15.11.2023 (podanie návrhu v spojenej
veci sp. zn. 20P/100/2023) do 30.06.2025 ktoré predstavuje celkovú sumu 2.913,28 eur. U maloletej
C. bolo zameškané výživné vypočítané za obdobie od 02.08.2023 (podanie návrhu) do 30.06.2025
a to vo výške 3.914,50 eur. Súd určil otcovi povinnosť uhradiť zameškané výživné v lehote 6 mesiacov

od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na celkovú výšku zameškaného výživného. Určenie splátok za
účelom úhrady zameškaného výživného otec nepožadoval a sú ich nepovažoval za potrebné vzhľadom
na v konaní preukázané jeho majetkové a príjmové pomery.1.11 O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len „CMP“ tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania
nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený takýto nárok, pričom nezistil naplnenie

žiadnej z výnimiek, upravených v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo
dňa15.08.2025atoprotivýrokomI.,II.ohľadombežnéhovýživnéhoazaostaléhovýživnéhonamaloletú
C. a výroku IV. ohľadom zaostalého výživného na maloletú A..

2.1 Pokiaľ ide o určené výživné na maloletú C. zverenú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
bol toho názoru, že už po štyroch mesiacoch od poslednej súdnej úpravy v marci 2023 nedošlo
k takej zmene pomerov na strane rodičov a dieťaťa, ktorá by ani nie po polroku odôvodňovala zmeniť
právoplatné súdne rozhodnutie v tejto otázke. Hoci mal súd v prejednávanej veci posudzovať len otázku,
či a kedy došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu rodičovských práv
apovinností,taktentonadrámecjehokompetencievpodstateposudzovalaprehodnocovalajsprávnosť

právoplatného súdneho rozhodnutia zo dňa 20.03.2023 v otázke výživného. Svojím rozhodnutím potom
mimo konania o opravnom prostriedku vlastne zmenil právoplatné rozhodnutie a opravoval pochybenia,
ktorých sa mal podľa jeho názoru dopustiť kompetentný súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody.
Taktiež pri maloletej C. nie je dôvod na zmenu súdneho rozhodnutia v dôsledku zvýšenia nákladov na
maloletú, pretože tieto vzrástli obidvom rodičom, ktorým zároveň ubudla jedna vyživovacia povinnosť na

plnoletého syna J.. Maloletá C. sa tiež rovnako ako pri poslednej súdnej úprave primeraným spôsobom
podieľa aj na životnej úrovni svojich rodičov. Z hľadiska určenia výživného nemožno vidieť rozdiel
v životnej úrovni rodičov v tom, že pri pobyte u otca býva v rodinnom dome a pri pobyte u matky v byte
lebo je podstatné, že u oboch rodičov má zabezpečené dôstojné ubytovanie. Okrem toho určené výživné
by zodpovedalo výške výživného určeného pri zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, pretože

pri staršej dcére A. zverenej do jej osobnej starostlivosti považoval súd za primerané výživné vo výške
350 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec žiadal, aby pri maloletej C. súd výživné
neurčoval a návrh matky na určenie výživného zamietol. Otec odvolaním napadol aj výrok rozsudku,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné na maloletú A. vo výške 2.913,28 eur
jednorazovou platbou. Nakoľko ide o vysokú čiastku žiadal, aby mu bolo umožnené zaostalé výživné

splácať v mesačných splátkach po 100 eur.
2.2 Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. tak, že návrh matky
na určenie výživného na maloletú C. zamietne, vo výroku IV. tak, že zameškané výživné na maloletú A.
za obdobie od 15.11.2023 do 30.06.2025 vo výške 2913,28 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky
v pravidelných mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným počínajúc právoplatnosťou

výroku rozsudku o výživnom pre maloletú a vo výroku V. tak, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš zo dňa 20.03.2023, č. k. 20P/4/2023-79 len v časti o výživnom pre maloletú A..

3. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 16.09.2025 sa v plnom
rozsahu stotožnila s rozsudkom okresného súdu. Mala za to, že z vykonaného dokazovania bolo

jednoznačne preukázané, že otec má značné finančné prostriedky a majetok, ktoré mu umožňujú
udržiavať vysokú životnú úroveň. Odmietanie zvýšenia výživného by viedlo k neprijateľnému rozdielu
životnej úrovni medzi otcom a maloletými deťmi, čo je v rozpore so základnou zásadou rodinného
práva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa matky je nevyhnutné,
aby súd pri určení výšky výživného zohľadnil nielen deklarované, ale predovšetkým reálne a potenciálne

príjmy a majetkové pomery otca, aby sa zabezpečila spravodlivá a zákonná podpora pre maloleté
deti, ktorá im umožní adekvátne sa podieľať na jeho na životnej úrovni. Považovala odvolanie otca
za absurdné a preukazujúce, že otec sa nechce postarať o svoje deti a zabezpečiť im dôstojný život
aj napriek tomu, že on zničil rodinu, ktorú spolu tvorili. Zároveň matka poukázala na skutočnosť, že
otec nepopiera súdom zistené majetkové pomery v odvolaní, a preto mala za to, že tieto boli zo

strany súdu dostatočne preukázané. Pri zistených príjmoch je navrhované výživné nielenže primerané,
ale naopak veľmi konzervatívne. V súlade s ustálenou súdnou praxou majú deti nárok aj na tvorbu
úspor, pokiaľ to majetkové pomery rodičov dovoľujú. Otec síce deklaruje tvorbu úspor pre deti, ale
z dokazovania vyplynulo, že všetky sporiace produkty a fondy sú na jeho meno a nie na mená maloletých
detí. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, predložených dôkazov a platnej právnej

úprave je nepopierateľné, že postoj otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom
je nielen v rozpore so zákonom, ale aj s morálnymi princípmi rodičovstva. Je hlboko znepokojujúce, že
napriek evidentným nadštandardným finančným možnostiam a rozsiahlym majetkovým pomerom, ktoré
vyplývajú z podnikateľských aktivít a úspor otca tento odmieta dopriať svojim deťom primeranú životnúúroveň, na ktorú majú zákonný nárok. Matka považovala za absolútne správny aj výrok súdu, ktorým
otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť zmeškané výživné na obe maloleté deti jednorazovou platbou
do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia nakoľko to majetkové pomery otca dovoľujú.

Navrhla preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 08.09.2025 uviedol, že s rozsudkom okresného súdu, ktorým
bolorozhodnutéovýživnomsastotožňuje.KvýrokuI.uviedol,žemázato,žepríjmyamajetkovépomery
umožňujú otcovi uhrádzať výživné aj počas striedavej osobnej starostlivosti na maloletú C. vo výške

ako bolo určené súdom. Maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Úhradu
zameškaného výživného na maloletú C. a maloletú A. dal na zváženie formou niekoľkých splátok.

5. Otec na vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka písomne nereagoval. Ani matka nereagovala na
vyjadrenie kolízneho opatrovníka.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 CMP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, §
7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), postupom podľa § 378 ods.
1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletej C. vo výrokoch
I. a V. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku II. zmenil (§ 388 CSP) a vo vzťahu
k maloletej A. výroky III. a V. zostali nedotknuté, nakoľko neboli napadnuté odvolaním a vo výroku IV.

zmenil (§ 388 CSP).

7. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že rozsudkom v prvom poradí č. k. 20P/63/2023-169 zo
dňa 03.04.2024 rozhodol tak, že návrh na zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého J. B., nar.
XX.XX.XXXX a návrh na zverenie maloletej C. do osobnej starostlivosti matky zamietol, určil styk rodičov

s maloletou C. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, počas sviatkov a prázdnin, určil výživné na
maloletú C. vo výške 100 eur mesačne, zaviazal otca uhradiť zameškané výživné a maloletú A. zveril do
osobnej starostlivosti matky, určil výživné vo výške 250 eur mesačne a zaviazal otca uhradiť zameškané
výživné.

8. V dôsledku odvolania matky Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 27.11.2024 č. k. 12CoP/99/2024
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na
medzičasom plnoletého J. B., nar. XX.XX.XXXX, o zamietnutí návrhu na zverenie maloletej C. do
osobnej starostlivosti matky a v časti o určení styku s maloletou počas striedavej osobnej starostlivosti.
Vo výrokoch týkajúcich sa určenia výživného na maloletú C. a maloletú A. ako aj vo výrokoch, ktorými

súd určil povinnosť otca uhradiť zameškané výživné na obe maloleté deti, krajský súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia okresného
súdu, ktorý po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu rozhodol tak, že otec je

povinný počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletú C. prispievať na výživu maloletej výživným
vo výške 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky
maloletej, počnúc od 02.08.2023 (výrok I.) a uhradiť zameškané výživné za obdobie od 02.08.2023 do
30.06.2025 vo výške 3.914,90 eur k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti výroku
rozsudku o výživnom pre maloletú (výrok II.). Otec je tiež povinný prispievať na výživu maloletej A.

výživným vo výške 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám
matky maloletej, počnúc od 15.11.2023 (výrok III.) uhradiť zameškané výživné za obdobie od 15.11.2023
do 30.06.2025 vo výške 2.913,28 eur k rukám matky maloletej v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
výroku rozsudku o výživnom pre maloletú (výrok IV.). Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš zo dňa 20.03.2023, č. k. 20P/4/2023-79 v časti o osobnej starostlivosti a výživnom pre maloletú

A. a o výživnom pre maloletú C. (výrok V.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok VI.).10. Otec napadol rozsudok okresného súdu odvolaním ohľadom výrokov I. a II. bežného a zameškaného
výživného na maloletú C. a výroku IV. ohľadom splatnosti zameškaného výživného na maloletú A..

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti určuje
ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej
osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného podľa odôvodnenia tejto právnej

úpravy by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j.
približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov v rámci osobnej striedavej starostlivosti.

14. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona

o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad
vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim
vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce
povolanie). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom

rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo
rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené
predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k dieťaťu.

15.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajkonania,ktoréjehovydaniupredchádzalo
a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie po predchádzajúcom
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil odporúčané dokazovanie, správne zistil skutočný stav
veci, porovnal pomery ohľadom maloletej C. v čase posledného rozhodovania o výživnom a čase jeho
rozhodovania. Zdieľa i právny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletej C., ktorý na vec aplikoval

správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne,
presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní
neprehodnocoval správnosť predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 20P/4/2023-79 zo dňa 20.03.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.03.2023). Uvádzal len skutočnosti týkajúce sa rodičov a dieťaťa, ktoré boli zrejmé zo spisu
nakoľko v konaní bola uzavretá rodičovská dohoda. Aj keď od posledného rozhodnutia, ktorým nebolo

určené výživné na maloletú C. počas striedavej osobnej starostlivosti uplynula do podania návrhu
(02.08.2023) len doba 5 mesiacov došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že maloletá nastúpila
od 01.09.2023 do základnej školy v dôsledku čoho vzrástli potreby spojené jej vekom, školskými
a mimoškolskými aktivitami. V pomeroch matky sa nepreukázali výrazné zmeny. Obom rodičom
ubudla vyživovacia povinnosť k synovi J.. Čo sa týka otca tento v odvolaní nespochybňuje svoje

zárobkové a majetkové pomery zistené okresným súdom. Naďalej je tak spoločníkom a konateľom
dvoch prosperujúcich obchodných spoločností. Podstatne sa však rozšírili jeho majetkové pomery
nadobudnutím nehnuteľností (2 bytov), ktoré v priebehu konania predal čím získal finančné prostriedky.
Ani odvolací súd neuveril výške kúpnej ceny za ktoré nehnuteľnosti predal vzhľadom na situáciu na
realitnom trhu. Prevody na blízke osoby (priateľka otca) sa javia ako predstierané. Nasvedčujú tiež

tomu, že otec má snahu umelo si znižovať životnú úroveň. V prejednávanej veci sa striedavá osobná
starostlivosť realizuje v týždenných intervaloch, čo je rovnaká doba pre oboch rodičov avšak medzi
príjmami rodičov, ich majetku ako i životnou úrovňou bol od posledného rozhodnutia zistený výrazný
rozdiel, ktorý opodstatňuje určenie výživného rodičovi s vyšším príjmom aj počas striedavej osobnejstarostlivosti. Otec preto môže uhrádzať potreby maloletej a poskytnúť jej nadštandardné životné
podmienky kým matka len základné. Vzhľadom na uvedený záver a posúdiac celkové pomery otca
možno mať za to, že tieto mu umožňujú uhrádzať potreby maloletej C. aj za stavu, že je zverená do

striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, pričom
ježiaduce,abyzostalazabezpečenáriadnavýživamaloletejajpočaspobytuumatky.Právetietodôvody
viedli aj odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o potrebe úpravy výživného aj počas trvania
striedavej starostlivosti. Nemožno súhlasiť s odvolaním otca v tom, že určené výživné na maloletú C.
by odpovedalo v stave zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky ako je to pri maloletej A.. Vo

vzťahu k maloletej A. sa žiada doplniť, že pri výške sa prihliadalo aj k tomu, že vzhľadom na jej vek sa
má aj matka na jej výžive čiastočne podieľať na rozdiel od maloletej C.. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu je preto v schopnostiach a možnostiach otca poskytovanie výživného maloletej C. v sume 250 eur
mesačne ktoré je tento schopný prispievať bez ujmy na svojej vlastnej výžive.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu a to vrátane určenia začiatku poskytovania

výživného vychádzajúceho z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine (od podania návrhu na začatie konania)
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a V. v časti týkajúcej sa maloletej C. ako vecne správny
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. Pri rozhodovaní o výživnom súdy aplikujú procesné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku

a na konania podľa Civilného mimosporového poriadku sa použijú aj ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak (§ 2 ods. 1 CMP). Podľa § 232 ods. 3 CSP
je lehota na plnenie tri dni, plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Určenie dlhšej lehoty je vždy na individuálnom posúdení súdu, ktorý musí vyvážiť
záujem dieťaťa na získaní prostriedkov so schopnosťami rodiča dlh reálne splatiť. Podľa § 217 ods.

2 CSP možno uložiť pri opakujúcich sa dávkach alebo splátkach povinnosť i na plnenia dávok alebo
splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. Z tohto ustanovenia logicky vyplýva, že sem patria aj
splátky (zročného výživného), ktoré sú splatné už v čase rozhodnutia súdu.

19. Výška zameškaného výživného uvedená vo výroku II. vo vzťahu k maloletej C. bola okresným

súdom určená správne. Pokiaľ odvolací súd uvedený výrok II. zmenil, tak to bolo ohľadom splatnosti
zameškaného výživného, ktorú okresný súd určil v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku
o výživnom pre maloletú. Dôvodom bolo, že lehotu považoval za neprimerane dlhú a naviac ktorá sa
podaním odvolania zo strany otca do výroku o výživnom by predĺžila o ďalších 6 mesiacov. Priklonil
sa k predĺženej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť

otca k dcére A.. Odvolací súd preto rozhodol, že otec je povinný zameškané výživné na maloletú C. za
obdobie od 02.08.2023 do 30.06.2025 vo výške 3.914,90 eur uhradiť k rukám matky maloletej do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Otec vo vzťahu k maloletej A. napadol rozsudok okresného súdu vo výroku IV. ohľadom splatnosti

zameškaného výživného a to lehotou 6 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom pre
maloletú. V odvolaní sa dožadoval plnenia v mesačných splátkach po 100 eur.

21. Podľa odvolacieho súdu otec netvrdil a ani nepreukázal také objektívne dôvody (napr. nízky príjem
a nepriaznivá finančná situácia, zdravotné komplikácie) pre ktoré by malo byť povolené splácanie

zameškaného výživného v mesačných splátkach. Ním navrhované splácanie po 100 eur mesačne by
splácal 29 mesiacov (teda takmer 2,5 roka). S ohľadom na zárobkové majetkové pomery otca ako i
blížiacu sa plnoletosť maloletej A. (27.02.2026) odvolací súd nepovažoval sa spravodlivé splácanie
zameškaného v mesačných splátkach po plnoletosti dieťaťa. Z toho dôvodu vo výroku IV. zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zameškané výživné na maloletú A. za obdobie od 15.11.2023

do 30.06.2025 vo výške 2.913,28 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

22. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov
konania (prvoinštančných aj odvolacích) nanovo a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP, podľa

ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie. Podľa § 52, § 57 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný a neboli
zistené ani dôvody pre použitie výnimky v zmysle ust. § 55 CMP.23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).