Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125203212
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125203212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa Ľ.Í. T., U..
XX.XX.XXXX, R. L. XXX, F.. Č.. E. XXX, proti manželke navrhovateľa K. T., A.. I., U.. XX.XX.XXXX, R.
L. XXX, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
36Pc/21/2025-21 zo dňa 19.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1 Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2 Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov Ľ. T.L., U.. XX.XX.XXXX a K. T., A.. I., U.. XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine“).

4 Súd konštatoval, že od začiatku konania o rozvod manželstva, manželka navrhovateľa s rozvodom
nesúhlasila, pojednávanie žiadala odročiť na september. Postoj navrhovateľa však súd vnímal
konzistentne. Za obdobie, odkedy manžel opustil spoločnú domácnosť (1,5 roka), mal súd za
to, že manželia mali dostatok príležitostí, aby svoje postoje prehodnotili. Navrhovateľ považoval

rozvod manželstva za kľúčové rozhodnutie, ktoré robil po dlhom uvážení. Súd vníma v tomto
kontexte ako nepochopenie a diametrálne rozlíšenie v pohľadoch na manželstvo oboch účastníkov.
Kvalifikovaný rozvrat manželstva má súd v tom, že manželia dlhšie obdobie spolu nežijú, intímne sa
nestýkajú. Relevantné je rozhodnutie navrhovateľa, ktorý v nijakom prípade nechce obnoviť spolužitie.Relevantným pre rozvod manželstva sa javí aj to, že hoci manželka navrhovateľa mala viac ako rok
na to, aby zachránila manželstvo, reálne pre záchranu manželstva neurobila nič a jej postoj nesúhlasu
zároveň s vyjadrením, ktorý zhadzuje pocity navrhovateľa (že je vo vzťahu s inou ženou, prisudzovala

to, že bol ovplyvnený touto ženou a nie reálnosti tohto pocitu), súd považuje tiež za jeden z dôvodov
rozpadu ich vzťahu. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že v súlade so Zákonom
o rodine je potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť a súd manželstvo rozviedol.

5 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. §

52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

III. Obsah odvolania manželky

6 V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP, § 365
ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). S odôvodnením

rozsudkuvbode14.manželkanesúhlasí.Mázato,žesúdprvejinštancienevykonalžiadnedokazovanie
za účelom zistenia, čo-ktorý z partnerov pre záchranu manželstva urobil. Odôvodnenie rozsudku
považuje za nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, či manželka urobila nejaké
kroky k obnoveniu spolužitia a súd neskúmal dôvody odchodu manžela zo spoločnej domácnosti.
Manželka sa opakovane snažila s manželom stretnúť a vzniknutú situáciu prejednať, vysvetliť si dôvody

odlúčenia, pričom do dnešného dňa jej nebol uvedený jediný dôvod odchodu manžela zo spoločnej
domácnosti po viac ako 30-tich rokoch. Manželovi navrhovala návštevu manželskej poradne, súd prvej
inštancie však bez zistenia skutočného stavu definoval vinníka rozpadu manželstva manželku a mal
za to, že relevantným pre rozvod manželstva sa javí pasivita manželky. Namieta, že súd si nesplnil
povinnosť pokúsiť sa o zachránenie manželstva v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 CMP, v zmysle ktorého súd

vedie manželovk odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Súd ďalej neskúmal napr. to, že
v čase jeho rozhodnutia, mali spoločný účet, ktorým obaja disponujú a hospodária, neskúmal skutočný
stav veci a svoje úvahy ničím relevantným neodôvodnil. S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7 Navrhovateľ sa k odvolaniu manželky nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8 Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok „CSP“) oprávneným subjektom -
účastníkomkonania,vktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané(§359CSP),protirozhodnutiusúdu
prvejinštancie,protiktorémuzákonodvolaniepripúšťa§355ods.2vspojenís§357písm.d/,g/CSP)po
konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila

zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

9 Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku,
argumenty manželky predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky
na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

10 Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc
medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie

ustanovení o výživnom.

11 Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 18, § 19 ods. 1 Zákona o rodine manželia v manželstve
sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé právaa povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie
zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku dlhodobého odcudzenia manželia si neplnia
svoje zákonné povinnosti, nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.

12 V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinností ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

13 Zo zisteného skutočného stavu veci vyplýva, že manželia sú v súčasnej dobe v manželskom konflikte,

ktorý pretrváva v priebehu celého konania o rozvod manželstva a ktorý sa nepodarilo vyriešiť ani
napriek deklarovanému záujmu manželky navrhovateľa. Manželka má stále záujem spoločné problémy
riešiť. Navrhovateľ považoval rozvod manželstva za kľúčové rozhodnutie, ktoré robil po dlhom uvážení.
Manželia dlhšie obdobie spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Relevantné je rozhodnutie navrhovateľa,
ktorý v nijakom prípade nechce obnoviť spolužitie.

14 Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nepovažoval za potrebné
doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie
záveru o dôvodnosti vyhovenia návrhu na rozvod manželstva. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že

vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, by doplňovanie
dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už
ustálený skutočný stav veci zistený dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, ktorý vyplynul i z
celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.

15 Nedôvodne odvolateľka namieta, že súd rezignoval svoju úlohu viesť manželov k odstráneniu
príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmiernenie. Z obsahu spisu je zrejmý kategoricky odmietavý postoj
navrhovateľa k obnoveniu partnerského spolužitia manželov. Za tejto situácie nie je žiaden dôvod
predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov
do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia, pokiaľ to raz jeden z

manželov výslovne odmieta. Uplatnenú odvolaciu námietku preto považuje odvolací súd za nedôvodnú.
Pokiaľ manželka nesúhlasila s rozvodom manželstva, odvolací súd poukazuje na kategoricky odmietavý
postoj manžela, za takýchto okolností nemožno nikoho nútiť, aby zotrval v takomto manželskom zväzku.

16 Manželka namieta nesprávny záver súdu o dôvodnosti rozvodu manželstva a prejavuje nesúhlas s

rozvodom. Odvolací súd považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. V preskúmavanej veci navrhovateľ
neprehodnotil svoje nazeranie na manželstvo a obnovenie spolužitia kategoricky odmietol. Odvolací súd
po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu
narušenia spolužitia účastníkov konania, a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia,
odvolací súd dodáva, že kvalifikovanosť rozvratu vzťahu je daná jeho dĺžkou a intenzitou, pričom

obnovenie spolužitia u manželov už nemožno predpokladať. V tomto prípade nejde len o dočasné
odlúčenie manželov, ale o trvalé rozhodnutie navrhovateľa nežiť v jednom zväzku a jednej domácnosti
s manželkou. Súd dostatočným spôsobom zisťoval skutočný stav, kde bolo preukázané, že vzťah
manželov je dlhodobo vážne narušený, vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo
prestalo plniť svoj spoločenský účel a svoje základné funkcie. Za danej situácie je rozvod manželstva

individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov a pokiaľ manžel zásadne odmieta obnovenie
manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva.
V tejto právnej veci odvolací súd považuje za dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť úlohy citové, ekonomické, intímne,
v dôsledku čoho sa rozvod stal rozumným východiskom zo vniknutej situácie.

17 V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú
ako manželia. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu
oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo.
Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine.

Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spoločne nemajú
vôľutvoriťjedencelok,tráviťspoločnečas,vzájomnesinepomáhajú,nedôverujú.Všetkyvyššieuvedené
zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkovéhospoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času,
spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva vytvoriť
zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne.

V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú
dlhodobopretrvávajúcenezhody,neochotamanželazotrvaťvmanželstve,stratajehocitovejnáklonnosti
k manželke. Možno konštatovať, že ide o nedostatok zodpovednosti oboch manželov zvládnuť problémy
v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve. Príčinou rozpadu manželstva je aj chýbajúca komunikácia
a klasický manželský život, tiež neriešenie spoločných vecí.

18 Pokiaľ manželka namieta nesprávny záver súdu o dôvodnosti rozvodu manželstva a prejavuje
nesúhlas s rozvodom, odvolací súd poukazuje na odmietavý postoj navrhovateľa, ako aj to, že sa k
odvolaniu nemienil ani len vyjadriť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj
napriek nesúhlasu manželky s rozvodom manželstva, ako aj jej tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo
dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských

funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti
uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného
žitia manželov bez nádeje na zmierenie.

19 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú
dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode manželstva účastníkov konania postupom podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

21 Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).