Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. február 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35Pc/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125205027
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:7125205027.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľky: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom C., D. E. F. G. XXX/X-XX, A. H. I., proti mužovi,
ktorého otcovstvo má byť zapreté: J. B., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, trvale bytom C. XXX,
o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že J. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX nie je biologickým otcom maloletej B. B., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, z matky A. B., K. G., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 26.03.2025 domáhala zapretia otcovstva proti bývalému
manželovi. Uviedla, že biologickým otcom maloletej nie je jej bývalý manžel, ale matkin partner J. L..

2. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté sa k podanému návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedka J. L., oboznámil správu ÚPSVaR Košice
z 04/2025, prílohu dožiadania z 04/2025 na matku, odpoveď SP, pobočka Košice zo 06.05.2025, správu

ÚPSVaR Košice zo 14.07.2025, rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 78P/80/2025-37.

4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že J. B. určite nie je biologickým otcom jej mal. dcéry, už
cca 3 roky nežijú v spoločnej domácnosti. Otcom mal. B. je jej partner J. L., s ktorým žije v spoločnej
domácnosti, spoločne sa starajú o mal. B.. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke s maloletou
a poberá rodičovský príspevok a prídavok na maloletú.

5. Z výsluchu svedka J. L. mal súd za preukázané, že je partnerom navrhovateľky už cca 2 roky. Od
toho času sa aj intímne stýkajú. V súčasnosti žije s navrhovateľkou a mal. B. v spoločnej domácnosti.
O maloletú sa riadne stará a vyhlásil, že je biologickým otcom maloletej. Uviedol, že dobrovoľne pôjde
na matriku uznať otcovstvo k mal. B..

6. Kolízny opatrovník vzhľadom na vyjadrenie svedka, vyjadrenie matky a z predchádzajúceho
vyjadrenia J. B., ktorý uviedol, že sa necíti byť otcom a nie je biologickým otcom maloletej, odporučil

návrhu vyhovieť.

7. Manželstvo navrhovateľky s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 23.01.2025, č. k. 78P/34/2024-113. Z rodného listu mal.B. súdu vyplynulo, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX, miesto narodenia je B. – M.. Ako otec
je v rodnom liste zapísaný J. B., K. B., nar. XX.XX.XXXX. Z rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
78P/80/2025-37 zo dňa 06.11.2025 súd zistil, že J. B. na pojednávaní vo veci určenia mena maloletej

uviedol, že sa necíti byť otcom maloletej.

8. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po
zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

9. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

10. Podľa § 88 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke,

ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto
právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je
jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

11. Podľa § 108 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),

účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

12 Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že mal. B. sa narodila XX.XX.XXXX,
t. j. v lehote 300 dní po zániku manželstva jej matky – navrhovateľky s mužom, ktorého otcovstvo má
byť zapreté. Súd mal ďalej za preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nemôže byť

biologickým otcom tohto dieťaťa, pretože maloletú nesplodil, ani on sa ako otec maloletej necíti. V čase
jej počatia s navrhovateľkou intímne nežil, táto nadviazala intímnu známosť už pred viac ako 2 rokmi so
svedkom J. L., s ktorým otehotnela a tento sa považuje za biologického otca mal. B. a otcovstvo k nej
uznáva. Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.