Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/167/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4225203077
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2026:4225203077.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Komárno, dieťa rodičov: matka - C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, F., a otec - G. B., nar.
XX.XX.XXXX, t. č. v H. A. I. J. K. L. M., o návrhu navrhovateľky: N. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX, B., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Súd maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky:
N. I. D., nar. XX.XX.XXXX a to počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo

zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloleté dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je splatné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Komárno.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala zverenia mal. dieťaťa do svojej
náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa sa nachádza v jej
starostlivosti, nakoľko v domácnosti svojej matky sa necítila dobre a sama ju poprosila, aby mohla k nej

prísť. Výchovné problémy s ňou zatiaľ nemajú.

2. Otec sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané, súhlasil s prejednaním a rozhodnutím
veci bez jeho prítomnosti. Preto súd podľa § 180 CSP pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.

3. Matka s návrhom navrhovateľky súhlasila. Potvrdila, že so svojou dcérou nemala dobré vzťahy.
V súčasnosti sa s dcérou stretáva len náhodne.

4. Kolízna opatrovníčka uviedla, že navrhovateľka má vytvorené podmienky na starostlivosť o mal. dieťa
a preto žiadala návrhu vyhovieť a mal. dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky
a rodičom uložiť povinnosť platiť výživné v minimálnom rozsahu a to na účet ÚPSVaR Komárno.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky, matky a svedka O. D. a
oboznámenímsasnasledovnýmidôkazmi: spisyOkresnéhosúduKomárno12P/52/2019,9P/177/2018,

12P/39/2017, potvrdenie o lustrácií otca v ZVJS, údaje o narodení mal. A., správa K. B. zo dňa
05.01.2026, rodný list, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, výpis z registra trestov, správa F. B.
a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva navrhovateľka spolu

so svojim manželom, ktorý je brat matky mal. dieťaťa. Z vyjadrenia navrhovateľky súd zistil, že maloletá
je v jej starostlivosti z dôvodu, že ju o to sama požiadala. Výchovné problémy s ňou nemá. V starostlivosti
jej pomáha manžel, ktorý predstavuje pre maloletú autoritu. Z manželstva navrhovateľky pochádza
jedno 8 ročné dieťa. Navrhovateľka je evidovaná na ÚPSVaR avšak nepoberá dávky v hmotnej núdzi.
Má vedľajší príjem a tak si zarobí za jednu brigádu 40,-Eur, pričom za týždeň ich absolvuje 2 - 3 krát.
Bývajú v rodinnom dome ako podnájomníci a platia nájomné vo výške 130,-Eur a tiež poplatky za

elektrinu, vodu a internet.
Matka mal. dieťaťa je nezamestnaná. Poberá rodinné prídavky na 5 detí. Jej partner pracuje a má čistý
príjem vo výške 800,-Eur + obedové lístky. Bývajú v rodinnom dome. Matka potvrdila, že jej vzťahy
s dcérou nie sú dobré.
Svedok, manžel navrhovateľky O. D. uviedol, že svojej manželke pomáha pri starostlivosti o deti. Nie

je zamestnaný, avšak má príležitostný príjem vo výške do 1 000,- Eur. Ich dcéra a mal. A. majú dobrý
vzťah. S náhradnou osobnou starostlivosťou svojej manželky o mal. dieťa súhlasil.
Zo správy ÚPSVaR Komárno zo dňa 10.1.2026 súd zistil, že úrad vykonal pohovor s mal. dieťaťom, ktoré
uviedlo, že u navrhovateľky sa cíti veľmi dobre a šťastne. Má zabezpečené všetko čo potrebuje. Matka
jej nechýba, nechce byť u nej, nakoľko jej nikdy nedávala lásku a ani sa o ňu nestarala ako o jej ostatných

súrodencov. Úrad zistil, že navrhovateľka má bytové a sociálne pomery na dobrej úrovni a dieťa má v ich
domácnosti všetko potrebné zabezpečené. Dieťa bolo informované a prebiehajúcom konaní.
Súd zistil, že navrhovateľka nemá záznam v registri trestov a tiež zistil zo správy F. B., že je spôsobilá
starať sa o mal. dieťa.
Súd zo správy K. B. zistil, že na rodinu navrhovateľky nikdy neboli podané žiadne sťažnosti a ani obec

neriešila s rodinou žiadne problémy. Rodina nemá dlžoby voči obci.

7. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony

v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 6 veta druhá Zákona o rodine rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby

súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu, rozhodnutím
súdu podľa ods. 7 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 prvá a druhá veta Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverí mal. dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas
trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť

poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov
v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Ustanovenie § 44 ods. 1 Zákona o rodine definuje pojem náhradná starostlivosť, ktorou je viacero
osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení,
ktorénahrádzajúosobnústarostlivosťrodičovomaloletédieťa,vprípadoch,akjurodičianezabezpečujú,
alebo nemôžu zabezpečiť.
Ak si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej

starostlivosti, t.j. do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Pri zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa ak
spĺňa ustanovené predpoklady. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia ,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu

rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovoroch o právach dieťaťa, ako aj v iných
právnych predpisoch. V zmysle Zákona o rodine platí zásada, že náhradná osobná starostlivosť, alebo
pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Osobou, ktorej možno maloleté
dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území
SR, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné

a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že náhradnú
osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a ktorá so zverením maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola
obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k vlastným deťom. Jej sociálna situácia
zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bude v záujme maloletých detí a ani ona a ani

rodinný príslušníci by nemali trpieť ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej
starostlivosti a mala by mať kladný citový vzťah k maloletým deťom.

9. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka
má osobnostné a morálne predpoklady na riadnu starostlivosť o mal. dieťa a má na to vytvorené

všetky predpoklady. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že maloletá má
s navrhovateľkou vytvorený vrúcny vzťah a navrhovateľku ako aj manžela rešpektuje. Súd zároveň
pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré jednoznačne uviedlo, že má záujem
zotrvať v starostlivosti navrhovateľky a do domáceho prostredia sa nechce vrátiť. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel, nakoľko je to v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa.
Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov na mal. dieťa a vzhľadom na ich nepriaznivú
finančnú situáciu určil každému jednotlivo výživné v minimálnom rozsahu ako to pripúšťa zákon a to vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

10. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.