Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/9/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219598
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125219598.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore navrhovateľa: A. B. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., proti protistrane: WiiiN s.r.o., so sídlom Jasná 55, 900 42
Dunajská Lužná, IČO: 55 780 784, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní protistrany proti
uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 5.12.2025 č.k. 17C/46/2025-45

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
z a m i e t a .

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku II.

III. Z r u š u j e výrok IV. uznesenia.

IV. Protistrana m á n á r o k na náhradu trov celého konania proti navrhovateľovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil protistrane
povinnosť zdržať sa konania, ktorým by mu bránila alebo ho obmedzovala v riadnom užívaní
nehnuteľností, vrátane povinnosti zdržať sa akéhokoľvek zásahu alebo obmedzenia v súvislosti s

dodávkou elektriny, vody, plynu či iných médií a služieb nevyhnutných na užívanie a bývanie a
zároveň strpieť užívanie nehnuteľností navrhovateľom a hnuteľných vecí v uvedených nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom,
pracovisko F. G. H., okres I. - J., J. E., kat. úz. E., a to pozemok - parcela registra „C“ KN č. 4550,
zastavaná plocha a nádvorie: výmera 335 m2, pozemok - parcela registra „C“ KN č. 4551, zastavaná
plocha a nádvorie: výmera 93 m2, pozemok - parcela registra „C“ KN č. 4552, zastavaná plocha

a nádvorie: výmera 4209 m2, stavba - dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku s parcelným
číslom 4550, stavba - dvojgaráž postavená na pozemku s parcelným číslom 4551. Navrhol, aby súd
výrokom II. poučil protistranu o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu na Mestskom súde Košice
o splnenie povinnosti, ktorou bude požadovať, aby rozhodol o povinnosti žalobcu vypratať predmetné
nehnuteľnosti. Žiadal priznať mu plnú náhradu trov konania.

2. Navrhovateľ v podanom návrhu mal za to, že je potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami konania, nakoľko protistrana mu svojím nezákonným konaním bráni v riadnom užívaní
predmetných nehnuteľností. Navrhovateľ je dlhoročným oprávneným obyvateľom a pôvodným
vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré považuje za svoje obydlie, domov a ktoré užíva nepretržite
od jeho výstavby až doteraz nerušene po dobu viac ako 10 rokov. Na LV je v súčasnosti ako
vlastník obydlia vedená spoločnosť WiiiN s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je pán K. I., ktorý

je súčasne aj jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GOODMAN s.r.o., so sídlom Jasná
2972/55, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 31 365 353, ktorá bola na príslušnom LV evidovaná ako vlastníkobydlia ešte pred spoločnosťou WiiiN s.r.o. Spoločnosť GOODMAN s.r.o. nadobudla nehnuteľnosť jej
vydražením v rámci výkonu záložného práva dražbou niekedy okolo roku 2019. Pán I. navrhovateľovi
ponúkol, že nehnuteľnosť vydraží, aby mal navrhovateľ kde bývať, pričom v budúcnosti, keď sa vyriešia

navrhovateľove právne spory ohľadom Cestovinárne KUK - FUK, si môže nehnuteľnosť odkúpiť za
200.000 eur. Uvedená ponuka na odkúpenie však neskôr nebola splnená. Pán K. I. mu výslovne
a opakovane umožnil nehnuteľnosť užívať bez ďalších obmedzení s tým, že sa o ňu bude starať
ako o vlastnú. Na základe tohto vyhlásenia p. K. I. mu vzniklo užívacie právo k obydliu vo vyššie
uvedenom rozsahu a bez časového obmedzenia. Mal tam dlhodobo evidovaný trvalý pobyt, ktorý stratil

výlučne vďaka aktivitám protistrany. Navrhovateľ v obydlí po celý čas býva a po celý čas sa o ňu stará,
udržiava ju a to bez ohľadu na to, kto je zapísaný v katastri ako jej vlastník. Donedávna platil všetky
pravidelné mesačné náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, opravuje na svoje náklady poruchy,
ktoré sa v obydlí vyskytnú, pravidelne kosí pozemok o veľkosti vyše 4000 m2. Navrhovateľ ďalej v návrhu
opísal, že od júla 2025 došlo na opakovanú žiadosť a nastolenie, hrubý nátlak pána I. k prepísaniu
všetkých médií z navrhovateľa na protistranu, ktorá sa zaviazala tieto služby od júla 2025 hradiť.

Užívací titul mu vyplýva aj z konverzácie s konateľom protistrany, z ktorej vyplýva, že protistrana si je
vedomá, že navrhovateľ v predmetnej nehnuteľnosti žije a negociuje podmienky nájmu. Navrhovateľ
obmedzil platnosť neodkladného opatrenia do skončenia konania na Mestskom súde Košice pod sp. zn.
34C/35/2024, kde je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 16.9.2024, ktoré je vyznačené aj na LV ako poznámka P 174/24 zo dňa 26.9.2024.

V tomto konaní spoločnosť 4b2b.sk readymade 1 s.r.o. tvrdí, že vlastníkom obydlia je navrhovateľ, čím je
spochybnené vlastnícke právo protistrany. Následne navrhovateľ opísal bezprávne vyhrážky protistrany
a jej aktívne kroky v rozpore so zákonom a právom na ochranu obydlia, ktorý blokuje navrhovateľa
v užívaní jeho obydlia. Navrhovateľ mal za to, že existuje reálna hrozba, že v takomto konaní bude
pokračovať, pričom právne postavenie strán nie je vyriešené. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľ

predložil listinné dôkazy.

3. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 34C/35/2024 zistil, že sa vedie konanie o určenie vlastníckeho
práva, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Žalobcom v konaní je spoločnosť 4b2b.sk readymade
1 s.r.o. Pôvodným žalovaným 1/ bola pôvodne spoločnosť GOODMAN s.r.o. Na základe uznesenia

súdu z 15.5.2025 táto z konania vystúpila a na jej miesto vstúpila WiiiN s.r.o., na základe prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou medzi týmito spoločnosťami.
Navrhovateľ vystupuje v konaní ako žalovaný 2/. Žalobca v konaní tvrdí, že pôvodný žalovaný 1/ predal
žalovanému 2/ predmetné nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou z 23.12.2020, no následne od nej odstúpil
pre údajné neuhradenie dohodnutej kúpnej ceny. Dňa 22.6.2021 bola medzi nimi uzavretá dohoda

o záväzkovoprávnych a vecnoprávnych účinkoch odstúpenia od kúpnej zmluvy a bol podaný návrh
na vykonanie záznamu, aby sa obnovil pôvodný stav a ako vlastník bol zapísaný žalovaný 1/, no
podpisy neboli overené. Tieto nehnuteľnosti predstavovali jediný majetok žalovaného 2/, spôsobilý na
uspokojenie pohľadávky žalobcu (spoločnosti 4b2b.sk readymade 1 s.r.o.), ktorú voči nemu má vo výške
552 670,59 eur. Podľa predloženej kúpnej zmluvy z 23.12.2020 mala byť kúpna cena 439 000 eur.

Z Obchodného registra SR súd zistil, že jediným konateľom i spoločníkom spoločnosti je K. I., F..

4. Súd sa oboznámil s príslušnými listinnými dôkazmi: výpis z Obchodného registra spoločnosti
GOODMAN s.r.o. a WiiiN s.r.o., LV č. XXXX, kat. úz. E., Vyhlásenie C. L. a D. L. zo dňa 22.10.2024,
nepodpísaný návrh Zmluvy o skladovaní a užívaní priestorov medzi stranami konania, lekárske

správy o zdravotnom stave navrhovateľa, platobné poukazy SIPO II., sms správy konateľa protistrany
a fotografie (vozidla, ktoré blokuje vjazd), keď po citovaní príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku týkajúceho sa inštitútu neodkladného opatrenia a k nemu viažuceho sa návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a podanie základnej charakteristiky tohto inštitútu dospel k záveru, že v danom
prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ preukázal,

že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd sa zaoberal ochranou obydlia,
ktorá sa poskytuje v tom zmysle slova, že sa vyjadruje pojmom jeho nedotknuteľnosti, čo aj formálne
približuje toto ústavne garantované ľudské právo k ochrane súkromia, ktoré je vo všeobecnej rovine
ako lex generalis vymedzené v čl. 16 ods. 1 Ústavy SR v podobe nielen ako práva na súkromie, ale
tiež vo forme vyjadrenia jeho nedotknuteľnosti. Po citácii čl. 16 Ústavy SR, čl. 21 ods. 1 a ods. 3

prvá veta Ústavy SR konštatoval, že kľúčovým pojmom pri ochrane obydlia nie je spôsob vyjadrenia
tejto ochrany v ústave, ale vymedzenie predmetu ochrany a tým je obydlie. Pri výklade tohto pojmu je
potrebné prihliadať aj na evolutívny výklad tohto pojmu v precedensoch ESĽP, ktorý je automatickou
súčasťou slovenskej ústavnoprávnej ochrany obydlia s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SRsp. zn. III.ÚS 291/2018 zo dňa 7.8.2018. V intenciách judikatúry ESĽP sa pojem obydlie v evolutívnom
výklade definuje v univerzálnejšom chápaní, ako je prezentované v zákonných definíciách, kde príliš
podlieha účelovým vymedzeniam vzhľadom na to, či ide o občianskoprávnu úpravu (vlastníctvo, nájom,

držba atď.), trestnoprávnu ochranu alebo stavebné právne predpisy. Pred správnymi definíciami vo
vnútroštátnychzákonochuprednostňujeexistenciureálnychväziebacitovýchstránok.Tietoväzbymôžu
dokonca prevýšiť aj právny titul vzniku obydlia, resp. môžu požívať ochranu čl. 8 Dohovoru aj vtedy, ak
obydlie vzniklo protiprávne. Nadobudnutie reálnych a citových väzieb k obydliu nie je podmienené ani
jeho permanentným obývaním, resp. jeho užívaním len na rekreačné účely. V tomto smere poukázal na

rozsudok Halabi proti Francúzsku (zo 16. mája 2019, č. 66554/14), vo veci ĆOSIĆ proti Chorvátsku,
sťažnosť (č. 28261/06 z 5. júna 2009) a k strate obydlia poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
z 10.9.2014 vo veci C-34/13.

5. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je podľa názoru súdu daná tým, že navrhovateľ, ktorý má
vážne zdravotné problémy, dlhé roky užíva predmetné nehnuteľnosti, ktoré považuje za svoje jediné

obydlie a je s ním silne prepojený a zároveň tvrdí, že mal s právnym predchodcom protistrany dohodnuté
právo užívania bez časového obmedzenia s tým, že sa o ňu staral a s prísľubom spätného odpredaja.
Na druhej strane protistrana má k predmetným nehnuteľnostiam zapísané vlastnícke právo a snaží sa
navrhovateľa z nich vysťahovať (keďže mu navrhovateľ za ich užívanie neplatí). Tiež je faktom, že na
tunajšom súde sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pod sp.

zn. 34C/35/2024, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.

6. Súd poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie ochrany porušeného alebo
ohrozeného práva. Nakoľko žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním
a protistranou a boli splnené podmienky na pozitívne rozhodnutie pre nariadenie neodkladného

opatrenia, súd návrhu vyhovel, avšak len v časti týkajúcej sa domu a prístupovej časti k nemu, nakoľko
garáž a pozemky okolo domu (vyjmúc prístup k domu) podľa názoru súdu nepredstavujú obydlie a nie
sú nevyhnutné pre uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené,
súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.). Súd má za to, že týmto neodkladným opatrením
nebude protistrana ako povinná osoba obmedzená neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

Proporcionalita zásahu medzi základnými právami strán sporu pri jeho nariadení je dodržaná, pretože
uložením predmetného neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva protistrany
nad prípustnú mieru, keď vlastníctvo protistrany zostáva zachované a obmedzuje sa iba v rozsahu
jeho užívania. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že medzi stranami sporu bol
spôsob užívania nehnuteľnosti dlhodobo dohodnutý a bol ešte donedávna obojstranne rešpektovaný

a dodržiavaný. Toto neodkladné opatrenie je dočasné, do právoplatného skončenia konania sp.
zn. 34C/35/2024. Zároveň uviedol, že pokiaľ by súd rozhodol o vyprataní nehnuteľnosti, uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší (§ 337 ods. 3 CSP). V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia
adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strany, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, je
súd povinný v zmysle § 377 ods. 1 a 2 CSP (mal na mysli § 337 ods. 1 a 2 CSP: poznámka odvolacieho

súdu) poskytnúť jej kvalifikované poučenie. Súd preto pristúpil k poučeniu protistrany tak, ako je to
uvedené v IV. výroku tohto uznesenia. Súd v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania
dospel k záveru, že keďže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo plne vyhovené, žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok III. tohto uznesenia).

7. Proti uzneseniu podala protistrana odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Mala
za to, že predmetné uznesenie nie je správne a na nariadenie neodkladného opatrenia neboli
splnené zákonom predpísané podmienky. Z návrhu a ani z príloh k návrhu nevyplýva akýkoľvek
platný nájomný vzťah alebo akýkoľvek iný užívací vzťah navrhovateľa k dotknutým nehnuteľnostiam.
Tvrdenie o existencii nájomného vzťahu navrhovateľ podložil len údajnou komunikáciou strán, z ktorej

na prvý pohľad vyplýva, že bola zasielaná rovnakým odosielateľom – navrhovateľom, pričom všetky
textové polia sú na ľavej strane a jednoznačne pochádzajú od rovnakej osoby. Skutočnosť, že ide
o komunikáciu medzi stranami má preukazovať len označenie iniciálami strán, dopísané ručne vedľa
textových polí. Užívací vzťah nepreukazuje ani zmluva o skladovaní a užívaní priestorov, ktorá nie je
podpísaná stranami konania. Táto zmluva nepredstavuje platný právny titul na užívanie nehnuteľnosti

navrhovateľom. Navrhovateľ počas celej doby maril užívanie vlastníkom a užíval celú rozsiahlu
nehnuteľnosť vo svoj prospech. Navrhovateľ klame, že mal súhlas s užívaním, čo dosvedčuje aj snaha
vlastníkov o odovzdaní nehnuteľnosti písomnými výzvami, ktoré boli osobne doručené navrhovateľovi.
Nesúhlasil so záverom súdu v bode 13. napádaného uznesenia, že spôsob užívania nehnuteľnosti boldlhodobo dohodnutý a donedávna ešte obojstranne rešpektovaný a dodržiavaný. Navrhovateľ dlhodobo
uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o nájme danej nehnuteľnosti odmietal a rovnako odmietol protistrane
poskytnúť kľúče od nehnuteľnosti, či súčinnosť pri prepise v osobe platiteľa energií. Skutočnosť,

že navrhovateľ hradil platby za energie, podľa protistrany automaticky nepreukazuje oprávnenosť
užívanianehnuteľnostinavrhovateľom.Zúdajovkatastranehnuteľnostívyplýva,žejedinýmoprávneným
vlastníkom dotknutých nehnuteľností je práve protistrana.

8. Protistrana poukázala na uzavretú darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej navrhovateľ protistrane

daroval zariadenia nehnuteľnosti – nábytok, vybavenie, obrazy a podobne, pričom osobné predmety
navrhovateľa v zmysle článku I. bod 4 darovacej zmluvy boli z darovania vyňaté. Obava navrhovateľa
o stratu týchto predmetov je absolútne nedôvodná. Protistrana sa snažila vyjsť navrhovateľovi v ústrety,
nakoľko bolo navrhovateľovi umožnené počas oprávneného užívania nehnuteľnosti užívať aj uvedené
darované predmety. Uvedené vyplýva z darovacej zmluvy medzi navrhovateľom ako darcom a osobou
K. I. ako obdarovaným zo dňa 15.2.2020 a tiež skutočnosť, že v kúpnej zmluve zo dňa 23.12.2020

už mal navrhovateľ ako kupujúci podľa článku I. bod 2 odkúpiť nehnuteľnosť aj so zariadením a to za
kúpnu cenu 439.000 eur. Napriek darovacej zmluve bola protistrana ako vlastník vyzvaná písomne iným
údajným vlastníkom celého zariadenia INVESTIČNÁ SPRÁVCOVSKÁ s.r.o. a to na základe zmluvy zo
dňa 11.5.2012, podľa ktorej navrhovateľ ručil celým zariadením za úver, ktorý nesplatil. Ku konaniu na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. 34C/35/2024 o určenie vlastníckeho práva uviedol, že spoločnosť

GOODMAN, s.r.o., od ktorej kúpila nehnuteľnosti protistrana v tomto súdnom konaní, teda spoločnosť
WiiiN s.r.o., neodstúpila platne od uzavretej kúpnej zmluvy. Na odstúpení údajne absentovala overovacia
doložka jej konateľa a preto má byť vlastníkom nehnuteľnosti naďalej p. B.. Žalobca (spoločnosť 4b2b
readymade 1 s.r.o.) tvrdí, že je vlastníkom pohľadávky voči p. B., ktorá mu bola postúpená spoločnosťou
chrysso s.r.o., so sídlom Popradská 56, 040 11 Košice, IČO: 44 459 751 ako postupcom a preto má

naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ v záujme vymáhania
danej pohľadávky od žalovaného 2/.

9. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca bol však riadne zbavený všetkých svojich dlhov v oddlžovacom
konaní vedenom na pôvodnom Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 3OdK/33/2020 na základe

právoplatného uznesenia zo dňa 28.5.2025. Spoločnosť 4b2b readymade 1 s.r.o. tak nedisponuje
akoukoľvek vymáhateľnou pohľadávkou. Samotný právny titul (notárska zápisnica), z ktorého táto
spoločnosť odvádza svoj nárok, bol v zmysle právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 4CoE/193/2013 zo dňa 30.6.2014 vyhodnotený ako absolútne neplatný právny úkon.

10. Týmto konaním dochádza k zásahu do práv a oprávnených záujmov práve spoločnosti WiiiN s.r.o.,
a to z dôvodu záväzkov p. B. voči rôznym veriteľom. Následne popísal postupovanie pohľadávky za
posledných 10 rokov voči žalobcovi v konaní sp. zn. 34C/35/2024. Zároveň poukázal na to, že v konaní
o určení vlastníckeho práva sa určenia vlastníckeho práva domáha tretia osoba a nie navrhovateľ. Hoci
predmetné nehnuteľnosti navrhovateľ v minulosti vlastnil a tieto boli jeho obydlím, ich vlastníkom už

dlhodobo nie je, pričom mu bol poskytnutý dostatočný časový priestor na dohľadanie iného vhodného
bývania, eventuálne na uzavretie riadnej nájomnej zmluvy s protistranou, čo však neučinil. Nakoľko
navrhovateľ odmietol akúkoľvek súčinnosť s vlastníkom a sám mu aktívne maril užívanie nehnuteľnosti,
tento podal na obec E. podnet na zrušenie trvalého pobytu navrhovateľa, čo aj obec urobila.

11. Protistrana tiež opísala priebeh výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa – Slovenská
sporiteľa a.s., ktorá bola uzavretá na základe zmluvy o úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., keď
navrhovateľ dlhoval len na istine viac ako 441.510 eur a bola vykonaná dražba na celú nehnuteľnosť.
Samotnej dražbe a pokusu o jej marenie ešte predchádzalo podanie navrhovateľa na súd Okresný
súd Košice – okolie o vydanie neodkladného opatrenia – zdržanie sa výkonu záložného práva, čo súd

navrhovateľovi právoplatne zamietol. Protistrana zároveň podala na navrhovateľa trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci zo dňa 15.1.2025
na Okresnú prokuratúru Košice – okolie, ktorého prevzatie okresná prokuratúra potvrdila listom zo dňa
31.1.2025.

12. K prehláseniu predloženým navrhovateľom od manželov L. uviedol, že sú nedôveryhodné
a nepravdivé, čo potvrdzuje aj uzatvorená kúpna zmluva za dohodnutú cenu 439.000 eur. Títo manželia
neoprávnene užívali a bývali v predmetnej nehnuteľnosti viac ako dva roky (obdobie 2022 – 2024), a to
bez akejkoľvek platnej zmluvy s vlastníkom a úhradami za užívanie. Navrhovateľ odmietol sprístupniťnehnuteľnosť vlastníkovi od dražby 2018 a svojvoľne užíval celú nehnuteľnosť a sprístupňoval ju na
užívanie svojej rodine, priateľom a cudzím osobám. Bez súhlasu vlastníka v priestoroch neoprávnene
podnikal-ubytovanieaslužby,načoupozornilobecajstarostu. Záverompoukázalnarozsahpredmetnej

nehnuteľnosti, ktorý je zdokumentovaný fotografiami a videom na M..

13. Podané odvolanie uzavrel konštatovaním, že na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené
zákonné podmienky v zmysle § 325 ods. 1 CSP, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušila,abyhovzmysle§390CSPzmeniltak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne

a protistrane prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania.

14. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy: výzvu na vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti zo
dňa 27.3.2019, zo dňa 24.9.2024 a zo dňa 21.11.2024, LV č. XXXX zo dňa 1.3.2018, k.ú. E., uznesenie
Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 23.5.2018, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo
dňa 19.7.2018, uznesenie Okresného súdu Košice – okolie č.k. 13Csp/41/2018-99 o dňa 23.5.2018

o zamietnutí neodkladného opatrenia, list J. E. o zrušení trvalého pobytu, list na Okresnú prokuratúru
Košice – okolie – oznámenie – užívanie cudzej veci zo dňa 15.1.2025, list Okresnej prokuratúry zo dňa
31.1.2025, darovaciu zmluvu zo dňa 15.2.2020 a výzvu na odovzdanie hnuteľných vecí zo dňa 9.4.2025.

15. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo súdu doručené.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§34 CSP) v prvom rade konštatuje, že odvolanie
protistrany je v časti smerujúcej voči výroku II. potrebné odmietnuť podľa § 386 ods. 1, písm. b) CSP
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V zmysle ust. § 359 CSP je subjektom oprávneným podať
odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Protistrana vo vzťahu k odvolaním

napadnutému výroku II. takouto stranou nie je, nakoľko týmto výrokom bol zamietnutý návrh vo zvyšnej
časti a teda rozhodnuté bolo v jej prospech.

17. Vo zvyšnom rozsahu (výrok I. a závislé výroky III. a IV.) posúdil odvolací súd odvolanie žalovaného
ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 , §
380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, pričom dospel k záveru, že odvolanie
protistrany je dôvodné.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je daná obava, že exekúcia bude

ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená.

23. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania voveci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas
konania - poznámka odvolacieho súdu).

24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez

okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

25. Odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

26. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej bez časového obmedzenia, ktorý súd naviazal na konanie vo veci samej vedenej na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. 34C/35/2024. Súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného

opatrenia boli splnené podmienky, pretože je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami
sporu. Súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa o ohrození jeho práva na obydlie zo strany protistrany.
Poukázal na jeho vážne zdravotné problémy, že dlhé roky užíva nehnuteľnosti, ktoré považuje za svoje
jediné obydlie a je s nimi silne prepojený a zároveň navrhovateľ tvrdí, že mal s právnym predchodcom
protistrany dohodnuté právo užívania bez časového obmedzenia s tým, že sa o ňu staral s prísľubom

spätného odpredaja.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu súd nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav veci a dospel
k nesprávnemu právnemu záveru o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa

má poskytnúť ochrana, t.j. aby k nehnuteľnosti disponoval vlastníckym alebo iným užívacím titulom
(nájomná zmluva a pod.). Vlastnícke právo k nehnuteľnosti navrhovateľ stratil vydražením nehnuteľnosti
na dobrovoľnej dražbe, počas ktorej mohol namietať, že v nehnuteľnosti má svoje jediné obydlie, resp.
domáhať sa podanou žalobou určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, avšak navrhovateľ tieto práva
nevyužil. Vychádzajúc z oznámenia o dobrovoľnej dražbe, táto sa uskutočnila ešte dňa 19.7.2018. V

prípade dražby nehnuteľnosti podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
ust. § 29 ods. 2 tohto zákona v prvom rade stanovuje, že predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať
predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti
vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ
však nedodržal túto zákonnú povinnosť a predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi, t.j. spoločnosti

GOODMAN s.r.o. Následne došlo k prevodu nehnuteľnosti na protistranu.

28. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil, že protistrana, resp. jej právny predchodca vyzývali
navrhovateľa na vypratanie a protokolárne odovzdanie nehnuteľnosti a to výzvami zo dňa 27.3.2019, zo
dňa 24.9.2024 a zo dňa 21.11.2024 s tým, že bol upozornený na vznikajúcu majetkovú škodu protistrane.

29. Podľa názoru súdu navrhovateľ neosvedčil dohodu s protistranou o práve užívať nehnuteľnosť za
podmienky, že sa o nehnuteľnosť bude starať s právom následného spätného odpredaja. Uzatvorenie
dohody poprela protistrana. Súd nepovažoval za dôveryhodné čestné vyhlásenia D. a C. L. priložené
k návrhu, nakoľko sú vo veci zaujatí, keďže podľa vyjadrenia protistrany ide o manželov, ktorí

neoprávnene užívali a bývali v nehnuteľnosti viac ako dva roky v období od roku 2022 do roku 2024 bez
platnej nájomnej zmluvy. Žiadne z týchto tvrdení navrhovateľ nevyvrátil, keďže sa nevyjadril k odvolaniu.

30. Napokon došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy (bez zavkladovania), pokiaľ však navrhovateľ nesúhlasil
s kúpnou cenou, jeho podpis na zmluve svedčí o opaku. Navrhovateľ síce do určitej doby uhrádzal

energie, ktoré užíval, neplatil však žiadne nájomné.

31. Toho času navrhovateľ nemá k nehnuteľnosti trvalý pobyt, energie sú prepísané na protistranu ako
aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti. Ani starostlivosť o údržbu nehnuteľnosti, ku ktorej nemá vlastníckeani iné užívacie právo nezakladá právo navrhovateľa na zdržiavanie sa v nehnuteľnosti, a to ani v súdom
určenom rozsahu.

32. Navrhovateľ tým neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko sa zdržiava
v nehnuteľnosti bez právneho titulu od roku 2018, preto nemá právo na poskytnutie súdnej ochrany
nariadením neodkladného opatrenia.

33. Prvoinštančný súd vo vzťahu k chápaniu pojmu obydlie poukázal na rozhodovaciu činnosť

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), vo veci Halabi proti Francúzsku zo dňa 16.5.2019,
sťažnosť č. 66554/14, kde sa súd zaoberal iným skutkovým stavom ako v prejednávanej veci. V konaní
pred ESĽP išlo o zásah stavebného úradu, ktorého úradníci vstúpili do obydlia sťažovateľa bez
povolenia, čím došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej
len „dohovor“), nie k zásahu zo strany samotného vlastníka, pričom nie je zrejmé, aký právny vzťah
mal sťažovateľ k nehnuteľnosti. V konaní pred ESĽP vo veci ĆOSIĆ proti Chorvátsku zo dňa 15.1.2009

sťažnosť č. 28261/06, ESĽP poukázal vo vzťahu k čl. 8 dohovoru na legitímny cieľ, ktorý pri zásahu
do práva na rešpektovanie obydlia musí byť sledovaný, pričom je potrebné zohľadňovať konkrétne
okolnosti prípadu. V tam prejednávanej veci škole, ktorá prenajímala byt svojej zamestnankyni nebola
predĺženánájomnázmluva.Vtomtokonanívšakoprávnenývlastníkzaslalnavrhovateľoviviacerovýziev
s cieľom vypratať nehnuteľnosť, aby protistrane nevznikala majetková škoda. Medzi stranami nedošlo

ani k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Navrhovateľ mal dostatok času pripraviť sa na sťahovanie a nájsť
si bývanie, keďže minimálne od prvej výzvy na vypratanie nehnuteľnosti prešlo viac ako 6 rokov. Podľa
lekárskejsprávyKardiocentrumAgelzodňa20.6.2023súdzistil,žekzhoršeniuzdravotnéhostavudošlo
ešte pred ním opisovaným konaním protistrany. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na konkrétne
okolnosti prípadu nie je splnená ani podmienka primeranosti zásahu do vlastníckeho práva protistrany

a to ani do skončenia konania vo veci sp. zn. 34C/35/2024.

34. K rozsudku SD- EÚ vo veci C-34/13, o ktorý sa oprel súd v napadnutom uznesení, odvolací súd
konštatuje, že Súdny dvor EÚ poukázal len všeobecne na ochranu obydlia. V danej veci išlo o iný
skutkový stav, keď sa Súdny dvor zaoberal výkladom smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernice Európskeho parlamentu a Rady
2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu. Vec sa týkala možností výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie zmluvy
o hypotekárnom úvere a prípustnosti podmienok uvedených v tejto zmluve v štádiu, keď ešte nedošlo
k mimosúdnemu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

35. V tu prejednávanom prípade prebehla dobrovoľná dražba platne, pričom navrhovateľ stratil
vlastnícke oprávnenie k predmetu dražby a bol povinný odovzdať predmet dražby vydražiteľovi, resp.
mal možnosť brániť sa žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby, k čomu, ako už súd uviedol, nedošlo.
Závery Súdneho dvora EÚ sú preto pre toto konanie právne irelevantné.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a zároveň neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, čím absentuje
základný predpoklad pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Tým rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolateľom uplatnený

odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1, písm. h) CSP.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v napadnutom
výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol, pretože nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 CSP).

38. Z dôvodu, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, zrušil závislý
výrok IV. uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, ktorým súd poučil protistranu o možnosti podať
proti navrhovateľovi rôzne typy žalôb, špecifikovaných v tomto výroku.

39. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.40. V súlade s cit. ust. odvolací súd zmenil uznesenie i v závislom výroku o trovách konania a
rozhodol o trovách celého konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal plne úspešnej
protistrane proti navrhovateľovi nárok na 100 % náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

vrátane trov odvolacieho konania. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1, 2 CSP)

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).