Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoCsp/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205420
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8125205420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča, a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
C. X, XXX XX D., prechodne bytom: B. XX, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. František Komka, advokát
so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, o určenie, že úver je bezúročný a
bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/75/2025 – 33 zo dňa 29.10.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“),
rozhodol takto:
„I. U r č u j e , že úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008, je bezúročný a bez poplatkov.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 v

znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
k Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 v bode 04. v časti : „V prípade, ak bude dlžník

v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- SKK ( 9,96 EUR) za každý jeden prípad
omeškania.“, 9 v časti: „V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh
splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe
štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 600,- SKK (19,92 EUR),
do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa

pôvodného splátkového kalendára.“, v časti: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú
upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- SKK (1,99 EUR) ako paušálnu
úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne

Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť
dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník
dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné
zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
k Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008, bod 06., v znení: „ v časti: Zmluvné strany sa
dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa
zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania

odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. V takom prípade veriteľovi vzniká
nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka.“ - v časti: Dlžník je povinný
v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 9.400,-
SKK (312,02 EUR) ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s
vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho

dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu
notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve
obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za
súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti

suplatnenímprávaspôsobomvyplývajúcimztejtozmluvy,atonajmä,avšaknievýlučne,trovymediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho 10 konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia
veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho
práva.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 bod 09., v znení: „ Dlžník sa zaväzuje, že v prípade
zmeny adresy alebo zásadných zmien v osobných pomeroch, alebo v prípade zmeny miesta podnikania
alebo zásadných zmien v podnikateľskej činnosti, túto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne
oznámi veriteľovi. V prípade porušenia tejto povinnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi zmluvnú

pokutuvovýške1000,-SKK(33,19EUR)do5dníoddoručeniapísomnejvýzvyveriteľa.“jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 bod 13., v znení: „ Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane

poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
k Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 bod 18., a to v časti v znení: „Rozhodcovská
doložka, uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o

jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/
B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IX. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
k Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 bod 20., v znení: 11 „Obidve zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 bod 21., a to v časti v znení: „Strany vyhlasujú, že
akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude
na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k
Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 bod 22., v znení: „ Účastníci sa dohodli, že dlžník dáva
výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a
e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť
celého dlhu a iné skutočnosti). je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2025 sa
domáhal určenia, že úver zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 11.11.2008 je bezúročný a bez
poplatkov. Tento nárok odôvodnil tým, že išlo o spotrebiteľský úver poskytnutý vo výške 40 000 Sk s
príslušným poplatkom 34 160 Sk. Celkovú čiastku 74 160 Sk mal zaplatiť v 12 mesačných splátkach

po 6 180 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musela obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Predmetná zmluva však
neobsahovala obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z., a preto
je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona.

3. Zároveň sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti 10 zmluvných podmienok uvedených v zmluve
o úvere č. XXXXXXX a vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 04, 05, 06, 09, 13, 18,
20, 21 a 22.

4. V dôvodoch uvedenej časti žaloby poukázal na neprijateľnosť uvedených zmluvných dojednaní s

tým, že obdobné, resp. rovnaké zmluvné podmienky už boli všeobecnými súdmi Slovenskej republiky
vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 52 Občianskeho zákonníka, a ust. § 2
písm. a/, b/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., v časovej verzii od 01.08. do 31.12.2008.

7. Podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter, keďže
žalovaný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca nepochybne

zmluvu neuzatváral ako podnikateľ, keďže bol identifikovaný rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu.

8. Zároveň bolo potrebné posúdiť, či spornú zmluvu možno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa neho je totiž

definícia spotrebiteľa iná ako v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže z ust. § 3 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9. Je pravdou, že v predmetnej zmluve je krížikom vyznačený ako účel poskytnutia úveru výkon

zamestnania žalobcu, avšak súdu je z činnosti žalovaného známa jeho nekalá obchodná praktika práve
v súvislosti s vyznačovaním účelu úveru v rozpore s realitou, nepochybne v snahe vyhnúť sa aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch. Napokon túto nekalú praktiku musel žalovanému zakázať súd, ako
to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26.05.2011. PodobneajústrednýinšpektorátveľkýmSOIrozhodnutímč.SK/0755/99/212z27.05.2014rozhodolpreporušenie
zákazu nekalých obchodných praktík v konkrétnych zmluvách žalovaného, ktorým žalovaný vyznačil
účel úveru dlžníka ako povolanie, hoci išlo o invalidných dôchodcov o uložení pokuty vo výške 30 000

EUR.

10. S poukazom na uvedené mal preukázané, že aj v tejto veci sa žalovaný dopustil voči žalobcovi
nekalej obchodnej praktiky, keď vyznačil ako účel úveru výkon zamestnania, a preto spornú zmluvu
posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z..

11. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v predmetnej zmluve absentujú jej
obligatórne náležitosti a to konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, RPMN a
celkové náklady spotrebiteľa, ako aj priemerná hodnota RPMN, ktorých absencia spôsobuje zákonnú
fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona.

12. Žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, keďže
ide o určenie právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného právneho predpisu a teda pri takejto
žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Týmto osobitným právnym predpisom je
§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého

spotrebiteľského úveru žalobou. Osobitným právnym predpisom umožňujúcim podanie tejto žaloby je
aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva. Preto žalobu o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru môže spotrebiteľ podať aj vtedy, keď zmluva bola uzatvorená podľa zákona

č. 258/2001 Z.z čo napokon uviedol aj Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.01.2022 pod sp. zn.
4Cdo/223/2020.

13. Podľa názoru súdu I. inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §

298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb.

14. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou

podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

15. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem

žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

16. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

17. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

18. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže

byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.19. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR

7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

20. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie týkajúce sa predformulovaného súhlasu v zmluve o úvere, obdobná
zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľné zmluvné dojednanie rozhodnutím Krajského súdu
vPrešovezodňa16.04.2024podsp.zn.3CoCsp/7/2024,zodňa18.06.2024podsp.zn.1CoCsp/5/2024

a zo dňa 20.04.2023 pod sp. zn. 6CoCsp/19/2022.

21. Z odôvodnenia uvedených rozhodnutí vyplýva, že jednostranné vyhlásenie spotrebiteľa v
zmluve možno považovať za netransparentnú inkorporačnú doložku. Samotné prehlásenie klienta
zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si
veriteľ splnil svoju povinnosť. Bez ohľadu na túto klauzulu je veriteľ povinný dôveryhodne preukázať,

že spotrebiteľa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami. Súd prvej inštancie rovnako
poukazuje na to, že tieto všeobecné obchodné podmienky neboli spotrebiteľom osobitne podpísané,
keďže žalovaný nepreukázal, že by spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy doručil aj všeobecné
obchodné podmienky, preto sotva možno uveriť tvrdeniu, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi
oboznámiť. Aj keď žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Cdo/9/2019 je pravdou, že

dovolací súd konštatoval preferenciu platnosti pred neplatnosťou právnych úkonov a tiež konštatoval,
že ak podstatné náležitosti boli uvedené v prílohe nemôže to byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy.
V danej veci však nie je zrejmé, aby žalovaný preukázal že žalobca sa so všeobecnými obchodnými
podmienkami skutočne pred uzavretím zmluvy oboznámil, pričom argument žalovaného o tom, že ich
bolo možné dohľadať na webovom sídle banky je irelevantný. Rovnako tak je irelevantné, že obchodné

podmienky boli pripojené k zmluve preto, že odvolaciemu súdu je z doterajšej rozhodovacej činnosti
známe, že priebeh kontraktačných procesov bánk so spotrebiteľmi je vo všeobecnosti poznačený
rýchlosťou a nedôslednosťou pri poučení spotrebiteľov. Z tohto pohľadu sa potom zmluvná podmienka,
obsahom ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so zmluvnými
podmienkami a súhlasí s nimi, javí ako neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka,

pretože na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či pred uzatvorením zmluvy s
predloženými zmluvnými podmienkami sa skutočne oboznámil.

22.Súdprvejinštanciemalzapreukázané,ževšetkyzmluvnépodmienkyneboliindividuálnedojednané,
keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti

žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý
však ani netvrdil, že by malo ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky.

23. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty, tá vyžaduje písomnú dohodu jej
účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy a

musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu vyplýva z ust. §
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

24. V tomto prípade však dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná do úverových podmienok,
ktoré žalobkyňa nepodpísala. Navyše ich text bol rozsiahly a neprehľadný, dohoda o zmluvnej pokute

nebola žiadnym spôsobom zvýraznená a ako už súd prvej inštancie uviedol, nepochybne nebola
individuálne dojednaná. Zmluvná pokuta bola stanovená paušálne, bez ohľadu na výšku dlhu, a teda
umožňuje aj pri nepatrnom omeškaní spotrebiteľa uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu v neprimeranej
výške. Za neurčitú súd prvej inštancie považuje zmluvnú podmienku ohľadom platby 1,99 EUR za
každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy, keďže sa nekonkretizuje

porušenie zmluvných podmienok, čo by mohlo viesť k zneužitiu tohto ustanovenia opakovaným
zasielaním upomienok aj pri nezávažnom alebo tom istom porušení zmluvnej podmienky. Obdobnú
zmluvnú podmienku súd prvej inštancie určil už za neprijateľnú v rozsudku Okresného súdu Prešov
24Csp/79/2022 zo dňa 17.10.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.
9CoCsp/7/2023 zo dňa 27.04.2023.

25. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie
odkazuje na odôvodnenie v predchádzajúcom odseku, týkajúce sa nedostatku písomnej formy tejto
dohody, keďže aj tá podľa zákona, konkrétne § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí maťpísomnú formu. Jej zakomponovanie len do úverových podmienok nepodpísaných žalobcom znamená
nedodržanie zákonnej písomnej formy dohody. Navyše umožňuje vymôcť aj plnenie, na ktoré žalovaný
nemá nárok, keďže súd prvej inštancie určil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov.

26. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 06 všeobecných úverových podmienok, k tejto zmluvnej
podmienke bolo vyššie citovanými rozhodnutiami všeobecných súdov konštatované nedodržanie
písomnejformydohody,akoajneprimeranejvýškyzmluvnejpokuty312EURatoprinekonkretizovanom
porušení zmluvných povinností dlžníka, teda ide o neurčité dojednanie. Záväzok o úhrade všetkých

nákladov veriteľa pri uplatnení jeho práva je jednak neurčitý, ale jeho neprijateľnosť vyplýva aj z toho,
že umožňuje vymáhať náklady aj za konanie, v ktorom by veriteľ úspešný nebol.

27. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 27.05.2025 pod sp. zn. 6CoCsp/7/2025 konštatoval, že
zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať všetky náklady veriteľa spojené
s vymáhaním jeho pohľadávky, núti spotrebiteľa vopred uznať akékoľvek takéto nároky veriteľa a

prezumuje právo veriteľa na ich úhradu bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Navyše, takto formulovaná
podmienka sa nejaví ani ako dostatočne určitá, pretože zakotvuje povinnosť žalobcu platiť náklady bez
toho, aby boli akokoľvek špecifikované a žalobca disponoval aspoň základnou informáciou o tom, k
hradeniu akých nákladov sa vopred zaväzuje, keďže nie je zrejmý druh, ani výška týchto nákladov.

28. Uvedená zmluvná podmienka okrem iného obsahuje aj dohodu o výške úrokov z omeškania 0,25
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania čo predstavuje 91,25 % ročne. V zmysle ust. § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka sa spotrebiteľské vzťahy riadia len ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to
aj v prípade, ak by sa mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zmluvné dojednanie tak odporuje
zákonu, konkrétne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č.

87/1995 Z.z., a teda ide o neplatné zmluvné dojednanie.

29. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie namietané žalobcom v bode 09 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zaviazal bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému
akékoľvek zmeny v jeho podnikateľskej činnosti, resp. v jeho osobných pomeroch, obdobné zmluvné

dojednanie už bolo posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka, konkrétne rozhodnutiami Krajského
súdu v Prešove pod sp. zn. 3CoCsp/7/2024, ako aj 2CoCsp/107/2023.

30. Krajský súd v Prešove konštatoval, že uvedená zmluvná podmienka je nejasná a neurčitá, nakoľko
jej široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré

sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. Nemožno prisvedčiť argumentácii veriteľa, že uvedenú zmluvnú
podmienkunemožnovyhlásiťzaneprijateľnú.Odvolacísúdtotižtozastávanázor,ženaznačenázmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity
spotrebiteľa bolo namieste, bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred

poskytnutím úveru alebo pred jeho navýšením. Túto zmluvnú podmienku je preto potrebné považovať za
neprijateľnú s odkazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

31. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohodnutého poplatku v bode 13 všeobecných podmienok, jeho

členenia na úrok a administratívne náklady je neurčitá, pokiaľ ide o špecifikáciu administratívnych
nákladov. Navyše za poplatok musí byť spotrebiteľovi poskytnuté nejaké plnenie a jeho výška musí
byť primeraná. Ak tieto atribúty splnené nie sú, spôsobuje to neprijateľnosť uvedeného zmluvného
dojednania. Súdu I. inštancie je známe, že výška dohodnutého poplatku v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzavretých so spotrebiteľmi sa odvíja od výšky poskytnutého úveru.

32. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy sa však nemôže odvíjať od
výšky úveru a to vedie k záveru, že žalovaný sa snažil touto úpravou len opticky vyvolať dojem nižšieho
úroku, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok, ktorý sa odvíja od výšky úveru vo svojej podstate
predstavuje úrok. Znamená to, že v skutočnosti v tomto prípade úroková sadzba by predstavovala

85%, čo mnohonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, čo je
nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a vedie k záveru o neplatnosti takejto dohody podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvnú podmienku okrem vyššie uvedeného rozhodnutia určil zaneprijateľnú Okresný súd v Prešove v rozsudku 9Csp/203/2016 zo dňa 05.10.2017, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co/2/2018 zo dňa 22.05.2018.

33. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku v bode 18 všeobecných podmienok kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je
súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky opodstatnená.

34. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna

voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzatvorenej zmluvy, teda skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou
formulárovej zmluvy o úvere. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka a preto súd prvej inštancie žalobe v uvedenej časti vyhovel.

35. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 20 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd prvej
inštancie uvádza, že zmluva medzi stranami sporu má nepochybne charakter spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle jej definície podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle právnej úpravy zákona č. 258/2001 Z.z..

36. V súvislosti s dojednaním účastníkov zmluvného vzťahu, podľa ktorého sa zmluva uzatvára podľa
§ 262 Obchodného zákonníka, treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve
neplatné. Súčasne v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedená
zmluvná podmienka vo výroku tohto rozhodnutia nebola dohodnutá individuálne, keďže žalobkyňa
nemohla ovplyvniť jej obsah v tejto časti. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie o voľbe Obchodného

zákonníka podľa § 262 tvoriace súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd prvej inštancie
posúdil ako neprijateľné zmluvné dojednanie. Zmluvný vzťah sporových strán sa v tomto prípade vždy
riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nemôže sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka,
ako to potvrdzuje aj prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorá odstránila
nejednotnosť v rozhodovaní súdov v tom, že jednoznačne stanovila, že na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Potom je uzavretá dohoda o voľbe Obchodného
zákonníka medzi účastníkmi spotrebiteľského právneho vzťahu pre rozpor s uvedeným zákonným
ustanovením neplatným zmluvným dojednaním. Nakoľko právny predpis zákona č. 102/2014 Z.z.
neobsahuje prechodné ustanovenia, tzn. že od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené

pred týmto dňom. Uvedený záver judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí
zo dňa 21.04.2015 pod sp. zn. 3MCdo/14/2014 v právnej vete: ,,Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“.

37. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie uvedené v bode 21 všeobecných podmienok, zmluvná podmienka
s obdobným obsahom bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53
ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka a súd prvej inštancie nevidí dôvod na odklon od odôvodnenia
uvedených rozhodnutí a poukazuje na ne.

38. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 7CoCsp/46/2021 z 13.12.2021 vyplýva, že takýmto
dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia
sa so zmluvnými podmienkami, okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomtoustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň
potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný
účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov,

nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného
podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
dojednanázmluvnápodmienkaovplyvníspotrebiteľapriuplatňovaníjehopráv,resp.môžeuspotrebiteľa
vyvolať dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné
podmienkyprečítalaporozumelimatoajvovzťahukprijatiubližšienešpecifikovanýchnávrhovavyslovil

s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného
podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom, či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak
neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

39. Okrem toho, Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k

dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

40. Pokiaľ ide o posledné zmluvné dojednanie v bode 22 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
rovnakú zmluvnú podmienku posúdil ako neprijateľné zmluvné dojednanie právoplatný rozsudok súdu

I. inštancie pod sp. zn. 11Csp/45/2022, ktorý uviedol, že ide o podmienku, ktorá je objektívne spôsobilá
vyvolať stav hrubej nerovnováhy práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
je formulovaná bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného. Mohla by preto viesť k tomu,
že žalovaný by neúmerne obťažoval spotrebiteľa množstvom odoslaných upomienok a správ ich
frekvenciou a časom, keďže podmienka pripúšťa túto komunikáciu aj v dňoch pracovného pokoja, či

sviatkoch, aj v nočných hodinách. Takto široko formulovaná zmluvná podmienka a jej realizácia by
mohla viesť aj k rozporu so zákonom, konkrétne s ust. § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.. Toto
ustanovenie totiž zakazuje akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas
sviatkov, dní pracovného pokoja alebo v pracovných dňoch po 18. hodine. Sporná zmluvná podmienka
teda môže predstavovať agresívnu obchodnú praktiku upravenú v § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. a

keďže pre posúdenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky postačuje to, ak je objektívne spôsobilá
vyvolať stav hrubej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, teda bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly
v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu, súd prvej inštancie považoval za dôvodné vyhovieť
žalobe o určenie jej neprijateľnosti.

41. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

42. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď mal za to, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, v predmetnom prípade je podľa
žalovaného sporné v súvislosti s predmetnou zmluvou o úveru prisvedčiť žalobcovi právny status
spotrebiteľa, keď zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom mala

v zmysle ust. § 361 ods. 3 písm. d/ povahu absolútneho obchodu. Podľa ˇžalovaného preto aplikácia
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Nakoľko zmluva
o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou nemožno ju posudzovať z hľadiska toho, či obsahuje všetky
obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a tým ju určiť za bezúročnú a bezpoplatkovú, rovnako

nemôže byť predmetom skúmania z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok.

43. V ďalšom žalovaný poukázal, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neprijateľných
zmluvných podmienok nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je
formulovaná ako žaloba na určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená

osobitnýmpredpisom.Vtomtoprípadevšakzožiadnehoosobitnéhopredpisunevyplývamožnosťtakúto
žalobu podať. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti (neprijateľnosti), a nie určenia
či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie alebo neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej
podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti, ako tovyplýva z ust. § 137 písm. d/ CSP je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu,
pričom určenie neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.

44. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytovania úveru, v ktorých
je uvedené, že dlžník súhlasí so všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného
znenia zmluvy o úvere, všeobecné podmienky poskytovania úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere, a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia. Vedomosť

o tom, že zmluva o úvere neobsahuje údaje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné ich
hľadať ich v okamihu podpisu zmluvy o úvere. Žalovaný naviac poukázal na skutočnosť že žalobca je
sám ten čo porušil dojednané zmluvné podmienky, nakoľko k dnešnému dňu, neuhradil ani len desatinu
poskytnutého úveru.

45. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol v rámci svojho odvolacieho návrhu, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

46. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, a preto navrhol napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zmluvu o úvere uzatváral žalobca ako spotrebiteľ, tým
že toto neobsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. h/, j/ a k/ zákona
č. 258/2001 Z.z..

47. V konkrétnom právnom vzťahu žalobca nemal žiadnu možnosť osobitne vyjednať zmluvné

podmienky pri ich zmluve o úvere, a musel prestúpiť na podmienky dodávateľa, ktorý mu predložil
predformulovanú štandardnú zmluvu.

48. K uvedenému podaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

49. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove.

50. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

51. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. V rámci
toho zisťoval, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky

II.ÚS/78/05).

52. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza,
že dokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov

súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov
na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a
na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámcisporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok

NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

53. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

54. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

55. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu
takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

56. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

57. Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom
prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovinýchzmluvnýchdokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej
podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiťprimerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

58. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.1)

59. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,

Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka,
ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná
(napr.neprimeranásankciazaporušeniezáväzkuspotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebo

je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa
považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od

pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky
vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)

60. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne

postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť
s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia
zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská
zmluva závislá.

61. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III. ÚS 124/2020 z 15.4.2020, ktorým odmietol
ústavnú sťažnosť proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.1.2019, vyslovil právny názor cit.: „26. Obiter dictum ústavný súd na podporu záverov v napadnutom
rozsudku poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“) a na
doslova kľúčovú smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej

len ,,smernica“), najmä jej čl. 6, podľa ktorého sa členské štáty majú postarať, aby nekalé (neprijateľné)
podmienky spotrebiteľov nezaväzovali. V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že čl. 6 ods. 1 má kogentnú
povahu. Okrem toho treba zdôrazniť, že podľa judikatúry Súdneho dvora predmetná smernica ako celok
predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskej únii, najmä na zvýšenie
životnej úrovne a kvality života v celej Európskej únii (uznesenia Súdneho dvora C-76/10, bod 50).

Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana, ktorú smernica
zabezpečuje, jej čl. 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi
pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku
(rozsudok Súdneho dvora C-40/08, bod 52). Podstata noriem verejného poriadku spočíva okrem iného
v tom, že na nich musí súd trvať vždy za každých okolností. Ak má preto súd predmetom konania

napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite
záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem
právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom
vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči
spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v

zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak
by uvedená podmienka neexistovala (rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach
C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Uvedený rozsudok prispel k odstráneniu pochybnosti
o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z
dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo

obmedzovať (body 72 a 73). Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku ujmy
(napr. C-374/14, bod 95, tiež C-34/13, bod 42). Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej
podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú
vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívneuplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné. Členským štátom patri procesná
autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu
ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13 (pozri v tomto

zmysle rozsudok C-377/14, bod 50, tiež rozsudok C-34/13, body 52 a 53, ako aj citovanú judikatúru). Ak
spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v

tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť
právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie

neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52). Existujú dva dominantné spôsoby, ktorými môžu
spotrebitelia docieliť ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ten prvý je založený na
žalobe osobitného subjektu proti dodávateľovi so záväznosťou pre každého (abstraktná kontrola podľa §
301 Civilného sporového poriadku) a druhý spôsob predpokladá individuálny spor spotrebiteľa. Obidva
postupy sledujú rovnaký cieľ zbaviť spotrebiteľov účinkov neprijateľných zmluvných podmienok. V

prípade individuálneho sporu na rozdiel od abstraktnej kontroly sa zmluva v prípade pochybnosti o
jej obsahu vykladá v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rozsudok o určení
konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje
pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté
práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj

základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa (napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu,
právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má
aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej
neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).“

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa 24.8.2022 konštatoval,
cit.: „K námietkam nevykonateľnosti rozhodnutia o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
obsiahnutých vo všeobecných zmluvných podmienkach platných do dňa 4. októbra 2012 dovolací súd
zdôrazňuje, že i keď dovolateľka v priebehu konania poukázala na to, že uvedené zmluvné podmienky
platili len do uvedeného dátumu a predložila súdu všeobecné podmienky platné od 21. septembra 2012,

v obsahu výrokoch rozsudku boli zmluvné podmienky, ktoré vyhlásil za neplatné jasne identifikované,
čo je rozhodujúce, t. j. účelom rozsudku je dosiahnutie nepoužívania neprijateľných podmienok ako
takých, bez ohľadu na to akých zmlúv sú súčasťou, v akom konkrétnom dokumente sú uvedené, kedy
boli vydané, ako dlho majú platiť, rozhodujúci je ich neprijateľný obsah. Pokiaľ i je v rozsudku uvedené,
že sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok žalovanej platných do dňa 4. októbra 2012, nič to

nemení na tom, že obsah týchto podmienok je neprijateľný, tým neplatný a ďalej sa používať nemôže, t.
j. nemôže byť súčasťou neskorších podmienok, resp. zmlúv a pod.. Zjednodušene povedané, zmyslom
a účelom rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. jeho jednotlivých výrokov bolo vyhlásenie zmluvných
podmienok s obsahom v nich definovaných za neplatné, bez možnosti ich ďalej používať. Z rovnakého
záveru vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, že uvedením zmluvných úverových podmienok vo výroku

rozhodnutia dochádza k ich špecifikácií a uvedenie rozsahu, v akom tieto úverové zmluvné podmienky
sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“

63.Spoukazomnauvedenéprávneustanoveniaacitovanújudikatúruaprincípprávnejistotyvyplývajúci
z čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP, odvolací súd konštatuje, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy

sa spotrebiteľ domnievajúci sa neprijateľnosti zmluvných dojednaní v ním uzatvorenej spotrebiteľskej
zmluve môže bez ďalšieho (predovšetkým bez potreby naliehavého právneho záujmu, či uplatňovania
iných práv, ktorých uplatnenie by malo svoj základ v určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky)
domáhať voči dodávateľovi ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 53 ods. 1, 4 a 5, Občianskeho zákonníka,

§ 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 298 ods. 1 CSP..
Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v každom prípade je daný
naliehavý právny záujem spotrebiteľov na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to bez toho,aby ho bolo potrebné osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z citovaného §
3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

64. Vo vyššie uvedených intenciách je potrebné považovať namietajúcu nedôvodnosť žaloby za
neopodstatnenú odvolaciu námietku. Slovenská republika sa zaviazala zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na
plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej
zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

65. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio
legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná

podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke
dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.

66. Žalovaný namietal, že zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú, pretože žalobca ju uzavrel
pre potreby výkonu zamestnania. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva, aby

žalobca (dlžník) pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu
svojho zamestnania. V zmluve o úvere je označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, rodným
číslom). S prihliadnutím na možný výskyt zapierania naozajstného účelu uzatvorenia zmluvy o úvere,
nesie v prípade pochybností, či skutočne ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno preukázania
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

67. V naznačených súvislostiach odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-497/13 Faber, podľa ktorého vnútroštátny súd rozhodujúci v spore týkajúcom sa zmluvy, ktorá by
mohla patriť do pôsobnosti tejto smernice, je povinný overiť hneď, ako disponuje právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel alebo nimi môže disponovať na základe jednoduchej žiadosti o

bližšie vysvetlenie, či kupujúci môže byť kvalifikovaný ako spotrebiteľ. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje,
že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania žalobcu,
zaťažuje toho, kto túto skutočnosť tvrdí, v danom prípade žalovaného. Samotné zaškrtnutie políčka o
tom, že úver je poskytovaný na účel zamestnania samo o sebe nepostačuje na vyňatie úveru spod
režimu spotrebiteľskej ochrany. Zmluva o úvere totižto nedáva odpoveď na otázku, na čo konkrétne

bol úver získaný. Vymedzenie účelu čerpania úveru „na výkon zamestnania“ je príliš všeobecné. Z
tohto poznatku ani nemožno vyvodiť konkrétne zamestnanie žalobcu, pričom daný údaj navodzuje len
dojem, že účelom poskytnutia úveru je výkon zamestnania. Účel čerpania úveru „na výkon zamestnania“
uvedený v zmluve nemá dostatočnú a relevantnú výpovednú hodnotu. Žalovaný v priebehu konania
nepreukázal opak, hoci s poukazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ bol povinný vlastné

tvrdenia preukázať.

68. K námietke žalovaného o tom, že právny vzťah medzi ním a žalobcom sa má posudzovať podľa
noriem obchodného práva, odvolací súd uvádza, že toto dojednanie bolo súčasťou Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, podľa ktorého právne vzťahy sa mali v súlade s ust. § 262 ods.

1 Obchodného zákonníka spravovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Ustanoveniami
Obchodného zákonníka sa mali riadiť vzťahy medzi žalobcom a žalovaným bez akýchkoľvek výnimiek.
Obchodný zákonník pritom úpravu neprijateľných zmluvných podmienok neobsahuje. Z uvedeného je
potrebné uzavrieť, poznajúc dlhoročnú prax žalovaného, že dojednanie o výlučnej aplikácie ustanovení
Obchodného zákonníka sledovalo vylúčenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu

spotrebiteľanavzniknutýprávnyvzťah.Ztohtopohľaduneobstojíaniargumentžalovanéhootom,žeišlo
o dohodu medzi stranami sporu, pretože táto bola obsiahnutá vo všeobecných ustanoveniach, dlžníkom
- spotrebiteľom nepodpísaných, bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah formulárového
dokumentu.69. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pre formulárové zmluvné dojednania je typické to, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení vzhľadom na formulárovú

predtlač. Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval
zvyčajne vo svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ - žalobca
slabšou zmluvnou stranou, a to z hľadiska informovanosti i vyjednávacej pozície.

70. V judikatúre Súdneho dvora EÚ bola ochrana spotrebiteľa zavedená smernicou Rady 93/13/EHS

spočívajúca na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii v dôsledku čoho súhlasí s podmienkami
pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.
Súdny dvor tiež vo svojej judikatúre konštatoval, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Pohotovosť, EU:C:2014:101, bod 39 a citovaná judikatúra; Kásler
a Káslerné Rábai, C-26/13, EU:C:2014:282 bod 39 a citovaná judikatúra, ako aj C. A. a F. G., H./14,
EU:C:2014:2099, bod 22).

71. Žalovaný ďalej namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby žalobca - spotrebiteľ

mohol podať predmetnú určovaciu žalobu.

72. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich
neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide

o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. V prípade takejto žaloby
nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že

dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je
založená na protiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe
sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v
spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným
je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).

73. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad
v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany
práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v

prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že
bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako
osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená
už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015. V tomto rozhodnutí
najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu

škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28.03.2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).

74. Žalovaný súčasne namietal, že podľa jeho názoru ide o žalobu, ktorá vykazuje známky zneužitia

práva, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Okrem toho, že žalovaný bližšie nešpecifikoval, v čom
by malo tkvieť zneužitie práva spotrebiteľom, odvolací súd pripomína, že z jeho činnosti mu je známe, že
žalovanýdlhodoboignorujeprávnuúpravuzameranúnaochranuspotrebiteľov.Žalovanýzneužívasvoje
právo ako veriteľ, pretože viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštanciíporušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike
na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou.
Úmysly žalovaného obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť

z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.
Od dodávateľa, ktorý je v spotrebiteľských vzťahoch v značne silnejšom postavení ako spotrebiteľ,
sa vyžaduje, aby k tvorbe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách pristupoval v súlade s
dobrými mravmi.

75. Odvolací súd zastáva názor, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné a skutočnosti
uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil ako vecne správny.

76. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalobca, a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
voči neúspešnému žalovanému.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).