Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125202020
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5125202020.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v právnej veci navrhovateľky: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti
odporcovi: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, E., zastúpenému spoločnosťou: Burian & partners,

s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4.
marca 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23.
júna 2025, dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025 a
dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-113 zo dňa 22. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku I. písm. a) v časti
výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov, s výnimkou jeho osobnej účasti na úkonoch nariadených a realizovaných
vyšetrovateľom, prokurátorom alebo súdom, na ktorých sa zúčastní aj navrhovateľka, potvrdzuje
a v časti tohto výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť, aby nevyhľadával jej osobnú blízkosť,

neobťažoval, neprenasledoval a ani ju iným spôsobom neobmedzoval v jej obvyklom spôsobe života,
zrušuje.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025
vo výroku I. písm. b), ktorým súd uložil odporcovi povinnosť, aby navrhovateľku nekontaktoval osobne

a ani prostredníctvom tretích osôb, a to písomne ani telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby či sociálnych sietí, potvrdzuje.

Vozvyšnejčasti,t.j.vovýrokuI.písm.b)uzneseniaOkresnéhosúduŽilina č.k.14C/13/2025-33
zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo
dňa 23. júna 2025 vo výroku I. písm. b), v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina č.k.

14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025, konkrétne jeho výroku III., ktorým okresný súd zamietol návrh
navrhovateľky nad rozsah zákazu kontaktu predstieraním cudzej identity, zostáva nedotknuté.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku I. písm. c)
v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo

dňa 23. júna 2025 jeho výroku II., ktorým súd uložil odporcovi povinnosť, aby nevstupoval do intravilánu
obce A., mení tak, že návrh v časti zákazu vstupu odporcu do katastrálneho územia obce A., okres
Ružomberok, zamieta.

Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku I. písm. c) uznesenia Okresného súdu Žilina č.k.
14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k.

14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku I. písm. c) v spojení s dopĺňacím uznesením Okresnéhosúdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku II., ktorým okresný súd návrh nad
uvedený rozsah v časti vstupu do katastrálneho územia A. (t.j. v časti extravilánu) návrh zamietol,
zostáva nedotknuté.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku I. písm. d),
ktorým súd uložil odporcovi povinnosť, aby sa zdržal neoprávnených zásahov do práv na ochranu
osobnosti navrhovateľky zverejnením, sprístupnením inej osobe alebo iným použitím obrazových

snímok a zvukovoobrazových záznamov navrhovateľky a písomností osobnej povahy v spojení s
dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-113 zo dňa 22. septembra 2025, a to
jeho výrokom I., ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa zverejňovania, šírenia a sprístupňovania
tretím osobám akýchkoľvek zvukových záznamov navrhovateľky, potvrdzuje.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným

uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025
vo výroku II., ktorým súd uložil odporcovi povinnosť, aby do troch dní od účinnosti uznesenia zničil
akékoľvek obrazové a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy ktorými
disponuje vo fyzickej podobe, vymazať dáta obsahujúce obrazové a zvukovoobrazové záznamy
navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy vrátane dát na dátových úložiskách iných osôb a úložiskách

sociálnych sietí, na ktoré ich umiestnil alebo sprístupnil odkazom, mení tak, že návrh navrhovateľky
v tejto časti zamieta.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025, v spojení s dopĺňacím

uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku IV., ktorým
okresný súd zamietol návrh navrhovateľky v časti nad rozsah uloženia povinnosti odporcovi do troch
dní od účinnosti uznesenia zničiť akékoľvek obrazové a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky
a písomnosti osobnej povahy ktorými disponuje vo fyzickej podobe, vymazať dáta obsahujúce obrazové
a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy vrátane dát na dátových

úložiskách iných osôb
a úložiskách sociálnych sietí na ktoré ich umiestnil alebo sprístupnil odkazom, teda v rozsahu aby
obratom zničil všetky obrazové, zvukové či obrazovo-zvukové záznamy osoby navrhovateľky, alebo
prejavy osobnej povahy navrhovateľky, ktoré sú v jeho dispozícii, zostáva nedotknuté.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025, v spojení s dopĺňacím
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku I. dopĺňacieho
uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025, ktorým okresný súd
zamietolnávrhnavrhovateľkyvčastinadrozsahuloženiapovinnostiodporcovizdržaťsaneoprávnených

zásahov do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky (v rozsahu akýchkoľvek práv), zostáva
nedotknuté.

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 4. marca 2025 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-96 zo dňa 23. júna 2025, v spojení s dopĺňacím

uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-113 zo dňa 22. septembra 2025 vo výroku II.
dopĺňacieho uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-113 zo dňa 22. septembra 2025,
zostáva nedotknuté.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť, aby:
a/ sa nepribližoval k osobe navrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a zároveň nevyhľadával

jej osobnú blízkosť, neobťažoval a neprenasledoval a ani ju iným spôsobom neobmedzoval v jejobvyklom spôsobe života, s výnimkou jeho osobnej účasti na úkonoch nariadených realizovaných a
vyšetrovateľom, prokurátorom alebo súdom, na ktorých sa zúčastní aj navrhovateľka,
b/ navrhovateľku nekontaktoval osobne a ani prostredníctvom tretích osôb, a to písomne ani telefonicky

alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby či sociálnych sietí,
c/nevstupoval do intravilánu obce A.,
d/ zdržal sa neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky zverejnením,
sprístupnením inej osobe alebo iným použitím obrazových snímok a zvukovo-obrazových záznamov
navrhovateľky a písomností osobnej povahy.

Zároveň uložil odporcovi do troch dní od účinnosti uznesenia zničiť akékoľvek obrazové a
zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy, ktorými disponuje vo fyzickej
podobe, vymazať dáta obsahujúce obrazové a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti
osobnej povahy, vrátane dát na dátových úložiskách iných osôb a úložiskách sociálnych sietí,
na ktoré ich umiestnil alebo sprístupnil odkazom.
Napokon uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia podaného dňa 27.02.2025, doplneného následne o audiovizuálne dôkazy na USB nosiči,
domáhala, aby súd uložil odporcovi: ? sa zdržal akýchkoľvek zásahov do práv na ochranu osobnosti
navrhovateľky, ? nepribližoval sa k osobe navrhovateľky

na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a aby nevyhľadával jej osobnú blízkosť, a ani ju nijako neobťažoval
a neprenasledoval a aby ju ani inak neobmedzoval v jej obvyklom spôsobe života, s výnimkou jeho
osobnej účasti na úkonoch realizovaných a nariadených vyšetrovateľom, prokurátorom alebo súdom,
na ktorých sa zúčastní aj navrhovateľka,
? navrhovateľku nekontaktoval žiadnym spôsobom, a to ani osobne a ani prostredníctvom tretích osôb

či predstieraním cudzej identity, a to ani písomne ani telefonicky a ani prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby či sociálnych sietí, ? zdržal sa zverejňovania, šírenia či sprístupňovania tretím
osobám akýchkoľvek obrazových, zvukových či obrazovo-zvukových záznamov osoby navrhovateľky,
alebo prejavov osobnej povahy navrhovateľky a aby obratom zničil všetky takéto záznamy ktoré sú jeho
dispozícii,

? nevstupoval do katastrálneho územia obce A., v ktorej navrhovateľka býva.

3. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal argumentácie navrhovateľky a priložených
listinných dôkazov, a to predovšetkým z kópie SMS komunikácie, emailovej komunikácie, čestného
prehlásenia matky navrhovateľky, reakcie odporcu na predžalobnú výzvu právneho zástupcu

navrhovateľky, adresovanú navrhovateľke dňa 15.02.2025 a listu zo dňa 16.02.2025
adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľky, ktorého prílohou je ospravedlnenie navrhovateľke.
Násilné správanie odporcu mal súd prvej inštancie za preukázané z lekárskej
správy zo dňa 11.01.2025 a trestného oznámenia podaného navrhovateľkou dňa 13.02.2025. Fyzické
napadnutia navrhovateľky sa mali udiať v dňoch 11.01.2025 a 08.02.2025, pričom opísané napadnutie

vrátane času a intenzity korešponduje so zápisnicou o trestnom oznámení navrhovateľky na
OR PZ v Ružomberku dňa 13.02.2025 sp.zn. ČVS: ORP-49/LT-RK-2025, v ktorom bola navrhovateľka
poučená podľa § 62 ods. 2 Tr. zák. o následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák., teda v oznámení
s vyššou mierou dôveryhodnosti. Rovnako súd prvej inštancie prihliadal na ambulantný nález zo dňa
11.01.2025, v ktorom bola u navrhovateľky konštatovaná strata sluchu po napadnutí neznámym mužom,

kedy dostala 3 facky, so záverom centrálna perforácia blany bubienka.
Po komplexnom oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojenými
dôkazmi okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľka relevantným spôsobom osvedčila splnenie
zákonom požadovaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2
písm. d), g) a h) CSP (uloženie povinnosti niečoho sa zdržať/vykonať/ znášať, zákaz kontaktovať

dotknutú osobu, zákaz priblíženia). V danom prípade navrhovateľka odvodzovala svoju požiadavku na
neodkladnú úpravu
z existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa fyzického
násilia odporcom voči jej osobe, keď spolu s podaným návrhom predložila do spisu i trestné oznámenie,
z ktorého vyplývajú závažné obvinenia, na základe ktorých bolo voči odporcovi vznesené obvinenie zo

závažnej trestnej činnosti. Prvoinštančný súd mal osvedčené, že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke
dôvodne podozrivý z násilia a svojím správaním môže ohroziť jej telesnú a duševnú integritu. S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd vyhovel návrhu na neodkladné opatrenie v časti, v ktorej sa
navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi, aby sa nepribližoval k jej osobena vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a zároveň aby nevyhľadával jej osobnú blízkosť, neobťažoval
a neprenasledoval a ani ju iným spôsobom neobmedzoval v jej obvyklom spôsobe života, s výnimkou
jeho osobnej účasti na úkonoch nariadených realizovaných

a vyšetrovateľom, prokurátorom alebo súdom, na ktorých sa zúčastní aj navrhovateľka (výrok I. písm.
a)). Predmetnú povinnosť uložil pri zdôraznení zákazu priblíženia sa k navrhovateľke kdekoľvek.
Výrokom I. písm. b) súd prvej inštancie zakázal odporcovi písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať navrhovateľku z dôvodu ochrany jej telesnej
a duševnej integrity v rámci ďalšieho možného negatívneho dopadu na jej osobu.

V časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala zákazu vstupu do katastrálneho územia obce A., súd prvej
inštancie uložil povinnosť nevstupovať do intravilánu obce A., čo odôvodnil potrebou ochrany bezpečia,
telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, ktorá má v danej obci pobyt, a teda sa v obci pravidelne
adlhodobozdržuje,pričomrozsahobmedzilnazastavanúčasťúzemiaobce,tedavnižšomrozsahu,ako
požadovala navrhovateľka [výrok I. písm. c)]. Určenie rozsahu zákazu vstupu na celé katastrálne územie
obce A. konajúci súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka

zdržiavala a musela zdržiavať v rámci celého územného katastra obce. Zároveň katastrálne územie
obce nie je v teréne zreteľne vyznačené a nie je bežne zistiteľné a na takéto územie je možné vstúpiť
aj pri náležitej starostlivosti. Oproti tomu územie obce je zreteľne vymedzené označením obce na
príjazdových komunikáciách, ako aj začínajúcim radom stavieb. Pri určení obmedzení a povinností
uložených odporcovi prvoinštančný súd vychádzal aj zo skutočnosti, že uvedené obmedzenia by nemali

zasahovať či obmedzovať odporcu v bežných činnostiach. Účastníci nie sú personálne či ekonomicky
prepojení, nemajú spoločnú správu vecí a pod. Každý z nich žije v inej obci, ktoré sú dostatočne
vzdialené, v iných nesusediacich okresoch. Pre bežnú činnosť a naplnenie potrieb odporcu nie je vôbec
potrebné vykonávať úkony, v ktorých ho súd obmedzil.
Zároveň vo výroku I. písm. d) okresný súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov

do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky zverejnením, sprístupnením inej osobe alebo iným požutím
obrazových snímok a zvukovoobrazových záznamom navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy.
Túto povinnosť konajúci súd odvodil od § 12 Občianskeho zákonníka a potreby súhlasu dotknutej na
zverejnenie fotografie či audiovizuálneho záznamu. Poukázal aj na trestnoprávnu rovinu porušenia
tejto povinnosti s odkazom na skutkovú podstatu prečinu porušovania cudzích práv podľa § 376

Trestného zákona. Mal za to, že navrhovateľka osvedčila, že odporca je svojím konaním spôsobilý
priamo zasiahnuť do jej zákonom chránených práv, minimálne ak prezentuje takéto zámery. Naplnenie
konania a hrozieb, ktorými sa žalobca vyhráža, by mohlo viesť k spôsobeniu značnej ujmy navrhovateľky
aj s nevratným následkom.
Osobitným výrokom II. súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť zničiť a vymazať do troch dní

od účinnosti uznesenia akékoľvek obrazové a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti
osobnej povahy, ktorými disponuje vo fyzickej podobe, dátovej podobe vrátane dát na iných dátových
úložiskách sociálnych sietí, na ktoré ich umiestnil alebo sprístupnil. Uvedené odôvodnil porovnaním
práv navrhovateľky a odporcu na vlastníctvo snímok osobnej povahy, keď dospel k názoru,
že potreba ich zničenia a vymazanie dát z hľadiska ochrany práv navrhovateľky, prevenčných opatrení

proti neoprávneným zásahom do osobnostných práv, ako aj ochrany osobných údajov prevyšuje
právo odporcu na prípadné zachytenie spomienok intímnych chvíľ. Predmetný výrok upresnil pre
prípad vyhotovenia záznamov bez súhlasu navrhovateľky, prípadne aj so súhlasom s vyhotovením, pri
prejudikovaní odvolaní súhlasu s existenciou a prechovávaním záznamov osobnej povahy podaním
tohto návrhu, súd uložil odporcovi zničiť všetky obrazové záznamy na fyzickom podklade, ako aj dáta

či súbory dát na nosičoch, ktorými disponuje odporca (mobilný telefón, dátová karta, USB nosič, PC,
a pod.), ako aj odstrániť z úložísk iných strán, vrátene umiestnenia na sociálnych sieťach, na ktoré ich
odporca priamo či sprostredkovane odkazom uložil.
O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle zásady úspechu a podľa § 255 ods. 1 s použitím §
262 ods. 1 CSP priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).

4. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie (ďalej iba „odvolanie
č. 1“), ktorým sa domáhal jeho zmeny v celom rozsahu tak, že odvolací súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná voči navrhovateľke nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Odporca namietal, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov.Odvolateľ označil tvrdenia navrhovateľky, na základe ktorých bolo nariadené neodkladné opatrenie, za
účelové, nepravdivé a jednostranné, ktoré podľa jeho názoru neboli dostatočne osvedčené objektívnymi
dôkazmi. Poprel, že by sa voči navrhovateľke správal spôsobom, ktorý by v nej mohol vyvolať dôvodnú

obavu o život alebo zdravie. Tvrdil, že konflikt medzi účastníkmi bol vyvolaný najmä
správaním navrhovateľky, ktorá ho pod vplyvom alkoholu verbálne a psychicky provokovala.
Odporca poukázal na rozpory v jej tvrdeniach, najmä vo vzťahu k údajnému fyzickému napadnutiu, ako
aj na obsah zdravotnej dokumentácie, z ktorej podľa jeho názoru nevyplývalo, že by mal útok spáchať
práve on. Poprel tiež tvrdenia navrhovateľky o vyhotovovaní a šírení obrazových a zvukových záznamov

bez jej súhlasu. Tieto záznamy totiž vznikali so súhlasom oboch strán v rámci ich partnerského vzťahu
a neboli verejne šírené. Tvrdenia navrhovateľky o vyhrážaní sa ich zverejnením na sociálnych sieťach
odporca považoval za nepreukázané a špekulatívne.
Vo vzťahu k zákazu priblíženia, kontaktovania a vstupu do intravilánu obce A. odvolateľ zdôraznil, že s
navrhovateľkou už neudržiaval kontakt, nemal záujem ju vyhľadávať a v čase rozhodovania sa zdržiaval
mimo územia Slovenskej republiky. Súdom uložené obmedzenia preto považoval za neprimeraný zásah

do svojich základných práv. Zároveň odporca namietal aj súdom uloženú povinnosť zničiť a vymazať
obrazové a zvukové záznamy. V danej súvislosti poukázal na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom by
tieto materiály mohli mať význam ako dôkaz v jeho prospech, ich zničenie by preto zasiahlo
do jeho práva na obhajobu. Súčasne odvolateľ uviedol, že samotné vznesenie obvinenia
v trestnom konaní ešte nepreukazovalo jeho vinu, pričom skutkové tvrdenia navrhovateľky neboli

podporené ďalšími objektívnymi dôkazmi.

5. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdiť. Súčasne si uplatnila voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Odvolanie odporcu označila za nedôvodné a neopodstatnené. Napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je podľa jej názoru vecne správne, zákonné a spravodlivé. Tvrdenia odporcu v odvolaní
sú podľa jej názoru v prevažnej miere nie sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti nariadeného
neodkladného opatrenia. Odporca v skutočnosti nepoprel podstatné skutkové okolnosti, ktoré viedli k
jeho nariadeniu. Súčasne navrhovateľka poukázala

na vnútornú rozpornosť jeho argumentácie, keď na jednej strane odporca tvrdí, že ho neodkladné
opatrenie fakticky neobmedzuje, no na druhej strane podal proti nemu odvolanie. Navrhovateľka sa
dôrazne ohradila voči tvrdeniam odporcu, že jeho správanie vyprovokovala ona, alebo že by jej
tvrdenia boli vykonštruované. Práve naopak, všetky jej tvrdenia boli pravdivé, objektívne a podložené
dôkazmi (najmä lekárskymi správami, fotodokumentáciou, videonahrávkami, svedeckými výpoveďami

a obsahom elektronickej komunikácie medzi účastníkmi). Zdôraznila, že zo správania odporcu mala
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie aj v čase rozhodovania súdu, keďže odporca mal sklony k
agresívnemu a neovládateľnému správaniu a nerešpektoval výzvy navrhovateľky ani jej rodinných
príslušníkov a ani právne kroky, ktoré voči nemu podnikla. Odporca pritom po vydaní neodkladného
opatrenia porušil uložený zákaz kontaktu, čo len potvrdilo nevyhnutnosť jeho nariadenia. Vo vzťahu

k obrazovým a zvukovým záznamom navrhovateľka uviedla, že tieto boli vyhotovené bez jej vedomia
a súhlasu a odporca nepreukázal opak. On sám priznal ich šírenie, čím došlo
k závažnému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky.

6. Po posúdení napadnutého uznesenia odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na

vykonanie opravy (§ 224 CSP) a doplnenia uznesenia (t.j na postup podľa § 225 ods. 1 CSP). Následne
okresný súd opravným uznesením zo dňa 23.06.2025 opravil záhlavie uznesenia zo dňa 04.03.2025
v označení zástupcu navrhovateľky a dopĺňacím uznesením č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23.06.2025
(ďalej ako „dopĺňacie uznesenie č. 1“) rozhodol
vo výroku I. tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol v časti nad rozsah uloženia

povinnosti odporcovi zdržať sa neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky (v
rozsahu akýchkoľvek práv). Vo výroku II. súd prvej inštancie návrh na vydanie neodkladného opatrenia
zamietol v časti nad rozsah uloženia povinnosti odporcovi vstupovať do intravilánu obce A., teda
v rozsahu časti vstupu
do katastrálneho územia obce A. nad rozsah intravilánu obce. Ďalej vo výroku III. návrh na vydanie

neodkladného opatrenia zamietol v časti nad rozsah uloženia povinnosti odporcovi, aby navrhovateľku
nekontaktoval osobne a ani prostredníctvom tretích osôb, a to písomne ani telefonicky alebo
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby či sociálnych sietí, teda v rozsahu zákazu kontaktu
predstieraním cudzej identity. Napokonvo výroku IV. návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol v časti nad rozsah uloženia povinnosti
odporcovi do troch dní od účinnosti uznesenia zničiť akékoľvek obrazové
a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy, ktorými disponuje vo fyzickej

podobe, vymazať dáta obsahujúce obrazové a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti
osobnej povahy, vrátane dát na dátových úložiskách iných osôb
a úložiskách sociálnych sietí, na ktoré ich umiestnil alebo sprístupnil odkazom, teda aby obratom zničil
všetky obrazové, zvukové či obrazovozvukové záznamy osoby navrhovateľky alebo prejavy osobnej
povahy navrhovateľky, ktoré sú v jeho dispozícii.

7. Proti dopĺňaciemu uzneseniu č. 1 nebolo podané odvolanie, a preto okresný súd vec predložil
Krajskému súdu v Žiline, ktorý mu však opätovne vrátil spis ako predčasne predložený za účelom
postupu podľa § 225 CSP.
Po vrátení veci odvolacím súdom Okresný súd Žilina na základe usmernenia odvolacieho súdu
dopĺňacím uznesením č.k. 14C/13/2025-113 zo dňa 22.09.2025 (ďalej ako „dopĺňacie uznesenie č. 2“)

uložil odporcovi, aby sa zdržal zverejňovania, šírenia či sprístupňovania tretím osobám akýchkoľvek
zvukových záznamov navrhovateľky (výrok I. ), a zároveň ho vo výroku II. poučil o možnosti podať proti
navrhovateľke žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo
vzťahu odporcu k navrhovateľke, prípadne žalobu o návrat do predošlého stavu, alebo náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

8. Proti dopĺňaciemu uzneseniu 2 podal odvolanie (ďalej ako „odvolanie 2“) odporca, a to proti
jeho výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil odporcovi, aby sa zdržal zverejňovania, šírenia či
sprístupňovania tretím osobám akýchkoľvek zvukových záznamov navrhovateľky a žiadal, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietnem a súčasne mu prizná nárok na náhradu trov konania.
Svoje odvolanie odporca odôvodnil tým, že uloženú povinnosť považoval za
neopodstatnenú a bez skutkového i právneho základu. Tvrdil, že nedisponoval žiadnymi zvukovými
záznamami navrhovateľky a nikdy ich ani nešíril, nezverejnil ani nesprístupnil tretím osobám. Namietal,
že v konaní neboli preukázané žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by nasvedčovali existencii takýchto

záznamov alebo reálnej hrozbe ich zverejnenia, a preto nebola splnená zákonná podmienka dôvodnej
obavy potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že uložené obmedzenie považoval
za neprimerané, keďže smerovalo
k zamedzeniu konania, ktoré sa podľa jeho tvrdení nikdy nevyskytlo a ani nehrozilo, čím malo dôjsť
k neodôvodnenému zásahu do jeho práv. Zároveň odporca namietal nepreskúmateľnosť a vnútornú

rozpornosť napadnutého uznesenia, keď poukázal na nesúlad medzi výrokom, ktorý sa týkal výlučne
zvukových záznamov, a jeho odôvodnením, v ktorom súd argumentoval aj vo vzťahu k vizuálnym a
audiovizuálnym záznamom, ktoré neboli predmetom samotného výroku. Takýto postup podľa odporcu
rozširoval predmet uloženého obmedzenia nad rámec rozhodnutia a znižoval jeho zrozumiteľnosť a
preskúmateľnosť.

9. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu č. 2 označila námietky odporcu
za neopodstatnené. Podľa jej názoru dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 22.09.2025, ako
aj pôvodne nariadené neodkladné opatrenie, bolo vydané na základe správne zisteného skutkového
stavu a správneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedla,

že vo vzťahu k správaniu odporcu prebiehalo viacero trestných konaní (vrátane trestného konania
pre nebezpečné vyhrážanie), ako aj konaní súvisiacich s fyzickým napadnutím navrhovateľky a so
zaslaním intímneho videozáznamu navrhovateľky tretej osobe. To všetko podľa jej názoru podporuje
dôvodnosť súdnej ochrany poskytnutej neodkladným opatrením. Navrhovateľka zdôraznila, že odporca
sa jej opakovane vyhrážal zverejnením videí, čím podľa nej preukazoval, že nimi disponoval, pričom

jeho tvrdenia o ich zničení považovala
za nehodnoverné a účelové. Samotná skutočnosť, že odporca popieral existenciu zvukových záznamov,
neodstraňuje potrebu preventívnej ochrany, keďže videonahrávky nevyhnutne obsahujú aj zvukovú
zložku a aj samotné disponovanie zvukovým prejavom súkromnej osoby môže predstavovať zásah do
jej osobnostných práv.

10. Odporca v rámci odvolacej repliky zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho doplnenie, označil za nedôvodný
a účelový. Namietal, že navrhovateľkou uvádzané viaceré prebiehajúce trestné konania sú právneirelevantné pre rozhodovanie v civilnom konaní, keďže tieto veci nie sú právoplatne skončené, prípadne
sa nachádzajú len v štádiu preverovania. Z uvedeného dôvodu sa na ne naďalej vzťahuje zásada
prezumpcie neviny. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľky o existencii videonahrávok a zvukových

záznamov odporca poprel ich vyhotovovanie bez jej vedomia. Tieto totiž vznikali v rámci partnerského
vzťahu so vzájomným súhlasom oboch strán. Navrhovateľka mala o ich existencii vedomosť a v
niektorých prípadoch ich vyhotovenie sama iniciovala. Odporca zopakoval, že nedisponoval žiadnymi
samostatnými zvukovými záznamami navrhovateľky a nikdy ich nešíril ani nesprístupnil tretím osobám.
Ďalejnamietal,žetvrdenianavrhovateľkyovyhrážanísazverejnenímvideínepreukazovaliichexistenciu

ani jeho držbu, keďže išlo len o domnienky nepodložené dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto
smere znášala navrhovateľka.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením a dvoma dopĺňacími uzneseniami v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
CSP,viazanýodvolacímidôvodmipodľaust.§380podľaust. §385ods.1CSPacontrariototo

rozhodnutie v častiach presne špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil; v častiach presne špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia
§ 388 CSP vo výroku I. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia; a v častiach
presne špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm.
d) CSP zrušil.

12. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky odvolateľa
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť odvolateľky za obsahové vymedzenie jej odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

13. Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2025 odporca napadol odvolaním vo
všetkých výrokoch, t.j. vo výroku I. písm. a) až d), výroku II. a tiež závislom výroku o trovách konania.
14. V poradí druhým odvolaním odporca napadol dopĺňacie uznesenie Okresného súdu Žilina č.k.

14C/13/2025-113 zo dňa 22. septembra 2025, a to výlučne vo vzťahu k výroku I.

15. Zároveň v časti, v ktorej krajský súd napadnuté rozhodnutia potvrdil, odvolací súd podrobne
preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil
so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je v predmetnej časti vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a s prihliadnutím na obsah osvedčovania
vykonaný okresným súdom a popísaný v odôvodnení jeho uznesenia len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej
inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

16. Zároveň odvolací súd uvádza, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia
pred začatím konania sú účastníkmi konania navrhovateľ a odporca a nie žalovaný a žalobca ako strany
sporu, keďže žaloba vo veci samej na súd ešte nebola podaná.

17. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného

opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.18. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide
o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci

samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

19. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom

procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

20. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto

právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie
vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

21. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov – regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Pre neodkladné opatrenie je

rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Právne pomery
a ich relevanciu preto súd posudzuje súd vždy k tomuto momentu, pričom potreba ich úpravy
musí byť bezodkladná, ktorá v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba upraviť
pomery nemusí byť zásadne len jednorazová, môže byť aj pretrvávajúca po
dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými

stranami (prípadne navrhovateľom a odporcom) je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bude vo vzťahu k podmienke naliehavosti a neodkladnosti pomerov spravidla opodstatnený,
ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do

takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej. Potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a subjektom, voči ktorému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, musí byť pritom zo strany navrhovateľa relevantným spôsobom
osvedčená, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
súdna ochrana – či už formou navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne žalobou vo veci samej.

22. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP poskytuje ochranu integrity (telesnej a duševnej) ohrozenej
osoby, resp. ochranu pred ohrozením jej osobnej integrity
pred zakázaným správaním, stanovením menej závažných zásahov do osobných práv osoby.

23. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného
na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993, ho označuje ako akýkoľvek násilný čin,
ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane

vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom
alebo v súkromnom živote. V takýchto prípadoch je žiaduce a dôležité minimalizovať kontakt násilníka
s obeťou a poskytnúť obetiam dočasnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa
zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia.

24. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozhodol vecne správne, keď považoval za splnené
všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h)
CSP, keď uložil odporcovi, aby sa k osobe navrhovateľky na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov, s výnimkou jeho osobnej účasti na úkonoch nariadených a realizovaných vyšetrovateľom,prokurátorom alebo súdom, na ktorých sa zúčastní aj navrhovateľka, pričom sa so závermi obsiahnutými
v odseku 31., 32. a 34. odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa zákazu priblíženia
k navrhovateľke sa stotožňuje i odvolací súd.

25. Na základe popisu skutočností tak, ako ich popísala navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaaktorézároveňosvedčilaviacerýmipredloženýmilistinami,možnokonštatovať,
že požiadavka ochrany osobnostných práv v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka formou neodkladného
opatrenia, ktorej poskytnutia sa podaným návrhom domáhala, je v danom prípade dôvodná. Pokiaľ

odporca namietal, že trestné konanie, v ktorom bola podaná na osobu odporcu obžaloba pre trestný
čin nebezpečného vyhrážania, nie je právoplatne skončená, t.j. platí prezumpcia neviny, odvolací súd
konštatuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie,
alenavrhovateľmusíosvedčiťnaliehavúpotrebu upraviťpomerystránahrozbubezprostrednehroziacej
ujmy. Práve predmetné uznesenie o vznesení obvinenia (následne obžaloba a trestný rozkaz) v kontexte
s ostatnými listinami a skutkovými tvrdeniami navrhovateľky dostatočne osvedčujú existenciu reálnej a

bezprostrednej hrozby pre telesnú integritu, psychickú pohodu a osobnú bezpečnosť navrhovateľky.

26. Osobitne sa odvolací súd zaoberal námietkou odporcu, podľa ktorej nebol právoplatne odsúdený,
a preto je potrebné vychádzať z prezumpcie neviny. K tejto námietke uvádza,
že nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavuje rozhodovanie o vine alebo treste, ani nevyjadruje

záver o trestnoprávnej zodpovednosti odporcu. Ide o čisto preventívne procesné opatrenie, ktorého
účelom je dočasná ochrana navrhovateľky pred hrozbou ujmy, nie sankcionovanie minulého konania.
Prezumpcia neviny, garantovaná v trestnom konaní, nie je dotknutá tým, že civilný súd pri rozhodovaní o
neodkladnomopatrenívychádzazosvedčeniarizikaazexistenciedôvodnejobavyzpokračovaniaalebo
eskalácie ohrozujúceho správania. V konaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje preukázanie viny,

ale postačuje osvedčenie takých okolností, ktoré odôvodňujú potrebu okamžitého zásahu súdu v záujme
ochrany základných práv druhej strany. Skutočnosť, že odporca je trestne stíhaný pre nebezpečné
vyhrážanie, v spojení s lekárskymi správami nasvedčujúcimi fyzickému napadnutiu, zakladá dôvodnú
obavu,žebezokamžitejsúdnejochranybymohlodôjsťkďalšiemuohrozovaniunavrhovateľky.Odvolací
súd preto nepovažuje uložený zákaz priblíženia sa za rozpor s prezumpciou neviny, keďže

ide o opatrenie smerujúce výlučne k ochrane navrhovateľky, nie k vysloveniu viny odporcu. Uložený
zákaz priblíženia sa na vzdialenosť 50 metrov je podľa odvolacieho súdu primeraný a nevyhnutný, keďže
účinne znižuje riziko priameho kontaktu medzi stranami a tým aj riziko fyzického alebo psychického
útoku. Zároveň ide o opatrenie, ktoré primerane vyvažuje práva oboch strán, keďže neukladá odporcovi
plošné obmedzenia pohybu, ale len také, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie ochrany navrhovateľky.

Za týchto okolností odvolací súd uzatvára, že okresný súd správne vyhodnotil splnenie zákonných
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a že uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa
k navrhovateľke na vzdialenosť 50 metrov je opodstatnené, zákonné a primerané, a preto
tento výrok ako vecne správny potvrdil.

27. V časti výroku I. písm. a) uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým okresný
súd vyhovel návrhu navrhovateľky a uložil odporcovi povinnosť, aby „nevyhľadával osobnú blízkosť
navrhovateľky, neobťažoval ju a neprenasledoval a ani ju iným spôsobom neobmedzoval v jej obvyklom
spôsobe života,“ dospel odvolací súd k záver o neopodstatne-nosti tohto nároku. Takto formulovaný
nárok je jednak nevykonateľný a tiež nie je dostatočne určitý, a zároveň jeho obsah a cieľ, ktorý chce

navrhovateľka dosiahnuť, je obsiahnutý
v návrhu na uloženie povinnosti odporcovi, aby navrhovateľku nekontaktoval žiadnym spôsobom, a
to ani osobne a ani prostredníctvom tretích osôb či predstieraním cudzej identity, a to ani písomne
ani telefonicky a ani prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby či sociálnych sietí, ktorému
okresný súd vyhovel vo výroku I. písm. b) v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina

č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku III. Samotný návrh navrhovateľky, aby ju odporca
„nevyhľadával, neobťažoval, neprenasledoval a neobmedzoval v obvyklom spôsobe života“, nie je
dostatočne určitý. Tento nárok (ako už bolo uvedené vyššie) obsahovo zrozumiteľným spôsobom
definuje nárok na zákaz kontaktovania navrhovateľky konkrétnym spôsobom. V nadväznosti na uvedené
odvolací súd, konštatujúc čiastočnú dôvodnosť odvolania odporcu, uznesenie súdu prvej inštancie

vo výroku I. písm. a) v predmetnej časti podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil vzhľadom
na nedôvodnosť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, keďže s ohľadom na
návrh navrhovateľky, ktorému bolo vyhovené vo výroku I. písm. b) v spojení s výrokom III. dopĺňaciehouznesenia zo dňa 23.06.2025, t.j. zanikla potreba neodkladnej úpravy pomerov (duplicitne aj) v zrušenej
časti.

28. Odvolací súd však dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích dôvodov odporcu vo
vzťahu k výroku I. písm. b) uznesenia zo dňa 04.03.2025, ktorým mu okresný súd uložil povinnosť, aby
navrhovateľku nekontaktoval osobne a ani prostredníctvom tretích osôb, a to písomne ani telefonicky
alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby či sociálnych sietí a tento výrok ako vecne
správny potvrdil. Krajský súd sa totiž stotožnil s argumentáciou okresného súdu a dôvodmi napadnutého

uznesenia, predovšetkým
v jeho odsekoch 36. a 37.

29. Vo zvyšnej časti výroku I. písm. b) uznesenia zo dňa 04.03.2025 v spojení
s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23.06.2025
vovýrokuIII.,ktorýmokresnýsúdnávrhnavrhovateľkynadrozsahzákazukontaktupredstieranímcudzej

identityzamietol,odvolacísúdponechalrozhodnutiesúduprvejinštancienedotknuté,nakoľkovočinemu
nebolo podané odvolanie.

30. Pre úplnosť však odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že odporca namietal predmetný
výrok I. psím. b) uznesenia zo dňa 04.03.2025 v odvolaní č. 1 a uvedené odôvodnil tým, že nemá

žiaden záujem kontaktovať navrhovateľku, a preto uloženie tejto povinnosti nemá opodstatnenie.
Tvrdil, že to bola práve navrhovateľka, ktorá kontaktovala jeho. Ako vzájomne si odporujúce vyznieva
tvrdenie odporu, ktorý fakticky uvádza, že ho predmetná povinnosť fakticky neobmedzuje, no na
druhej strane proti nemu podal odvolanie. K uvedenej argumentácii doložil kópiu SMS komunikácie,
z ktorej obsahu však nie je zrejmé, z akého časového obdobia pochádza, t.j. či nejde o obdobie, kedy

vzťahy medzi účastníkmi konania ešte neboli narušené. Z priloženej SMS komunikácie vyplýva iba čas
doručenia správ, nie dátum ich zaslania. Na druhej strane navrhovateľka v návrhu, priložených listinných
dôkazoch a vyjadrení k odvolaniu odporcu zdôraznila a preukázala, že ju odporca fyzicky napadol
dňa 08.02.2025 a následne jej doručoval správy formou emailu, SMS správy či sociálnych sieti, a to
v čase od 11.02.2025 do 19.02.2025, pričom navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia 27.02.2025, t.j. bezprostredne po udalostiach, ktoré ju k podaniu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia viedli. Skutkové tvrdenia navrhovateľky potvrdzujú priložené listinné dôkazy,
z ktorých je zrejmé, že navrhovateľku odporca opakovane kontaktoval a vyhrážal sa jej kontaktovaním
rodičov a zasielaním záznamov navrhovateľky intímneho charakteru. Osvedčenie týchto skutočností
vyplýva aj čestného prehlásenia matky navrhovateľky. Odvolací súd považuje za akceptovateľný úsudok

navrhovateľky, ktorá mohla po osvedčenej komunikácii s odporcom, eskalovanej SMS správou dňa
12.02.2025(zaslanounaúčetnasociálnejsietijejmatky),nadobudnúťobavuosvojživotazdravie,čomu
prispôsobila aj svoje ďalšie právne kroky. Navrhovateľka už v štádiu prvoinštančného konania
osvedčila aj tú skutočnosť, že na základe trestného oznámenia zo dňa 13.02.2025 bolo voči odporcovi
vznesenéobvineniezaprečinnebezpečnéhoprenasledovaniapodľa§360ods.1a2 Trestnéhozákona,

čo v priebehu odvolacieho konania potvrdil aj samotný odporca.
24. Nad rámec uvedeného a len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
navrhovateľka v štádiu odvolacieho konania podporila uvedenú argumentáciu tým, že
v priebehu času došlo nielen k vzneseniu obvinenia, ale aj podaniu obžaloby na odporcu, následne
vydaniu trestného rozkazu a po podaní odporu odporcom bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie.

Samotný odporca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že Okresný súd Liptovský
Mikuláš vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.11.2025, ktorým odporcu uznal za vinného. Aj proti
tomuto rozhodnutiu podal odporca odvolanie. V kontexte týchto skutočností neobstojí argumentácia
odporcu, ktorý opakovane poukázal
na princíp prezumpcie neviny. Súčasne odvolací súd opakovane zdôrazňuje,

že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ktorý má zabezpečiť
rýchlu ochranu práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb, pričom na jeho nariadenie postačuje
osvedčenie tvrdených skutočností, nie ich dokazovanie ako v riadnom civilnom spore. V kontexte
všetkých listinných dôkazov a vyjadrení, kde mal súd prvej inštancie osvedčené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti (t.j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie uložil, aby

navrhovateľku nekontaktoval osobne ani prostredníctvom tretích osôb, a to písomne, telefonicky,
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby či sociálnych sietí), odvolací súd konštatuje, že sa v
plnomrozsahustotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancie,kuktorýmdospelvrámci
rozhodovania o odvolaním napadnutej časti súdneho rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahuzistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Z uvedených dôvodov sa krajský súd
v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia

(§ 387 ods. 2 CSP).

25. Vo zvyšnej časti výroku I. písm. b) uznesenia zo dňa 04.03.2025 v spojení
s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23.06.2025
vo výroku III., ktorým okresný súd návrh navrhovateľky nad uvedený rozsah zákazu kontaktu

predstieranímcudzejidentitynávrhzamietol,zostalorozhodnutiesúduprvejinštancienedotknuté,keďže
proti nemu nebolo podané odvolanie.

26. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj s právnym názorom okresného súdu vo vzťahu k
uloženiu povinnosti odporcovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti
navrhovateľky zverejnením, sprístupnením inej osobe alebo iným použitím zvukových, obrazových

snímokazvukovoobrazovýchzáznamovnavrhovateľkyapísomnostíosobnejpovahy,oktoromrozhodol
vo výroku I. písm. d) v spojení s výrokom I. dopĺňacieho uznesenia zo dňa 22.09.2025 a rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.
Z uvedených dôvodov krajský súd poukazuje na závery rozhodnutia okresného súdu obsiahnutých
v odseku 38. až 42. odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa neoprávnených zásahov

do práv, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Vo vzťahu k tomuto výroku uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že odporca ťažiskovo tvrdil, že obrazové materiály
vznikli so súhlasom navrhovateľky a tieto neboli sprístupnené širšiemu okruhu osôb, s výnimkou ich
zaslania matke navrhovateľky. Zdôraznil, že nemal zámer verejne poškodiť navrhovateľku, alebo ju
zdiskreditovať. Z uvedených vyjadrení odporcu dospel odvolací súd k záveru, že samotná existencia

obrazových a zvukovoobrazových záznamov je nesporná, ako aj fakt, že takýto záznam intímneho
charakteru bol zaslaný matke navrhovateľky. Pokiaľ sa týka zvukových záznamov, odporca tvrdil,
že žiadnymi nedisponuje. K tejto argumentácii odvolací súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky
k odvolaniu odporcu voči dopĺňaciemu uzneseniu, v ktorom správne konštatovala, že nie je problém
technicky oddeliť zvukovú stopu zo zvukovoobrazového záznamu. Nad rámec argumentácie okresného

súdu, odvolací súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že ani samotné tvrdenia odporcu,
obsiahnuté v jeho vyjadreniach k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní, nie sú
spôsobilé spochybniť dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia. Odporca v konaní uvádzal, že
obrazové snímky
a zvukovoobrazové záznamy vyhotovil so súhlasom navrhovateľky a že ich ďalej nešíril,

s výnimkou zaslania predmetného obsahu matke navrhovateľky. Odvolací súd však zdôrazňuje,
že predovšetkým platí, že prípadný súhlas navrhovateľky s vyhotovením záznamov neznamená
automaticky ani súhlas s ich ďalším použitím, sprístupnením alebo šírením, a to ani v obmedzenom
okruhu osôb. Z ust. § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy sa môžu

bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Zároveň odvolací súd poukazuje na
to, že už samotné tvrdenie odporcu o zaslaní takéhoto obsahu tretej osobe – aj keď sa jedná o
matku navrhovateľky – objektívne potvrdzuje reálnu možnosť ďalšieho sprístupňovania alebo použitia

predmetných materiálov, a teda existenciu hrozby zásahu
do osobnostných práv navrhovateľky. Z hľadiska ochrany osobnosti nie je rozhodujúce,
že k sprístupneniu malo dôjsť len jednej osobe alebo osobe blízkej, ale to, že navrhovateľka stratila
kontrolu nad tým, ako a v akom rozsahu môžu byť jej súkromné materiály ďalej použité. V konaniach
o neodkladných opatreniach pritom postačuje osvedčenie hrozby zásahu, nie jej úplné preukázanie.

V situácii, keď odporca nesporne disponuje obrazovými snímkami, zvukovoobrazovými záznamami a
písomnosťami osobnej povahy navrhovateľky (prípadné vytvorenie zvukového záznamu z dostupných
zdrojov rovnako nie je problematické) a keď už došlo k ich sprístupneniu tretej osobe, je daná dôvodná
obava,
že bez okamžitého zásahu súdu by mohlo dôjsť k ďalším neoprávneným zásahom, ktorých následky by

boli pre navrhovateľku len ťažko napraviteľné alebo nezvratné. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
okresný súd správne vyhodnotil splnenie zákonných podmienokna nariadenie neodkladného opatrenia a že uložená povinnosť odporcovi zdržať sa neoprávnených
zásahov do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky je primeraná, nevyhnutná a zodpovedá účelu
neodkladnej súdnej ochrany.

27. Vo vzťahu k odvolaniu odporcu proti výroku I. písm. c) uznesenia zo dňa 04.03.2025, ktorým okresný
súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi, aby nevstupoval
do intravilánu obce A., odvolací súd konštatuje,
že odvolanie odporcu v tejto časti vyhodnotil ako dôvodné. Prednostne odvolací súd poukazuje na

odvolanieodporcuvočiuzneseniuonariadeníneodkladnéhoopatreniazodňa04.03.2025,vktoromsíce
napádal všetky výroky predmetného rozhodnutia, avšak k výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť
nevstupovať do intravilánu obce A., sa obmedzil
na tvrdenie, že s navrhovateľkou už neudržiaval kontakt, nemal záujem ju vyhľadávať
a v čase rozhodovania sa zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, pričom uložené obmedzenia
považoval za neprimeraný zásah do svojich základných práv.

28. Odporca vo všeobecnosti namietal samotný zákaz priblíženia k osobe navrhovateľky a tvrdil,
že sa s ňou nemá v úmysle vôbec stretávať. Z napadnutého uznesenia, a to konkrétne výroku
I. písm. a) vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
okrem iného uložil odporcovi povinnosť zdržať sa priblíženia k
navrhovateľkenavzdialenosťmenšiuako50metrov,ktorýodvolacísúdvtejtočastiakodôvodnýpotvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o potrebe poskytnutia bezodkladnej ochrany
navrhovateľke, avšak nestotožňuje sa s rozsahom uloženého obmedzenia, pokiaľ ide o zákaz vstupu
do intravilánu obce A. (v časti extravilánu návrh okresný súd zamietol). Účelom neodkladného opatrenia
je dočasná a nevyhnutná úprava pomerov strán, a to len v takom rozsahu, ktorý
je primeraný sledovanému cieľu, a zároveň nepredstavuje neodôvodnený zásah do základných práv

povinnej osoby. V danom prípade odvolací súd považuje za rozhodujúce, že ochrana navrhovateľky
je už dostatočne zabezpečená uloženým zákazom priblíženia sa na vzdialenosť 50 metrov. Uloženie
zákazu vstupu do intravilánu celej obce predstavuje podstatne intenzívnejší zásah do práv odporcu,
než je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného účelu. Takto formulované obmedzenie zasahuje do
práva na slobodu pohybu a pobytu, ktoré je garantované čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a

to bez toho, aby zo zisteného skutkového stavu vyplývala potreba takto široko koncipovaného zákazu.
Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že subsidiarita a proporcionalita patria medzi základné princípy
rozhodovania o neodkladných opatreniach. Ak možno účel ochrany dosiahnuť miernejším opatrením,
nie je dôvod ukladať opatrenie prísnejšie. V posudzovanom prípade neboli osvedčené také okolnosti,
ktoré by odôvodňovali záver, že samotný zákaz priblíženia sa k navrhovateľke je nedostatočný

alebo neúčinný, a že je nevyhnutné odporcovi zakázať pohyb na celom území obce. Odvolací súd
zároveň zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nesmie mať sankčný charakter, ani nesmie fakticky viesť k
vylúčeniu osoby z bežného spoločenského života v mieste, kde sa nachádzajú verejné priestory, služby
alebo prípadné väzby odporcu, pokiaľ takýto zásah nie je bezprostredne a presvedčivo odôvodnený
ochranou práv druhej strany. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že zákaz vstupu do

intravilánu obce nie je nevyhnutný ani primeraný, a preto podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie
okresného súdu vo výroku I. zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti zákazu vstupu odporcu do intravilánu obce A., okres F., zamietol.
29. Vo zvyšnej časti výroku I. písm. c) uznesenia zo dňa 04.03.2025 v spojení s dopĺňacím uznesením
Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23. júna 2025 vo výroku II., ktorým okresný súd návrh

navrhovateľky nad uvedený rozsah v časti vstupu do katastrálneho územia A. (t.j. v časti extravilánu)
návrh zamietol, zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté, keďže proti nemu nebolo podané
odvolanie.

30. Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky odporcu proti výroku II. uznesenia zo dňa

04.03.2025, ktorým okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky, keď uložil odporcovi povinnosť, aby do
troch dní od účinnosti uznesenia zničil akékoľvek obrazové
a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy ktorými disponuje vo fyzickej
podobe, vymazať dáta obsahujúce obrazové a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti
osobnej povahy vrátane dát na dátových úložiskách iných osôb

a úložiskách sociálnych sietí, na ktoré ich umiestnil alebo sprístupnil odkazom.
31. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo spisového materiálu a zhodných
vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že vo veci prebieha trestné konanie,v rámci ktorého môžu predmetné obrazové a zvukovoobrazové záznamy, ako aj písomnosti osobnej
povahy,predstavovaťpotenciálnydôkaznýprostriedok.Podľanázoruodvolaciehosúducivilnékonanieo
neodkladnomopatrenínemôževytváraťstav,ktorýbymarilalebopredikovalvýsledoktrestnéhokonania,

ani ukladať povinnosti, ktorých splnenie by mohlo viesť k zániku potenciálnych dôkazov ešte pred ich
procesným posúdením v trestnom konaní. V kolízii ochrany osobnostných práv a záujmu na riadnom
výkone trestnej spravodlivosti má v tejto fáze konania prednosť zachovanie dôkazného materiálu.
Ochrana osobnostných práv navrhovateľky je pritom v dostatočnom rozsahu zabezpečená miernejšími
opatreniami, najmä uložením povinnosti odporcovi zdržať sa neoprávneného použitia, zverejňovania

alebosprístupňovaniapredmetnýchzáznamov.Zhľadiskaúčeluneodkladnéhoopatreniajerozhodujúce
eliminovanie hrozby zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, ktorou je ďalšie šírenie alebo použitie
predmetného obsahu. Tento cieľ je dosiahnuteľný už uložením zákazu šírenia a použitia, ktorý má
preventívny a dostatočný ochranný účinok. Povinnosť zničenia záznamov však predstavuje kvalitatívne
odlišný zásah, smerujúci k definitívnemu odstráneniu existujúceho stavu, a nie len k jeho dočasnej
regulácii. Jedná sa teda o opatrenie, ktoré má nezvratné účinky a vedie k trvalému odstráneniu vecí

alebo údajov. Samotná existencia záznamov v dispozícii odporcu bez možnosti ich použitia alebo
šírenia nepredstavuje bezprostredný zásah do práv navrhovateľky, ktorý by nebolo možné zvládnuť
miernejším opatrením. Preto nemožno automaticky vyvodzovať, že zákaz šírenia musí byť sprevádzaný
aj povinnosťou ich zničenia. Samotná ochrana práv navrhovateľky je dostatočne zabezpečená práve
výrokom uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti odporcovi, zdržať sa neoprávnených zásahov

do práv na ochranu osobnosti navrhovateľky šírením, zverejnením, sprístupnením inej osobe alebo
iným použitím obrazových snímok a zvukovoobrazových záznamov navrhovateľky a písomností osobnej
povahy. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uloženie povinnosti zničiť a vymazať
predmetné záznamy a písomností nie je v tomto štádiu konania opodstatnené, a preto napadnutý výrok
uznesenia okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol.

32. Vo zvyšnej časti výroku II. uznesenia č.k. 14C/13/2025-33 zo dňa 04.03.2025 v spojení s dopĺňacím
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 14C/13/2025-98 zo dňa 23.06.2025, t.j. vo výroku IV., v ktorej
okresný súd zamietol návrh navrhovateľky v časti
nad rozsah uloženia povinnosti odporcovi do troch dní od účinnosti uznesenia zničiť akékoľvek obrazové
a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy ktorými disponuje vo fyzickej

podobe, vymazať dáta obsahujúce obrazové
a zvukovoobrazové záznamy navrhovateľky a písomnosti osobnej povahy vrátane dát
na dátových úložiskách iných osôb a úložiskách sociálnych sietí na ktoré ich umiestnil alebo sprístupnil
odkazom, teda aby obratom zničil všetky obrazové, zvukové či zvukovoobrazové záznamy osoby
navrhovateľky alebo prejavy osobnej povahy navrhovateľky, ktoré sú v jeho dispozícii, ponechal odvolací

súd rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté, nakoľko voči nemu nebolo podané odvolanie.

33. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu, t.j. vo výroku I. dopĺňacieho uznesenia Okresného súdu Žilina č.k.
14C/13/2025-98 zo dňa 23.06.2025, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľky v časti nad

rozsah uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti
navrhovateľky (v rozsahu akýchkoľvek práv) a vo výroku II. dopĺňacieho uznesenia Okresného súdu
Žilina č.k. 14C/13/2025-113 zo dňa 22.09.2025 zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

34. Vo vzťahu k nárokom navrhovateľky súvisiacim s nariadením neodkladného opatrenia súvisiaceho
so zásahom do osobnostných práv navrhovateľky, a to forme zákazu priblíženia, či zákazu šírenia,
zverejňovania a sprístupňovania osobných údajov, odvolací súd v závere uvádza, že tieto smerujú k
ochrane jej základných osobnostných práv, najmä práva
nasúkromie,osobnúintegrituaľudskúdôstojnosť.Ideozásahy,ktorýchnásledkysúspravidlanezvratné

alebo len veľmi ťažko napraviteľné, pričom ich intenzita sa môže plne prejaviť už samotnou hrozbou
ďalšieho konania odporcu. Za tejto situácie je bezodkladná súdna ochrana nevyhnutná, keďže čakanie
na rozhodnutie vo veci samej by mohlo viesť
k vzniku ujmy, ktorú by už nebolo možné efektívne odstrániť. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že vydaniu neodkladného opatrenia nemôže brániť len to, že jeho účinky majú dlhodobý alebo trvalý

charakter. Rozhodujúce je, že potreba ochrany vznikla bezprostredne
a že ide o ochranu pred pokračujúcim alebo opakovateľným zásahom do osobnostných práv, ktorý
nemožno účinne eliminovať inými, miernejšími procesnými prostriedkami. V takýchto prípadoch jenariadenie neodkladného opatrenia opodstatnené aj vtedy, ak fakticky stabilizuje pomery strán na dlhšie
obdobie.

35. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za správny aj postup súdu prvej inštancie podľa § 337
CSP, keď navrhovateľku neodkázal na podanie žaloby vo veci samej, no odporcu poučil o možnosti
domáhať sa náhrady škody, ak by mu nariadeným neodkladným opatrením vznikla. Za týchto okolností
by uloženie povinnosti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej bolo formálne a neúčelné, keďže
cieľom neodkladného opatrenia nie je príprava meritórneho rozhodnutia, ale okamžitá a efektívna

ochrana pred zásahom do osobnostných práv. Zákon preto správne umožňuje, aby v takýchto prípadoch
bola procesná ochrana vyvážená poučením odporcu o jeho práve domáhať sa prípadnej náhrady škody
(výrok II. dopĺňacieho uznesenia č. 2), ktorý odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil.

36. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak,

že s poukazom na čiastočný úspech oboch účastníkov v tomto konaní ani jednému z nich ich
náhradu nepriznal. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania predpokladajúce prvé rozhodnutie
súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé, až následné rozhodnutie
prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri
pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom

uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu.
Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa
26.10.2016.

37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).