Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/185/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624213802
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624213802.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr.BlankyPodmajerskeja Mgr.PatrícieŽelezníkovej,vovecistarostlivostisúduomaloletédeti:A.B.,
nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, deti rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. a otec - B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., o návrhu

matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica
č.k. 24P/44/2024-56 zo dňa 15.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 24P/44/2024-56 zo dňa 15.08.2024 vo výroku I. zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 160 eur mesačne na sumu 390 eur

mesačne od 10.05.2024, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred. II. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 10.05.2024
do 31.08.2024 v sume 738 eur zaviazal otca splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40
eur mesačne splatných popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že
omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. III. Zvýšil vyživovaciu
povinnosťotcanamaloletéhoB.,nar.XX.XX.XXXXzosumy140eurmesačnenasumu330eurmesačne

od 10.05.2024, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. IV.
Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého B. za obdobie od 10.05.2024 do 31.08.2024 v sume
699 eur zaviazal otca splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40 eur mesačne splatných popri
bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky s tým, že omeškanie s planením jednej
splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. V. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Senica
č.k. 10P/38/2019-43 zo dňa 01.10.2019, v časti určenia výživného na maloletého A. a maloletého B.. VI.

Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1, 3 Zákona o rodine, § 121, § 157 a § 35 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len CMP). Pri porovnaní pomerov od poslednej úpravy výživného vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavuvecidospelkzáveruodôvodnostizvýšiťvýživnéotcovinamaloletéhoA.zosumy160eurmesačne

na sumu 390 eur mesačne a na maloletého B. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 330 eur mesačne.
Mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti (v roku 2019) uplynulo päť rokov,
nároky na potreby maloletých a zabezpečenie ich starostlivosti (strava, oblečenie, vreckové, výdavky na
školu) nepochybne vzrástli, pričom u oboch detí došlo k prechodu na vyšší stupeň školského systému,
keď maloletý A. navštevoval základnú školu, v súčasnosti je žiakom Strednej odbornej školy technickej
v Bratislave a bude ubytovaný na internáte a maloletý B. navštevoval 1. stupeň základnej školy, v

súčasnostiježiakom2.stupňazákladnejškoly.Prechodmedzijednotlivýmistupňamiškolskéhosystému
je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na straneoprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vzal do úvahy, že sa jedná o talentované deti, ktoré
dosahujúveľmidobrévýsledkyvškoleajepotrebnéimvytvoriťčonajlepšiepodmienkynazabezpečenie
štúdia a ich prípravy na povolanie a život podľa možností a schopností rodičov. Doposiaľ sa maloletí

nevenovali mimoškolským záujmom, pretože matka nemala dostatočné finančné prostriedky na pokrytie
ich mimoškolských aktivít. Pri skúmaní pomerov rodičov zistil zmenu pomerov na strane otca aj matky.
Uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške
1.922 eur, v súčasnej dobe zarába v priemere 2.354 eur netto, došlo teda u neho k nárastu príjmu o
cca 300 eur mesačne. Otec uzatvoril nové manželstvo a jeho manželka podľa daňového priznania za

rok 2023 dosiahla zisk brutto 10.600 eur. Mal preukázané, že ku zvýšeniu príjmu došlo aj u matky, ktorá
v čase poslednej úpravy výživného mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 652 eur, v súčasnej
dobe zarába 1.237 eur netto. Prihliadol na snahu matky zabezpečiť maloletým maximálne finančné
prostriedky na ich štúdium a všetky životné náklady, keď matka pracuje aj nad rámec jej pracovného
pomeru v rámci brigádnickej činnosti. Zohľadnil, že s návštevou strednej školy u maloletého A. sú
spojené zvýšené náklady na štúdium, najmä na učebné pomôcky a za dôvodné považoval určiť zvýšiť

výživné v rozsahu od 16 do 18 % príjmu povinného rodiča. Rovnako vychádzal pri zvýšení výživné aj
na maloletého B., ktorý začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, s čím sú tiež spojené zvýšené
nákladynaučebnépomôckyaďalšievecinaštúdium,azadôvodnéustálilzvýšenievýživného vrozsahu
od 14 do 16 % príjmu povinného rodiča. Mal za to, že otec je, vzhľadom na jeho súčasný príjem, keď má
dve vyživovacie povinnosti, schopný platiť výživné na maloleté deti v uvedenej výške, ktorá zodpovedá

možnostiam, schopnostiam rodičov, aj odôvodneným potrebám maloletých s prihliadnutím na ich vek,
osobné potreby, náklady v škole a záľuby. Výživné zvýšil s účinnosťou od 10.05.2024, teda od podania
návrhu. Nakoľko otcovi vznikol nedoplatok na výživnom u maloletého A. za obdobie od 10.05.2024 do
31.08.2024 v sume 738 eur a u maloletého B. v sume 699 eur, uložil mu povinnosť tento splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške po 40 eur na každé dieťa popri bežnom výživnom s tým, že

omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Pri určení nedoplatku
(zročného výživného) prihliadol na to, že otec výživné podľa pôvodného rozsudku riadne uhradil. Zročné
výživné predstavuje rozdiel medzi výživným pôvodne určeným a zvýšeným u maloletého A. vypočítaný
za 21 dní mesiaca v máji 2024 vo výške 264 eur a za mesiace jún 2024 až augusta 2024, t.j. 3
mesiace, keď mal otec hradiť po 390 eur, pričom z nedoplatku vo výške 1.434 eur odpočítal uhradené

výživné vo výške 696 eur (160 eur x 3 mesiace + 108, za obdobie od 10.5.2024 do 31.8.2024 (1.434
eur - 696 eur, t.j. 738 eur ). Zročné výživné u maloletého B. určil za 21 dní v máji 2024 vo výške 223 eur
a za mesiace jún 2024 až august 2024, t.j. za 3 mesiace po 330 eur, spolu 1.213 eur, z ktorej sumy
odpočítal uhradené výživné vo výške 140 eur x 3 mesiace + 94 eur = 514 eur za obdobie od 10.5.2024
do 31.8.2024 (1.213 eur - 514 eur, t.j. 699 eur ). Zároveň rozhodol o zmene pôvodného rozsudku, ktorým

bola doteraz stanovená výška výživného (rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 10P/38/2019-43 zo
dňa 01.10.2019). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a zvýšiť výživné na maloletého A. na sumu 320 eur mesačne a na maloletého B. na sumu 270 eur

mesačne s tým, že nedoplatok na výživnom od podania návrhu uhradí mesačnými splátkami vo výške 89
eur po dobu 12 mesiacov. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym
skutkovýmzisteniampodľa§365ods.1písm.f/CSP.Malzato,ževýživnénamaloletédeti bolozvýšené
v zmysle návrhu matky a čiastka bola stanovená výhradne mechanicky, pričom došlo k navýšeniu z 300
eur mesačne na 720 eur, čo predstavuje nárast o 140%. Výživné zvýšené na 800 eur mesačne (vrátane

zaplatenia nedoplatku) považoval za výrazne vyššie ako sú reálne potreby maloletých, pričom nie je
zaručené,žezabezpečínajlepšízáujemmaloletýchpoinejakomateriálnejstránke. Namietalnesprávnu
interpretáciu príjmu jeho manželky, keďže hrubý príjem vrátane štátnej dotácie pre rozbeh a podporu
SZČO a po odrátaní dotácie činil za rok 2023 vo výške 5004,50 eur, čo je pod hranicou životného
minima. Podobný trend pokračuje aj naďalej, nakoľko sa jedná o rozbiehajúcu krajčírsku dielňu so

štátnou podporou a hrubý príjem za prvých 8 mesiacov roku 2024 manželka dosahovala vo výške 2.425
eur.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 a zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), a dospel
k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

10. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 CMP, podľa ktorého súd je povinný vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Jednou z typických
zásad pre sporové konanie je zásada ne ultra petitum, teda „nie nad rámec petitu“. Je ňou vyjadrená
záväznosť návrhu na začatie konania pre súd, ktorý nemôže prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha v
petite (žalobnej žiadosti). Táto zásada neplatí v mimosporových konaniach (medzi ktoré patrí aj táto

prejednávaná vec), kde súd zásadne nie je viazaný návrhmi účastníkov.

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

14.Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú

významprerozhodnutie(I.ÚS46/05).Štruktúraprávanaodôvodneniejerámcovoupravenáv§220ods.
2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, použitý v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o uplatnenej žalobe. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať

tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia a to z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý súdny proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutočný stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle
konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

15. Rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili
okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov. Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine teda umožňuje prelomenieprekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti splatných dávok, ktoré sú
prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil
rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o

výživnomjezmenapomerov,ktorámusíbyťpodstatnáamusísatýkaťokolností,ktoréodôvodňujúvýšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní
s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových

pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti). Tým je
odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive.
Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú
a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej

vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena
potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) aj vývojom životných nákladov.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a vykonaným dokazovaním dospel

k záveru, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo
veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

17. V súvislosti s vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o zvýšení
výživného treba uviesť, že hoci súd prvej inštancie porovnával pomery na strane maloletých detí a oboch

rodičov s pomermi v čase aktuálnom a v čase predchádzajúcej úpravy výživného (§ 78 ods. 1 a 3 Zákona
o rodine), toto porovnanie nevykonal náležite, dokazovanie a odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je
neúplne, nedostatočné a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie pri porovnaní pomerov
na strane maloletých detí odkazuje len na ich vek a všeobecné konštatovanie, že ku zvýšeniu výdavkov
došlo v súvislosti s rastom detí, nárastom ich životných nákladov a zmeny stupňa štúdia ročníkov.

Z rozhodnutia nevyplýva ako ustálil výšku nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, či boli
náklady na maloletých matkou vyčíslené a preukázané, z ktorých nákladov vychádzal pri rozhodovaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného, pričom náklady žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Úvahy
súdu prvej inštancie vo vzťahu k pomerom na strane maloletých sú len vo všeobecnej rovine, bez
bližšej konkretizácie. Zo spisu ani nevyplýva akým spôsobom matka vyčíslila a preukázala náklady

na maloletých, keď aj v rámci výsluchu pred súdom prvej inštancie z výpovede matky je zrejmé len
všeobecné vyjadrenie týkajúce sa úhrad platieb za bývanie a stravu pre rodinu, avšak povinnosťou súdu
je zisťovať skutočný stav, teda náklady na odôvodnené potreby maloletých, ktorých výšku je matka
povinná vyčísliť na každé dieťa individuálne, a to na stravu, ošatenie a obuv, hygienu, ku ktorým nie
je potrebné predkladať doklady, pretože ich výšku si súd vychádzajúc zo všeobecných cien tovarov

primeraných veku dieťaťa ustáli. V prípade, ak majú deti náklady na cestovné, zdravotnú starostlivosť,
internát, školskú dochádzku (príspevky ZRPŠ, školské výlety a iné školské aktivity vrátane školských
pomôcok) a iné náklady, tieto je matka povinná preukázať. Výdavkom maloletého dieťaťa je i podiel
nákladov na bývanie, ktoré je rodič zabezpečujúci starostlivosť o dieťa povinný tiež doložiť. V danom
prípade z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté deti

od podania návrhu matky od mája 2024, avšak žiadnym spôsobom neodôvodnil ako posúdil zvýšenie
výživného vo vzťahu k maloletému A., to znamená za obdobie od podania návrhu a od jeho nástupu na
strednú školu (september 2024), keď v spise sa nenachádza ani potvrdenie o návšteve strednej školy
a pravdepodobne výšku nákladov za obdobie stredoškolského a vysokoškolského štúdia zjednotil, hoci
poukazoval aj na do budúcna vyšší výdavok súvisiaci s platbami za internát. Pokiaľ ide o posúdenie

a vyhodnotenie zmeny pomerov na strane oboch rodičov z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd
prvej inštancie u matky ustálil nárast príjmu a na strane otca zmenu pomerov vyhodnotil v zmene
jeho osobného stavu (uzatvorenie manželstva) s ohľadom aj na príjem manželky. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva, ako súd posúdil majetkové pomery na strane rodičov a porovnal ich
životnú úroveň s poukazom aj na to, že len zo strany otca boli vyčíslené mesačné náklady na jeho

osobné potreby, matka svoje náklady ani nevyčíslila. V prípade, ak súd prvej inštancie pri zvýšení
výživného na maloletých vzal do úvahy schopnosti a možnosti otca, nie je zrejmé ako tieto posúdil vo
vzťahu k nákladom maloletých na ich odôvodnené potreby, naviac ak tieto riadne neustálil. Napokon
je zjavné, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného vychádzal z percentuálneho určenia výživnéhoz výšky príjmu povinného rodičia v zmysle Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý postup (ako
mechanický výpočet) otec namietal.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pri rozhodovaní o zmene výšky výživného na maloleté deti
zistiť skutočný stav veci, teda vykonať dokazovanie aj vo vzťahu k nákladom na odôvodnené potreby
maloletých, príjmom, výdavkom a pomerom rodičov (vrátane majetkových pomerov) za obdobie od
podania návrhu (tak ako si matka uplatnila). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé
akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí o zvýšení výživného na maloletých, keď náklady na deti, ktoré

sú podkladom pre rozhodnutie o výživnom, riadne neustálil, ich výšku nešpecifikoval a nevyhodnotil
náležite zmeny pomerov na strane maloletých, oboch rodičov, vrátane vyhodnotenia ich pomerov a
životnej úrovne.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. CSP
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane

a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
vodôvodnenísvojhorozhodnutiadbaťtiežnajehocelkovúpresvedčivosť,tedanato,abyjehozávery,ku
ktorýmnazákladezhodnoteniaskutkovéhostavuvecidospelboliprijateľné,racionálneavneposlednom
rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené
účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220
ods. 2 CSP. Záver súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné na maloleté deti od 10.05.2024, podľa
názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale
ivkonkrétnostiachposudzovanéhoprípadu,zostalnezodpovedanývovšetkých(potrebných)zákonných

hľadiskách, je tak nepresvedčivým v tom, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, či uvedená suma
spĺňa kritériá o určení/zvýšení výživného uvedené v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodina a či zohľadňuje
zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a od poslednej zmeny výšky výživného na
maloleté deti.

20. V posudzovanom prípade z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie
prihliadal na zákonné kritériá na strane rodičov a maloletých detí pre zmenu výšky výživného, akým
spôsobom ich v nadväznosti na preukázanú zmenu pomerov vyhodnotil, čoho následkom je úvaha
odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia. Súd prvej
inštancieneustálilvýškupriemernýchmesačnýchodôvodnenýchvýdavkovmaloletých,keďženevykonal

dostatočné dokazovanie vo vzťahu k nákladom maloletých, nemohol ani uviesť, ktoré považoval za
dôvodné a ktoré prípadne uznal iba čiastočne a z akých dôvodov, a z rozhodnutia nevyplýva podiel
každého z rodičov na finančnom zabezpečení potrieb detí. Je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia
súdnehorozhodnutiamusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné

otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie
z vyššie uvedených dôvodov (bez ustálenia nákladov na odôvodnené potreby deti a na to nadväzujúce
porovnanie pomerov) nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods.
2 CSP.

21. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je možné pre nedostatočne vykonané dokazovanie
a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia preskúmať ani ustáliť, či je vecne a právne správne, a tento
nedostatok nemožno napraviť odvolacím súdom, preto napadnutý rozsudok už len z tohto dôvodu, bez
toho, aby sa zaoberal dôvodmi odvolania, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil

(vrátanezávisléhovýrokuotrováchkonania)apodľaust.§391ods.1CSPvecvrátilsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloletédeti,doplnídokazovanievovzťahuknákladommaloletých nazabezpečenieichodôvodnených

potrieb výsluchom matky, ktorej uloží povinnosť náklady maloletých aj svoje náklady riadne špecifikovať
a preukázať listinnými dôkazmi realizácie ich úhrad, tieto vyhodnotí, ustáli ich výšku, uvedie, ktoré
náklady vyčíslené a preukázané považoval za dôvodné (u maloletého A. aj v súvislosti so štúdiom na
strednej škole) vrátane ich konkretizácie, na ktoré prihliadal a ktoré neuznal (uvedie dôvody), vec posúdiaj s ohľadom na poberané prídavky na maloleté deti (ktoré služieb na krytie odôvodnených potrieb
maloletých), s ohľadom na podiel osobnej starostlivosti matky o maloletých a poskytované príspevky zo
strany otca nad rámec výživného (vrátane realizácie styku), komplexne objasní a zhodnotí schopnosti,

možnosti a majetkové pomery rodičov, doplní príjem matky aj otca za obdobie od júna 2024 doposiaľ
a v prípade manželky otca, ktorá má povinnosť podieľať sa na nákladoch na bývanie, doplní jej príjem
od roku 2024 doposiaľ. Preskúma majetkové pomery rodičov, doložením prípadne listov vlastníctva
k nehnuteľnostiam a zisťovaním vlastníctva osobných motorových vozidiel, v tejto súvislosti vyhodnotí
životnú úroveň rodičov, posúdi tiež pomer príspevkov na dieťa zo strany každého z rodičov. Doplní

dokazovanie výsluchmi účastníkov konania a tiež vo vyššie naznačenom smere (bod 17. tohto
rozhodnutia), náležite zistí skutočný stav veci v súlade s ust. § 35 CMP. Súčasne sa vysporiada s
námietkami otca, ktoré sú obsahom podaného odvolania. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného vec
posúdi s ohľadom na ustanovenia Zákona o rodine, keď podkladom pre zvýšenie výživného nemôže
byť len Metodika MS SR (percentuálna výška výživného), ale rozhodnutie musí vychádza z výsledkov
vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci. Opätovne rozhodne o návrhu matky na

zvýšenie výživného, v ktorom rozhodnutí tiež ustáli výšku zročného výživného aj vo vzťahu k plneniam
zo strany povinného. Vykoná ďalšie na vec vzťahujúce sa dokazovanie za celé posudzované obdobie
v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP (najmä ust. § 204 CSP), účastníkom konania sa umožní vyjadriť
k dôkazom (§ 182 CSP) a vo veci rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne zdôvodní v zmysle § 220 ods. 2
CSP,tzn.uvedievňomstručnýajasnývýkladotom,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakými

úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti povinného určenej
podľa hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine, vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k zvýšeniu
výšky výživného (t.j. rozsahu odôvodnených potrieb oprávneného a majetkových a finančných pomerov
na strane rodičov) a v písomnom odôvodnení rozhodnutia uvedie, z ktorých konkrétnych dôkazov

a preukázaných skutočností pri zvýšení výšky výživného vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo prípadne nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie rozhodnutia vrátane jeho právneho
posúdenia sa vzťahuje aj na časť týkajúcu sa zročného výživného (v prípade, ak bude priznané)
a v prípade umožnenia povinnému toto splácať, je potrebné odôvodniť postup podľa § 322 ods. 4 CSP.

Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť, ktorým postupom
súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom
je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

23. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v
zmysle vyššie spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne s tým, že je viazaný vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho
písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uvedie jasný výklad
o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil, ako ustálil náklady na

odôvodnené potreby plnoletého, uvedie z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri
hodnotení predmetu konania vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy.

24. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie..

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania
a vrátane náhrady trov odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).