Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Snopčoková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221201338
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6221201338.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874,
proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. G., právne zastúpený
splnomocneným zástupcom H. F. I., advokátom so sídlom B. X, XXX XX F. G., o zaplatenie 3.058,08

Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. VK-11C/31/2021 – 144
zo dňa 24. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. VK-11C/31/2021 – 144 zo dňa 24. 05. 2024 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi

sumu 3.058,08 Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.058,08 Eur od 05. 12.
2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 1,70 Eur, a to všetko v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval
o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 3.058,08 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 05.12.2019 do zaplatenia,
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,70 Eur a trov konania, keď podanú žalobu
odôvodnil tým, že na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 9T/44/2016
zo dňa 09.04.2018 bol žalovaný uznaný za vinného z ublíženia na zdraví poistenca žalobcu H. J..
Poškodenie zdravia menovaného si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti, pričom žalobca
uhradil zdravotníckym zariadeniam v tejto súvislosti náklady vo výške 3.058,08 EUR. Žalobcovi

prináleží nárok na zaplatenie uvedenej sumy v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.
z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31.12.2016, nakoľko mal právo voči tretej
osobe uplatniť nárok na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keď k poškodeniu zdravia
poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním. Žalovaného vyzval listom zo dňa 23.09.2019 na
náhradu vynaložených liečebných nákladov v určenej lehote, pričom v určenej lehote svoj dlh nesplnil
(do 04.12.2019) a počnúc od 05.12.2019 sa dostal do omeškania. Žalovaný nereagoval na mimosúdnu

výzvu zo dňa 10.12.2019 na vyriešenie sporu. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k názoru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Poukázal na to, že podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.
k. 9T/44/2016-261 zo dňa 09.04.2018 bolo preukázané, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX úmyselne ublížil
na zdraví poškodenému H. J. nar. XX.XX.XXXX, ktorý v čase škodovej udalosti bol poistencom žalobcu.
Podľa ust. § 193 CSP v predmetnom konaní súd bol viazaný závermi trestného súdu v tom zmysle, že bol

spáchaný trestný čin ako aj tým kto tento trestný čin spáchal. Možno preto konštatovať, že bol splnený
predpoklad žaloby v tom, že zavineným protiprávnym konaním žalovaného vznikla ujma na zdravípoškodeného, ktorá si u poškodeného vyžiadala poskytnutie zdravotnej starostlivosti. U poškodeného
z dôvodu fyzického útoku žalovaného došlo ku komplikácii jeho zdravotného stavu zakrvácaním
chronického subdurálneho hematómu, čo vyústilo do neurochirurgickej operácie dňa XX.XX.XXXX

s dobou trvania PN XX dní, čím došlo k zvýšeniu nákladov. Výška škody bola doložená listinou -
Vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou
osobou dňa (č.l. 8 - 9) v spojitosti s podrobným rozpisom nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú
konkretizované dokumentom - NN 001 Prípady náhrady vynaložených nákladov (č. l. 38 - 39) v celkovej
výške 3.058,08 EUR. Zo štruktúry rozpísaných nákladov jednoznačne vyplýva, že boli vynaložené na

špecializovanú ambulantnú starostlivosť v sume 32,12 EUR, spoločné vyšetrovacie liečebné zložky
351,89 EUR, lekársku službu prvej pomoci 322,67 EUR, ústavnú (lôžkovú) starostlivosť 2.339 EUR,
lekárne, výdajne, distribútori v sume 12,40 EUR. Pre účel objektívneho posúdenia príčinnej súvislosti
vykázaných úkonov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému H. J. z dôvodu ublíženia na
zdraví žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého
posudku č.XX/XXXX znalca B. F. K. z odboru: Zdravotníctvo farmácia, odvetvie: Chirurgia možno

konštatovať, že uplatnené výkony zdravotnej starostlivosti boli zahrnuté do vyčíslenia žalobcu sú
správne a jednoznačne mali spojitosť s poškodením zdravia H. J.. Boli zjavne realizované v priamej
a bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné podčiarknuť
záver znalca, že každá zmena zdravotného stavu po vzniku chronického subdurálneho hematómu
ako komplikácie po úraze hlavy sa považuje za následok ochorenia a je s ním v príčinnej súvislosti.

Konštatoval, že existuje príčinná súvislosť medzi škodou udalosťou a výškou škody v sume 3.058,08
EUR, ktorá žalobcovi vznikla uhradením nákladov zdravotníckym zariadeniam, ktoré boli vynaložené
z dôvodu poškodenému poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Keďže k poškodeniu zdravia poistenca
žalobcu došlo úmyselným (zavinením) protiprávnym konaním žalovaného žalobca má právo, aby mu
vyložené náklady boli žalovaným nahradené. Žalovaný sa nedôvodne dožadoval zníženia náhrady

škody. Občiansky zákonník neumožňuje znížiť náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním. V
predmetnej vec je nepochybné, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym
konaním žalovaného. Súd zároveň podotýka, že žalovaný nijako nepreukázal osobné a majetkové
pomery, aby návrh žalovaného mohol vecne zobrať do úvahy. Pritom moderáciu výšky škody vylučujú
preukázané skutkové okolnosti posudzovanej veci, keďže žalovaný v súvislosti s verbálnym konfliktom

s poškodeným dňa XX.XX.XXXX reagoval absolútne neprimerane. Menovaného poškodeného udrel 2-
krát päsťou po tvári, pričom sa v tom čase jednalo o osobu vyššieho veku (XX rokov) a žalovaný musel
byť uzrozumený s tým, že každý jeden útok vedený na inú osobu na oblasť hlavy (aj facka) môže mu
spôsobiť aj fatálny následok, čo napokon konštatoval aj súdny znalec. Vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania súd v odôvodnení rozhodnutia (bod 26. odôvodnenia) uviedol, že žalobca nárok na úroky z

omeškania uplatnil vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy 3.058,08 Eur, počnúc dňom nasledujúcim
po uplynutí lehoty na splnenie dlhu, t.j. od 05.12.2019. Predmetná výzva bola žalovanému doručená
dňa 17.10.2019 a lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 04.12.2019. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nar.
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ účinného od 01.02.2013,
výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením dlhu bola o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB od 18.09.2019 bola 0,00 %. Z tohto dôvodu súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.058,08 EUR od 05.12.2019 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu vrátane uplatneného príslušenstva
pozostávajúceho zo zákonného úroku z omeškania, rovnako aj v časti nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky za vynaložené poštovné 1,70 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
konštatujúc, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom

rozsahu. So závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania zo strany
žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nesúhlasí, je toho názoru, že nárok žalobcu je
premlčaný, keď podľa žalovaného je potrebné postupovať v zmysle § 21 ods. 5 zákona č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení a § 9 ods. 7 písm. c/ cit. zákona. Ak by aj žalobca pripustil výklad súdu,
ktorý uviedol, že v tomto prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka

pri zohľadnení všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, a že začiatok behu premlčacej lehoty je
určený dňom nasledujúcim odo dňa úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zmluvným
zdravotníckym zariadeniam, t.j. žalobcom uhradené zdravotníckym zariadeniam v mesiacoch XX/XXXX
– X/XXXX s tým, že žalobca nárok na náhradu škody uplatnil v adhéznom konaní, čím od uplatneniapráva po dobu trestného konania premlčacia doba neplynula (od 30.05.2016 do 19.09.2018) a žaloba
bola podaná na súd dňa 04.08.2021, bol by nárok premlčaný, keď spolu je to doba 3 roky a 8 mesiacov.
Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola neaplikácia mimoriadneho sudcovského moderačného

práva. Poukázal na to, že žalovaný počas celého konania nepopieral, a to nielen v tomto civilnom konaní,
ale aj v trestnom konaní, že poškodeného udrel, ale na druhej strane počas celého konania tvrdil, že
konallenznedbanlivosti,nechtiacspôsobiltakútoťažkúujmunazdravípoškodeného.Spoškodenýmsa
dohodol a finančne vysporiadal a aj sa ospravedlnil. Poukázal na rozhodnutie R 50/1991, podľa ktorého,
ak úmysel škodcu smeroval k ublíženiu na zdraví a len z nedbanlivosti spôsobil tiež ťažkú ujmu na

zdraví poškodeného, nie je vylúčené zníženie náhrady škody. Mimoriadne sudcovské moderačné právo
je súd povinný použiť v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka ex offo bez ohľadu na to, či ho poškodený
alebo škodca v konaní o náhradu škody navrhne. Súd nemôže úplne vylúčiť náhradu škody ani škodcovi
odpustiťpovinnosťnahradiťškodyatýmnepriznaťpoškodenémužiadnunáhradu,alemôžejuprimerane
znížiť, berúc do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zistil pri svojej činnosti. Navrhol, aby
odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuzamietneažalobcuzaviaženanáhradu

trov konania, alebo primerane zníži náhradu škody.

3. Žalobca k podanému odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedol, že s napadnutým rozsudkom v plnom
rozsahu súhlasí, tento zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Súd vyhodnotil náležito všetky otázky
sporu a vec správne posúdil po právnej stránke. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa v písomnom vyjadrení
nezaoberal ani jednou z námietok, na ktoré žalovaný v odvolaní poukázal. Jedná sa najmä o skutkové
okolnosti, o okolnosti týkajúce sa kvalifikácie náhrady, ale aj namietaných pochybností ohľadom lehôt.

5. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario
rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu podľa § 391
ods. 1 a 3 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

9. Odvolací súd preskúmaním veci a podaného odvolania dospel k názoru, že odvolanie žalovaného
je čiastočne dôvodné. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní do určitej miery
spochybnil aplikáciu ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie vo vzťahu
k vznesenej námietke premlčania žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, túto odvolaciu

námietku žalovaného nemožno považovať za dôvodnú. Aj odvolací súd je toho názoru, že v súdenej
veci súd prvej inštancie správne pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania aplikoval ustanovenie
§ 101 OZ, keď podľa názoru odvolacieho súdu premlčanie práva na úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, t.j. práva zdravotnej starostlivosti voči tretej osobe na úhradu zdravotnej starostlivosti,
posudzoval podľa ustanovenia § 101 OZ. Odvolací súd uvádza, že právo zdravotnej poisťovne voči

tretej osobe na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá poistencovi zdravotnej poisťovne
za situácie, ak k poškodeniu zdravia poistenca zdravotnej poisťovne došlo zavineným protiprávnym
konanímtretejosoby(takakovsúdenejveci,keďkpoškodeniuzdraviapoistencažalobcudošlokonaním
žalovaného - § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti) sa premlčuje
v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka (viď. aj uznesenie NS SR sp .zn.

1Cdo/205/2012). Súd prvej inštancie teda správne vo veci aplikoval ustanovenie § 101 OZ, podľa
ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Čo
sa týka ďalšej odvolacej námietky, keď žalovaný v podanom odvolaní (rovnako, ako aj v konaní pred
súdom prvej inštancie) namietal uplynutie premlčacej doby, pričom v odvolaní namietal aj uplynutietrojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie otázku
premlčania odôvodnil v bode 26. odôvodnenia rozsudku, v ktorom uviedol, že „na základe preukázaných
skutkových okolností vyplynulo, že ku škodovej udalosti, z ktorej sa nárok žalobcu odvíja, došlo dňa

XX.XX.XXXX, náklady zdravotnej starostlivosti boli žalobcom uhradené zdravotníckym zariadeniam
v mesiacoch XX/XXXX – X/XXXX. ... Žalobca právo na náhradu škody uplatnil už v adhéznom konaní,
čím od uplatnenia práva po dobu trestného konania premlčacia doba neplynula (od 30.05.2016 od
19.09.2018). Nakoľko žalobca, ako poškodený, bol v trestnom konaní odkázaný s uplatneným nárokom
na civilný proces a žalobu na súde podal dňa 04.08.2021, možno konštatovať, že žalobný návrh uplatnil

včas.“ Odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie vo
vzťahu k preskúmaniu odvolacích námietok žalovaného, nemožno ustáliť akým spôsobom súd dospel
k názoru, že žalobca žalobný nárok uplatnil včas, keď súd prvej inštancie jednoznačne sa nevysporiadal
s tým, od kedy začala plynúť premlčacia doba, v ktorom období spočívala, kedy znova začala plynúť
a aká doba uplynula odo dňa, kedy sa v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka mohlo
právo vykonať po prvý raz. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo

70/2009. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania sa vágnym spôsobom s touto námietkou premlčania vysporiadal, keď v závere bodu 26.
odôvodnenia uviedol, že „ ... možno konštatovať, že žalobný nárok uplatnil včas.“ Keďže žalovaný
v podanom odvolaní namieta nesprávnosť výpočtu doby vo vzťahu k uplatneniu nároku žalobcom na
súde a namieta premlčanie práva, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné ustáliť spôsob

výpočtu súdom prvej inštancie, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle §
389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom
rozhodnutí sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiada s otázkou od kedy začala
plynúť premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku, v ktorom období spočívala, kedy znova začala
plynúť a po akej dobe od začiatku plynutia premlčacej doby si žalobca uplatnil predmetný nárok žalobou

na súde. Súd riadne v odôvodnení uvedie na základe akých skutkových zistení, pri akom právnom
posúdení, dôjde k záveru o premlčaní, resp. nepremlčaní uplatneného nároku zo strany žalobcu žalobou
na súde.
Vo vzťahu k ďalšej vznesenej odvolacej námietke žalovaným v podanom odvolaní, keď namietal
skutočnosť, že súd prvej inštancie neuplatnil sudcovské moderačné právo, ktorého sa žalovaný

v konaní pred súdom prvej inštancie domáhal, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že Občiansky
zákonník neumožňuje súdu znížiť náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním; v predmetnej veci
je nepochybné, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním žalovaného,
s ktorým názorom žalovaný nesúhlasí namietajúc, že počas celého konania nepopieral, a to nie len
v civilnom konaní, ale i v trestnom konaní, že udrel poškodeného, ale na druhej strane počas celého

konania tvrdil, že jeho konaním len z nedbanlivosti nechtiac spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodeného,
poukazujúc na to, že s poškodeným sa dohodol a finančne vysporiadal a aj sa mu ospravedlnil. Túto
odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 193
CSP je viazaný okrem iného rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, kto ho
spáchal.SúdvcivilnomkonaníjetedaviazanýrozhodnutímOkresnéhosúduVeľkýKrtíšč.k.9T/44/2016

– 261 zo dňa 09.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2018 a z ktorého nepochybne
okrem iného vyplýva, že žalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe,
pričom poškodeným bol práve poistenec žalobcu, ktorý sa za poškodenie zdravia domáhal náhrady za
poskytnutúzdravotnústarostlivosť.Odvolacísúduvádza,ževiazanosťsúdusavzťahujenavýrok,niena
odôvodnenierozhodnutia,pričomprirozhodovaníbolsúdpovinnývychádzaťzvýrokuovine;jepotrebné

nutne vychádzať z celého výroku rozsudku súdu v trestnom konaní ako z celku a brať do úvahy jeho
právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním
páchateľa, v tomto prípade žalovaného. Z výroku rozhodnutia je nepochybné, že žalovaný inému
úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe, pričom spáchal prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona. Súd prvej

inštancie preto správne dospel k záveru, poukazujúc aj na ustanovenie § 193 CSP, že v predmetnom
konaní bol viazaný závermi trestného súdu v tom zmysle, že bol spáchaný trestný čin, ako aj tým, kto
tento trestný čin spáchal, pričom bol splnený predpoklad žaloby v tom, že zavineným protiprávnym
konanímžalovanéhovzniklaujmanazdravípoškodeného,ktorásiupoškodenéhovyžiadalaposkytnutie
zdravotnej starostlivosti, ktorej náhrady za uhradené náklady zdravotnej starostlivosti sa žalobca, ako

poisťovňa poškodeného voči žalovanému, ako tretej osobe žalobou aj domáha.
Vychádzajúc už z vyššie uvedeného, keďže odvolacie námietky žalovaného odvolací súd čiastočne
považoval za dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 391 CSP zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie bude
vo veci ďalej postupovať v zmysle vyššie uvedených pokynov odvolacieho súdu.

10.Keďžeodvolacísúdzrušilrozhodnutiesúduprvejinštancieavecmuvrátilnaďalšiekonanie,vnovom
rozhodnutí vo veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pri aplikácii § 396 ods. 3 CSP.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.