Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8224202324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na
výživné A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zast. advokátom JUDr. Ivom Babjakom, E. F.
XXX/XX, XXX XX E., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX G. F., o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné, proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 15Pc/28/2024 – 142 zo dňa 11.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o zvýšení výživného takto:

„Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 21.3.2016, č.k.
7P/3/2015-63 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.12.2016, č.k.
23CoP/16/2016-108vjehovýrokuobežnom výživnom pre oprávnenú navýživnéA.B.,nar.X.X.XXXX
tak, že z v y š u j e výživné na A. B., nar. X.X.XXXX zo strany povinnej osoby platiť výživné A. B.,
nar. XX.X.XXXX zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne od 1.9.2024 do budúcna,

ktoré je A. B., nar. XX.X.XXXX povinný poukazovať k rukám A. B., nar. X.X.XXXX, vždy do 20.dňa v
mesiaci vopred.

Dlžné výživné na A. B., nar. X.X.XXXX za obdobie od 1.9.2024 do 11.3.2025 vo výške 1.050,- eur je
A. B., nar. XX.X.XXXX p o v i n n ý uhradiť k rukám A. B., nar. X.X.XXXX v troch splátkach vo výške
350,- eur, splatných pri prvej splátke v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku, pri druhej
splátke v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku a pri tretej splátke v lehote 5 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozsudok odôvodnil tým že návrhom doručeným súdu dňa 16.08.2024 žiadala navrhovateľka, aby

súd zaviazal osobu povinnú platiť výživné (otca navrhovateľky), aby prispieval na jej výživu sumou 400 €
mesačne od 01.09.2024. Uviedla, že otec výživné neplatí tak, ako ho zaviazal súd. Navrhovateľka sa
naďalej pripravuje na povolanie, a to štúdiom na E. C. H. I.. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné (ďalej aj „otec“), s návrhom nesúhlasila, uviedla, že nemá peniaze.3. Súd uviedol, že naposledy bolo o výživnom pre navrhovateľku rozhodované rozsudkom zo dňa
21.03.2016, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca v sume 150 € mesačne počnúc

od 29.01.2015. Uviedol ďalej, že „Za závažnú zmenu pomerov (viď aj odôvodnenie nižšie), ktorá súdu
umožňuje zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške výživného považuje súd vyšší vek dieťaťa (od času
posledného rozhodovania je navrhovateľka staršia o takmer 9 rokov), nástup na strednú školu (pôvodne
to bol 5. roč. ZŠ), kde po prerušení štúdia (kvôli zdravotným problémom navrhovateľky, ktoré spornými
medzi účastníkmi neboli a vyplývajú aj z obsahu predloženej SMS medzi účastníkmi) v šk. r. 2024/2025

pokračuje v štúdiu v 3. ročníku (viď predložené potvrdenia o návšteve školy), a teda nepochybne vzrástli
výdavky na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb, a ďalej je to objektívne aj celkový rast životných
nákladov ( od roku 2016 ). „

4. Súd uviedol, že u navrhovateľky zistil navýšenie jej výdavkov spojených s uspokojovaním jej
základných potrieb, vzdelávacích potrieb a spoločenských a kultúrnych aktivít zodpovedajúcich jej

veku. Jej bežné výdavky boli vyčíslené na sumu 700 € mesačne, súd uviedol, že akceptuje výdavky
na úrovni 500 - 600 € mesačne. Výdavky navrhovateľky sú pokrývané matkou z jej príjmu a prídavku
na dieťa za pomoci manžela matky. Čiastočne mali byť pokryté aj výživným od otca. Otec si vyživovaciu
povinnosť neplnil, dlžné výživné však následne uhradil. Súd zistil, že príjem matky je na úrovni cca
611 € mesačne, príjem jej manžela 1700 € mesačne. Oproti zisteným pomerom matky v pôvodnom

konaní súd konštatoval zvýšenie príjmu, ale aj výdavkov na deti či domácnosť. Otec je zamestnaný v G.
s priemerným čistým príjmom na úrovni cca 2180 € mesačne. Tvrdená práceneschopnosť otca sa udiala
mimo obdobia, z ktoré súd posudzuje dôvodnosť podaného návrhu. Otec svoje výdavky špecifikoval
na úrovni 2600 € mesačne, otec je druhýkrát rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej J.,
narodenej XX.XX.XXXX, na ktorej výživu prispieva sumou 100 € mesačne. Otec žije sám a svoj príjem

a výdavky špecifikoval a predložil listinné dôkazy.

5. Súd uviedol, že oproti pôvodnému rozhodnutiu sa príjem otca zvýšil, u oboch rodičov došlo aj k
zvýšeniu životných nákladov. Výdavky otca sú značne vysoké, dokonca vyššie ako jeho priemerný
príjem.Akjevjehoschopnostiachtietovýdavkyuhrádzať,musímaťktomuadekvátnypríjem,respektíve

iné finančné prostriedky, z ktorých tieto výdavky uhrádza.

6. Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výške výživného pre navrhovateľku došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky ako aj na strane jej rodičov, ktorá odôvodňuje
zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného. Súd vychádzal z toho, že dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov a aj zo skutočnosti, že výdavky dieťaťa majú byť primerané a majú byť
pomerné aj k príjmom rodičov. Súd prihliadol na to, že otec má vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke
ako aj na vyživovaciu povinnosť matky. V konaní nebolo preukázané, že otec nad určenú vyživovaciu
povinnosť súdom prispieva navrhovateľke na výživu. Od roku 2016, kedy bolo naposledy o výživnom
rozhodované, došlo objektívne k rastu životných nákladov. Súd preto zvýšil výživné na sumu 300 €

mesačne, ktorá suma je v zárobkových možnostiach a schopnostiach otca a pokryje výdavky
navrhovateľky spojené so štúdiom a jej potrebami. Súd poukázal aj na metodiku určovania výživného
takzvané tabuľkové výživné, kedy výživné v tomto prípade by malo byť určované ako 18 % z príjmu
povinného rodiča. Súd odôvodnil výšku dlžného výživného a uložil otcovi zaplatiť dlžné výživné v troch
splátkach, ktorých splatnosť určil. Poukázal na to, že výživné pre dieťa je prednostnou pohľadávkou

a má prednosť pred inými výdavkami jeho rodičov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Podľa obsahu odvolania
otec nenamieta výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Odvolanie odôvodnil tým, že sudkyňa

rozhodovala na základe emócií, ignorovala predložené dôkazy, na pojednávaní sa mu vyhrážala
poriadkovou pokutou, pretože mal vlastný názor, a na druhom pojednávaní rozhodla za 5 minút.
Od navrhovateľky nevidel nič, len zdrap papiera, čo všetko musí platiť, žiadny výpis k tomu. Sudca
aj advokát navrhovateľky videli len to, koľko otec zarába, preto sa rozhodol ukončiť pracovný pomer. Súd
bol nespravodlivý a zaujatý. Momentálne je bez práce a dobrovoľne nezamestnaný. Vrchol všetkého je,

že navrhovateľke stúpli náklady na život, ale jemu nie.

8. Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, vrátane

odôvodnenia rozhodnutia.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní bolo zistené, že existujú dôvody na zvýšenie výživného
- od posledného rozhodnutia uplynula doba cca 8 rokov, potreby navrhovateľky sa zvýšili, rovnako
vzrástol aj príjem otca. V konaní bolo zistené, že príjem otca bol v čase rozhodovania súdu vo výške cca

2200 € mesačne, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na ktorú platí 100 € mesačne. Príjem otca a
jeho povinnosti mu umožňujú bez ohrozenia jeho životnej úrovne zaplatiť výživné, ktoré určil súd prvej
inštancie. Výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a nie je možné akceptovať,
že otec bude za odôvodnený výdavok považovať sumu 1000 eur mesačne ako splátku úveru a nebude
ochotný prispievať primerane na zvýšené potreby svojej dcéry.

11. Zo spisu nevyplýva, že sudkyňa sa vyhrážala otcovi poriadkovou pokutou, pričom upozornenie na
možnosťuloženiaporiadkovejpokutyniejevyhrážkou.Vkonanínebolopreukázanéaotectoaninijakým
spôsobom neodôvodnil, že sudkyňa je zaujatá a súd bol nespravodlivý.

12. Aj keď otec ukončil pracovný pomer, v konaní bolo preukázané, že otec môže pracovať a je schopný

dosahovať príjem 2200 € mesačne. Odvolací súd poukazuje na to, že výživné povinného rodiča môže
byť určené aj podľa jeho možností (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zákona o rodine). Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Uvedené ustanovenia

Zákona o rodine umožňujú súdu pri určovaní výživného vychádzať nie z reálneho príjmu osoby povinnej
vyživovacou povinnosťou, ale z príjmu, aký by táto osoba mohla dosahovať (tzv. potenciálny príjem). Ak
sa teda otec rozhodol dobrovoľne ukončiť svoj pracovný pomer, je potrebné vychádzať z toho, že otec
sa svojím rozhodnutím zbavil príjmu, ktorý mohol dosahovať, a z tohto príjmu mu určiť výživné. V tomto
prípade teda možno stále vychádzať z toho, že otec má príjem vo výške cca 2200 eur mesačne.

13.Zospisuvyplýva,žeotecmázasebouoperáciuchrbtice,tátoskutočnosťvšakbezďalšiehonesvedčí
o jeho neschopnosti pracovať. Sám otec na pojednávaní neuvádzal, že nie je schopný pracovať, ale
uvádzal, že nevie dokedy bude môcť pracovať. V čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu teda
možno vychádzať z toho, že otec schopný práce je, pretože nebol tvrdený ani preukázaný opak.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom
podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP.

Ustanovenie§52CMPjevšeobecnýmpravidlomrozhodovaniaotrováchkonaniavkonaniachvedených
podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 – 55), možno sa od
tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného
pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).