Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-29C/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221208238
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7221208238.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobkyne: A. B., C. B.,

nar. X.X.XXXX, D. E. XXXX/XX, XXX XX F. – právne zast. JUDr. Peter Arendacký, advokát, advokátska
kancelária, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: G. B., nar. XX.X.XXXX, H.. I. XX,
XXX XX F., právne zast. JUDr. Jozef Göbl, advokát, Pytliacka 15, 040 11 Košice, o neplatnosť závetu
a neexistenciu dôvodov vydedenia,

r o z h o d o l :

I.Určuje,žezávetspísanýporučiteľomJ.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.L.D.X,M.F.dňa19.11.1999
do notárskej zápisnice č. N 247/99, Nz 226/99, na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, so sídlom
v Košiciach, Rastislavova č. 5, je neplatný v časti, týkajúcej sa žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,

v rozsahu jednej polovice jej dedičského podielu zo zákona .

II. Dôvody vydedenia žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, otcom J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým
dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení, ktorá je obsahom notárskej zápisnice č. N 247/99, Nz
226/99, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 5,
dňa 19.11.1999, nie sú dané.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd
prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2021 domáhala, aby súd určil, že : I. závet spísaný
poručiteľom J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. D. X, M. F. dňa XX.XX.XXXX do notárskej zápisnice
č. N 247/99, Nz 226/99, na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, so sídlom v Košiciach, Rastislavova
č. 5 je neplatný v časti týkajúcej sa žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu 1-ice jej dedičského
podielu zo zákona,
II. dôvody vydedenia žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX otcom J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým

dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení, ktorá je obsahom notárskej zápisnice č. N 247/99, Nz
226/99 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, so sídlo, v Košiciach, Rastislavova č. 5, dňa
XX.XX.XXXX nie sú dané.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodila tým, že strany sporu sú nevlastnými súrodencami a ich spoločným otcom
je zomr. J. B., ktorý zanechal závet a listinu o vydedení napísané dňa XX.XX.XXXX formou notárskej

zápisnice notárom B. B. N., pričom dedičom všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku sa stal
žalovaný a poručiteľ žalobkyňu v celom rozsahu vydedil. Na prejednaní dedičstva bola upovedomená,
že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení napísané dňa XX.XX.XXXX, formou notárskej zápisnice
notárom B. B. N., vedený pod sp. zn. N 247/99, Nz 226/99. Okresný súd Košice II, prostredníctvompoverenej súdnej komisárky B. A. M., uznesením zo dňa 01.10.2020 č.k. 16D/109/2020-31 odkázal
žalobkyňu aby v lehote 35 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia podala na Okresný súd
Košice II žalobu voči žalovanému o určenie, že závet a listina o vydedení poručiteľa J. B., C. B., nar.

XX.XX.XXXX, naposledy bytom F., K. XXX/X, napísané dňa XX.XX.XXXX sú neplatné, resp. neexistujú
dôvody vydedenia. Toto uznesenie v rámci odvolacieho konania bolo potvrdené uznesením Okresného
súdu Košice II zo dňa 25.08.2021 č.k. 16D/109/2020-45, ktoré žalobkyni bolo doručené dňa 22.09.2021.

3. Poukázala na to, že je priamym potomkom poručiteľa a v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho
zákonníka neopomenuteľným dedičom. Listina o vydedení obsahuje dva taxatívne dôvody vydedenia
uvedené v § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. Tvrdenia poručiteľa nezodpovedajú
skutočnosti a ide o účelové konanie, ktoré je len pokračovaním jeho správania sa k osobe žalobkyne v
podstate už od jej narodenia. Nikdy otcovi nepovedala, že ho nechce vidieť a nikdy ho ani neodmietla
pustiť do bytu, ktorý jej mal údajne na 20. narodeniny odovzdať do užívania a vybaviť potrebné formality.

V čase dovŕšenia 20 roku života t.j. v roku 1991 som bývala na N. L. D. XXX/XX M. F.. Do bytu som
sa nasťahovala v marci 1989. Otec (poručiteľ) sa z bytu odsťahoval v auguste 1990 po tom ako
mu bol pridelený služobný byt. Otec (poručiteľ) rok a dva mesiace po jej narodení opustil spoločnú
domácnosť a odsťahoval sa k svojej družke vdove O. P., bytom H.. I. D. XX, s ktorou mal aj jedno

dieťa G. P., nar. XX.XX.XXXX (žalovaný), ktorý neskôr prijal priezvisko poručiteľa. Otec (poručiteľ) platil
výživné vo výške 350,- Kčs mesačne a okrem toho nejavil o žalobkyňu záujem a to napriek tomu, že na
základe rozsudku Mestského súdu v Košiciach č.k. 19 Nc 327/74-8 zo dňa 25.01.1974 bol oprávnený
sa s ňou stretávať každú prvú sobotu a tretiu nedeľu v mesiaci, dopoludnia od 09:00 hod. do 12:00
hod. Pritom býval neďaleko od bytu, kde som bývala s mamou. Okrem platenia výživného neposlal

žiadny darček alebo pozdrav ani inak nejavil o žalobkyňu záujem. Nezáujem poručiteľa konštatoval aj
Mestský súd v Košiciach č. k. P 345/85-12 zo dňa 29.10.1985 keď v odôvodnení v rozsudku uviedol,
že „ otec okrem výživného nejaví o dieťa žiaden záujem“. Keď mala 17 rokov sa rozhodla, že sa pokúsi
nadviazať kontakt s otcom. Pri jednom našom náhodnom stretnutí ho oslovila a po krátkom rozhovore
povedal, že on býva blízko, na N. L. D. XX a keď bude chcieť môže ho prísť kedykoľvek navštíviť.

Potom bola u neho asi tri krát na návšteve, kde sa rozprávali o bežných veciach ako škola a podobne.
V rámci rozhovorom mu povedala, že mama je na ňu prísna a nechce brať zreteľ na to, že je už v
podstate dospelá. Otec vtedy povedal, že ak bude mať 18 rokov môže sa k nemu nasťahovať. Stalo
sa tak v marci roku 1989. Počas spoločného bývania s otcom nebol medzi nimi vytvorený nejaký bližší
príbuzenský vzťah ako je to medzi rodičom a dieťaťom. Bral ju ako spolubývajúcu osobu, ktorá mala

na starosti domácnosť. Voľný čas cez víkendy trávil na chate na Ružine, kde ju pozval iba raz. Vopred
ju neinformoval ani o tom, že zamestnávateľ mu chce prideliť väčší služobný byt a nenavrhol jej, aby
som sa s ním presťahovala do nového bytu. Po tom ako sa odsťahoval na K. L. D. X mu na jeho
požiadanie pomohla s vybaľovaním vecí a od toho momentu prestal o ňu javiť akýkoľvek záujem. Bola
to žalobkyňa, ktorá z času načas zatelefonovala otcovi, aby zistila, ako sa má. Ani raz ju nepozval

na chatu na Ružine, ani sa jej nesťažoval, že by bol chorý, nežiadal o nejakú pomoc ani neprejavil
záujem, aby sa mu častejšie ozývala. Z jeho správania bolo zrejmé, že nemá záujem sa s ňou stýkať a
udržiavať bežné príbuzenské vzťahy. To, že poručiteľ mal záujem o udržiavanie príbuzenských vzťahov
iba so synom G. svedčí aj to, že v roku 1994 požiadal o skončenie vedľajšej činnosti, ktorú vykonával
na Správe a údržbe bytov, obecný podnik Košice od roku 1980 s tým, aby túto činnosť od 01.04.1994

vykonával jeho syn G., t.j. žalovaný.

4. Žalobkyňa predložila alebo označila dôkazy a použila tieto prostriedky procesného útoku: notárska

zápisnica č. N 247/99, Nz 226/99, potvrdenie z REGO, rozhodnutie o pridelení domovníckeho bytu,
rozsudok Mestského súdu v Košiciach sp.zn. 19Nc 327/74-8 zo dňa 25.1.1974, č. P 345/85 zo dňa
29.10.1985, uznesenie OS KE II sp.zn. 16D/109/2020 zo dňa 25.8.2021, zápisnica o pojednávaní
sp.zn. 16D/109/2020, Dnot 60/2020, doklad pod názvom Rozviazanie vedľajšej pracovnej činnosti,
dohoda o rozviazaní vedľajšej činnosti, vyjadrenie doručené súdu dňa 2.12.2021, vyjadrenie zo dňa

6.2.2022, navrhla vypočuť svedkyňu M. N., predložila zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa
10.4.1997, výpis z Listu vlastníctva č. XXXXX, vyjadrenie zo dňa 5.5.2024, predložila prehlásenie B.
P., zápis o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 5.12.1990, rozhodnutie o schválení dohody o výmene
bytu, rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo 98/2018, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/32/2014, vyjadrenie zodňa 25.8.2024, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/2/2021, predložila osobný dotazník
J. B., zhodnotenie dokazovania zo dňa 11.10.2024, stanovisko zo dňa 17.10.2024.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba je podaná po lehote stanovenej súdnym
komisárom v dedičskej veci sp. zn. 16D/109/2020, Dnot 60/2020 a preto platí, že ak žaloba nebola
podaná v lehote, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobkyne. Ďalej poukázal
na to, že závet al listina o vydedení sú spísané vo forme notárskej zápisnice, ktorá je v zmysle ust. § 205
C.s.p. verejnou listinou, dôvody vydedenia boli dané a dôkazné bremeno je na žalovanej. Poručiteľ bol

sklamaný správaním žalobkyne, nezaujímala sa o neho, nenavštevovala ho, nepustila ho k sebe domov
a jej nezáujem bol dlhodobý, trval 30 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalovaný predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: navrhol výsluch
sporových strán, priloženie dedičského spisu, - výsluch svedkyne Q. K. a notára JUDr. Jozefa Pavlíka,

poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 7ECdo 241/2013, vyjadrenie zo dňa 25.3.2022, navrhol výsluch
svedkyne Q. K., vyjadrenie zo dňa 14.10.2024.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov M. N. a Q. K., oboznámením s obsahom
nižšie uvedených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise , pri rozhodovaní vzal do úvahy len

skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vykonal vyššie uvedené dôkazy a pri rozhodovaní z nich vychádzal a zistil tento skutkový stav:

8. Podľa § 137 písm. d) c.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Žaloba podaná žalobkyňou dňa 19.10.2021 je tzv. určovacou žalobou, preto sa súd v prvom rade
zaoberal skutočnosťou, či určenie neplatnosti právneho úkonu ( závetu) a určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané ,vyplýva z osobitného predpisu. Neplatnosť právnych úkonov právna teória považuje
za určenie právnej skutočnosti, pričom určenie tejto právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného
predpisu, aby takáto žaloba bola prípustná.

10. Civilný sporový poriadok počnúc dňom 1.7.2016 rozlišuje medzi určením, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu ako je to v § 137 písm. c/ a určením právnej skutočnosti, ako je to v § 137 písm.
d/ ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 194 ods. 1 c.m.p. ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

12. Žaloba o určenie neplatnosti závetu a neexistenciu dôvodov uvedených v listine o vydedení bola
podaná na súde dňa 19.10.2021, t.j. v lehote ustanovenej v uznesení Okresného súdu Košice II,
prostredníctvom notára JUDr. Márie Vasilovej ako súdneho komisára, sp.zn. 16D/109/2020-31, Dnot

60/2020 zo dňa 1.10.2020 . Určenie neplatnosti závetu a neexistencie dôvodov uvedených v listine
o vydedení listiny sú určením právnej skutočnosti, pričom takáto žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonujeprípustná,aktovyplývazosobitnéhopredpisu.Vdanomprípadeosobitnýmpredpisomjecivilný
mimosporový poriadok, § 194 ods. 1. Určenie spornej skutočnosti neplatnosti závetu a neexistencie
dôvodov uvedených v listine o vydedení listiny vyplýva priamo z § 194 ods. 1 c.m.p. a takáto žaloba

je teda procesne prípustná. Žalobkyňa v zmysle § 473 ods. 1 občianskeho zákonníka by bola dedičkou
poručiteľa, t. j. nadobudla by zákonný podiel na majetku poručiteľa v prípade, že by neexistovala listina
o jej vydedení, resp. táto listina by bola neplatná.13. Podľa § 460 občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

14. Podľa § 461 ods. 1 občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto

dôvodov.

15. Podľa § 469a ods. 1 občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d)
trvalo vedie neusporiadaný život.

16. Podľa § 469a ods. 2 občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 .

17. Podľa § 469a ods. 3 občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

18. Podľa § 473 ods. 1 občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

19. Podľa § 476 ods. 1 občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

20. Podľa § 476 ods. 2 občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

21. Podľa § 476f občianskeho zákonníka závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke

nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo
predčitatelia.

22. Podľa § 477 občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely

alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.

23. Podľa § 479 občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského

podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

24. Podľa § 3 občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že J. B., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX,

čo vyplýva z oznámenia o úmrtí. J. B. bol otcom žalobkyne a žalovaného a dňa XX.XX.XXXX na
Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka, so sídlom v Košiciach, na Rastislavovej č. 5 spísal notársku
zápisnicu pod č. R. XXX/XX, R. XXX/XX spísal závet a listinu o vydedení formou notárskej zápisnice a za
svojho dediča ustanovil syna G. B., ktorý po ňom zdedí všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok v celosti
a v celosti vydedil svoju dcéru A. B. t.j. žalobkyňu a jej potomkov, pretože v rozpore s dobrými mravmi

sa nesprávala k nemu tak, ako sa má správať potomok. Za obdobie od roku 1990 sa nezaujímala ani
nezaujíma o neho ako otca, nepomohla ani nepomáha mu v chorobe a starobe. Prehlásila, že ho nechce
vidieť a nepustila ho ani do bytu, ktorý jej na jej 20. narodeniny odovzdal do užívania a vybavil potrebnéformality. I. G. mu nezištne pomáha, opatruje sa a preto sa mu odvďačuje tak, že mu zanecháva celý
svoj majetok.

26. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 16D/109/2020-31, Dnot 60/2020 zo dňa 1.10.2020 odkázal
dedičku A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, aby v lehote 35 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala
na Okresný súd Košice II žalobu proti G. B., nar. XX.X.XXXX o určenie, že závet a listina o vydedení
poručiteľa J. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom F. – S., K. XXX/X, napísané
dňa XX.XX.XXXX, sú neplatné resp. neexistujú dôvody jej vydedenia.

27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že J. B., nar. XX.X.XXXX zomr. dňa XX.X.XXXX bol otcom
žalobkyne a žalovaného a dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade B. B. N. spísal závet a listinu
o vydedení formou notárskej zápisnice pod č. N 247/99, Nz 226/99.

28. Žalovaný závet a listinu o vydedení uznal za platné v plnom rozsahu, žalobkyňa platnosť závetu

a listiny o vydedení namietala, preto súd skúmal, či závet a listina o vydedení sú platné, t.j. obsahujú
zákonné náležitosti a dôvody, ktoré zákon pre takéto právne úkony stanovuje.

29. Žalovaný v prvom rade namietal, že žaloba je podaná po lehote stanovenej súdnym komisárom
v dedičskej veci sp.zn. 16D 109/2020, Dnot 60/2020 a teda mal za to, že platí, že ak žaloba nebola

podaná v lehote spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu, teda pani A. B..

30. K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice II sp.zn.
16D/109/2020-31, Dnot 60/2020 zo dňa 1.10.2020 notárka B. A. M. ako súdna komisárka odkázala
dedičku A. B., aby v lehote 35 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresný súd Košice II

žalobu proti G. B. o určenie, že závet a listina o vydedení poručiteľa J. B. sú neplatné, resp. neexistujú
dôvody vydedenia. Ako vyplynulo zo spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 16D/109/2020 žalobkyňa
predmetnéuznesenieprevzaladňa12.10.2020atýmistýmdňomajžalovaný,pričomprotipredmetnému
uzneseniu podala odvolanie, ktoré bolo na notársky úrad doručené dňa 26.10.2020. Odvolanie bolo
podané v lehote. Okresný súd Košice II uznesením sp.zn. 16D/109/2020 zo dňa 25.8.2021 potvrdil

uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 16D/109/2020-31, Dnot 60/2020 a predmetné uznesenie bolo
žalobkyni doručené dňa 23.9.2021 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 7.9.2021, o čom svedčí
doručenka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2021. Žalobkyňa podala žalobu na Okresný
súd Košice II elektronicky dňa 19.10.2021 čo vyplýva z potvrdenia o odoslaní podania, žaloba teda bola
podaná v lehote 35 dní od právoplatnosti uznesenia č.k. 16D/109/2020-31, Dnot 60/2020, teda bola

podaná včas a námietka oneskorenej podanej žaloby vznesená žalovaným je nedôvodná.

31. Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého v § 469a občianskeho zákonníka
taxatívne uvedeného dôvodu. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek

pre platnosť právnych úkonov existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ust.
§ 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do 4 skupín. Pre všetky
dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody
vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení a to konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na
niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu pri posudzovaní platnosti právneho úkonu.

Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme a pasivite potomka o poručiteľa, môžu
spočívať aj v správaní, ktorým síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom
náležitému správaniu potomka k rodičovi v rozpore s dobrými mravmi. Z formulácie dôvodov vydedenia
uvedených v písmenách a) a b) vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych

skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a jeho potomka. K platnému vydedeniu môže dôjsť len
za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a OZ. Vždy pôjde predovšetkým o otázku skutkovú
a o posúdenie okolností konkrétneho prípadu. Ak bol dôvod vydedenia časovo i vecne konkretizovaný,
vydedený potomok v prípadnom spore musí vyvracať dôvodnosť tohto vydedenia.

32. Posúdenie dôvodnosti vydedenia, ak pôjde o dôvod podľa písmena b), že vydedený trvale neprejavil
o poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, vyžaduje náročnejší postup aj
s prihliadnutím na to, či je správanie dediča v rozpore s dobrými mravmi, ktoré sa v spoločnosti
ustálili. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich zobčianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými

mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu
(nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej, viď R 111/1998), s
prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo
alebo povinnosť vykonáva. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú
užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon

subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú
zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný
všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od
prípadu k prípadu sudcovi.

33. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem

potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napríklad, že vzájomný vzťah medzi
dcérou a jej otcom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že otec sa o dcéru nezaujímal
od jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah od detstva, skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah
rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dcére). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci
a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil

poručiteľovi prejavovať o neho záujem (napríklad NS ČR sp. zn. 21Cdo 2821/2006, 21Cdo 705/2013,
21Cdo 48/2000).

34. Ak sa premietnu tieto všeobecné právne úvahy na daný prípad, je nesporné, že z hľadiska
etického a morálneho hodnotenia správania sa poručiteľa ku žalobkyni ako svojej vlastnej dcére toto

nezodpovedalo všeobecne uznávaným pravidlám pre štandardný rodinnoprávny vzťah otca a dcéry, čo
je nesporné hlavne v období jej maloletosti.

35. Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach sp.zn. 19Nc 327/74 zo dňa 25.1.1974 bola žalobkyňa ako

v tom čase maloletá zverená do výchovy a opatery svojej matky B. B. a otec dieťaťa J. B. bol povinný
prispievať na výživu sumou 350,-Kčs mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou A. B. tak, že
otec J. B. je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každú prvú sobotu a tretiu nedeľu v mesiaci dopoludnia
od 9.00 hod. do 12.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4. marca 1974.

36. Rozsudkom Mestského súdu v Košiciach č.k. P 345/85-12 zo dňa 29.10.1985 súd zvýšil výživné na
v tom čase maloletú A. B. t.j. žalobkyňu zo sumy 350,-Kčs na sumu 550,-Kčs s tým, že v odôvodnením
uviedol, že otec (J. B. poručiteľ) okrem výživného nejaví o dieťa žiaden záujem.

37. Poručiteľ uplatňovanie svojich rodičovských práv obmedzil iba na zabezpečenie výživy dcéry
platením výživného, či vyplýva z vyššie uvedeného konštatovania súdu v Rozsudku Mestského súdu
v Košiciach č.k. P 345/85-12 zo dňa 29.10.1985. Je fakt, že bola to práve žalobkyňa, ktorá sa snažila
nadviazať s poručiteľom, svojím otcom, kontakt, vo forme, ako to podrobne popísala v zdôvodnení
žaloby a na ktoré súd odkazuje. Zo správania poručiteľa usúdila, že nemá záujem sa s ňou stýkať a

udržiavať bežné príbuzenské vzťahy a to najmä po období, keď sa odsťahoval z bytu, v ktorom dovtedy
býval.Následná pasivitažalobkynevšakbolavyvolanásamotnýmporučiteľom,ktorýsaoňunezaujímal
od jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah. Rovnako záujem o ňu prejavoval iba sporadicky. Sám tak
vyvolal stav, ktorý potomkovi bránil poručiteľovi prejavovať o neho záujem.

38. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem
potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Ide o stav keď vzájomný vzťah medzi
dieťaťom a rodičom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že rodič sa o dieťa
nezaujímal od narodenia, nebudoval si k nemu vzťah od detstva. To, že medzi žalobkyňou a poručiteľom
nebol vytvorený vzťah rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dieťaťu. V tejto súvislosti súd poukazuje

napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 32/2014 zo dňa 27.05.2014“ ... „Ak
neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa je vyvolané samotným poručiteľom, nie je naplnený
zákonný dôvod vydedenia“ a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/2/2021 zo dňa
11.03.2021“„Ak rodič v detstve nerozvíjal citovú väzbu medzi ním a dieťaťom, nemôže dieťa vydediť s odkazom na
to, že o neho v dospelosti neprejavuje záujem.“

39. Skutočnosť, že poručiteľ nejavil o žalobkyňu záujem a nestaral sa o rodinu potvrdila aj svedkyňa M.
N. . Svedkyňa Q. K. (krstná dcéra poručiteľa) uviedla, že o správaní sa poručiteľa voči dcére (žalobkyni)
ako otca, či sa kontaktoval so žalobkyňou, či ju brával na prázdniny, na dovolenky, kupoval jej darčeka
a pod. nemá vedomosti.

40. Správanie poručiteľa voči žalobkyni, ako ho popísala v žalobe potvrdila svedkyňa M. N. a B. P. v
písomne podanom prehlásení. Skutočnosť, že poručiteľ využíval blízke osoby na výkon domácich prác
a nákupy vyplýva aj z výpovedi žalovaného a svedkyne K..

41. Z dokladov založených v spise vyplýva, že v období od marca 1989 do konca augusta 1990
žalobkyňa žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Toto spolužitie bolo ukončené správaním

poručiteľa, ktorý sa odsťahoval do väčšieho bytu.

42. V listine o vydedení poručiteľ uvádza,, že žalobkyňa mu nepomáhala a nepomáha mu ani v jeho
chorobe a starobe. Ide o jeden z dôvodov vydedenia pričom okrem neposkytnutia pomoci poručiteľovi
v uvedených prípadoch je potrebné aby takéto správanie potomka (žalobkyne) bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Tieto predpoklady sa musia posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho
prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne
možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože
bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby nemohol zabezpečiť sám. Súčasne musí ísť o
situáciu , keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, a keď poručiteľ potomkom ponúkanú

pomoc bezdôvodne neodmietne.

43. Žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti starala som sa o celú domácnosť.
Keď sa poručiteľ sťahoval do nového bytu, tak mu pomáhala so sťahovaním. Po presťahovaní ju už
poručiteľ nekontaktoval, nezaujímal sa o to čo robí a pokračoval vo svojom správaní ako v čase od

jej narodenia až do doby, čo sa k nemu nasťahovala. Rovnako o potrebe, že poručiteľ potrebuje s
niečím pomôcť a aby bola pri tom súčinná nebola poručiteľom požiadaná a rovnako žalovaný a ani
svedkyňa K. žalobkyňu o takej potrebe neinformovali, čo potvrdili vo svojich výpovediach. Ani poručiteľ
vo vydeďovacej listine neuvádza, že by žalobkyňu o nejakú pomoc žiadal a z akého dôvodu a prečo
jeho žiadosti nevyhovela.

44. Súd poukazuje aj na to, že poručiteľ v čase spísania závetu a vydeďovacej listiny mal 56 rokov to
znamená, že išlo o osobu v strednom veku, v produktívnom veku a nešlo tak o osobu v dôchodkovom
veku alebo ináč zdravotne postihnutú, ktorá by si nemohla svoje potreby zabezpečovať sama alebo
s veľkými ťažkosťami. V listine o vydedení nie je uvedené, akým ochorením trpel poručiteľ, ktoré by

mu bránilo v zabezpečovaní životných potrieb, že tieto potreby nemá zabezpečené iným spôsobom a o
pomoc požiadal žalobkyňu, ktorá mu ju odmietla poskytnúť. Práve naopak v listine je uvedené, že syn
G. mu nezištne pomáha a opatruje ho, čiže o jeho prípadnú opateru bolo postarané.

45. Podľa vyjadrenia žalovaného, ako aj svedkyne K. poručiteľ mal iba bežné choroby ako chrípka,

prechladnutie teda také, ktoré si vyžadovali iba bežnú práceneschopnosť. Žalovaný uviedol, že
starostlivosť o otca spočívala v základných veciach, prísť ho pozrieť, nakúpiť, umyť okná na Veľkú Noc
a Vianoce, povysávať a pod. Z uvedeného je zrejmé, že poručiteľ netrpel takou chorobou, ktorá by mu
bránila v zabezpečovaní si základných životných potrieb. Svedkyňa M. N. potvrdila, že žalobkyňa sa
postarala v starobe o svoju matku aj otčima pokiaľ mala vedomosť, že potrebujú jej pomoc. Uvedená

svedkyňa uviedla, že poručiteľ ku žalobkyni nemal vzťah, hoci sa s ním chcela stretávať, o čo on nejavil
záujem. V týchto okolnostiach tak potvrdila tvrdenie žalobkyne o tom, aký mal poručiteľ, jej otec k nej
vzťah a ako sa k nej správal.

46. Taktiež v listine o záveti a vydedení je uvedené, že „Dcéra prehlásila, že ma nechce vidieť a nepustila

maanidobytu,ktorýsomjanajej20.narodeninyodovzdaldoužívaniaavybavilsompotrebnéformality.“
V listine sa neuvádza kedy žalobkyňa prehlásila, že poručiteľa nechce vidieť, čo bolo dôvodom tohto jej
vyhlásenia a pred kým toto prehlásenie urobila. Uvedenie týchto skutočností a ich následné preukázanie
v konaní má zásadný význam na preukázanie, že sa tak stalo, kto a koľko ľudí bolo prítomných pri tomtojej údajnom výroku a že išlo o reakciu, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi. V konaní nebolo
preukázané nielen, že čo bolo dôvodom tohto jej vyjadrenia, pred kým ho urobila, ale ani to, že by sa
takéhoto konania dopustila. Vyššie uvedené platí aj pre tvrdenie, že nepustila poručiteľa do bytu, ktorý jej

mal odovzdať na 20 narodeniny do užívania a vybavil všetky s tým spojené formality. V decembri 1990
keď žalobkyňa podpisovala dohodu o prevzatí bytu s Okresným podnikom bytového hospodárstva v
Košiciach mala 19 rokov a byt jej odovzdávala organizácia, s ktorou podpisovala dohodu a nie poručiteľ.

47. Pretoženebolnaplnenýzákonnýdôvodnavydedeniežalobkynevzmysleust.§469aods.1 písm.a)
a písm. b) občianskeho zákonníka , žaloba bola podaná dôvodne, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu
a určil, že dôvody vydedenia nie sú dané. Keďže nedošlo k platnému vydedeniu žalobkyne, žalobkyňa
je v zmysle ust. § 479 občianskeho zákonníka ako dcéra poručiteľa J. B. neopomenuteľnou dedičkou
a z dedičstva po poručiteľovi musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica jej dedičského podielu
zo zákona.

48. Na základe vyššie uvedeného súd teda určil aj neplatnosť závetu poručiteľa vo vzťahu k žalobkyni.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania

a to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

50. Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 c.s.p., pretože na rozhodnutie o trovách konania
podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu

celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci
ani v okolnostiach na strane strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania( ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejveci
sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka
tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku ,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.