Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17C/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203766
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225203766.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B.,
zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F,
Bratislava,protižalovanému:D.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.B.XXX/XX,F.E.,onávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

I Súd u k l a d á žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného
na pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXX/X, a na priľahlé pozemky - parcely
registra „C“ parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX pre
katastrálne územie C., obec B., okres F. E..

II Súd u k l a d á žalovanému, aby sa bez súhlasu nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania alebo
iného konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre
riadnu účasť žalovaného na týchto konaniach a úkonoch.

III Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 19.12.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v
znení a s obsahom podľa výrokov I II tohto uznesenia.

2. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, ktorí spoločne bývali v nehnuteľnosti
špecifikovanej vo výroku I uznesenia. Výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalobkyňa.
Žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti býva len z dôvodu dobrej vôle žalobkyne,
ktorá pomohla žalovanému v jeho chorobe, pričom žalovaný žiadnym vlastníckym ani iným právom k
nehnuteľnosti nedisponuje. Dôvodom podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
zo strany žalobkyne je najmä verbálna a fyzická agresia, ktorej sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťa.

Strany sa zoznámili približne pred 8 rokmi, pričom postupne nadväzovali partnerský vzťah. Správanie
žalovaného bolo už od počiatku vzťahu strán nie úplne bežné, kedy žalovaný žalobkyňu
neprimerane kontroloval, napr. ak nebola s ním, opakovane jej volal a písal až kým telefón nezdvihla,
prípadne mu musela poslať fotku kde sa nachádza, alebo aj podať vysvetlenie. Správanie žalovaného
sa postupom času zhoršovalo a prerastalo až do spomenutého fyzického násilia. Žalovaný dostával
záchvaty hnevu, počas ktorých sa neostýchal žalobkyňu vyfackať, prípadne ju sácať. Fyzické násilie

sa stupňovalo, až začalo dochádzať k situáciám, kedy mala žalobkyňa v dôsledku útokov
žalovaného monokle alebo otras mozgu. V súvislosti s konaním žalovaného je možné predpokladať, žetoto bolo v určitej miere ovplyvnené aj omamnými látkami, ktoré žalovaný podľa vedomosti žalobkyne
užíval. V niektorých prípadoch boli drogy aj dôvodom hádok medzi stranami, kedy napr. v jednom
prípade žalovaný žalobkyňu udieral päsťami preto, lebo sa jej nepáčilo, že si žalovaný plánoval ísť kúpiť

drogy. Keď sa žalovaný následne vrátil domov, žalobkyňu vyhodil na ulicu a zobral jej telefón.
Príkladom prístupu žalovaného k žalobkyni je tiež situácia, kedy žalobkyni zomrela sestra a
následne vážne ochorel otec, o ktorého sa osobne starala. Ak žalobkyňa požiadala žalovaného o pomoc
s jej otcom, nakoľko bola v 4. mesiaci tehotenstva, žalovaný začal len vykrikovať, že jej otec
smrdí a mohol by už konečne skapať. Žiadnej pomoci sa žalobkyňa nedočkala.

V nasledujúcom období tohto roku dostal žalovaný porážku a keď ho prepustili z nemocnice,
žalovaný spoločne s jeho mamou žalobkyňu prosili, aby mohol žalovaný ostať žiť so žalobkyňou. V
dôsledky prosieb a zhoršeného zdravotného stavu žalovaného mu to žalobkyňa umožnila. Po tom ako
sa zdravotný stav žalovaného približne po dvoch mesiacoch rečovo aj pohybovo zlepšil, žalovaný začal
opätovne užívať omamné a psychotropné látky, prestal spávať, bol agresívny a na žalobkyňu, v tom
čase v už vyššom štádiu tehotenstva, opakovane fyzicky útočil. Žalovaný v zápale hnevu žalobkyňu

udieralpäsťami,kopaldonej,trhaljejvlasyapodobne.Okremuvedenéhožalovanýnapr.nútilžalobkyňu
zotrvávať v časti domu, kde sa nekúrilo a nebola televízia, zatiaľ čo vykurovanú časť s televíziou obýval
on (pripomíname, že žalobkyňa bola v tom čase už vo vyššom štádiu tehotenstva). Okrem uvedeného
žalovaný žalobkyňu neustále ponižoval, prípadne sa jej vyhrážal, že jej podpáli dom, alebo že žalobkyňu
niekde zakope a aj tak ju nikto nebude hľadať, lebo už nemá žiadnu rodinu.

Žalobkyňa ďalej tiež uvádza, že napriek skutočnosti, že je táto tehotná, naďalej bola všetka starostlivosť
o domácnosť, ako aj o samotného žalovaného na nej. Žalobkyňa zabezpečovala všetku stravu, lieky,
upratovanie a pod. Namiesto vďaky sa však dočkala spomenutého násilného správania, prípadne
opľúvania zo strany Žalovaného, a aj napriek skutočnosti, že bola od 4. mesiaca práceneschopná doma,
žalovaný ju obviňoval, že sa s niekým stretáva, označuje ju vulgarizmami ako

„kurva špinavá“, že „fajčí kokoty“ a tak podobne. Príkladom prístupu žalovaného k žalobkyni možno tiež
uviesť situáciu z tohto roka, kedy žalovaný chcel zakúriť v krbe, no žalobkyňa ho upozornila, že je najprv
potrebné krb a komín vyčistiť. Žalovaný následne žalobkyni nijak nepomohol a z kresla
sledoval ako danú prácu vykonáva sama v 6. mesiaci tehotenstva. Žalovaný napr. tiež opakovane
zjedol jedlo, ktoré si žalobkyňa pripravila, resp. odložila, v čoho dôsledku táto následne nemala čo jesť.

V súvislosti so správaním žalovaného je tiež možné spomenúť, že tento opakovane ničil vybavenie
domácnosti žalobkyne, prípadne toto rozoberá, odváža a predáva. Žalovaný napr. tiež úplne zničil
vchodové dvere kde rozbil sklá, vypáčil ich a rozšroboval. Žalovaný tiež rozbil na dome okno, vylomil
dvierka na skrini a dvierka na sporáku, rozobral plot, ktorý následne speňažil, vyrúbal žalobkyni na dvore
8 stromov a podobne. Ako je z tvrdení Žalobkyne zrejmé, spolužitie žalobkyne so žalovaným bolo pre

žalobkyňu neúnosné a neprimerane zaťažujúce, v čoho dôsledku táto opakovane privolávala na pomoc
aj políciu. Nakoľko bol však žalovaný po ťažkej zdravotnej komplikácií, žalobkyňa na žalovaného trestné
oznámenie napriek poučeniu políciou nepodala.

3. Situácia v domácnosti strán sa naposledy vyostrila dňa 07.12.2025, kedy bola polícia prítomná v

domácnosti strán dvakrát. Prvýkrát žalobkyňa políciu privolala po tom, čo ju opäť žalovaný neustále
urážal a vyhrážal sa jej, že jej podpáli dom. Na základe uvedeného žalobkyňa požiadala žalovaného, aby
jej dom opustil, čo však žalovaný ako vždy odmietol. Po príchode polície žalobkyňa o opustenie jej domu
žalovaného požiadala aj pred príslušníkmi, čo žalovaný zdanlivo uposlúchol a dom opustil. Žalovaný sa
však po odchode príslušníkov do domu vrátil, kedy preskočil plot a snažil sa dostať do domu násilím.

Keď to žalobkyňa zistila, zavolala na políciu, pričom nakoľko žalovaný tento telefonát počul,
z miesta ušiel. Príslušníci PZ žalovaného našli v altánku v miestnom parku vo vzdialenosti od domu
žalobkyne cca 100 metrov, kde sa žalovaný snažil ukryť. Na základe zistených skutočností bol žalovaný
v daný deň príslušníkmi PZ v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore vykázaný zo spoločného obydlia, t.j. z domu žalobkyne. Predmetné oprávnenie je pritom policajt

oprávnený využiť v prípade, ak je možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu
alebozvlášťzávažnýútoknaľudskúdôstojnosťžalobkyne.AkotiežzpriloženéhoúradnéhozáznamuPZ
vyplýva, opísaný incident bol vyhodnotený zo strany polície ako priestupok, za spáchanie ktorého bola
žalovanému uložená bloková pokuta. Žalobkyňa si v súvislosti s vyššie opísaným skutkovým stavom
tiež predložila fotografie viacerých zranení, ktoré jej žalovaný spôsobil, ako aj fotografie poškodeného

vybavenia jej domácnosti.
Akojevyššieuvedené,žalobkyňajeobeťounásilnéhosprávaniasažalovaného,ktorýnatútoopakovane
útočil a to tak slovne ako aj fyzicky. Žalovaný žalobkyňu taktiež výrazne negatívnym spôsobom
obmedzoval v jej bežnom spôsobe života. Žalobkyňa sa v dôsledku vyššie opísaného opakujúceho sasprávania žalovaného, a to aj v spojení s vyhrážaním, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu,
psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je Žalovaný toho času vykázaný zo
„spoločného“ obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14

dňovej lehoty stratí účinnosť. Žalobkyňa má dôvodnú obavu z návratu žalovaného aj s ohľadom na jeho
predchádzajúce správanie, kedy sa obratom po tom, čo bol z domu vyvedený políciou a upozornený,
aby sa nevracal, do domu vrátil. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt
so žalovaným pre ňu s ohľadom na prežité udalosti predstavuje neprimeraný psychický stres. Žalobkyňa
považuje tiež za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity zo strany

žalovaného a inak nevhodné správanie boli u žalovaného spôsobované aj užívaním návykových látok, a
to aj v čase vysokého štádia tehotenstva žalobkyne. Má za to, že obdobný stav je pre psychickú integritu
a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv maximálne nežiadúci. Na
základe správania sa, vyhrážok a opakovaných útokov zo strany žalovaného je žalobkyňa v súčasnosti
nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré
jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok

Slovenskej republiky, tj. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k
tejto naďalej približovať, ako aj vstupovať do domu v ktorom žalobkyňa žije, a ktorého je výlučnou
vlastníčkou.

4. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú

úpravu z tvrdenej existencie domáceho násilia a tvrdeného nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej
ujmy, kedy bola táto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi
Policajného zboru.
V kontexte s obsahom tohto podania je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie nebude
predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného a požiadavka

vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Žalobkyňa rovnako
má za to, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu
súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Touto cestou opätovne poukazuje
na skutočnosť, že samotný predpoklad hroziacej ujmy žalobkyne zo strany žalovaného
vyplýva aj zo skutočnosti, že bol žalovaný ku dnešnému dňu vykázaný zo spoločného obydlia strán, a

teda nebezpečenstvo hroziacej ujmy na strane žalobkyne bolo osvedčené aj príslušníkmi Policajného
zboru. Taktiež dopĺňa, že v prípade vykonania testu proporcionality vo vzťahu k právam
žalobkyneažalovaného,niejezažiadnychokolnostímožnéuprednostniťprávožalovanéhospočívajúce
v slobodnom zasahovaní do práv a oprávnených záujmov tretích osôb pred právom žalobkyne na
ochranu jej osobnej integrity a domovej slobody.

V zmysle citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku má žalobkyňa za
to, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia možno upraviť pomery medzi stranami bez
potreby začatia konania vo veci samej. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym či
iným obdobným právom, ktoré by ho oprávňovalo využívať nehnuteľnosť v ktorej žalobkyňa žije.
Žalovaný preto v tomto smere nebude zákazom jeho vstupu do nehnuteľnosti žiadnym spôsobom

na svojich právach obmedzený, avšak pre žalobkyňu bude uloženie zákazu predstavovať výraznú
psychickú úľavu a priestor na zotavenie sa po útokoch zo strany žalovaného, nakoľko jej bude pred
žalovaným zabezpečená ochrana. V súvislosti so zákazom približovania sa, tento taktiež pre žalovaného
nebude v porovnaní so zabezpečením bezpečného prostredia pre žalobkyňu predstavovať
akokoľvek neprimeraný zásah.

Žalobkyňa má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je zo
strany žalobkyne riadne osvedčená. Má tiež za to, že v súčasnosti existuje dôvodná obava, že by mohol
žalovaný vo svojom násilnom konaní voči žalobkyni pokračovať, a to aj s ohľadom na predchádzajúce
útoky voči jej osobe, ako aj s ohľadom na správanie žalovaného pred jeho vykázaním zo
spoločného obydlia, kedy sa po predchádzajúcom upozornení polície v ten istý

deň vrátil do domácnosti žalobkyne a násilným spôsobom sa snažil dostať do domu.
Žalobkyňa ako prílohy návrhu predložila tieto listiny: list vlastníctva č. XX, úradný záznam k vykázaniu
zo spoločného obydlia zo dňa 07.12.2025, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo
dňa 07.12.2025, fotografie zranení žalobkyne po útokoch žalovaného, fotografie poškodenia vybavenia
domácnosti žalovaným.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä:
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 332 ods. 1, 2 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. 2) Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho

vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

5. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobkyne dospel k záveru, že z návrhu a z
jeho príloh je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, sú hodnoverne opísané rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (právo žalobkyne na telesnú a duševnú integritu a s
tým spojené právo pokojne a nerušene užívať svoj majetok). Strany sporu žili v spoločnej domácnosti v
manželskom vzťahu, pričom vzhľadom na opis návrhu podľa bodu 2, 3 a 4 odôvodnenia je u žalovaného
dôvodné podozrenie, že svojim agresívnym a násilným správaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu
žalobkyne a s tým spojené právo žalobkyne pokojne a nerušene užívať svoj majetok. Zo skutkového

stavu opísaného v návrhu tak mal súd osvedčenú aktívnu aj pasívnu legitimáciu označených strán na
účely nariadenia neodkladného opatrenia.

6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že bude exekúcia ohrozená. Z obsahu

návrhu žalobkyne je zrejmé, že neodkladným opatrením v požadovanom znení sa domáha upraviť
osobné pomery so žalovaným z dôvodu ochrany svojho života a zdravia, ako aj ochrany svojej duševnej
a telesnej integrity. Súd v danom prípade považoval žalobkyne obavy za dostatočne osvedčené. Z jej
skutkových tvrdení, ktoré boli osvedčené aj listinnými dôkazmi /čl. 12-38/, vyplýva, že u žalovaného je
dôvodné podozrenie, že je agresívnej priam násilnej povahy. Jeho nekontrolované konania vo vzťahu

k žalobkyni svedčia o tom, že jej obavy o život a zdravie môžu byť reálne a súčasné pomery strán si
vyžadujú okamžitú a neodkladnú súdnu ochranu. A to aj so zreteľom na to, že žalobkyňa
je v súčasnosti tehotná.

7. Na základe uvedených skutočností vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že

žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoje obavy o život a zdravie, resp. reálne hrozby zo strany
žalovanéhovdanomsmere,čímosvedčiladôvodnosťpotrebyneodkladnejúpravypomerovstrán.Podľa
opisu skutkového stavu a predložených dôkazov tak ako sú na č.l. 12-38 sa mal žalovaný opakovane
dopustiť protiprávneho konania, žalobkyňu mal viackrát fyzicky napadnúť, vyhrážať sa jej ublížením na
zdraví a podpálením domu, v ktorom býva, čím je dôvodne podozrivý z násilia, čo má súd osvedčené

aj obsahom predloženého potvrdenia OR PZ v Dunajskej Strede z 07.12.2025 o vykázaní žalovaného zo
spoločnéhoobydliastránasúvisiacehoúradnéhozáznamutohtoorgánu (č.l.31-34).Žalovanývyššie
opísaným násilným správaním, z ktorého je podozrivý, a ktoré môže aj v budúcnosti opakovať naplnením
svojich vyhrážok, ohrozuje slobodu a bezpečnosť žalobkyne vrátane jej telesnej a duševnej integrity.
Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za dostatočne osvedčené, že obava žalobkyne z

opakovania uvedeného protiprávneho konania a správania žalovaného môže byť dôvodná, pričom tým,
že medzi stranami sú neupravené vzťahy v danom smere, žalobkyňa sa bojí bývať vo svojom vlastnom
dome, čím je zároveň porušované jej právo pokojne a nerušene užívať svoj (nehnuteľný) majetok.8. Na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ (dom), písm. f/ (pozemok) a písm. h/.
Z uvedených dôvodov súd podanému návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom

rozsahu vyhovel výrokmi I a II uznesenia (v podobe zohľadňujúcej znenie uvedených zákonných
ustanovení, ako aj požiadavku stanovenia výnimiek zo zákazu, ktoré sú objektívne vyžadované
prípadnými úradnými úkonmi, ku ktorým môže dochádzať). Súd na tomto mieste dopĺňa, že sledovaný
účel tu nebolo možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, pričom tým, že žalovaný
nemá vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (viď č.l. 39-40), trvalý pobyt má na inej adrese

hoci je v manželskom vzťahu so žalobkyňou, požadované neodkladné opatrenie sa nejavilo
byť neprimeraným a môže byť vhodným a účinným prostriedkom ochrany ohrozených práv žalobkyne
aj bez časového obmedzenia (k tomu viď ďalší bod odôvodnenia uznesenia).

9. Čo sa týka trvania neodkladných opatrení, súd predmetné zákazy uložil bez časového obmedzenia z
dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré boli nariadené.

Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv
a oprávnených záujmov bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho
nariadenia /§ 330 CSP/. Neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa
ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola

neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná
žalobkyňa neodkladného opatrenia. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej /§ 336 ods. 1 CSP/, pretože týmito neodkladnými opatreniami sa
dosiahne úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu neodkladné
opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným

účelom tohto neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu súd nepovažoval uloženie povinnosti podať
žalobu vo veci samej /s podobným obsahom/ za opodstatnené. Vzhľadom na špecifické
okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia súd nepostupoval podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP,
keďže tento postup by bol len čisto formalistický. Keďže zánik účinkov tohto neodkladného opatrenia
môže byť dosiahnutý zrušením tohto neodkladného opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho

zrušenie, nie je potrebné domáhať sa toho osobitnou žalobou.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa
bola v celom rozsahu úspešná tým, že jej návrhu bolo vyhovené, preto jej súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Dunajská Streda. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Toto rozhodnutie je vykonateľné jeho vyhotovením (výrok I), resp. jeho doručením (výroky II).