Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Ek/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121202210
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121202210.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova25,82496Bratislava-StaréMesto,IČO:35792752,právnezast.AdvokátskakanceláriaJUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX D., o vymoženie 1324,74 EUR s prísl., vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce,

IČO: 31 311 482, pod sp. zn. 30EX 27/21, o sťažnostiach povinnej proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/20/2021 zo dňa 04. 09. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/20/2021 zo dňa
04. 09. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 30. 12. 2020, domáhal

od povinnej vymoženia 1324,74 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - zmenkového platobného
rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1 Zm 625/2013 zo dňa 21. 01. 2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 03. 2014 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 13. 01. 2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Rudolf Dulina, so sídlom exekútorského úradu Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce,

IČO: 31 311 482, ktorý ju vedie pod sp. zn. 30EX 27/21.

3. Uznesením sp. zn. 4Ek/20/2021 zo dňa 04. 09. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh
povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2025 a návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa
17. 07. 2025 podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný

poriadok“) zamietol, druhým výrokom povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti
s návrhmi na zastavenie exekúcie nepriznal, a tretím výrokom oprávnenému od povinnej priznal nárok
na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhmi na zastavenie exekúcie vo výške 112,04
EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinná vo svojich podaniach zhodne

navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu z dôvodu neprípustnosti vedenej exekúcie, ktorá má byť vedená
na základe nespôsobilého a neúčinného exekučného titulu, pre spornosť vymáhanej pohľadávky,
ktorú povinná neuznáva (keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci – nepreskúmanie
existencie práva, platnosti zmluvy a existencie prípadných neprijateľných zmluvných podmienok), pre
porušenie ústavných práv priznaných povinnej čl. 46, čl. 47, čl. 48 Ústavou Slovenskej republiky konať
pred súdom, pre rozpor s právom EÚ, pre vznesenie námietky premlčania, pre veci benevolentnosť

súdneho exekútora, a jeho konanie v rozpore so zásadami dôstojnosti konania, pre porušenie zákona č.
233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), v dôsledku nezastaveniaexekúcie súdnym exekútorom, premlčanie nároku a ďalšie. V danom prípade upovedomenie o začatí
exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinnej do vlastných rúk dňa 26. 01. 2021 a návrh
na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2025 bol podaný na poštovú prepravu dňa 18. 06. 2025, doručený

súdu 19. 06. 2025, postúpený a doručený súdnemu exekútorovi dňa 14. 07. 2025. Návrh na zastavenie
exekúcie zo dňa 17. 07. 2025 bol podaný na poštovú prepravu dňa 17. 07. 2025, doručený súdu 21. 07.
2025, postúpený a doručený súdnemu exekútorovi dňa 11. 08. 2025. Vyšší súdny úradník zdôraznil, že
predmetnépodaniazostranypovinnejbolirealizovanépouplynutílehotypodľa§61kods.2Exekučného
poriadku, ako aj po podaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06. 07. 2021, o ktorom

súd rozhodol uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 14. 10. 2021 (právoplatnosť dňa 03. 12.
2021), ako aj po podaní druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 04. 04. 2025, o ktorom
súd rozhodol uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 11.07. 2025 (právoplatnosť dňa 14. 08.
2025), v čoho dôsledku súd mohol predmetné podania povinnej posudzovať len ako neskôr podané
návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. A preto vyšší súdny úradník
s poukazom na striktnú koncentračnú zásadu konania o návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k

ods. 3 Exekučného poriadku v rozsahu takmer všetkých námietok (okrem námietky o benevolentnosti
súdneho exekútora) konštatoval nedôvodnosť námietok (pre neuvedenie a nepreukázanie nových
okolností, resp. skutočností). Vyšší súdny úradník avšak dodal vo vzťahu k jednotlivým námietkam
stanovisko. Vo vzťahu k námietke o nezákonnosti, nespôsobilosti a nevykonateľnosti exekučného
titulu, ktorý mal byť vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, a neaplikácií ochrany spotrebiteľa

tak v základnom a exekučnom konaní, a neprihliadnutia na existenciu prípadných neprijateľných
zmluvných podmienok vyšší súdny úradník uviedol, že exekučným titulom, ktorým je zmenkový platobný
rozkazom bol v základnom konaní priznaný nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou,
pričom zmenka bola vystavená povinnou ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere č. 165650 - 71425 zo dňa 18. 02. 2013, pre

prípad omeškania povinnej s plnením jej splatných záväzkov, a z predloženej zmluvy o úvere vyplýva,
že táto bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi veriteľom - oprávneným
a dlžníkom - povinnou označeným obchodným menom, ktoré je identické s menom a priezviskom
povinnej (A. E.), miestom podnikania, ktoré je identické s trvalým pobytom povinnej (C. D. X, XXX XX
D.), identifikačným číslom organizácie (43898173), registrač. číslom zápisu v Živnostenskom registri

SR (840-15805), ale aj rodným číslom povinnej. V tejto zmluve povinná doslovne prehlásila, že
finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti, čo osobitne potvrdila svojím
vlastnoručným podpisom. Formulárové vyhotovenie zmluvy podpísal povinný, vrátane osobitnej časti o
uvedení účelu poskytnutia špecifikovaných finančných prostriedkov na výkon podnikania, ako fyzická
osoba - podnikateľ. A predmetná skutočnosť vyplývala aj zo Žiadosti o poskytnutie jednoduchého úveru

č. 165650 zo dňa 06. 02. 2013, v rámci ktorej je povinnou vlastnoručne spísaný účel čerpania úveru:
„Zakúpenie pracovných pomôcok“ (čl. VI.) pre predmet podnikania: „Opatrovateľstvo“ (Čl. V.). Lustráciou
v živnostenskom registri bolo zistené, že povinní mala v čase uzatvárania zmluvného vzťahu oprávnenie
na výkon podnikateľskej činnosti. Vyšší súdny úradník konštatoval, že v danom prípade sa nejednal o
spotrebiteľský vzťah, ale obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi, preto sa naň nevzťahuje osobitná

ochrana spotrebiteľov v zmysle príslušných právnych predpisov, a preto exekučným titulom bol priznaný
nárok zo zmenkového (zabezpečovacieho) právneho vzťahu, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským,
keďže ani hlavný záväzkový právny vzťah zo zmluvy o úvere nie je spotrebiteľským právnym vzťahom.
V dôsledku uvedeného aplikácia právnej úpravy týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa v čase rozhodovania
o návrhu na vykonanie exekúcie bol podľa § 53 ods. 3 písm. d) a e) Exekučného poriadku bola vylúčená.

Vyšší súdny úradník dodal, že nespotrebiteľský charakter nároku deklarovaného exekučným titulom bol
konštatovaný aj v rámci pôvodného exekučného konania vedeného Okresným súdom Michalovce pod
sp. zn. 5Er/44/2015 v uznesení o pokračovaní exekúcie zo dňa 19. 05. 2016, právoplatného dňa 13.
10. 2016. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na to, že tieto námietky predstavujú námietky proti vecnej
správnostiexekučnéhotitulu,napodkladeokolností,ktorénastalipredvznikomexekučnéhotitulu.Avšak

predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného
práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa
stalo podkladom pre výkon exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným

prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na
vykonanie exekúcie, a teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav,
ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul
je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinná mala možnosťpredložiťsvojnesúhlassnárokomoprávneného,ktorýjeuvedenývexekučnomtituleprostredníctvomna
to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku
konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinnej na zastavenie

skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu
nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo
iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Vyšší súdny úradník dodal, že exekučný titul bol
povinnému preukázateľne doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol

podať proti riadny opravný prostriedok, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť
nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, rozpor s dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku
ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním zmenkového platobného rozkazu, a preto právna relevancia
týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu. Vyšší súdny úradník uviedol,
že súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený

skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný
titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc
orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu
súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje
oprávnenímposudzovaťpovinnounamietnutéokolnostitýkajúcesavecnejsprávnostiexekučnéhotitulu.

Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci
rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní,
či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po
vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného
titulu. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a

nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný
skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia
(vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto
rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak
by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky

v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
Vo vzťahu k námietke povinnej o povinnosti súdneho exekútora zastaviť prebiehajúcu exekúciu podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, v rámci ktorej sa
mal dosiahnuť požadovaný minimálny výťažok vyšší súdny úradník uviedol, že Exekučný poriadok v
znení účinnom od 01. 04. 2017 v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v

prípade, ak sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a
výzvu na úhradu trov exekútora, a v danom prípade exekučné konanie začalo (30. 12. 2020) teda po
nadobudnutí účinnosti ZoUNEK (01. 01. 2020), v čoho dôsledku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
žepredmetnéexekučnékonaniesavcelomrozsahunespravuješpeciálnymprávnympredpisom,ktorým
je ZoUNEK, vo vzťahu k všeobecnému predpisu, ktorým je Exekučný poriadok. Podľa § 1 ods. 1

ZoUNEK sa aplikuje na postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017, a ktoré bol
vedeného podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017. Taktiež upravuje v § 9 ods. 1 ZoUNEK možnosť
iniciovať nové exekučné konanie formou podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý
bol v tomto prípade preukázateľne podaný, čím bolo začaté toto nové exekučné konanie, na ktorého
sa podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK subsidiárne použijú aj ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je

Exekučný poriadok. Vyšší súdny úradník konštatoval, že predmetná exekúcia sa za žiadnych okolností
nemôže považovať za starú exekúciu podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK (keďže exekúcia nebola začatá pred
01. 04. 2017 a nie je vedená podľa predpisov účinných do 31. 03. 2017), a ktorá by umožnila súdnemu
exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK. Vo vzťahu
k námietke povinnej o premlčaní vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom vyšší súdny

úradník uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby exekučného titulu je viazaný na nadobudnutie jeho
právoplatnosti a vykonateľnosti, ktoré nastalo dňa 20. 03. 2014, a jej koniec pripadal na deň 20.03.2024.
V rámci tohto konania bolo zistené, že pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Michalovce
pod sp. zn. 5Er/44/2015 začalo dňa 28. 01. 2015 a bolo ukončené doručením upovedomenia o
zastavaní starej exekúcie sp. zn. EX 308/2015 zo dňa 12. 03. 2020 súdu dňa 24 .04. 2020. A teda

pôvodný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný počas plynutia 10-ročnej premlčacej
lehoty na uplatnenie nároku z predmetného exekučného titulu. Premlčacia doba nároku deklarovaného
týmto exekučným titulom uplynula len v rozsahu odo dňa 20. 03. 2014 do dňa, ktorý predchádzal dňu
začatia pôvodného exekučného konania, ktoré začalo dňa 28. 01. 2015 (t. j. 313 dní). Dňom začatiapôvodného exekučného konania podľa § 112 druhá veta Občianskeho zákonníka došlo k prerušeniu,
resp. spočívaniu plynutia premlčacej doby stanovenej podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
na uplatnenie nároku deklarovaného exekučným titulom. Právo priznané exekučným titulom tak v

čase iniciovania pôvodného exekučného konania nebolo premlčané. Počas celého trvania pôvodného
exekučného konania vedeného Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 5Er/44/2015 od jeho začatia
do jeho ukončenia, ktoré nastalo dňa 24. 04. 2020 premlčacia doba nároku oprávneného deklarovaného
exekučným titulom v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neplynula. Uplynutím dňa ukončenia
pôvodného exekučného konania začala opätovne plynúť 10-ročná premlčacia doba v zmysle § 110

ods. 1 Občianskeho zákonníka v jej zostatkovom rozsahu (10 rokov bez 313 dní). Moment ukončenia
pôvodného exekučného konania nastal pred uplynutím obdobia, v ktorom podľa § 1 ods. 1 písm. a)
zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení
účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by

došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, neplynuli (t. j. obdobie od 27.03.2020 do 30.04.2020), a
preto premlčacia doba neplynula až do dňa 30.04.2020 (plus 6 dní prerušenia). Vyšší súdny úradník
poukázal na to, že až nasledovným dňom začala opätovne plynúť, a plynula do momentu začatia
tohto exekučného konania. V tomto exekučnom konaní opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol v
zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK podaný a doručený súdu dňa 30. 12. 2020, v čoho dôsledku zo zostatkovej

premlčacej doby (10 rokov bez 319 dní) uplynulo ďalších 243 dní. Vyšší súdny úradník konštatoval, že
ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie nárok oprávneného deklarovaný exekučným
titulom nie je premlčaný podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže nedošlo k
uplynutiu zostatkovej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čoho dôsledku
opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase keď táto premlčacia doba

nároku deklarovaného exekučným titulom neuplynula. Vyšší súdny úradník konštatoval nedôvodnosť
námietky povinnej o premlčaní vymáhaného nároku pre neuplynutie osobitnej premlčacej doby podľa
§ 9 ods. 2 ZoUNEK. Vo vzťahu k námietke povinnej o porušení ústavného práva na súdnu ochranu a
odňatiu možnosti konať pred súdom v exekučnom konaní vyšší súdny úradník poukázal na to, že po
opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že nedošlo k porušeniu práva povinného

na súdnu ochranu, a ani možnosti konať pred súdom, keďže boli v priebehu exekučného konania
dodržané procesnoprávne normy stanovené Exekučným poriadkom, a povinná riadnym spôsobom
využívala príslušné právne prostriedky procesnej obrany podľa Exekučného poriadku. K námietke
povinnej proti trovám exekúcie vyšší súdny úradník po opätovnom preverení nároku oprávneného
a nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie konštatoval správnosť ich výpočtu podľa príslušných

vyhlášok ako dôvodnosť ich priznania. Vo vzťahu k námietke povinnej o benevolentnosti súdneho
exekútora pre ignoráciu dovtedy podaných návrhoch povinnej na zastavenie exekúcie a nekonaniu
vo veci, vyšší súdny úradník poukázal na to, že súdny exekútor po doručení jednotlivých návrhoch
povinnej na zastavenie exekúcie realizoval zákonom predpísaný postup podľa § 61k ods. 5 Exekučného
poriadku, a teda riadne vyzval oprávneného a zabezpečil jeho vyjadrenia k predmetným podaniam

povinnej, ktoré následne predložil súdu na rozhodnutie vo veci samej. Súdny exekútor nedisponuje
právomocou rozhodnúť o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré boli podané povinnou. Táto právomoc
podľa § 61k je zverená len súdu v exekučnom konaní. Súdny exekútor môže zastaviť exekúciu len
spôsobom podľa § 61n ods. 1 Exekučného poriadku v prípade ak v priebehu exekúcie došlo k naplneniu
jedného z taxatívne stanovených dôvodov, ktoré sú presne špecifikované v tomto ustanovení, avšak

naplnenie ktorých nebolo súdu (a ani súdnemu exekútorovi) v rámci priebehu exekúcie preukázané.
Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd konajúc vyšším súdnym úradníkom konštatoval,
že povinná v ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie netvrdila a ani nepreukázala žiaden zákonný
dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jej návrhom na zastavenie exekúcie súdom, t. j.
neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,

ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp.
skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.

5. Proti uzneseniu sp. zn. 4Ek/20/2021 zo dňa 04. 09. 2025 podala povinná po uplynutí zákonnej
lehoty sťažnosti, ktoré v obidvoch prípadoch zhodne odôvodnila nesprávnym právnym posúdením

a nezákonnosťou rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, keďže súd sa nesprávne vysporiadal so
skutočnosťami, ktoré boli konkretizované v návrhoch na zastavenie exekúcie, keďže existujú iné
skutočnosti, ktoré bránia výkonu exekúcie. Povinná opätovne poukázala na nesprávnosť výpočtu
trov súdneho exekútora pre ich neprehľadnosť a nejasnosť, a neprimeranosť. Povinná mala zato,že súd sa nevysporiadal s dôvodmi obsiahnutými v návrhoch na zastavenie exekúcie. Povinná
považovala konanie povereného súdneho exekútora a súdnych úradníkov proti jej osobe za rozporné
so zásadami dôstojnosti konania. Povinná prehlásila konajúcemu súdu, že oprávnený vedený vidinou

zisku na úrok povinnej osoby preukázateľne oklamal povinného, občana SR, a následne klamal aj
súdu, a zatajoval podstatné právne skutočnosti o spornom vzťahu medzi oprávneným a povinným.
Povinná mala za to, že preukázateľne nepristúpil v tejto veci k praktickej ochrane slabšej strany z
úradnej povinnosti a nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu uzatvorenú medzi oprávneným
a povinnou súdnej kontrole pri ochrane spotrebiteľa a ani predbežnému právnemu posúdeniu a tak

dospel k nesprávnemu právnemu záveru. V danom prípade medzi oprávneným a povinnou sa jedná
o spotrebiteľský spor. Zákonodarca mieru ingerencie (zásahu) súdu do tohto typu sporov povýšil až na
takú úroveň, že súd v spotrebiteľských sporoch ex offo, bez toho, aby to spotrebiteľ či i len namietol,
je povinný v záujme spotrebiteľa na premlčanie voči nemu dodávateľom uplatňovaného nároku, t. j.
súd bol na túto skutočnosť povinný prihliadať bez toho, aby ju spotrebiteľ akokoľvek odôvodňoval.
Povinná dodala, že je identická povinnosť súdu na premlčanie nároku uplatňovaného dodávateľom

voči spotrebiteľovi je daná aj v aktuálne účinnom § 54a Občianskeho zákonníka. Povinná považovala
za nesporné, že spotrebiteľská zmluva má preukázateľne aj neprijateľné zmluvné podmienky aj vady,
ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a neboli dojednané individuálne. Povinná mala za to,
že súd v čase pred vydaním predmetného exekučného titulu nepodrobil zmluvu súdnej kontrole,
nepreveril číselné parametre úveru veriteľa, a neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve.

Povinná považovala za neprijateľné, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny
režim obchodného práva pred normami občianskeho práva. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne
postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky ani k následnému
uplatneniu práv zo strany dodávateľa na plnenie vyplývajúce z neprijateľných podmienok. Vychádza
sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého

sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností
a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka

predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týkajú podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy

veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľ
predložené,pričomčastonaichrozsiahlosťapoužitúprávnuterminológiunemámožnosť,čiužichvôbec
prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok,
ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používaniu. Ochrana

spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne sformulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, a ktorý používa v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy meniť nemôže a tak ani nemení. Povinná namietla
nedôvodnosť náhrady trov exekučného konania oprávneného pre ich nezákonnosť.

6. Oprávnený sa k sťažnostiam povinnej nevyjadril.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie
lehôt.10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

12. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. V dôsledku podaných sťažností zo strany povinnej súd prvej inštancie vec prejednal v medziach
daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal exekučný spis a dospel k záveru, že sťažnosti

neboli podané v zákonom stanovenej lehote, teda boli podané oneskorene, a preto ich postupom podľa
§ 250 ods. 1 CSP zamietol.

17. V zmysle Civilného sporového poriadku je sťažnosť prostriedkom procesnej obrany proti uzneseniu
vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť. Vo vzťahu k sťažnosti súd z úradnej

povinnosť skúma v prvom rade to či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a či bola podaná v
zákonom stanovenej lehote na podanie sťažnosti (t. j. 15 dní od doručenia uznesenia). Nedostatok
v niektorej z uvedených podmienok je dôvodom pre zamietnutie sťažnosti bez toho, aby sa súd
prvej inštancie zaoberal vecnými dôvodmi podanej sťažnosti. Včasnosť podania sťažnosti je zákonnou
podmienkou jej prípustnosti, nakoľko márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda

uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je totiž zákonnou procesnou lehotou, ktorej
uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť
podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. V exekučnom konaní podľa § 201 ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku nemožno odpustiť zmeškanie lehôt, a teda vrátane zákonnej lehoty na podanie
sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom.

18. Súd z obsahu exekučného spisu konštatuje, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
4Ek/20/2021zodňa04.09.2025bolopovinnejdoručenédovlastnýchrúkdňa16.09.2025(utorok).Deň
nasledujúci po dni doručenia začala povinnej plynúť 15-dňová lehota na podanie sťažnosti. Z uvedeného
ďalej vyplýva, že pätnásty deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na deň 01. 10. 2025 (streda).

Sťažnosť povinnej zo dňa 03. 10. 2025 bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 07. 10. 2025 (pod
číslom zásielky: RF729732037SK) a doručená súdu dňa 08. 10. 2025, teda po uplynutí zákonnej lehoty
na podanie sťažnosti. Sťažnosť povinnej zo dňa 28. 10. 2025 bola odovzdaná na poštovú prepravu
dňa 28. 10. 2025 (pod číslom zásielky: RG960982067SK) a doručená súdu dňa 29. 10. 2025, teda po
uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.

19.Nazákladevyššieuvedenéhotaksúdprvejinštancienemoholinaknežpredmetnésťažnostipovinnej
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/20/2021 zo dňa 04. 09. 2025 ako podané
oneskorene v celom rozsahu zamietnuť, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

20. O trovách účastníkoch exekučného konania v čase rozhodovania o podaných sťažnostiach súd
nerozhodoval, keďže nárok na náhradu trov konania nebol uplatnený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4
Exekučného poriadku).