Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200127
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8722200127.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: U. R., narodená
XX.XX.XXXX, bytom R., O. F. XXX/XX, právne zastúpená Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátka,
Murgašova86/1,05801Popradprotiosobepovinnejzplateniavýživného:V.L.,narodenýXX.XX.XXXX,
bytom R. V., X. H. XXX, právne zastúpený AK Hudzík & Partners, s.r.o. Mnoheľova 830/15, Poprad,

v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní povinného z platenia výživného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 15P/6/2022 - 277 zo dňa 02.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného zo strany povinného z platenia výživného (ďalej aj ako
„povinný“) pre oprávnenú (ďalej aj ako „dcéra“). Návrh bol podaný oprávnenou v roku 2022 poukazujúc
na to, že od poslednej úpravy výživného od roku 2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane.
Stala sa študentkou strednej školy, pričom v priebehu konania sa stala študentkou denného štúdia

vysokej školy.

2. Povinný z platenia výživného s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, poukazujúc predovšetkým
na svoje možnosti a schopnosti, jeho invaliditu a konanie zo strany matky navrhovateľky, ktoré podľa
jeho tvrdenia znamenalo stratu jeho nehnuteľného majetku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Poprad (ďalej ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom, č.k. 15P 6/2022 - 277 rozhodol
tak, že:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 15P/239/2013 - 23 zo dňa 27.11.2013, pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o výživnom na v tom čase mal. U. R. tak, že toto výživné sa z v y š u j e zo strany odporcu
V. L. voči navrhovateľke U. R. za obdobie od 18.1.2022 do 30.6.2024 zo sumy 100,- eur mesačne na
sumu 180,- eur a od 1.7.2024 zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktoré výživné
je splatné vždy do 15.-ho dňa v mesiaci k rukám U. R..II. Zaostalé výživné za obdobie od 18.1.2022 do 31.3.2025 v sume 3 301,30 eur je odporca p o v i n
n ý uhradiť k rukám navrhovateľky v 100,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
pod stratou výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

4. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 62 ods. 1, § 62 ods. 2, § 62 ods. 4, § 62
ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Súd poukazuje na to, že zo skutočného stavu
vyplynuli závery, že naposledy bolo o výške výživného zo strany povinného rozhodované rozsudkom
č.k. 15P 239/2013 - 23 zo dňa 27.11.2023. V tom čase bola maloletá žiačkou štvrtého ročníka základnej
školy. Matka pracovala ako predavačka s príjmom 350 € mesačne. Otec bol živnostník, ale živnosť
mal prerušenú, bol v evidencii úradu práce, bol bez príjmu. Súd ďalej konštatuje zmenené pomery a

navýšené výdaje na strane plnoletej navrhovateľky.

5. V priebehu konania navrhovateľka dovŕšila plnoletosť a vstúpila do konania. V čase podania návrhu
navštevovala X. ročník U. D. v Z. H., kde školné činilo 150 eur ročne. Okrem toho mala výdavky spojené
s cestovným, do školy denne dochádzala, ďalej bežné výdavky na stravu a ošatenie, hygienické potreby,

kozmetiku taktiež cca 150 eur mesačne, výdavky spojené s mobilnými službami a stravou okolo 150
eur mesačne. Na stužkovú slávnosť sa skladali sumou 20 eur mesačne. Po ukončení strednej školy
maturitou v akademickom roku 2023/2024 navštevovala prvý ročník O. H. F. N. M. a H. v V., odbor
H. F.. Za bývanie hradila sumu 160 eur mesačne, ďalej mala bežné výdavky na štúdium, cestovné,
stravné,telefón,internetapodobne.ZakupovalaprogramAdobe,ktorýsplácalavsume20eurmesačne.

V rámci voľnočasových aktivít navštevovala fitnes, kde permanentka činila 30 eur mesačne. Počas
štúdia nemala možnosť brigádnicky si privyrobiť a výdavky presahujúce výživné zo strany otca hradila
matka navrhovateľky. V akademickom roku 2024/2025 začala navrhovateľka navštevovať prvý ročník
bakalárskeho študijného programu kreativní marketing a komunikace na Y. škole F. F. v J.. V súvislosti
so štúdiom poplatok za semester činí 50 400 Kč, čo v prepočte predstavuje cca 2000 eur. Je ubytovaná

na vysokoškolskom internáte, za ktorý mesačne hradí 180 - 190 eur. Okrem toho má bežné výdavky
na zakúpenie stravy, ošatenie, hygienických potrieb, cestovného a podobne. Tieto skutočnosti doložila
navrhovateľka dokladom a potvrdením o štúdiu na N. sv. M. a H. v V. ako aj potvrdením o štúdiu a
zapísaním do prvého ročníka Y. školy F. F. v J..

6. Vo vzťahu k povinnému poukazuje súd na zistenia, že z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva,
že otec navrhovateľky V. L. poberá invalidný dôchodok toho času vo výške 280,40 eur mesačne. Je
uznaný invalidným od 30.9.2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Býva
vpodnájme,zaktorýhradí250eurmesačne.Naliekyzatiaľnedopláca.Vpriebehuroku2023siprivyrobil
v zahraničí, kde pracoval ako montážny robotník po dobu troch mesiacov a kde jeho príjem predstavoval

4000 eur mesačne, za ubytovanie mu strhávali sumu 600 eur mesačne. Nie je evidovaný na úrade
práce. Je vlastníkom staršieho ojazdeného vozidla, rok výroby 2012. Ďalej má výdavky na pohonné
hmoty cca 50 eur mesačne a paušál na telefón hradí cca 35 eur mesačne. V čase podania návrhu mal
ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne k dcére, ktorá študovala na vysokej škole,
túto ukončila v júni 2024 a od augusta 2024 je riadne zamestnaná. Z prehľadu účtu povinného mal

súd preukázané, že si privyrobil za obdobie august až október 2023 sumu 4000 eur mesačne, kedy
pracoval v zahraničí. Ďalej z výpisu účtu vyplýva, že sa pravidelne stravuje v reštauračnom zariadení,
čo pri poberaní invalidného dôchodku by si nemohol reálne dovoliť a nebolo by to v jeho možnostiach.
Po ukončení exekúcie a po odpočítaní nákladov bude odporcovi vyplatená zostatková suma z dražby
nehnuteľnosti.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane navrhovateľky došlo k výraznej zmene
pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci, kedy v čase predchádzajúceho rozhodnutia
mal. U. navštevovala X. ročník základnej školy. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola už
vo veku sedemnásť rokov a navštevovala tretí ročník U. D. v Z. H.. Už v tom čase došlo k výraznej

zmene pomerov na strane navrhovateľky, v čase podania návrhu mala už výdavky spojené so štúdiom,
keďže študovala na U. D. v Z. H., kde poplatok činil 150 eur ročne, ďalej to boli výdavky na cestovné,
stužkovú slávnosť, zakúpenie školských potrieb, pomôcok, už v tom čase si zakupovala notebok, ktorý
neskôr používa aj pri štúdiu na vysokej škole. Ďalej to boli výdavky na zakúpenie bežného ošatenia,obuvi, stravy, hygienických potrieb, na voľnočasové aktivity, poplatky za telefón a podobne. Po ukončení
strednej školy v školskom roku 2023/2024 začala navštevovať prvý ročník denného štúdia N. sv. M. a H.
v V., fakulta masmediálnej komunikácie. Za bývanie v tom čase hradila 160 eur mesačne, čo súd pokladá

za primerané náklady na bývanie u študenta vysokej školy. Súd tiež zobral do úvahy ďalšie výdavky
týkajúce sa cestovného, poplatky za stravu, zakúpenie študijného programu a ostatné výdavky súvisiace
s vysokoškolským štúdiom. v prípade ak aj cestovné pre študentov bolo v tom čase zadarmo, alebo za
nižší poplatok, autobusové spojenie bolo potrebné preplatiť. Príjem na strane navrhovateľky bol zistený
len za obdobie prázdnin po ukončení strednej školy a pred nástupom na vysokú školu, kde si v zahraničí

privyrobila sumu 1 500 eur, ktorú následne použila na poplatky spojené so štúdiom na vysokej škole. V
akademickom roku 2024/2025 nastúpila do prvého ročníka vysokej školy F. F. v J.. Poplatok za semester
predstavuje cca 2000 eur. Opätovne sú to poplatky za bývanie, vysokoškolský internát mesačne 180 -
190 eur a ďalej bežné výdavky na zakúpenie stravy, ošatenia hygienických potrieb, cestovné, poplatky
za telefón a internet. Počas konania vo veci nežiadala v súvislosti s nástupom na túto vysokú školu
zvýšiť výživné, od podania návrhu žiadala určiť výživné v sume 200 eur. Aj v tejto súvislosti má súd za

to, že nie je dôvodné vyjadrenie otca a právneho zástupcu s tým, že sa jedná o špekuláciu zo strany
navrhovateľky zvýšiť si náklady na štúdium. V tomto smere súd poukazuje na to, že je slobodnou vôľou
vybrať si školu, ktorá zodpovedá príprave na budúce povolanie a ktorú aj reálne môže ukončiť v čase
zodpovedajúcom štúdiu na vysokej škole. Samotná navrhovateľka odôvodnila aj túto formu štúdia tým,
že vždy chcela študovať v zahraničí, avšak v čase, keď študovala v zahraničí jej staršia sestra, si to

vzhľadom finančnej situácii v rodine nemohla dovoliť. Po ukončení vysokoškolského štúdia staršej sestry
si túto zmenu mohla vykonať a matka navrhovateľky prispieva aj na takúto formu štúdia. Preto súd
nepokladá zmenu vysokej školy za špekulatívnu zo strany navrhovateľky.

8. Vo vzťahu k námietkam povinného na zapretie otcovstva poukazuje na to, že táto otázka je právne

bezvýznamná, keďže je povinný stále zapísaný ako biologický otec oprávnenej. Pokiaľ ide o dlžné
výživné vyrátal ho súd v súlade so zvýšeným výživným za obdobie od 18.01. 2022 do 31.03.2025 vo
výške 3301,30 €, ktoré určil zaplatiť povinnému v 100 eurových splátkach spolu s bežným výživným.

III. Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu

9. Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku III. podal odvolanie povinný z platenia výživného. V
odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci a nesprávne
právne vec posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na strane povinného sa od roku 2022
podstatne zmenili dôležité okolnosti, a to je zmena majetkových pomerov, zhoršené zdravie po úraze

a pracovná schopnosť dosahovať reálny zárobok. Súd podľa jeho názoru v rozhodnutí iba konštatuje
existenciu zmeny pomerov na strane plnoletej, ale neberie do úvahy znížené možnosti zabezpečiť si
nevyhnutnú vlastnú existenciu na jeho strane. Uprednostnila oprávnená štúdium na vysokej škole v
O. K. napriek tomu, že on sám nie vlastnou vinou prišiel o bývanie. Podstatnú časť svojho výrobného
potenciálu na zabezpečenie finančných prostriedkov pre výživu svojej osoby a výživy svojich pokrvných

detí má za to, že bezdôvodne oprávnená zmenila vysokú školu, pričom súd iba konštatoval, že ide
o slobodu jej rozhodovania pri voľbe. Súd teda nesprávne danú skutočnosť posúdil. Zhoršili sa jeho
možnosti na zabezpečenie dostatočného finančného príjmu aj v dôsledku správania matky, keďže
došlo k exekučnému konaniu. Navrhovateľka má spôsobilosť samostatne sa živiť, čo môže byť skôr
dôvodom na zánik vyživovacej povinnosti. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a

návrh zamietol.

10.Oprávnenápodalavyjadreniekodvolaniu.Navrhujenapadnutýrozsudokposúdiťakovecnesprávny.
Poukazuje na to, že jediným zdrojom príjmu povinného nie je len invalidný dôchodok, ale dokáže si
privyrobiť, čo bolo v konaní zistené, že cca po dobu troch mesiacov si zarobil sumu 4000 € mesačne,

z exekučného rozvrhu má mu byť vyplatená suma 66 000 €. Priemerný príjem stolára podľa verejne
dostupných ponúk je 1500 € mesačne aj pri 40 % úväzku ide o 600 až 700 € mesačne. Okrem toho bolo
preukázané, že otec prispieva darmi svojej ďalšej dcére, netrpí existenčnou núdzou, práve naopak jeho
správaní svedčí o možnosti príjem dosahovať. Súd vypočítal, že výživné nepresahuje 20 % z takéhoto
príjmu a teda je primerané aj po tom, čo došlo k zániku vyživovacej povinnosti otca k plnoletej druhej

dcére. Podľa názoru navrhovateľky ani prípadné pochybenia exekútora nemajú vplyv na povinnosť
rodiča plniť si výživné. Otec však kumuluje dlh na výživnom.11. K vyjadreniu navrhovateľky povinný uviedol, že pokiaľ si privyrobil tak to bolo príležitostne. Pri jeho
zdravotnomhendikepesumu 600€-700€mesačneniejeschopnýdosahovať.Sumu66000€zvýťažku
stále neobdŕžal.

12. K vyjadreniu povinného bolo podané vyjadrenie navrhovateľkou, ktorá navrhuje potvrdiť rozsudok
ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie povinného z platenia výživného nie je dôvodné.

14. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom a to, či
súdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadneodôvodnil,vychádzajúcztoho,ževodôvodnenírozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky

II.ÚS 78/05).

15. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne
správna.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky, za daných skutkových okolností, na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
vo vzťahu k zmene rozsahu výživného zo strany povinného pre oprávnenú.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch
o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného
rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok
posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver.

19. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo

dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

20. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o výživnom povinný z platenia v podanom odvolaní namieta

správnosť napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
vo vzťahu k výživnému. Zhrnúc jeho odvolacie námietky namieta nesprávnosť záveru súdu vo vzťahu k
rozsahu výživnému, bez prihliadnutia na jeho reálne príjmy.21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške
výživného v časti týkajúcej sa výživného pre navrhovateľa v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine a to z

hľadiska zmeny pomerov na strane oboch subjektov. O výške výživného rozhodoval podľa ustanovení
§ 75 Zákona o rodine.

22. Odvolací súd v danej veci zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil súdu po zrušení veci, aby
venoval pozornosť pri zisťovaní skutočného stavu veci a možnostiam a schopnostiam povinného z

platenia výživného z dôvodu, že v pôvodnom rozhodnutí absentovalo zdôvodnenie výšky a ustálenie
príjmu potencionálneho príjmu na strane povinného a opätovne zisťoval pomery na strane oprávnenej
osoby. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku doplnil dokazovanie, zisťoval pomery na strane
oprávnenej , na strane oboch povinných rodičov, dokazovanie zhodnotil, z ktorého dôvodil skutkové
závery, ktoré odvolací súd považuje za správne a dopĺňa argumenty o vecnej správnosti rozhodnutia
nasledovne.

23. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd nevyhodnotil existenciu podstatnej zmeny pomerov na
strane účastníkov konania je potrebné uviesť, že táto námietka nie je opodstatnená. Súd odôvodnil
zmenu pomerov na strane oprávnenej ako aj povinného, pričom prihliadol na podstatné a závažné
zmeny na strane oprávnenej a povinného. Konštatoval, že nešlo o zmeny krátkodobého charakteru

a vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci je možné uzavrieť, že ide o podstatné zmeny v
tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia. Tie zmeny sú zistené súdom
správne a dôvodne.

24. Súd správne uzavrel, že pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej

predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods.
1 Zákona o rodine, ako aj ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa
zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné
prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní
o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie

okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania.
Je pritom potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,
ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťaminastranepovinného,oprávneného,aleboobjektívnenapríkladvývojomživotnýchnákladov.

V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou
okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

25. Určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných

veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych
otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj č.k. 5Cdo/87/2017).
Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú súdy
diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj
č.k. 8Cdo/50/2017).

26. V prejednávanej veci je navrhovateľka odkázaná na výživu svojich rodičov napriek dosiahnutiu
plnoletosti. Daná rozhodná skutočnosť nie je sporná a súd ju vyhodnotil správne.

27. Súd odôvodňuje vo svojom rozhodnutí zistenú zmenu pomerov na strane povinných rodičov z

výživného a na strane oprávnenej. Pokiaľ ide o zistenú zmenu pomerov na strane oprávnenej, túto súd
dostatočným spôsobom zistil a odôvodňuje túto zistenú zmenu pomerov v bode 8 súdneho rozhodnutia.
Preukázateľne naposledy bolo výživné stanovené v roku 2013, teda pred dvanástimi rokmi. Oprávnená
bola žiačkou Y. ročníka základnej školy. V čase podania návrhu bola študentkou už V. ročníka strednej
školy a neskôr sa stala študentkou vysokej školy. Vo vzťahu k zmene pomerov na strane oprávnenej

smeruje jedna z odvolacích námietok povinného, ktorý poukazuje na to, že oprávnená sa svojvoľne
rozhodla zmeniť štúdium na vysokej škole na území R. republiky a študuje na území O. republiky,
a to v J.. Stala sa študentkou Y. školy F. F. v J.. Podľa jeho názoru súd dostatočne neprihliadol na
to, že ide o akési svojvoľné rozhodnutie oprávnenej, ktoré zároveň navyšuje oprávnené výdaje na jejvýživu. Je potrebné uviesť, že preukázateľne došlo k zmene rozhodnutia navrhovateľky študovať na
inej vysokej škole, pričom ukončila štúdium na N. v V. a stala sa študentkou Y. školy F. F. v J.. Je
možno súhlasiť s odvolateľom iba v tom smere, že výdaje v súvislosti so štúdiom na tejto zahraničnej

škole sú vyššie ako na štúdium na Slovensku, pričom ale tieto výdaje sa navýšili o poplatok za školné
vo výške 2 000 € mesačne, náklady súvisiace s vysokoškolským internátom sú porovnateľné ako
na území Slovenskej republiky a určite sú porovnateľné náklady na nákup školských pomôcok, či
nákladov, ktoré súvisia s nákupom potrieb. Je však potrebné uviesť že stanovené výživné súdom, ktoré
prihliada na schopnosti a možnosti povinného vo výške 180 € až 200 €, v podstate postačuje iba na

uspokojovanie nákladov, napríklad na poplatky spojené s ubytovaním na vysokoškolskom internáte. Tú
ďalšiu podstatnú časť súvisiacu s výživou oprávnenej, a teda s uspokojovaním a platením poplatkov
súvisiacich so štúdiom, a teda výživou celkovou navrhovateľky ostáva na strane druhého z rodičov, a to
na strane matky. Takže pokiaľ aj navrhovateľka zvýšila náklady súvisiace s výživou, výživné stanovené
súdom nepostačuje na pokrytie ďalších výdajov a ta prevažná miera ostáva napriek schopnostiam a
možnostiam druhého z povinných rodičov napriek určitej miere osobnej starostlivosti na strane matky.

Námietka zmeny štúdia nie je tak z týchto dôvodov závažnou pre prijatie záveru o nesprávnom závere
súdu o potrebe zvýšenia výživného zo strany povinného. Preukázateľne sa však výdavky oproti stavu
v čase pôvodného rozhodovania na oprávnenú zvýšili a to jednak z hľadiska výdavkov z hľadiska jej
veku a potrieb, ktoré boli súdom konštatované v súvislosti s prechodom na iný stupeň vzdelávania.
Pri stanovení odôvodnených potrieb plnoletej navrhovateľky je potrebné uviesť ešte, že nie všetky

výdavky, najmä pokiaľ ide o bežné výdaje, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti
všeobecne známe ako sú výdavky na oblečenie, obuv, hygienické potreby, prípadne školské potreby. Pri
kvantifikácii peňažného vyjadrenia objektívneho nárastu životných nákladov oprávnenej odvolací súd
nemienibazírovaťnastriktnomvyčísleníjednotlivovynakladanýchvýdavkov.Jepotrebnétiežreflektovať
osobnú starostlivosť matky, ktorá napriek samostatnosti navrhovateľky a v dôsledku stúpajúceho veku

už nie je taká markantná, ako v čase poslednej úpravy výživného, nemožno ju však opomínať, aj keď
navrhovateľka študuje v mieste mimo miesta bydliska.

28. V každom rozhodovaní o zmene pomerov je však povinný súd pri rozhodovaní o výške výživného,
prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných

nákladov zasahujúc tak do oprávneného, ako aj povinného, ktorá je vyjadrená príslušnými štatistickými
ukazovateľmi, nárast cien, nárast životných nákladov od subjektívneho zvýšenia životných nákladovo z
určitých dôvodov, ktoré samo o sebe môže byť relevantnou zmenou pomerov. Valorizačná klauzula je
viazaná na potrebu súdneho konania. Inak sa vo výške výživného neprejaví.

29.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdmázato,ženastraneosobyoprávnenejnastalobjektívny
nárast životných nákladov, na ktorý je potrebné pri zmene pomerov prihliadať v zmysle ustanovenia §
78 ods. 3 zákona o rodine. Tzv. valorizačná klauzula obsiahnutú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o
rodine, ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery

inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia §
78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie). Výživné 100,- Eur v roku 2013 pokrylo
potreby vtomčasemaloletejdovýškyzákladnejmierynevyhnutnýchpotriebmaloletej(spoluspodielom
matky na výživnom) aj potreby súvisiace s jej zdravotným stavom a návštevou školského zariadenia

a jej odôvodené potreby. Možno prijať záver , že počas doby 12 rokov nastal objektívny nárast
životných nákladov. Tento možno zdôvodniť aj mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima
či minimálnej mzdy.

30. Ďalšia námietka povinného sa dotýka nesprávne stanoveného jeho príjmu , ktorý súd stanovil

ako základ pre výšku rozsahu výživného. Pri porovnaní pomerov na strane povinného v čase
pôvodného konania a pomerov v čase rozhodnom pre posúdenie existencie zmeny na strane povinného,
vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu je potrebné konštatovať nasledovné. V čase pôvodného
rozhodovania súdu o výške výživného bol povinný evidovaný ako živnostník zapísaný v živnostenskom
registri s prerušením vykonávania živnostenskej činnosti, bol bez pracovného alebo akéhokoľvek

iného príjmu. Výživné bolo stanovené na základe rozhodnutia súdu, ale rodičia uzavreli rodičovskú
dohodu, ktorú súd schválil. V čase pôvodného rozhodovania bol povinný spoluvlastníkom nehnuteľností
zapísanýchvkatastrálnomúzemíR.V.naLVč.XXX.VrokuXXXXbolsúdomschválenýpríklepsúdneho
exekútora udelený na dražbe konanej 21.11.2021, pretože došlo k predaju tejto nehnuteľnosti. Vo vzťahuk matke je konštatovaná zmena pomerov, tá dosahuje v súčasnosti príjem vo výške 976 €, pričom
predtým jej príjem bol 350 €.

31. Súd prvej inštancie konštatuje, že došlo k zmene pomerov na strane povinného tým, že sa od
poslednej úpravy znížila miera jeho schopnosti pracovať a sa stal invalidným s posúdenou mierou
invalidity vo výške 60 %. Nastala teda miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (čl. 221).
Prácu, ktorú vykonával otec súvisela s možnosťou vykonávať prácu ako stolár, keďže mal dielňu. Jeho
mesačný invalidný dôchodok je vo výške 280 € mesačne. Táto suma je od 01.01.2026, predtým jeho

príjem bol vo výške 274,60 € mesačne. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd nesprávne pristúpil
k posúdeniu možnosti otca dosahovať potencionálny príjem, táto neobstojí. Súd správne pristúpil k
posúdeniu možnosti otca dosahovať potencionálny príjem, teda iný príjem než, ktorý v rozhodnom
období od podania návrhu deklaruje.

32. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie vnímal a vníma zníženú mieru schopnosti pracovať na strane

povinného,vrozsahu60%,nepopierateľnejetozmena pomerovnastranepovinného.Trebapodotknúť
že v čase pôvodného rozhodovania bol bez preukázateľného príjmu Vo vzťahu k otázke možnosti, aký
príjem je otec schopný dosahovať je potrebné vychádzať zo záverov ako už bolo konštatované, že otec
je uznaný čiastočne invalidným a došlo k miere poklesu schopnosti vykonávať jeho prácu v rozsahu
60 %. Súd prihliadol jeho reálny príjem, otca ktorý dosahoval v roku 2023, kedy prácu vykonával

a dosahoval za rozhodné obdobie od augusta až do októbra 2023 priemerný príjem vo výške 3400
€ mesačne vychádzajúc z tvrdení otca. Súd následne po ukončení danej práce za ďalšie obdobie
hypoteticky stanovil schopnosť otca v rozhodnom posudzovanom období vykonávať prácu, ktorá mu
prináša príjem. Je potrebné uviesť, že otec v priebehu dokazovania pred súdom poukázal iba na prácu,
ktorú si našiel v roku 2023. Iné dôkazy o tom, že si hľadal prácu s prihliadnutím na jeho invaliditu

nepredložil súdu.

33. Súd vychádzal z ponuky práce, ktoré sú uvedené na portáloch, či už Profesia.sk, Kariéra.sk..
Priemerný mesačný zárobok ponúknutý pre odbor stolár bol 1500 € mesačne. Pokiaľ by túto prácu
vykonával v rozsahu 40 %, príjem by predstavoval minimálne sumu 600 až 700 € mesačne. Po

pripočítaní invalidného dôchodku by táto suma predstavovala 900 € mesačne. Odvolateľ namieta, že
tento príjem súdom je stanovený hypoteticky, pretože nejde o jeho reálne zárobkové schopnosti a
možnosti.

34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

35.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej
osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe uvedeného
vymedzenia príjmu otca, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch.

36. Samozrejme, že zákonodarca nestanovuje striktný spôsob výpočtu výživného a tak súdy musia
v jednotlivých prípadoch vždy uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške
zodpovedajúcej týmto kritériám, rovnako tak zmyslu a účelu výživného (porovnaj Nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. I.ÚS 4239/12 zo dňa 10.06.2013).

37. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu ,kedy povinný
nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné
potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia
s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda

znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu
zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval pre to rozhodné obdobie.38. V zásade možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ vychádzal z potencionálnych
možnosti povinného s použitím jeho predchádzajúcej kvalifikácie. Podľa mzdového portálu Platy.sk,
stolári zarábajú na Slovensku približne od 1210 € až do 3348 € hrubého mesačne (zdroj www.platy.sk).

Súd vychádzal zo stanovenia hrubého mesačného platu. Pokiaľ by sa vychádzalo z hrubého
priemerného mesačného platu stolára 1900 € ako stret rozmedzia, keďže povinný nie je o začiatočník,
alesužurčitými kvalifikačnýmipredpokladmi.Pristanoveníčistejmzdy,vychádzal súdodvolacízhrubej
mzdy 905 € mesačne odpočítajú sa sociálne a zdravotné odvody pre zamestnanca vo výške 13,4 %, čo
by predstavovalo 127 €, daňový základ po odvodoch by predstavoval sumu 823 €. Pre väčšinu príjmov

by sa mala uplatňovať ešte 19 % daň, či 62 €. V čistom vyjadrení by potencionálna mzda povinného v
pozícii stolára v regióne J. s prihliadnutím na to, že má jednu vyživovaciu povinnosť ako plnoleté dieťa
mohla byť v sume od 800 € až do 850 € mesačne, pokiaľ súd vychádzal zo sumy 600 € až 700 € je to
akceptovateľné,pretožeideostanoveniepotencionálnehopríjmu.Samozrejmeajodvolacísúdpovažuje
stanovenémesačnévýživnézavýživnéjeodrazomposúdeniaindividuálnychskutkovýchokolnostidanej
veci. Odvolací súd tak ustálil potencionálny príjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho

možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods.
1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a
zdravotnej poisťovne). So zarátaním invalidného dôchodku, ktorý dosahuje povinný je možné ponechať
stanovenú výšku výživného v rozsahu, ako ju určil súd prvej inštancie.

39. Je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o stránku, napríklad Profesia.sk ponúka sa práca aj v
iných pozíciách, napríklad v čiastočne skrátených pracovných úväzkov, kedy je možnosť vykonávať
prácu v rozmedzí dosahovania podobného príjmu ako ju stanovil súd prvej inštancie. Pri určovaní
výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024,
ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/

ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Na dané odporúčacie tabuľky
súd prihliadol .

40. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku odvolateľa, že nie je možné v prejednávanej veci hľadieť na iný
príjem povinného než reálne má, pretože nebolo preukázané, že sa vzdal výhodnejšieho zdroja príjmov

alebo že zavinil stratu zamestnania. Je potrebné uviesť, že v rámci výživného je záujem zákonodarcu
daný na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobitných rodinnoprávnych
vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov a siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť
jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli
existovať.Zdôvodneniesavidívexistenčnomcharakterevýživnéhoavpotrebezabrániťpovinnému,aby

svojím konaním znižoval jeho rozsah (porovnaj rozsudok KS X. sp. zn. 6CoP 3/2018 zo dňa 30.05.2018).
V prejednávanej veci je posudzovaný príjem povinného z platenia výživného ako potencionálny z
dôvodu, že napriek jeho zníženej miere schopnosti je na jeho strane možnosť dosahovať ešte iný príjem
než je len invalidný dôchodok.

41. Súd prihliadol aj na príjmové pomery matky, ktorá je taktiež nositeľkou vyživovacej povinnosti.

42. Zvýšené výživné zodpovedá príjmovým pomerom otca rešpektujúc pritom prednosť výživného pred
ostatnými výdavkami povinného rodiča. Vzhľadom na to, že nezdieľa oprávnená spoločnú domácnosť
s povinným , tento neprispieva iným spôsobom na jej výživu než len finančným plnením je daný

rozsah výživného stanovený správne práve s prihliadnutím aj na dané kritérium. Samozrejme, že pri
plnoletých deťoch je rozsah osobnej starostlivosti oveľa nižší ako pri maloletých deťoch ale predsa
rodičia poskytujú bežne plnoletým deťom určité plnenie nemateriálnej podoby.

43. Odvolací súd vzhľadom na vyššie opísané dôvody potvrdil rozsudok v jeho napadnutom rozsahu

ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 1 CMP, keďže nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania, tiež dôvod, ktorý by rozumne a
spravodlivo argumentoval zníženie výživného oproti súdom prvej inštancie určenej sume. Námietky
nesmerovali k výške dlžného výživného a lehote jeho splatenia.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s
ustanovením § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu
trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).