Rozsudok – Ostatné – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 56Csp/138/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125214141
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125214141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XX, XXX XX D. E. F., zast. Advokátskou kanceláriou SOWA s.r.o., so sídlom Námestie 1. mája 9, 811
06 Bratislava proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, IČO: 104547, so sídlom Airside
Business Park, Swords, Co. Dublin, Írsko, zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811
05 Bratislava o zaplatenie 250,-eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 250,-eur s úrokmi z omeškania vo výške 7,15 % ročne
zo sumy 250,-eur od 26.7.2025 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 250,-eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, že dňa 22.6.2025 bol cestujúcim
letu č. FR 2379 zo Zadar Airport, Zadar do Barca Airport, Košice, s dĺžkou letu 678,50 km, ktorý bol
vykonaný žalovaným. Predmetný let meškal viac ako 3 hodiny, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok
na peňažnú náhradu v zmysle Nariadenia EÚ č. 261/2004 a ustálenej judikatúry súdneho dvora EÚ. V
prípade podania odporu proti európskemu platobnému rozkazu žiadal žalobca pokračovať v konaní v

súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. K návrhu žalobca pripojil
scan palubného lístka, potvrdenie o meškaní letu a predžalobnú výzvu.

2. Proti vydanému európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný odpor.

3. Súd v konaní následne postupoval v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej ako

„Nariadenie“). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.10.2025 namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
poukazujúc na to, že žalobca podpísal dňa 24.6.2025 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou nárok na
kompenzáciu postúpil na spoločnosť AirHelp Germany GmbH. Uvedené tvrdenia podporil predložením
Dohody o postúpení – Assignment Agreement zo dňa 24.6.2025.

4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 11.12.2025 uviedol, že žalobca bol a je oprávnený vymáhať
pohľadávku vo svojom mene, čo potvrdzuje súhlas od spoločnosti AirHelp zo dňa 27.6.2025. Spoločnosť

AirHelp od poskytnutia súhlasu nevymáhala pohľadávku vo svojom mene. K vyjadreniu pripojil žalobca
súhlas s vymáhaním pohľadávku zo dňa 27.6.2025.

5. Žalovaný sa k predmetnému podaniu nevyjadril.6. Súd v konaní postupoval v súlade s vnútroštátnym procesným právnym predpisom - zákonom č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), a to v zmysle čl. 19 Nariadenia, podľa ktorého

pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.

7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, v zhode s čl. 5 ods.1 a 1a Nariadenia, v zmysle
ktorých európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné konanie. Súd alebo tribunál

uskutoční ústne pojednávanie, len ak sa domnieva, že nie je možné vydať rozsudok na základe
písomných dôkazov, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Pre vydanie rozhodnutia boli rozhodujúce
predložené písomné dôkazy a žiadna zo strán sporu o nariadenie ústneho pojednávania nežiadala.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.1.2026, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli
oznámené v zhode s § 219 ods. 3 CSP.

8. V súlade s ustálenou súdnou praxou sa súd prioritne zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou
legitimáciou sporových strán v konaní.

9. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane

subjektom povinnosti. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových
strán nenamieta (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).
Nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby.

10. V prejednávanom spore žalobca dňa 24.6.2025 postúpil svoju pohľadávku – právo ma uplatnenie
nároku na kompenzáciu na spoločnosť AirHelp Germany GmbH (č.l. 35 spisu). Dňa 27.6.2025
spoločnosť AirHelp Germany GmbH udelila žalobcovi súhlas, aby vo svojom mene a na účet AirHelp
vymáhal pohľadávku na finančnú kompenzáciu (č.l. 47).

11. Vychádzajúc z uvedených skutočností má súd za to, že žalobca je oprávnený vymáhať predmetný
nárok, keďže disponuje súhlasom postupníka AirHelp Germany GmbH, ktorý ho nevymáha, i keď bol
na ňu postúpený. Dohoda o vymáhaní nároku samotným postupcom je v zhode s ust. § 524 a § 530
ods.1 Občianskeho zákonníka. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je teda daná. Pasívna legitimácia
žalovaného je v konaní nespornou.

12. Súd vec právne posudzoval podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do
lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (ďalej len „Nariadenie o pomoci cestujúcim“).

13. Podľa čl. 1 Nariadenia o pomoci cestujúcim toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie
ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla, b) bol
ich let zrušený, c) ich let má meškanie.

14. V zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia o pomoci cestujúcim, keď sa uvádza odkaz na tento článok,

cestujúci dostanú náhradu vo výške 250,-EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo
menej.

15. V zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 19.11.2009 v spojených veciach C-402/07 a
C-432/07 sa články 5, 6 a 7 Nariadenia o pomoci cestujúcim majú vykladať v tom zmysle, že na účely

uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich,
ktorých let bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto
nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová
strata, t.j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý
pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak

letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým
sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa
vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu.16. V konaní nebolo sporným, že žalobcom rezervovaný let mal meškanie viac ako 3 hodiny. Žalovaný
tento skutkový stav nerozporoval. Žalovaný tiež neuviedol žiaden dôvod, ktorý by mohol byť prípadne
vyhodnotený ako mimoriadna okolnosť, ktorá spôsobila omeškanie letu, preto súd nárok žalobcu posúdil

ako dôvodný a uplatnený vo výške a za podmienok v súlade s Nariadením o pomoci cestujúcim. Preto
zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 250,-eur.

17. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa ust. § 3 ods. l nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. V danom prípade si žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Žalobcovi

preto súd priznal i právo na úroky z omeškania počnúc dňom 26.7.2025, ako požadoval, kedy bol
žalovaný nepochybne v omeškaní s úhradou záväzku, vychádzajúc z predžalobnej výzvy zaslanej dňa
27.6.2025.Výška úrokov z omeškania činí 7,15 % ročne.

21. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods. 3 CSP.

22. V zmysle ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým konanie končí.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Žalobca bol v konaní plne úspešný, žalovaný neúspešný, preto bol žalobcovi voči žalovanému
priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v danom prípade nezistil (a ani neboli
tvrdené) dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
(§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).