Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425200868
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6425200868.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX, XXX XX E., právne zastúpená: drábiková & partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 53 294 076, so sídlom Košická 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:
Smartwings, a.s., IČO: 25 663 135, so sídlom K Letišti 1068/30, 160 08 Praha 6, právne zastúpený:

KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, Apollo Business Center II, blok
A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, o návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/17/2025-89 zo dňa 22.10.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/17/2025-89 zo dňa 22.10.2025 v druhom
výroku, ktorým súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), a to pre späťvzatie
žaloby žalobkyňou aplikujúc ustanovenie § 144, § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“). O nároku na náhradu trov konania súd druhým odsekom rozhodol tak, že priznal žalovanému

voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (výrok II.).
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc § 256 ods. 1 CSP, keď mal za to, že zastavenie
konania procesne zavinila žalobkyňa, pretože vzala žalobu späť.
Okresný súd zdôraznil, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje pri jej späťvzatí procesne a bez ohľadu na
to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Keďže zastavenie konania procesne

zavinila žalobkyňa, okresný súd priznal náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému tak, ako
je uvedené vo výroku uznesenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej tiež uviedol, že
žalobkyňa navrhla vydať európsky platobný rozkaz, ktorým sa domáhala od žalovaného zaplatenia
sumy 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250,- Eur od 12.08.2023
do zaplatenia a nahradenia trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 11.08.2023 cestovala na
palube letu č. F. z letiska E. G. (E.) H. I. C. G. (E.) prevádzkovaného žalovaným s plánovaným časom

príletu 11.08.2023 o 14:55 hod. s celkovou ortodromickou vzdialenosťou medzi destináciami 1.014,09
km.Skutočnýčaspríletubol11.08.2023o18:59hod.,tedasmeškaním4hodiny4minútyoprotipôvodne
plánovanému príletu. S poukazom na článok 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad
a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania
letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, si žalobkyňa uplatnila nárok na kompenzáciu vo

výške 250,- Eur prostredníctvom formuláru leteckého dopravcu- žalovaného dňa 03.05.2024. Žalobkyňa
zaslala žalovanému predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný nereagoval. Pre prípad podania odporužalobkyňa žiadala ďalej pokračovať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 29.04.2025 Európsky platobný rozkaz, ktorým žalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 250,- Eur od 12.08.2023 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
134,39 Eur.
Žalovaný dňa 03.06.2025 podal proti vydanému európskemu platobnému rozkazu odpor s vecným
odôvodnením, preto sa platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový

poriadok zrušil.
Dňa 16.10.2025 doručil právny zástupca žalobkyne späťvzatie návrhu v celom rozsahu a žiadal konanie
zastaviť. Súd následne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný
dňa 17.10.2025 doručil podanie, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí a zároveň oznámil,
že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v plnej výške a predložil ich vyčíslenie.

2. Proti výroku, ktorým súd priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie s poukazom na to, že žalovaný síce bol formálne úspešný
vkonaní,avšaksprávaniežalovanéhovpredžalobnejfázeboloúplnepasívne,bezzáujmuomimosúdne
riešenie sporu, poukazujúc na to, že žalobkyňa zaslala žalovanému žiadosť o kompenzáciu dňa

21.08.2023; keďže nedostala žiadnu spätnú väzbu, kontaktovala žalovaného e-mailom prostredníctvom
jeho ombudsmana dňa 29.03.2024, avšak napriek tomu nedostala od žalovaného žiadne vysvetlenie,
informáciu o jej nároku, ani žiadne iné prijatie – odmietnutie zo strany žalovaného. Napriek tomu zaslala
opätovne tretiu výzvu na úhradu kompenzácie dňa 03.05.2024. Žalovaný až do súdneho konania zostal
nečinný a neposkytol žiadnu súčinnosť, ani stanovisko, že predmetný nárok neuznáva. Z týchto dôvodov

podala žalobkyňa návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, pričom až po začatí súdneho
konania sa žalovaný vyjadril k veci, a to v odpore k podanému návrhu európskeho platobného rozkazu.
Konanie na súde bolo vyvolané pasivitou žalovaného v mimosúdnej fáze. Až začatý súdny proces
poskytol žalobkyni odpoveď od žalovaného, prečo jeho nárok odmieta a konkrétne dôvody, pre ktoré
nemánároknakompenzáciu.Ztýchtodôvodovpovažuježalobkyňarozhodnutieonáhradetrovzanielen

nesprávne, ale aj nespravodlivé. Poukázala, že žalovaný je podnikateľským subjektom s dostatočnými
finančnými, aj personálnymi zdrojmi na vybavovanie spotrebiteľských nárokov. Konanie žalovaného
nemôže požívať súdnu ochranu do tej miery, že by žalovanému prináležala odmena za právne služby
na úkor žalobkyne. Poukázala na potrebu aplikácie ust. § 257 Civilného sporového poriadku, keď podľa
žalobkyne v predmetnom konaní existujú výnimočné okolnosti vhodné osobitného zreteľa, konkrétne

postup žalovaného v predžalobnej fáze, ktorý je podľa názoru žalobkyne významným dôvodom, prečo
by nemala byť žalovanému ako úspešnej strane priznaná náhrada trov konania. Žalobkyňa má za to,
že v jej prípade boli splnené podmienky pre výnimočné nepoužitie zásady úspechu v spore o trovách.
V konaní síce formálne nemala úspech žalobkyňa, avšak žalovaný svojou predžalobnou nečinnosťou
zapríčinil začatie súdneho sporu. Ide o okolnosť, ktorá zakladá dôvod vhodný osobitného zreteľa na

strane žalobkyne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zmenil tak, že žalovanému sa
náhrada trov konania neprizná.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril, hoci mu na to bol vytvorený procesný priestor.

4. V dôsledku odvolania podaného žalobkyňou, krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
379 a 380 CSP, a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CPS a contrario
uznesenie súdu prvej inštancie v druhom odseku (výrok II.), ktorým súd rozhodoval o nároku na náhradu
trov konania, a ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobkyne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne

správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Na základe podaného odvolania žalobkyňou, tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie,
a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo
veci vecne správne pri správnej aplikácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, keď vykonal správne právneposúdenie a uznesenie, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobkyne, odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 236 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k druhému výroku, ktorým súd
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, nepochybne vyplýva, že súd o trovách konania rozhodol

pri aplikácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré v bode 11. aj citoval a poukázal na to, že v zmysle
ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd dospel k názoru,
že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, pretože vzala žalobu späť, a správne súd prvej
inštancie zdôraznil, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje pri jej späťvzatí procesne a bez ohľadu na to, aký

by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Z dôvodu, že zastavenie konania procesne
zavinila žalobkyňa, súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému.
Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na súd
dňa 14.04.2025, pričom navrhla vydať európsky platobný rozkaz, ktorý súd prvej inštancie aj vydal dňa
29.04.2025, pričom proti tomuto európskemu platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal
odpor žalovaný. V podanom odpore namietal viacero skutočností, predovšetkým namietal, že predmetný

nárok nie je dôvodný, bol podaný oneskorene. Poukázal, že v prípade letu F. nastal stret s vtákom pri
pristáti na letisku odletu v E. s tým, že kolízia medzi lietadlom a vtákom spadá pod pojem „mimoriadne
okolnosti“ v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.02.2004. Poukázal
na to, že cestujúci si musí uplatniť svoje práva u dopravcu bez zbytočného odkladu najneskôr v lehote
do 6 mesiacov, odkedy sa doprava neuskutočnila alebo sa uskutočnila oneskorene, pričom lehota je

prekluzívna, a v prípade, že si cestujúci práva v tejto lehote u dopravcu neuplatní, zaniknú. Žalobkyňa
uplatnila nárok najskôr u žalovaného, pričom let, ktorého sa kompenzácia týkala, bol vykonaný dňa
13.08.2023; žalobkyňa bola teda povinná u žalovaného uplatniť nárok najneskôr v rámci 6-mesačnej
prekluzívnej lehoty, a teda najneskôr do 13.02.2024. Svoj nárok voči žalovanému uplatnila až dňa
05.04.2024, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, čím tento nárok zanikol.

Následne z obsahu spisu je nepochybné, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zobrala
žalobu v celom rozsahu späť. V písomnom späťvzatí zároveň uviedla, že keďže v uvedenej veci už
bol vydaný platobný rozkaz a podaný odpor, klient v pozícii navrhovateľa žiada, aby sa v konaní ďalej
nepokračovalo v súlade s pravidlami európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a aby
konaniebolozastavené,pričomtakurobilažalobkyňapodaním,ktorébolosúduprvejinštanciedoručené

16.10.2025 za situácie, že vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 20.10.2025. Na výzvu súdu
žalovaný písomným podaním zo dňa 17.10.2025 súhlasil so späťvzatím žaloby. Zároveň si uplatnil trovy
konania titulom trov právneho zastúpenia.
Z obsahu spisu teda nepochybne vyplýva, že žalobkyňa po vydaní európskeho platobného rozkazu
súdom prvej inštancie a po podanom odpore zo strany žalovaného voči tomuto európskemu platobnému

rozkazu, a po tom, čo vo veci bol vytýčený termín pojednávania, zobrala žalobu späť v celom rozsahu
bez uvedenia dôvodu.
Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním napadnutému druhému výroku uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %
uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Vo všeobecnosti

platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie uvedená práve v § 256 ods. 1 CSP. V zmysle tohto ustanovenia trovy je
povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Procesné zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP
sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keď zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí konania. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa zobrala žalobu späť bez
uvedenia dôvodu po tom, čo žalovaný podal odpor proti vydanému európskemu platobnému rozkazu,
a po tom, čo vo veci bolo súdom vytýčené pojednávanie na deň 20.10.2025, ktoré súd z dôvodu
späťvzatia žaloby odročil na neurčito. Z obsahu spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobkyňa
zobrala žalobu späť z dôvodov správania sa žalovaného po začatí konania; berúc do úvahy vyššie

uvedené teda nepochybne žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, a súd prvej inštancie
teda vo veci správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobkyňa
namietala správnosť aplikácie § 256 ods. 1 CSP, a domáhala sa aplikácie ustanovenia § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
pričom za výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa považovala pasivitu žalovaného

v období pred podaním žaloby žalobkyňou na súd, keď tento podľa tvrdení žalobkyne bol nečinný,
neposkytol žiadnu súčinnosť, ani stanovisko, že predmetný nárok neuznáva, tvrdiac, že okolnosťou,
ktorá viedla k súdnemu uplatneniu nároku bola práve nečinnosť žalovaného v predžalobnej etape,
a že takéto konanie žalovaného (pasivita a nezáujem o mimosúdne riešenie), je potrebné zohľadniť prirozhodovaní o trovách konania, odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že súd prvej inštancie nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, a už z vyššie uvedených dôvodov rozhodol
o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Odvolací súd uvádza, že berúc do úvahy všetky

okolnosti súdenej veci, ani podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému; odvolací súd uvádza, že žalobkyňa
v podanom späťvzatí neuviedla žiaden dôvod späťvzatia žaloby, pričom žiadnym spôsobom v konaní
nebolo zistené procesné zavinenie zo strany žalovaného, a len samotná skutočnosť tvrdená žalobkyňou,
že žalovaný nebol súčinný vo fáze predsúdneho konania, sama o sebe nepredstavuje výnimočnú

okolnosť a dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Odvolaciemu súdu neušlo
pozornosti, že žalovaný v podanom odpore namietal nielen existenciu mimoriadnej okolnosti (kolízia
medzi lietadlom a vtákom), ale aj zánik nároku tým, že žalobkyňa neuplatnila svoj nárok u žalobcu
najneskôr v rámci 6-mesačnej prekluzívnej lehoty, pričom vo vzťahu k posúdeniu zániku práva, berúc
do úvahy okolnosť, že žalobkyňa bola účastníčkou letu, za ktorý požadovala nahradiť kompenzáciu
čiastkou 250,- Eur vo vzťahu k existencii nároku nebola potrebná žiadna súčinnosť žalovaného; naviac

žalobkyňa v konaní , ako aj vo fáze pred podaním žaloby, bola zastúpená obchodnou spoločnosťou
J. I., ktorá spoločnosť na zastupovanie splnomocnila právneho zástupcu žalobkyne vystupujúceho ako
právnyzástupcažalobkyneajvtomtosúdnomkonaní.Berúcdoúvahyuvedené,potomvžiadnomsmere
neobstojí námietka žalobkyne, že by postoj žalovaného v období pred začatím súdneho konania mal
byť tou skutočnosťou, ktorá by zakladala jednak dôvody hodné osobitného zreteľa, a že by sa jednalo

o výnimočné okolnosti berúc do úvahy, že zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie týchto obidvoch podmienok. Berúc do úvahy vyššie uvedené
preto odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ustanovenie § 256
ods. 1 CSP, a správne vyhodnotil, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, pretože vzala
žalobu späť. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie

súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP pri aplikácii § 262 ods. 1 CSP. Hoci žalovaný bol úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní,
keďže odvolanie žalobkyne dôvodné nebolo, a odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie z dôvodu

vecnej správnosti potvrdil, a teda žalovanému by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne žiadnym spôsobom nevyjadril, a odvolací
súd nezistil vznik akýchkoľvek trov žalovaného v priebehu odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd
tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).