Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200634
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8824200634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
L. I., G.. XX.XX.XXXX, N. I., G.. XX.XX.XXXX, obe bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. G. E., na návrh matky: V. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K.S. A. U.
XX/XX, Z. G. E., Q. G. V.: J. XXX, zast.: JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., Slovenská 69, Prešov,
za účasti otca: A. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. O. XXX, O. K. A.Í.U. U. XX/XX, Z. G. E., zast.: JUDr.
Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, a Krajskej prokuratúry v O., o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad

Topľou č.k. 8P/32/2024-174 zo dňa 10.4.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV., VIII.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. a N..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd z v e r u j e maloleté deti L. I., G.. XX.XX.XXXX Q. N. I., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného za obdobie od 01.04.2024 do 09.06.2024 na maloletú L. I.
po 250€ mesačne a na maloletú N. I. po 200€ mesačne, za obdobie od 10.06.2024 do budúcna sa otec z
a v ä z u j e platením výživného na maloletú L. I. po 200€ mesačne a na maloletú N. I. po 150€ mesačne,
ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2024 do 31.03.2025 na maloletú L. I. v sume 2357,67€ a na
maloletú N. I. v sume 1777,78€ je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia
rozhodnutia.V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý párny piatok v roku v čase od 16:00
hod. do 18:00 hod v priestoroch R. O. V. Q. P. Z. G. E. za prítomnosti odborných zamestnancov R. O.

V. Q. P. Z. G. E. s tým, že odborní zamestnanci sú oprávnení z dôvodov na strane maloletých detí
jednotlivé stretnutie kedykoľvek aj predčasne ukončiť.

VI. Matka je p o v i n n á maloleté deti na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť
prítomnosť detí v stanovenú hodinu v priestoroch R. O. V. Q. P. Z. G. E..

VII. V prípade ak sa styk otca s maloletými deťmi z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, rodičia sú
p o v i n n í oznámiť túto skutočnosť odbornému zamestnancovi R. O. V. Q. P.U. Z. G. E. najneskôr 48
hodín pred začiatkom stretnutia, inak bezprostredne po jej vzniku. V prípade ak sa styk otca s maloletými
deťmi nebude môcť realizovať z vážnych dôvodov na strane rodičov alebo na strane maloletých detí,
rodičia sú p o v i n n í dohodnúť s odborným zamestnancom R. O. V. Q. P. Z. G. E. náhradný termín

stretnutia.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 75 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 3, § 77 ods. 1, § 24

zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Vo vzťahu k výživnému svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti
matky. Otec ako povinný rodič pracoval v G. ako Z.T. C. s mesačným príjmom cca 2.100 až 2.500 eur
mesačne. V období od 10.06.2024 do 07.10.2024 bol vo výkone väzby a od 13.11.2024 až doposiaľ

je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce. V zmysle odporúčacích tabuliek určovania výživného
zverejnených Ministerstvom spravodlivosti SR by výška výživného pri vyživovacej povinnosti u dieťaťa
na prvom stupni základnej školy mala činiť cca 11 % čistého príjmu povinného rodiča a u staršej
dcéry, ktorá je študentkou strednej školy cca 15% čistého príjmu povinného rodiča. Súd vychádzal
pri rozhodovaní z troch vyživovacích povinností rodičov, keďže okrem maloletých dcér majú rodičia

vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére, ktorá študuje na vysokej škole. V súdnom konaní bolo
potvrdené, že v období od mesiaca apríl 2024, kedy matka podala návrh na súd, až do 09.06.2024 bol
oteczamestnanývzahraničí,dosahovalpríjem,ktoréhovýška(2.100až2.500eur)umožňovalapodieľať
sa na zabezpečení potrieb detí sumami, ktoré súd určil vo výroku rozhodnutia. Súd preto za dané
obdobie stanovil vyživovaciu povinnosť otca na dcéru L. po 250 eur a na dcéru N. po 200 eur mesačne.

Dňa 10.06.2024 bol otec vzatý do väzby z dôvodu jeho protiprávneho konania smerujúceho voči matke
maloletých detí. Týmto konaním sa otec vzdal zamestnania, zárobku, čo nemožno pričítať na ťarchu
maloletých detí a otca ospravedlniť, že si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť. Po prepustení z väzby boli
otcovi v trestnom konaní uložené viaceré obmedzenia, medzi inými aj zákaz vycestovať do zahraničia,
preto už súd nemohol pri rozhodovaní vychádzať z možností otca pracovať v zahraničí a dosahovať

príjem cez 2.000 eur. Ďalšie súdom uložené zákazy, obmedzenia, však otcovi nebránia pracovať.
Otcovi bolo taktiež odobraté vodičské oprávnenie, takže toho času nie je v možnostiach otca vykonávať
práce vodiča. V súdnom konaní síce bola predložená lekárska správa o zdravotnom stave otca, z tejto
však nevyplývalo, aby zdravotný stav otca obmedzoval, limitoval pri výkone bežnej manuálnej práce.
Vychádzajúc z potencionality príjmu otca možno konštatovať, že otec je schopný pracovať, vykonávať

bežné manuálne práce a podľa pracovných ponúk zverejnených na internete v rámci prešovského kraja
by mohol dosahovať čistý príjem cca 900 - 1.000 eur (napr. operátor výroby - Manuvia, a.s., Prešov,
operátor výroby - Grafton Slovakia, s.r.o., operátor výroby - Manpower Group Slovensko, s.r.o., operátor
výroby - LPH Vranov, operátor výroby - Talent Solutions, s.r.o., Prešov, pracovník prevádzky - Kaufland
Vranov). Okrem príjmu z pracovnej činnosti otec získal finančné prostriedky, ktorými mohol disponovať.

Dňa 24.07.2024 mu bola poukázaná Daňovým úradom Prešov suma 4.560 eur, ktorú mohol použiť na
plnenie si vyživovacej povinnosti, ktorá má prednosť pred inými výdavkami povinného rodičia, ktoré nie
je nutné vynaložiť. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na majetkovú situáciu otca, ktorý v priebehu súdneho
konania previedol vlastníctvo motorového vozidla zn. Z. W. na jeho príbuznú, čím sa vzdal určitého
majetkového prospechu. S poukazom na potenciálnu výšku zárobku otca z pracovného pomeru, jeho

finančnú a majetkovú situáciu, súd určil otcovi výživné od 10.06.2024 do budúcna na maloletú dcéru L.
po 200 eur mesačne a na maloletú dcéru N. po 150 eur mesačne.
Za obdobie od 01.04.2024 do 31.03.2025 vznikol otcovi na výživnom dlh pre maloletú dcéru L. vo výške
2.357,67 eur (mesiace apríl a máj 2024 - 2 x 250 eur, 9 dní v mesiaci jún 2024 pomerná časť zo sumy250 eur - 74,97 eur, 21 dní v mesiaci jún 2024 pomerná časť zo sumy 200 eur - 139,86 eur, mesiace
07/2024 - 03/2025 - 9 x 200 eur = 1.800 eur, spolu dlžné výživné činilo 2.514,83 eur a od tejto sumy súd
odpočítal úhrady zo strany otca vo výške 157,16 eur) a pre maloletú N. v sume 1.777,78 eur (apríl a máj

2024 - 2 x 200 eur, 9 dní v mesiaci jún 2024 pomerná časť zo sumy 200 eur - 59,94 eur, 21 dní v mesiaci
jún 2024 pomerná časť zo sumy 150 eur - 105 eur, mesiace 07/2024 - 03/2025 - 9 x 150 eur = 1.350 eur,
spolu dlžné výživné činilo 1.914,94 eur a od tejto sumy súd odpočítal úhrady zo strany otca vo výške
137,16 eur). Dlžné výživné súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrenia k odvolaniu

6.Vzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieotec,atoprotivýrokomIII.aIV.podľa§365ods.1písm.

f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby odvolací súd
v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zdôraznil, že dňa 10.6.2024 bol vzatý do väzby a bol mu nariadený dohľad probačného a mediačného
úradníka dňom 7.10.2024, kedy bol aj prepustený z väzby na slobodu. Bola mu uložená povinnosť
dostavovať sa k probačnému úradníkovi v určených časových termínoch a primerané obmedzenie,

ktoré spočíva v zákaze vycestovania do zahraničia a v zákaze vzďaľovať sa z miesta pobytu obydlia
okrem dostavenia sa na úkony v súvislosti so súdnym konaním a takisto mimo doby potrebného času
na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti a na dobu výkonu pracovnej činnosti
na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti. Potvrdil, že s matkou nežijú v spoločnej
domácnosti od 12.2.2024. Takisto poukázal na konflikt s manželkou, ktorý začal už 9.2.2024. Poprel

tvrdenia o tom, že by manželke vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím, usmrtením v spánku alebo
to, že v kuchyni na ňu vytiahol nožík, rovnako to, že by ju vyhadzoval z bytu. Potvrdil, že pracoval v G.
ako Z. C. s mesačným príjmom 2.100 - 2.500 eur mesačne, v období od 10.6.2024 do 7.10.2024 bol vo
väzbe a od 13.11.2024 doposiaľ je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce. Namieta záver súdu,
že daňovým úradom poukázanú sumu 4.560 eur mohol využiť v prospech vyživovacej povinnosti a že v

priebehu súdneho konania previedol osobné motorové vozidlo zn. Z. W. na sesternicu Y. V.. Sesternica
mu požičala peniaze, nákupom motorového vozidla bolo jeho povinnosťou jej peniaze vrátiť.

7. Prokurátor Okresnej prokuratúry Z. G. E. vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za zákonný.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku vo výroku III. (o určení vyživovacej povinnosti) a vo výroku IV. (o určení dlžného
výživného) v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

9. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, keď rozhodoval o určení
výživného na maloletú L. v sume 250 eur mesačne, na maloletú N. v sume 200 eur mesačne od 1.4.2024
do 9.6.2024, a za obdobie od 10.6.2024 na maloletú L. v sume 200 eur mesačne a na maloletú N. v
sume 150 eur mesačne (výrok III.) a zároveň rozhodol o dlžnom výživnom (výrok IV.).

10. Otec v odvolaní podanom v zákonnej lehote namieta výroky III. a IV. rozsudku s tým, že rozhodnutie
súdu považuje za nesprávne z hľadiska skutkových aj právnych záverov, s poukazom na to, že bol od
10.6.2024 vo väzbe a po prepustení 7.10.2024 je pod dohľadom probačného a mediačného úradníkas výraznými obmedzeniami pohybu a vycestovania, že s matkou nežije v spoločnej domácnosti od
12.2.2024 a konflikty medzi nimi popisuje odlišne, pričom popiera akékoľvek násilie, vyhrážky či vulgárne
správanie voči nej; ďalej uvádza, že hoci predtým pracoval v G. ako Z. C. s príjmom 2.100 - 2.500 eur

mesačne, v čase väzby nepracoval a od 13.11.2024 je nezamestnaný, nesúhlasí so záverom súdu,
že mohol využiť sumu 4.560 eur poukázanú daňovým úradom na plnenie vyživovacej povinnosti, ani s
hodnotením prevodu motorového vozidla, keďže ten podľa neho slúžil na splatenie dlhu voči sesternici,
ktorá mu predtým poskytla finančnú pôžičku.

11. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výrokom III., IV. rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal,
a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne
uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s
potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na

relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v
sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS
SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného, skúmal odvolací súd primeranosť
súdom prvej inštancie určenú sumu vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na jeho možnosti a
schopnosti s ohľadom na zákonné kritéria predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho

zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové
pomery povinného rodiča.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 30. - 39. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Na strane mal. L. pri ustálení jej odôvodnených potrieb

vychádzal súd z vyčíslenia výdavkov predložených matkou v bode 10. odôvodnenia mesačne 535 eur
(strava 100 eur, škola 50 eur, internát 30 eur, strava v škole 30 eur, cestovné do školy 40 eur, vreckové
80 eur, mobil 40 eur, školské aktivity 25 eur, ošatenie 50 eur, lekáreň 20 eur) a na maloletú N. mesačne
240 eur (strava 100 eur, družina 15 eur, ZRPŠ 30 eur, školské aktivity 25 eur, ošatenie 50 eur, lekáreň
20 eur). V priebehu súdneho konania došlo k zmene u maloletej L., ktorá začala študovať na W. Z.

Z. G. E., do školy denne dochádza a na cestovné je potrebné vynaložiť sumu 40 až 50 eur. V zmysle
zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov v oblasti výživného už samotný nástup mal. detí do zariadenia
predškolskej dochádzky, či postupný prechod na dochádzku na základnú školu, strednú školu a potom
na vysokú školu, znamená vznik výdavkov, ktoré spravodlivo odôvodňujú zaoberať sa výškou výživného.
Nad rámec toho, dospievanie detí zvyšuje ich nároky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby.

S ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov čo do plnenia vyživovacej povinnosti, na takto zvýšených
výdavkoch mal. detí by sa mali podieľať obidvaja rodičia.17. Maloleté dieťa je svojou výchovou a výživou prirodzene odkázané na svojich rodičov, u ktorých
vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloleté dcéry
starávýlučnematka,pričomvýkonjejosobnejstarostlivostijepotrebnévziaťdoúvahyvzmysle§62ods.

4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Odôvodnené potreby maloletých detí boli matkou
v konaní vyčíslené (body 10., 11. napadnutého rozhodnutia), otec tieto výdavky nespochybňuje, správne
si súd prvej inštancie osvojil skutkové tvrdenia matky ohľadom výdavkov maloletých, keďže mal. L. bude
mať v súčasnosti XX rokov a navštevuje X. ročník A. Š., mal. N. má X rokov a navštevuje X. stupeň
základnej školy, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné a ostatné nepravidelné

výdaje. Je teda zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti súdom určenej sumy mesačne mieni otec
de facto preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na matku, a to aj napriek tomu, že ona sa
o maloleté deti stará výlučne sama. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej
výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo
strany otca bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Matkou prezentované výdavky na
zabezpečovanie výživy mal. detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom vekovom stupni,

preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou
preukázaným výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. detí.

18. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletých detí tým kritériom, ktoré by malo
dôvodiť znížiť určenú vyživovaciu povinnosť otca. Je nepochybné, že výživné určené súdom je pri

aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletých detí na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a
obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné ani podrobne dokazovať
existenciu a výšku týchto výdavkov. Už len samotný vek mal. L. XX rokov a X rokov mal. N. so
sebou prináša výdavky, ktoré sú nevyhnutné na zdravý vývoj dieťaťa. Súd prvej inštancie správne zistil
oprávnené potreby mal. detí, ktoré sú primerané ich veku, nie sú nadštandardné.

19. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch
rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 21. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, matka má uzatvorenú pracovnú zmluvu od 15.06.2022 na druh práce - O.
O. Z. C., pracovný čas bol určený v rozsahu 10 hodín týždenne a dohodnutá mzda činila 165 eur ), je

však zrejmé, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť,
obstaráva činnosti dennej potreby, maloletým varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím
si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní
dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného
plneniaazároveňuhrádzavšetkyvýdavkyspojenéschodomdomácnosti,členomktorejsúajmal.dcéry.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby suplovala vyživovaciu
povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden
zrodičov(vtomtoprípadematka)vynakladánadieťa,tvorímateriálnehodnotyzodpovedajúcepríspevku
druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje
platby druhého rodiča (v tomto prípade otca). Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že otec deťom

neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, nestretáva sa s nimi, nemá žiadne výdavky spojené s ich
starostlivosťou. Pri určení výživného je potrebné zohľadniť uvedenú skutočnosť. Jedným zo zákonných
kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného prihliada, je miera výkonu osobnej starostlivosti o dieťa
(§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Za formu výkonu osobnej starostlivosti je potrebné považovať styk otca
s dieťaťom. V prejednávanom prípade však otec nezabezpečuje starostlivosť o deti v žiadnom rozsahu.

Súdom určené výživné preto odvolací súd prihliadnuc na mieru nulového výkonu osobnej starostlivosti
otca považuje za spravodlivú.

20. Posúdenie konkrétnej výšky výživného sa však odvíja od ďalšej premennej, explicitne uvedenej v
ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a teda možností, schopností a príjmových pomerov osoby povinnej

z výživného, otca maloletých. Ten namieta, že zo svojho príjmu nie je schopný platiť určené výživné a
tiež namieta, že bol od 10.6.2024 vo väzbe a po prepustení 7.10.2024 je pod dohľadom probačného a
mediačnéhoúradníkasvýraznýmiobmedzeniamipohybuavycestovania,žesmatkounežijevspoločnej
domácnosti od 12.2.2024 a konflikty medzi nimi popisuje odlišne, pričom popiera akékoľvek násilie,
vyhrážky či vulgárne správanie voči nej. Ďalej uvádza, že hoci predtým pracoval v G. ako Z. C. s príjmom

2.100 - 2.500 eur mesačne, v čase väzby nepracoval a od 13.11.2024 je nezamestnaný, nesúhlasí so
záverom súdu, že mohol využiť sumu 4.560 eur poukázanú daňovým úradom na plnenie vyživovacej
povinnosti, ani s hodnotením prevodu motorového vozidla, keďže ten podľa neho slúžil na splatenie
dlhu voči sesternici, ktorá mu predtým poskytla finančnú pôžičku. Zo spisu skutočne vyplýva, že otecnaposledy pracoval v G. ako Z. C. s mesačným príjmom cca 2.100 až 2.500 eur mesačne. V období
od 10.06.2024 do 07.10.2024 bol vo výkone väzby a od 13.11.2024 až doposiaľ je evidovaný ako
nezamestnaný na úrade práce. Dňa 10.06.2024 bol otec vzatý do väzby z dôvodu jeho protiprávneho

konania smerujúceho voči matke maloletých detí.

21. Vo vzťahu k princípu potencionality odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti, tzv. princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity a ukladá súdu

povinnosťprihliadnuťnielennareálneschopnostiamožnostirodiča,aleajtie,ktorébymoholdosahovať,
ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti, ako aj možnosti dané jeho vekom.

22. V posudzovanej veci bol princíp potenciality (bod 38. odôvodnenia) správne uplatnený pri určení
výživného otcovi, keď súd nevyhodnocoval jeho vyživovaciu povinnosť výlučne podľa aktuálneho stavu

nezamestnanosti, ale vychádzal z jeho reálnych zárobkových možností. Zo zisteného skutočného stavu
vyplynulo, že otec bol pred vzatím do väzby dlhodobo pracovne činný v zahraničí ako Z. C. s pravidelným
príjmom, pričom nepreukázal existenciu takých objektívnych prekážok, ktoré by mu dlhodobo bránili
opätovne sa zamestnať alebo dosahovať obdobný príjem. Skutočnosť, že je v súčasnosti evidovaný ako
uchádzačozamestnanie,samaosebenezbavujeotcavyživovacejpovinnostianemôžebyťdôvodomna

jej zníženie, keďže ide o stav, ktorý je časovo obmedzený a závislý aj od jeho vlastnej aktivity. Súd preto
oprávnene vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať pri využití svojich schopností, kvalifikácie
a pracovných skúseností, a nie len z príjmu, ktorý v rozhodnom období skutočne dosahoval. Uplatnením
princípu potenciality súd zabránil tomu, aby nepriaznivé dôsledky osobných a pracovných rozhodnutí
otca znášalo maloleté dieťa, a zabezpečil, že určené výživné zodpovedá nielen potrebám dieťaťa, ale

aj reálnym možnostiam otca plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť.

23. Námietku otca, že finančné prostriedky vo výške 4.560 eur poukázané daňovým úradom
nemohol použiť na plnenie vyživovacej povinnosti, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže
otec nepreukázal, že by tieto prostriedky boli viazané na nevyhnutné výdavky majúce prednosť pred

výživným. Rovnako neobstála ani jeho obrana týkajúca sa prevodu motorového vozidla na príbuznú
osobu, keďže aj v tomto prípade ide o dispozíciu s majetkom, ktorá nemôže ísť na úkor zákonnej
vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Ostatné námietky otca smerujúce ku konfliktom medzi
rodičmi a k popieraniu tvrdení matky nemajú priamy vplyv na posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti,
keďže výživné slúži predovšetkým na zabezpečenie potrieb dieťaťa a nie na sankcionovanie alebo

ospravedlňovanie správania rodičov.

24. Svojim konaním sa otec vzdal zamestnania, zárobku, čo nemožno pričítať na ťarchu maloletých detí
a otca ospravedlniť, že si nemôže plniť vyživovaciu povinnosť. Súdom uložené zákazy, obmedzenia,
však otcovi nebránia pracovať. V súdnom konaní síce bola predložená lekárska správa o zdravotnom

stave otca, z tejto však nevyplývalo, aby zdravotný stav otca obmedzoval, limitoval pri výkone
bežnej manuálnej práce. Je teda namieste prijať záver, že otec je bez adekvátneho zdroja príjmu
zo subjektívneho dôvodu, nevyvíja aktívne a preukázateľne skutočné úsilie a dostatočnú snahu
pracovať a zlepšiť si tak svoje terajšie príjmové pomery. Odvolací súd konštatuje, že u otca bola
preukázaná absencia snahy o využívanie jeho schopností a možností. Vzhľadom na vyššie uvedené

dôvody odvolacie námietky otca, že stanovené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam,
neobstoja. Stanovené výživné s prihliadnutím na iba matkou realizovanú osobnú starostlivosť o deti
a tomu zodpovedajúci podiel na ich výžive, na potencionálny príjem otca (otec je schopný pracovať,
vykonávať bežné manuálne práce a podľa pracovných ponúk zverejnených na internete v rámci
prešovského kraja by mohol dosahovať čistý príjem cca 900 - 1.000 eur (napr. operátor výroby -

Manuvia, a.s., Prešov, operátor výroby - Grafton Slovakia, s.r.o., operátor výroby - Manpower Group
Slovensko, s.r.o., operátor výroby - LPH Vranov, operátor výroby - Talent Solutions, s.r.o., Prešov,
pracovník prevádzky - Kaufland Vranov), pri komparácii oprávnených výdajov detí, považuje odvolací
súd odvolací návrh odvolateľa na zníženie určenej vyživovacej povinnosti za rozporný s najlepším
záujmom detí, ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb, a zostrenú nevyváženosť v

plnení si rodičovských povinností k maloletým deťom.

25. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie
pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Čo sa týka splatnostidlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je povinný prihliadnuť
aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad
na maloleté dieťa, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach

alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému
nárokupovažujezaspravodlivépriznať30-dňovúlehotunazaplateniedlžnéhovýživného,pretožeotcovi
muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol predbežne
vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Je nepochybné, že ani matka
maloletých pri uspokojovaní ich potrieb nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletých

uspokojovať postupne tak, ako vznikali, preto odvolací súd má za to, že lehota určená súdom prvej
inštancie je dostatočná, aby otec dlžné výživné uhradil.

26. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich
sa výrokov III. (o určení výživného), IV. (o určení dlžného výživného), VIII. (o trovách konania) ako
v závislom výroku, súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec

správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v týchto výrokoch ako vecne
správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

27. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).