Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/195/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201063
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825201063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. car paint s. r. o.,
so sídlom Ulica Nižný koniec 1423/42, Zákamenné, IČO: 56 035 560, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1400/7, Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská
55, Bratislava, v konaní o zaplatenie 925,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 12C/35/2025-89 zo dňa 24.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 354,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 354,27 eur od 26.01.2024
do zaplatenia, úhradu nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 160 eur, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. konanie v časti o zaplatenie sumy 570,74 Eur

zastavil. Výrokom III. stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.1
Súd prvej inštancie mal za nesporné, že právnemu predchodcovi žalobcu PATEREKMONT, s.r.o., 029
63 Beňadovo 90 bola dopravnou nehodou zo dňa 16.10.2023 spôsobená škoda na jeho motorovom
vozidle Ford Ranger, EČV: B. XXXXX, ktorý mal dojednané havarijné poistenie so žalovaným na
základe poistnej zmluvy č. 6609917086/2. Žalovaný túto škodovú udalosť evidoval ako poistnú udalosť
pod č. 9572022580. Motorové vozidlo bolo opravené v autoservise žalobcu A. car paint, s.r.o., Nižný

koniec 1423/42, Zákamenné, ktorý náklady na opravu vyúčtoval faktúrou č. 23FV00137 vystavenou
16.11.2023 splatnou 30.11.2023 na sumu 3 679,02 Eur s DPH. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej
udalosti 09.01.2024, čo oznámil poškodenému listom zo dňa 10.01.2024 - oznámením o poistnom
plnení, s výpočtom výšky poistného plnenia v sume 1 990,84 Eur, poukázaným na účet opravcu vozidla.
Dané oznámenie obsahuje vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie, podľa ktorého pri výpočte
poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané náhradné diely podľa nadobúdacích
dokladov servisu okrem svetlometu, ktorý bol priznaný do výšky ceny originálneho dielu, primerané

náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 Eur bez DPH, ktoré zodpovedajú
priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase a že boli
priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej
konštanty 100 %), toto všetko priznané podľa doloženej kalkulácie. Z výpočtu výšky poistného plneniatiež vyplýva, že rozdiel medzi fakturáciou a kalkuláciou žalovanej predstavuje sumu 925,01 Eur, ktorá
suma predstavuje žalovanú istinu v spore. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 09.04.2025 poškodený
postúpil žalobcovi pohľadávku tvoriacu predmet tohto konania za odplatu vo výške 925,01 Eur. Daná

zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, v dôsledku jej uzatvorenia
došlo k prevodu celej žalovanej pohľadávky na žalobcu, čím je daná podmienka jeho aktívnej vecnej
legitimácie.

1.2

Súd prvej inštancie za sporný v danom prípade považoval rozdiel medzi fakturovanou sumou za opravu
a kalkuláciou žalovaného, ktorá bola podkladom pre vyplatenie poistného plnenia poskytnutého z titulu
havarijného poistenia žalovaným priamo autoservisu, t.j., ktorá z uvedených súm má predstavovať
skutočnú výšku škody spôsobenej na MV danou dopravnou nehodou. Nebolo pritom sporným,
že celkový rozdiel (bez DPH) medzi fakturovanými nákladmi a neuznaným plnením žalovaného,
predstavujúci výšku žalovanej istiny, bol spôsobený dvoma veličinami použitými v rozdielnej hodnote

(výške) pri výpočte nákladov na opravu. Konkrétne spornou bola jednak správna výška tzv. lakovacej
konštanty, ktorá podľa žalovaného mala byť stanovená na úrovni 100%, keď fakturovaná suma
vychádzala z hodnoty 120 % a jednak správna výška hodinovej sadzby za vykonané práce normohodiny
(ďalej len „Nh“), keď žalovaný vychádzal zo sumy 21,00 Eur/Nh a fakturovaná suma vychádzala z
hodinovej sadzby 40,00 Eur/hod.

1.3
Žalobca na preukázanie skutočnej výšky škody predložil faktúru č. 23VF00137 na sumu 3.679,02 Eur,
na základe kalkulácie opravy v systéme GT MOTIVE. Z jej obsahu mal súd deklarované, že v tabuľke
pod názvom „NASTAVENIE LAKOVANIA“, pre systém lakovania AZT, je použitý materiálový index 120

%. V tabuľke pre výpočet hodnoty práce je stanovená cena 40,00 Eur/Nh, pričom lakovacie práce servis
účtoval v rozsahu 5,40 hod. x 40,00 Eur/Nh = 216,00 Eur a mechanické (opravárenské) práce servis
účtoval v rozsahu 2,80 hod. x 40,00 Eur/Nh = 112,00 Eur. Na preukázanie dôvodnosti fakturovanej
sumy ďalej žalobca predložil súkromný znalecký posudok č. 37/2025, vypracovaný C. D. E., znalcom
z odboru cestná doprava. Z jeho záverov vyplýva, že výška škody na poškodenom motorovom vozidle

bola stanovená sumou 3 787,00 eur (s DPH), t.j. vo vyššej výške než faktúra, ktorou bola účtovaná
oprava(3679,02Eur),pričomznalecprivýpočtevychádzalzcenypráce85,36Eur(mechanicképráce)a
90,24 Eur (lakovacie práce), pričom podľa v ZP zdokladovanej ceny Nh autorizovaného servisu (Summit
motors Bratislava), u poškodeného MV Ford, typu Ranger bola cena mechanických prác stanovená
105,00 Eur/Nh a cena klampiarskych/lakovacích prác 111,00 Eur/Nh.

1.4
Súd prvej inštancie vypočul znalca k ZP č. 37/2025. Znalec pomerne podrobne zdôvodnil použitie
lakovacej konštanty, keď poukázal hlavne na to, že lakovacia konštanta v rozsahu 100 % sa požívala
dávno napr. na starých vozidlách (škodovka), v minulosti bol plech, urobil sa jednoduchý výbrus, t.j.

bol iný, jednoduchší technologický postup a to bolo viditeľné aj na nástreku vozidla, či jednotlivého
dielu, keď v minulosti bola farba nanesená hrubšie, mala skôr vzhľad pomarančovej kôry, dnes sa
strieka tenká vrstva. Pôvodne sa používali syntetické farby riedené riedidlami. V súčasnej dobe sú
iné lakovacie postupy, iný materiál, používa sa ekologický, postup je zložitejší, lakovanie prebieha v
niekoľkých vrstvách, diel pred striekaním musí byť precíznejšie opracovaný. Takéto zmeny v technológií

zohľadňuje práve lakovacia konštanta, čo má samozrejme aj vplyv na vyššiu cenu. Bežné servisy
účtujú lakovaciu konštantu na úrovni 120-150 %, ktorú použil aj on a vypočítal ju v systéme AZT.
Tiež potvrdil, že lakovaciu konštantu na úrovni 100 % používajú len niektoré poisťovne. Znalec teda
dostatočným spôsobom ozrejmil potrebnosť použitia lakovacej konštanty v hodnote 120 %, ktorú pri
výpočte výšky škody použil, a ktorá bola zhodne použitá pri fakturácii autoservisom. Hoci žalovaný výšku

použitej konštanty popieral, neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie, ktoré by vyvrátilo správnosť znalcom a
opravcom použitej konštanty 120 %. Preto aj súd prvej inštancie pre výpočet výšky škody považoval za
dôvodné vychádzať z lakovacej konštanty v hodnote 120 %, keď žalobcom použitá metodika lakovania
K1G (namiesto žalovaným požadovanej najlacnejšej metodiky K1N) umožňovala kvalitné prevedenie
potrebnej opravy lakovaním, potrebným na navrátenie veci (MV) do pôvodného stavu.

1.5
K výške hodinovej sadzby za vykonané práce - normohodiny („Nh“), pri ktorej žalovaný vychádzal z
hodnoty 21,00 eur/Nh, servis z hodnoty 40,00 eur/Nh a znalec 85,36 eur/90,24 eur, neskôr po doplneníZP č. 37/2025 zo sumy 25,00 eur/Nh, súd k námietke žalovaného, podľa ktorej znalec pri výpočte
nákladov na opravu vozidla mal postupovať nie podľa prílohy č. 6 vyhlášky - jej časti C. STANOVENIE
VÝŠKY ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH bodu 2., ale podľa neho podľa bodu 5. danej časti prílohy

vyhlášky, a teda pri vyčíslení nákladov na opravu mal vychádzať z priemerných cien neautorizovaných
opravovní platných v danom čase a regióne, čo má podľa žalovaného predstavovať ním uznanú Nh -
21,00 eur, súd prvej inštancie uviedol, že dané ustanovenie upravuje „Neštandardné opravy, za ktoré
sa síce považuje oprava, ktorá nebola vykonaná autorizovanou opravovňou (dielňou), resp. oprava,
v prípade, ak neboli dodržané postupy predpísané výrobcom vozidla, ale táto časť prílohy vyhlášky

upravuje postup znalca pri určení technickej hodnoty vozidla opravovanej skupiny, kedy má túto určiť na
základe zisteného skutočného stavu. Skratku TH definuje príloha č. 6 vyhlášky v časti A. bod 28. tak, že
to je technická hodnota vozidla, pod ktorou sa rozumie zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v
eurách a v danom bode je stanovený aj spôsob jej výpočtu. Odkaz žalovaného na bod 5. vyhlášky je
nenáležitý, a nemožno z neho vyvodiť to, že by určito a jasne špecifikoval, čo je neštandardná oprava
(oprava v neautorizovanom servise). Podľa názoru súdu prvej inštancie, také niečo, čo žalovaný tvrdil

z bodu 5. prílohy vyhlášky nevyplýva. Postup znalca pri stanovení nákladov na opravárske práce je
upravený v bode 2. vyhlášky a znie;„ pri stanovení nákladov na opravu poškodenia znalec vychádza z
technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla. Hodnotu opravy kalkuluje v úrovni priemerných cien
autorizovanýchopravovnívozidlakrozhodnémudátumu.“Súdprvejinštanciezistil,žeznalecprivýpočte
postupoval v súlade s vyhláškou a hodnotu opravy kalkuloval na úrovni priemerných cien autorizovaných

opravovaní vozidla k rozhodnému dátumu, keď zároveň na pojednávaní doplnil svoj ZP č. 37/2025 o
výšku škody určenú s prihliadnutím na limitáciu výšky hodnoty Nh dohodnutej v havarijnom poistení
(čl. 9 ods. 2 písm. c) - Zmluvného dojedania pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913) v
sume 25,00 Eur/Nh (celková výška škody 3 216,26 Eur s DPH). Znalec tiež ozrejmil, že pri výpočte
normohodiny by sa mali používať normohodiny autorizovaného servisu najbližšieho v okolí, a ak sa

nenachádza tak autorizovaného servisu na Slovensku. V súdenej veci na jeho výzvu (dotaz) reagoval
jediný servis z Bratislavy. Znalec síce potvrdil, že ceny pre rôzne regióny môžu byť rôzne, ale môžu byť aj
rovnaké. Znalec po doplnení posudku v súvislosti s limitáciou výšky hodnoty Nh dohodnutej v havarijnom
poistení v podstate vychádzal z hodnoty, ktorú ako rozhodnú použil (v iným prípadoch) aj žalovaný, čoho
dôkazom sú ním do spisu predložené fakturácie za obdobie od 12/2023 do 01/2024, jedna s cenou 25,00

Eur/Nh (okrem nich aj 16,50 Eur/Nh a 20,00 Eur/Nh), či žalovaným predložený výpis z jeho systému,
kde sú uvedené ďalšie 4 autoservisy, z toho u dvoch je cena 25,00 Eur/Nh a v ďalšom jednom 26,00
Eur a v poslednom (F. G. - Autokomplet Tvrdošín) vo výške 28,50 Eur. Nie je preto zrejmé, z akého
dôvodu žalovaný, ak ním predložené faktúry a výpis z jeho servisu považoval za relevantné, nezohľadnil
pri svojom „spriemerovaní“ aj ním uvádzané hodnoty normohodiny týchto ďalších servisov, ktoré všetky

sú vyššie ako 21,00 Eur/Nh, a ktorá normohodina má byť tou „adekvátnou“ v prípade servisu žalobcu.
Predmetný autoservis pritom neúčtoval za vykonanú prácu cenu vychádzajúcu z Nh autorizovaného
servisu (105,00 Eur/mechanické a 111,00 Eur/lakovacie práce), či z ceny, z ktorej pôvodne, pred
doplnením ZP, vychádzal znalec pri určení výšky škody, kedy použil normohodiny 85,36 Eur/Nh (pri
mechanických prácach) a 90,24 Eur (pri lakovacích prácach), ale jeho cena je podstatne nižšia než cena

autorizovaného servisu. Z doloženého počtu žalovaným zdokladovaných autoservisov (v počte 8) je
súčasnezrejmé,žeurčitenemôžeísťovšetkyneautorizovanéservisyvregióneOravy(znichpäťmábyť
z okresu Námestovo, tri z okresu Tvrdošín a žiadny z okresu Dolný Kubín). Z argumentácie žalovaného
je potom zrejmé, že nie je možné pre výpočet skutočnej výšky škody v danom mieste a čase vychádzať
len z jednej konkrétnej výšky normohodiny, keď aj žalovaným akceptovaný „rozptyl“ v rozmedzí 16,50

Eur/Nh až 25,00 Eur/Nh ba až 28,50 Eur/Nh je sám o sebe významný. Za takejto dôkaznej situácie
súd prvej inštancie považoval predmetným servisom účtovanú Nh 40,00 Eur jednotnú pre mechanické,
klampiarske a lakovacie práce, ktorá je v polovičnej, či až v tretinovej výške ceny Nh autorizovaného
servisu za primeranú, účelnú a teda reflektujúcu skutočne vzniknutú škodu, ktorá by nezodpovedala
cene práce servisov s porovnateľnou kvalitou poskytovaných služieb (prác), aké poskytuje predmetný

servis, a to bez ohľadu, či ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis. Súd prvej inštancie uviedol,
že je mu z úradnej činnosti známe, že predmetný servis je kvalitný neautorizovaný servis disponujúci
potrebným vybavením pre kvalitné vykonávanie mechanických a lakovacích prác. Súd prvej inštancie
uviedol, že ani závery rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21.12.2009 (to, čo sa rozumie
pod pojmom škoda podľa § 442 ods. 1 OZ) nijakým konkrétnym spôsobom nepodporuje argumentáciu

žalovaného, pokiaľ sa s ňou snažil spochybniť správnosť záverov ZP. Z postupu predmetného servisu
pri fakturácii nákladov na opravu poškodeného MV faktúrou č. 23VF00137 totiž súd nezistil, že by z
jeho strany došlo k „účelovému“, resp. umelému navyšovaniu nákladov na odstraňovanie škôd, a teda
k nepoctivému čerpaniu finančných prostriedkov zo systému povinného zmluvného poistenia.1.6
Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že predmetný servis, ktorý vykonal opravu motorového

vozidla predstavuje kvalitný servis, ktorý si za vykonané práce (ich účelnosť a kvalitu - žalovaným
nerozporovanú - pozn. súdu) účtoval cenu predstavujúcu 44 % normohodiny autorizovaného servisu,
pričom tento servis vykonal opravu komplexne bez akýchkoľvek subdodávok nejakých častí potrebných
prác. Samotný fakt, že cena normohodiny tohto servisu bola vyššia než predstavovali normohodiny iných
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase, a to práve tých, ktoré uvádzal žalovaný, a zároveň

bola nižšia ako cena Nh autorizovaného servisu, či pôvodne (pred doplnením ZP na pojednávaní) nižšia
ako použil pri výpočte znalec bez ďalšieho neznamená, že v celom vyúčtovanom rozsahu nezodpovedá
skutočne vzniknutej škode na poškodenom motorovom vozidle a teda aj nákladom (ich ceny), ktoré
treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by
faktúrou vyúčtovaná cena za opravu mala byť z nejakých právne relevantných dôvodov predstavovať
cenu neprimeranú, resp. že by čo i len sčasti mala fakturovaná suma predstavovať neúčelne vynaložený

náklad (napr. preto, že boli vykonané a práce a opravy nezodpovedajúce vzniknutej škode, t.j. nad jej
rámec, že účtovaný počet normohodín nebol primeraný vykonaným prácam, že náklady na materiál
prevyšovali skutočné náklady opravcu na materiál a pod.). Aj z toho dôvodu v postupe znalca, ktorý
posudok doplnil a zmluvne dohodnutú limitáciu výšky hodnoty normohodiny, nezistil žiadne pochybenie.
Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba

vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku
peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a určiť
objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do
pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady škody vychádza z výšky nákladov, ktoré
sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením veci do predchádzajúceho stavu

(napr. náklady na obstaranie veci tohto istého druhu alebo podobnej veci - R 25/1990).

1.7
Súd prvej inštancie mal preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu ako poškodenému vznikla
skutočná škoda (§ 442 ods. 1 OZ) poškodením motorového vozidla pri škodovej udalosti vo výške

3.216,26 Eur bez DPH zistená ZP č. 37/2025, predstavujúca náklady, ktoré musel poškodený vynaložiť
na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Žalobca si uplatnil podanou žalobou nárok na
poistné plnenie v sume 925,01 Eur ako žalovaným neuznaný (a neuhradený) rozdiel medzi faktúrou za
opravu vozidla fa č. 23VF00137 (bez DPH) a kalkuláciou žalovaného (bez DPH), pričom po čiastočnom
späťvzatí žaloby o sumu 570,74 eur ako úkonu nadväzujúceho na súdom zistenú skutočnú výšku škody

znaleckým posudkom, má žalobca nárok na zaplatenie sumy 354,27 Eur titulom poistného plnenia zo
strany žalovaného ako poisťovateľa (§ 797 ods. 2 OZ). Ak potom žalovaný pri určení výšky škody
vychádzal z Nh - 21,00 Eur a lakovacej konštanty 100 %, z ktorého dôvodu krátil poistné plnenie, jeho
postup nebol správny. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie mal za to, že všetky náklady
na navrátenie vozidla poškodeného do pôvodného - prevádzkyschopného stavu, boli vynaložené účelne

a tak, aby stav vozidla zodpovedal stavu pred škodovou udalosťou. Náklady boli riadne preukázané
faktúrou za vykonanú opravu v spojení so znaleckým posudkom, ktorá je reálnou skutočnou škodu (§
442 ods. 1 OZ), a ktorá vznikla poškodenému a predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné
vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred
škodovou udalosťou. Súd preto žalobcovi priznal nárok na poistné plnenie vo výške 354,27 Eur s

uplatneným úrokom z omeškania - § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vychádzal z ust. § 797 ods. 3
OZ, podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti dňa 09.01.2024 (ako to uviedol vo svojom oznámení o poskytnutí poistného

plnenia). Nasledujúcim dňom 10.01.2024 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného
plnenia, ktorá uplynula 25.01.2024 a až nasledujúcim dňom sa mohol žalovaný dostať do omeškania s
plnením (zvyšku) poistného plnenia.

1.8

Za dôvodne uplatnené náklady súvisiace so žalobou uplatnenou sumou súd považuje aj náklady
vynaložené v konečnom dôsledku žalobcom za vypracovanie ZP. Zástupcom žalobcu prezentovanú
časovú súvislosť a spôsob súvisiaci s objednávkou ZP súd prvej inštancie posúdil za logicky
zdôvodnenú. Náklad súvisiaci s vypracovaním ZP posúdil za účelne vynaložený v súvislosti so žalobouuplatneným nárokom, keďže ZP mal preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky (vrátane
jej výšky) voči žalovanému. Ide teda o dôvodne uplatnené príslušenstvom pohľadávky na poistné
plnenie. Predloženými dôkazmi bolo preukázané, že náklady súvisiace so ZP, ktorého objednávateľom

(ale pre potreby už v tom čase zamýšľaného súdneho konania) bol terajší zástupcu žalobcu, ktorý tieto
náklady následne znalcovi uhradil (viď - príjmový pokladničný doklad č. 37/2025) a po ich úhrade tieto
následne fakturoval žalobcovi doloženou faktúrou č. 2025028 z 18.03.2025, splatnou 01.04.2025, ktorej
súčasťou bola aj fakturácia nákladov za vypracovanie znaleckých posudkov v počte 17 x 160,00 Eur,
spolu 2 720,00 Eur, uhradenou žalobcom podľa výpisu z účtu advokáta dňa 18.03.2025. Vo vzťahu k

námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný v priebehu konania namietal, uviedol, že
žalobca nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s poškodeným
dňa 09.04.2025, z jej obsahu súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi,
je určitá, zrozumiteľná a aj platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení, postúpená pohľadávka je
jednoznačne identifikovateľná, výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a z obsahu zmluvy
jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne

vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému
titulom vymoženia poistné plnenia za škody vzniknuté dňa 16.10.2023, t.j. rozdiel medzi poskytnutým
a a nevyplateným (neuznaným) poistným plnením dlžníkom (poisťovňou). Súd posúdil, že postúpenie
pohľadávky bolo platné, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu. Pokiaľ strana žalovaného namietala,
že ide o pohľadávku, ktorej predmetom je poistné plnenie a nie o nárok na náhradu škody, z čoho

zrejme usudzovala na nemožnosť postúpenia, či nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd
uvádza, že ust. § 525 ods. 1 a 2 OZ dostatočne jasne špecifikuje, ktoré pohľadávky nie je možné
postúpiť (a to postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah
by sa zmenou veriteľa zmenil a ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia,
alebo ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.). V súdenej veci sa o žiadnu takú

pohľadávku, ktorú by poistený poškodený postúpiť nemohol nezistil. Postúpenie považuje za platné.
Námietkumiestnejnepríslušnostisúdvyhodnotilakonedôvodnú,pretožemiestnapríslušnosťtohtosúdu
je určená podľa § 19 písm. b) CSP, keďže miestom dopravnej nehody bolo Námestovo. O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj len „CSP“) a z dôvodov podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca

si uplatnil nárok na zaplatenie istiny 925,01 Eur, súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny 354,27 Eur, čo
je 38,29 % úspech vo veci, v ostatnej časti bol žalobca neúspešný, pretože na stranu jeho neúspechu
možno pričítať aj tú časť konania, o zaplatenie sumy 570,74 Eur, ohľadom ktorej zobral žalobu späť,
kedy zásadne splatí, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Úspech žalovaného potom
predstavuje 61,71 %, a preto jeho čistý úspech je 23,42 %. Žiadna strana sporu nedosiahla čistý úspech

na úrovni prevyšuje viac ako polovicu, preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že stranám sporu nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2.
Proti výroku I. a III. rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť
tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
2.1

Žalovaný nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, ktoré uvádzanými v odôvodnení napadaného
rozsudku. Odôvodnenie rozsudku označil za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci súd nedokázal
vysporiadať so všetkými námietkami a argumentáciou žalovaného. Namietal, že súd prvej inštancie
akceptoval vyjadrenia a dôkazy žalobcu bez toho, aby ich konfrontoval s argumentami žalovaného.
Žalovaný za najzávažnejšie pochybenie súdu považoval nesprávne uchopenie podstaty sporného

nároku a jeho zmluvný základ. Súd na viacerých miestach aplikuje pojem „poškodený“, „skutočná
škoda“ a pod., ktoré sú v danom prípade neaplikovateľné. Žalovaný namietal nesprávne posúdenie
miestnej príslušnosti s tým, že žalobca nepreukázal, v ktorom konkrétnom mieste mala vzniknúť
škodová udalosť. Konajúci súd zároveň odignoroval námietku žalovaného, kedy bolo uvádzané,
že nemožno na predložený znalecký posudok prihliadať, nakoľko pri predložení tohto dôkazného

prostriedku neboli splnené náležitosti predpísané zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to konkrétne § 17 ods. 3, podľa ktorého
sa vyžaduje, aby predkladaný znalecký posudok bol opatrený kvalifikovaným elektronickým podpisom
alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, čo je zrejmé, že absentuje. Ďalej žalovaný namietal, žeznalecký posudok mal viacero nedostatkov, výpočet lakovacej konštanty neodôvodnil, len uviedol,
že závisí od použitej farby. Znalec nepoužil tarify autorizovaných servisov v Martine, resp. v Žiline.
Priamo na pojednávaní stanovil sumu na 25,- eur s DPH za hodinu práce. Súd prvej inštancie sa

neodôvodnenie stotožnil s cenou práce určenou žalobcom. Podľa žalovaného žalobca nemal nárok
na DPH. Právny zástupca priamo na pojednávaní spochybnil výpočet znalca, čo však súd nijakým
spôsobom nereflektoval a nevysporiadal sa s tým. Znalec stanovil škodu vrátane DPH, avšak uplatnený
nárok v konaní bol už nárok bez DPH. V zmysle znaleckého posudku boli náklady na opravu pri cena,
ktorú si svojvoľne určil nakoľko jediná príloha autorizovaného opravcu uvádza 105 -110 s DPH za

normohodinu, vo výške 3.787,- € s DPH teda 3.155,83 bez DPH. Znalec po zadaní súdu, vypočítal
náklady na opravu pri cene 25,-€ s DPH na úrovní 3.216,26 s DPH (2.680,22 € bez DPH). Konajúci súd
tak uznal správnosť postupu Žalovaného pri určení hodinovej sadzby aj keď to bližšie neodôvodňuje.
2.2
Žalovaný poukázal na nesporné zmluvný vzťah žalovaného a právneho predchodcu žalobcu spoločnosť
F. s. r. o., platnú poistnú zmluvu č. 6609917086, č. návrhu 5729079833, zmluvne dojednania pre

havarijne poistenie vozidiel č. 913, doložené riadne a včas do konania, ktorých platnosť žalobca
nijakým relevantným spôsobom nespochybnil. V zmysle zmluvných dojednaní mal právny predchodca
žalobcu spoločnosť F. s. r. o., nárok na plnenie podľa čl. IX ods. 2 písm. c): „Pri opravách v
nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla
budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O

týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v
nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na
25 EUR bez DPH. Žalovaný je toho názoru, že súd môže medzi dvomi rovnocennými partnermi len
vykladať zmluvne ustanovenia, nemôže ich však ignorovať a v rozpore so zmluvnou autonómiou a
zmluvnou slobodou strán rozhodovať a uznávať nároky v rozpore so zmluvou. Žalovaný ďalej nesúhlasil

so záverom súdu prvej inštancie, že došlo k úhrade za predložený znalecký posudok. Mal za to, že
súd prvej inštancie sa s jeho námietkami vysporiadal len formalisticky, čím prijal nezákonný a právne
neudržateľný rozsudok. Žalovaný nesúhlasil s tým, že sa dostal do omeškania. Vyslovil presvedčenie, že
on sa do omeškania s poskytnutím poistného plnenia nemohol dostať, nakoľko si splnil všetky zákonom
uložené povinnosti pri šetrení poistnej udalosti, ktorej výsledkom bolo poskytnutie poistného plnenia v

primeranej výške za vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla.

2.7
Žalovaný súčasne namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné

odôvodnenie rozhodnutia, pričom poukázal na znenie § 220 ods. 2 CSP a v danej súvislosti na
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 410/06, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03 a III. ÚS
209/04. Žalovaný namietol, že konajúci súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal
s jeho argumentáciou a námietkami a nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne vec
posúdil. Uviedol, že prvostupňový súd v rozpore so zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za

preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie je teda podľa názoru žalovaného nepreskúmateľné. Poukázal na
to, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry
vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces. V danej súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/171/2025.

3.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym i skutkovým posúdením prípadu
zo strany okresného súdu obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. Rozhodnutie súdu považuje za

vecne správne, v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd na základe predložených a vykonaných
dôkazov riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným
spôsobom opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Žalobca je toho názoru, že v
konaní bola riadne a bez pochýb preukázaná výška škody na poškodenom motorovom vozidle a to na

základe znaleckého posudku C. D. E. zo dňa 05.03.2025. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody
predstavujúci rozdiel medzi žalovaným vyplatením poistným plnením a faktúrou za opravu poškodeného
vozidla vychádza zo záverov znaleckého dokazovania. Žalobca vyjadril názor, že žalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal že by výška škody bola v inej výške ako v tej, ktorá bolastanovená súkromným znaleckým posudkom zabezpečeným žalobcom. Tvrdenia žalovaného týkajúce
sa nesprávneho výpočtu výšky škody znalcom nemajú reálny základ, pričom výhrady žalovaného k
predmetnému znaleckému posudku sú len v rovine tvrdení bez ich riadneho a konkrétneho preukázania.

4.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie žalobe vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je

viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania.
6.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie

veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať

za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na

zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom
zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany

(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/
CSP nie je daný.
7.

K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacomdôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd

vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim

z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany

sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

8.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil
námietku miestnej nepríslušnosti. Žalobca konzistentne uvádzal, že miesto škodovej udalosti bolo
v okrese Námestovo a v ňom došlo následne aj k oprave vozidla. Odvolací súd konštatuje, že
žalovaným vykonané popretie skutkových tvrdení žalobcu bolo právne neúčinné, nakoľko neuviedol

vlastné skutkové tvrdenie, v ktorom inom okrese nespadajúcom do obvodu Okresného súdu Námestovo
mala nastať škodová udalosť. Pre účinnosť popretia skutkových tvrdení žalobcu bolo teda nevyhnutné
vykonať vlastné skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré by spochybnilo tvrdenie žalobcu. Ak žalovaný
poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že nedošlo k nehode – škodovej udalosti v okrese Námestovo,
tak takéto skutkové tvrdenie (popretie) je nedostatočné, a teda nespôsobilé prejednania. Tu odvolací

súd dodáva, že námietka žalovaného je z pohľadu odvolacieho súdu špekulatívna, nakoľko ako bolo
uvedenévyššiežalovanýnešpecifikovalinémiestonehodyanepredložilksvojmutvrdeniužiadnydôkaz.
Záver súdu prvej inštancie o miestnej príslušnosti Okresného súdu Námestovo bol správny. Odvolací
súd k námietke, že znalecký posudok neobsahoval potrebné náležitosti konštatuje, že táto je novotou
v odvolacom konaní, nakoľko tak v odpore, duplike, ako ani na pojednávaní uvedenú námietku žalovaný

nevzniesol, a teda ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní.
8.1
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť formulačných záverov súdu prvej inštancie, tak
s uvedeným sa nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie pomerne jednoducho, (preberajúc argumentáciu
žalobcu), ale vecne správne konštatoval, že na vozidle poškodeného (právneho predchodcu žalobcu)

vznikla škoda v dôsledku dopravnej nehody. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. Je bežnou
praxouoznačovaťpoškodenievlastnéhovozidlaakoškodu.Pričomsamotnápoistnázmluvahavarijného
poistenia je poistením pre prípad vzniku škody na vlastnom vozidle. Preto aj používanie pojmu škoda
na vozidle bola správna. Následne súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca má titulom
postúpenej pohľadávky nárok na poistné plnenie zo zmluvy (viď napr. ods. 9, 10, 13, 19), a teda nárok

posudzoval ako nárok zo zmluvného poistenia (plnenia). Odvolacia námietka žalovaného nemá oporu
v napadnutom rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie správne právne posúdil uplatnený nárok žalobcu.
K námietke nesprávnosti predloženého znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že aj táto námietka
je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, a to
v ods. 12-20 napadnutého rozsudku, pričom vypočul znalca, ktorý v súlade s požiadavkou súdu prvej

inštancie vypracoval dodatok, v ktorom už vychádzal zo sumy 25,- eur za hodinu práce. Uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie vykonal práve pre zohľadnenie námietok žalovaného o zmluvnom
základe nároku žalobcu a jeho obmedzení na sumu 25,- eur/hod. Z tohto dôvodu, vzal žalobca
aj žalobu späť priamo na pojednávaní a súd prvej inštancie následne v tejto časti po súhlase
žalovaného konanie v príslušnej časti výrokom II. zastavil. Odvolací súd má za to, že subjektívne

presvedčenie žalovaného o nesprávnosti znaleckého posudku, nebolo v konaní preukázané žiadnym
dôkazom. Žalovaným predložená argumentácia podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje určitý (v
konkrétnostiach prejednávanej veci) „zjednodušený“ náhľad, ktorý však nereflektuje skutkové závery
súdu prvej inštancie majúce základ v komplexnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Súdprvej inštancie vyslovil svoje úvahy rezultujúce do jeho skutkových a právnych záverov vo vzťahu k
akceptovaniu dôvodnosti nároku žalobcu vychádzajúceho zo stanovenia normohodiny vo výške 25,-
Eur v odôvodnení svojho rozsudku. V týchto jasne, určito a zrozumiteľne vysvetlil svoje myšlienkové

postupy. V tejto súvislosti odvolací súd (pri vyčerpávajúcom odôvodnení súdu prvej inštancie, s ktorým
sa stotožňuje) iba opakuje, že námietky žalovaného vo vzťahu k výpočtu nákladov na opravu vozidla
(t. j. že mal znalec postupovať podľa bodu 5. časti C prílohy č. 6 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a nie podľa bodu 2
prílohy č. 6 tejto vyhlášky), nemožno vyhodnotiť ako dôvodné. Odvolací súd pripomína, že súd prvej

inštancie zohľadnil zmluvné dojednanie o maximálne možnej uplatniteľnej sume hodinovej sadzby, ktorú
jasne a zrozumiteľne vysvetlil.
8.2
Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že účelom opravy
poškodeného motorového vozidla je bezpochyby to, aby sa po vykonanej oprave stav poškodeného
motorového vozidla čo najviac priblížil jeho stavu pred samotným poškodením (restitutio in integrum),

z čoho možno zjednodušene vyvodiť záver, že každá oprava má byť vykonaná čo najkvalitnejšie
a najtrvácnejšie. Aj z tohto pohľadu sú potom závery súdu prvej inštancie pri akceptovaní výšky
normohodinyzavykonanéprácevsume25,-eurbezDPHsprávne.Odvolacísúdprízvukuje,ževkonaní
neboli preukázané (a ani tvrdené) skutočnosti, že by cena prác pri oprave dosiahla výšku, ktorá bola
neprimeraná spôsobu opravy, ktorý si eventuálne mohol poškodený zvoliť (napr. aj v autorizovanom

servise), príp. že by oprava poškodeného vozidla nebola rentabilná. Je potrebné si uvedomiť, že
opravované vozidlo Ford Ranger je drahým vozidlom.
8.3
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne, výstižne a vyčerpávajúco uviedol v ods. 12.
– 20., prečo sa priklonil k záverom znaleckého posudku, po jeho doplnení znalcom na pojednávaní.

Ďalej má odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie za to, že žalovaným predložené iné
ceny servisov nepreukazujú dôvodnosť ním tvrdených skutočností. Kontrolná kalkulácia žalovaného (vo
svojej podstate jeho skutkové tvrdenia, podložené jeho vlastným výpočtom) v protiváhe k znaleckému
posudku ako dôkazu (ktorý akceptoval zmluvnú limitáciu) nemôže sama o sebe obstáť, nakoľko ide
o sebapotvrdzujúci dôkaz. K skutkovým tvrdeniam žalovaného, by musel pristúpiť iný dôkaz (napr.

iný znalecký posudok), ktorý by potvrdil skutkové tvrdenia žalovaného, ohľadne neadekvátnosti ceny.
Cenové ponuky hodinových servisných prác nie sú dôkazom, ktorý by bol spôsobilý spochybniť odborné
závery predloženého znaleckého posudku, nakoľko každý autoservis môže mať podľa kvality prác,
verejnej známosti mena, rôzne ceny akceptované zákazníkmi.
8.4

Žalovaný tiež namietal, že žalobca nepreukázal faktúrou č. 2025028, že táto sa týkala aj znaleckého
posudku č. 37/2025, a teda nepatrí mu pohľadávka v sume 160 eur. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
a teda že bol preukázaný vznik pohľadávky, ktorú je potrebné priznať ako uvedenú sumu ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že z č.l. 7 jednoznačne vyplýva

vyúčtovanie znaleckého posudku č. 37/2025 právnemu zástupcovi žalobcu ako aj úhrada (rub č.l.7) a
túto sumu mu žalobca (tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného) následne preplatil (k tomu porovnaj aj
m.m. uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 60/2022 z 10. februára 2022). Odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie má za to, že pohľadávka a aktívna legitimácia patrí žalobcovi, pričom nie je
dôvod na rušenie napadnutého rozsudku v tejto časti a vytváranie ďalších trov konania. Z uvedeného

dôvodu odvolací súd nemohol považovať túto odvolaciu námietku ako dôvodnú.
8.5
Taktiež ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku týkajúcu sa priznaných úrokov
z omeškania vo výške 9,5 % ročne, keď argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že on bol
presvedčený, že sa do omeškania s poskytnutím poistného plnenia nemohol dostať, nakoľko si splnil

všetky zákonom uložené povinnosti pri šetrení poistnej udalosti, nie je relevantná, nakoľko správnosť
tohto šetrenia sa aj v prejednávanom spore ukázala ako nesprávna. Vychádzajúc z uvedeného odvolací
súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom tento vychádzajúc zo
skutkového zistenia, že žalovaný ukončil šetrenie danej poistnej udalosti dňa 09.01.2025 a odo dňa
nasledujúceho po tomto dni, t. j. od 10.01.2025 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia,

ktorá uplynula dňa 25.01.2025 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, pričom uvedený
záver je súladný aj so záverom Ústavného súdu SR v náleze č.k. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2020.

9.Záverom k námietkam žalovaného o nedostatočnom odôvodnení a arbitrárnosti napadnutého rozsudku,
odvolací súd v prvom rade pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou
je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07, podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, strana 49, §

30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins
c. Francúzsko). Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, je
nepreskúmateľné. K porušeniu práva na spravodlivý proces môže teda dôjsť aj nepreskúmateľnosťou

napadnutého rozhodnutia (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018,
4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018). V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR pritom platí, že
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, je však povinný na
zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV.

ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom
práva na spravodlivý proces garantuje každej strane konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity
zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej

v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, a teda na to, by premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
Vychádzajúc z vyššie vyslovených východísk odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav

a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania a svoje právne závery náležite
vysvetlil a uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za
také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
10.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací

súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok
o trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol spochybnený žiadnymi odvolacími námietkami.

11.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

12.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).