Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Kubínyi
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/50/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824201259
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3824201259.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Eriky Zajacovej a sudkyne A. B. C. v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. F. XX,
právne zastúpený Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 46 962
000, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. F. XXX, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, o nahradenie
prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. marca 2025, č.
k. 7C/12/2024-90, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia
prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho podľa kúpnej zmluvy, ktorej text špecifikoval žalobca
v žalobe. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil porušením predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140
Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré žiadal reparovať práve tým, že mu žalovaný ponúkne protiprávne
nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na predaj (§603 ods. 3 ZO).
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 140 OZ a § 603 ods. 3 OZ a konštatoval viacero
dôvodov, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, že žalovaný
nadobúdal svoj spoluvlastnícky podiel postupne od viacerých spoluvlastníkov súd prvej inštancie
v prvom rade uviedol, že aj keď predkupné právo žalobcu porušené bolo, prislúcha mu bez existencie
dohody s ostatnými dotknutými spoluvlastníkmi právo vykúpiť z prevádzaných podielov len časť
pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel. Keďže žalobca podľa žaloby uplatnil záujem o celý podiel
žalovaného, bolo to podľa súdu prvej inštancie nad rámec jeho predkupného práva a žalobe nebolo
možné z tohto dôvodu vyhovieť.
3. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby uviedol súd prvej inštancie skutočnosť, že návrh kúpnej zmluvy,
tak ako bol predložený súdu je zmätočný, pretože označuje za predávajúceho žalobcu a za kupujúceho
žalovaného, teda zmluvné strany sú uvedené opačne, než zodpovedá porušeniu predkupného práva.
4. Napokon súd prvej inštancie považoval za významné pre zamietnutie žaloby aj skutočnosť, že v
priebehu konania došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela jedna z pôvodných podielových
spoluvlastníčok so žalovaným, ako aj skutočnosť, že pri jednom zo spoluvlastníckych podielov
nadobúdal žalovaný podiel od osoby blízkej. Napriek oboznámeniu žalobcu s týmito skutočnosťami na
to žalobca žiadnym spôsobom procesne nereagoval a ním uplatnený žalobný petit ostal nezmenený.Naďalej sa domáhal nahradenia prejavu vôle ohľadom celého podielu žalovaného na dotknutej
nehnuteľnosti. Záver o nevyhnutnosti reakcie žalobcu na túto okolnosť podporil súd prvej inštancie
odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 445/2016 zo dňa 28.06.2016.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(CSP) a § 262 ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. V prvom rade namietal záver súdu
prvej inštancie o možnosti uplatniť nároky z porušenia predkupného práva pri pasivite ostatných
spoluvlastníkov len v rozsahu podielu dotknutého spoluvlastníka a takýto výklad považoval za neúmerne
oslabujúci funkciu zákonného predkupného práva spoluvlastníkov. Túto otázku podrobne rozviedol
s poukazom na účel predkupného práva, doktrínu, judikatúru a komparatívne východiská vo vzťahu
k rozhodovacej praxi v Českej republike. V otázke rozsahu práva žalobcu na uplatnenie nárokov
z porušeného predkupného práva namietal žalobca aj nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie,
keď ten podľa žalobcu nedostatočne zohľadnil jednoznačný fakt, že žiaden ďalší spoluvlastník už nemal
reálny záujem nadobudnúť prevádzané podiely a najmä fakt, že po všetkých realizovaných prevodoch
spoluvlastníckychpodielovporušujúcichpredkupnéprávožalobcuostaliakospoluvlastnícipredmetných
nehnuteľností už iba žalobca a žalovaný. Podľa žalobcu je za danej situácie žalobca oprávnený domáhať
sa prevodu celého podielu od žalovaného.
7. Ďalej žalobca namietal ako príliš formalistický postup súdu prvej inštancie, keď tento považoval zjavný
omyl v označení strán kúpnej zmluvy za dôvod pre zamietnutie žaloby a prípadné upozornenie na túto
chybu za porušenie rovnosti strán sporu.
8.Akonesprávnyskutkovýzávernamietalžalobcaajzohľadnenieodstúpeniaodjednejzkúpnychzmlúv,
ktorými žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke podiely, pretože ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie
svedčil zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností naďalej iba v prospech žalovaného a nebolo
ani začaté žiadne katastrálne konanie, ktoré by malo mať za následok spätný zápis vlastníckeho práva
na základe odstúpenia od zmluvy.
9. Napokon žalobca namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil postupné nadobúdanie
spoluvlastníckych podielov žalovaným na základe samostatných zmlúv od rôznych osôb a okolnosti
jednotlivých prevodov. Pokiaľ iba v dvoch z nich išlo o prevod od blízkej osoby a súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v takom prípade žalobcovi predkupné právo nesvedčilo, mal súd prvej inštancie
podľa žalobcu posúdiť oddelene nárok vo vzťahu k zvyšným prevodom, pri ktorých žalobca predkupné
právo mal. podľa žalobcu mal súd prvej inštancie posúdiť zvlášť tie prevody, kde žalobca predkupné
právo mal a zvlášť tie, kde bolo žalobcove predkupné právo porušené, a ohľadom nich žalobe vyhovieť.
V tomto smere žalobca považoval za potrebné doplniť skutkové zistenia odvolacím súdom a na základe
nich nanovo zhodnotiť, či má žalobca uplatnený nárok aspoň v pomernej časti. V tejto súvislosti žalobca
deklaroval pripravenosť upraviť petit, aby zodpovedal zisteniam odvolacieho súdu.
10. Záverom odvolania žalobca poukázal na to, že napadnutý rozsudok popiera zmysel predkupného
práva, keďže za stavu jednoznačného porušenia predkupného práva žalobcu sa žalobca nedomohol
nápravy. Apeloval preto na odvolací súd, aby uprednostnil materiálnu spravodlivosť a ochranu
spoluvlastníckych vzťahov pred formalizmom, ktorého sa mal dopustiť súd prvej inštancie.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Považoval za správne
závery súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu nárokov žalobcu z porušenia predkupného práva
zodpovedajúcich v posudzovanom prípade iba veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. K tejto otázke
citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a odbornú literatúru. Zároveň žalovaný považoval za
správny záver súdu prvej inštancie, že žalobe nebolo možné vyhovieť, pokiaľ žalobca navrhoval nahradiť
prejav vôle aj vo vzťahu k tým prevodom, pri ktorých žalovaný nadobúdal od blízkych osôb, teda tam,
kde k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo.12. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie založil zamietnutie žaloby
na viacerých samostatných dôvodoch. V prvom rade na tom, že žalobca nemal predkupné právo
v rozsahu, v akom sa domáha nahradenia prejavu vôle vyplývajúceho z porušenia predkupného práva.
To jednak pre mnohosť spoluvlastníkov (viac ako dvaja) a z toho vyplývajúci rozsah nárokov z porušenia
predkupného práva zodpovedajúci len podielu žalobcu, a tiež preto, že žalobca namieta a uplatňuje
nároky aj z prevodov, ku ktorým došlo medzi blízkymi osobami. Ďalším dôvodom vedúcim súd prvej
inštancie k zamietnutiu žaloby bolo opačné označenie zmluvných strán v texte kúpnej zmluvy, ku ktorej
mal byť nahradený prejav vôle žalovaného.
14.Kposlednémuuvedenémuzjavnémuomyluvtextekúpnejzmluvymožnouviesť,žepritaktozjavnom
formálnom pochybení v obsahu žaloby prichádza do úvahy postup súdu podľa § 129 a nasl. CSP, teda
výzva súdu upozorňujúca na nedostatok žaloby s možnosťou jeho odstránenia a nejednalo by sa teda
o porušenie rovnosti strán sporu.
15. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že v inom závere bolo napadnuté rozhodnutie správne,
a to v závere o nemožnosti súdu zasahovať do obsahu právneho úkonu, ku ktorému žalobca žiada
nahradiť prejav vôle žalovaného, resp. o nemožnosti nahradiť prejav vôle len ohľadom časti zmluvy,
ktorá je predmetom žaloby. Pri nespornej skutočnosti, že k niektorým žalobcom namietaným prevodom
spoluvlastníckych podielov došlo medzi blízkymi osobami je zrejmé, že vo vzťahu k nim žalobca
predkupnéprávonemal,anemoholsapretonajmenejvtomtorozsahudôvodnedomáhaťodžalovaného
prevodu takto nadobudnutých spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ žalobcom navrhovaný text kúpnej
zmluvy uvedenú skutočnosť nezohľadňoval a žalobca žiadal nahradiť prejav vôle žalovaného k prevodu
celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného, nebolo možné žalobe vyhovieť iba v časti, ako sa
domnieva žalobca vo svojom odvolaní. Záver, že o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzatvoriť
zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie
alebo ho zamietne je konzistentne vyriešený judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo 78/2024 zo
dňa 30.04.2025) a je súladný aj s rozhodovacou praxou Ústavného súdu, na ktorú správne poukázal aj
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (III. ÚS 445/2016).
16. Vzhľadom na uvedené bolo dostatočným dôvodom zamietnutia žaloby v celom rozsahu, pokiaľ
žalobca trval na nahradení prejavu vôle k prevodu celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného pri
nespornom skutkovom východisku, že v časti namietaných prevodov sa jednalo o prevody medzi
blízkymi osobami, teda o prevody, v rozsahu ktorých žalobou uplatnené právo žalobcovi nesvedčalo.
Akokoľvek tu v nejakom rozsahu existujú nároky žalobcu z porušenia predkupného práva, pokiaľ obsah
zmluvy, na ktorej žalobca žiadal nahradiť prejav vôle žalovaného presahuje existujúci rozsah nárokov
žalobcu, nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax inak, než
zamietnuť žalobu v celom rozsahu. Súčasne nie je možné v odvolacom konaní poskytnúť žalobcovi
priestornazosúladenienavrhovanéhoobsahuzmluvysoskutočnosťamivyplývajúcimizprevodovmedzi
blízkymi osobami, ako to žalobca navrhuje v odvolaní, pretože zmena žaloby je v odvolacom konaní
neprípustná (§ 371 CSP).
17. Riešenie ostatnej žalobcom nastolenej otázky tzv. „prirastania spoluvlastníckych podielov“ pri
pasivite ostatných spoluvlastníkov sa pri závere uvedenom v predchádzajúcom odseku stáva
nadbytočným, pretože ani jej prípadné riešenie v súlade s názormi žalobcu by nemohlo viesť k inému
záveru, než je konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených
v predchádzajúcom odseku.
18. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací
súd ho preto potvrdil, a to vrátane rozhodnutia o trovách konania zodpovedajúceho princípu úspechu
vo veci (§ 255 CSP).
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.