Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124206001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124206001.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: N-Trans Europe s.r.o.,
Staviteľská 7, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 689 045, zast. IN FORO - AYRUMYAN
advokátska kancelária s. r. o., Uhrova 4, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011
344, proti žalovanému:

DEAN SLOVAKIA, s. r. o., Staviteľská 7, 831 04 Bratislava - mestská časť Rača,
IČO: 36 735 582, zast. JUDr. Rastislav Posluch, advokát, Jakubovo nám. 1,
811 09 Bratislava, IČO: 50 836 137, o zaplatenie 13.652,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 76Cb/79/2024-95
zo dňa 13. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 76Cb/79/2024-95 zo dňa 13.

novembra 2024 v napadnutej časti druhého výroku o trovách konania potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil, druhým výrokom
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a tretím výrokom

vrátil žalobcovi súdny poplatok
za žalobu vo výške 399,50 eur cestou Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631
124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica,
po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa

03.01.2024, postúpenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny 13.652,49 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania, titulom nároku na náhradu škody.
3. Podaním zo dňa 17.10.2024 vzal žalobca žalobu späť s tým, že medzi stranami sporu došlo k
uzatvoreniu dohody v zmysle ktorej si znáša trovy konania každá zo sporových strán samostatne.
Žalovaný podaním zo dňa 08.11.2024 uviedol, že nedošlo k uzatvoreniu dohody medzi stranami o tom,

že po späťvzatí žaloby trovy konania znáša každá strana samostatne a s takýmto postupom nesúhlasil.

4. Súd prvej inštancie v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § § 144, 145 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 14.10.2008, sp. zn. 5MCdo/12/2008, podľa ktorého zavinenie zastavenia konania je potrebné

posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade
by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak žalobca zobralžalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému
jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila
zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby

úhradažalovanejsumy(alebosplnenieinéhožalobouuplatnenéhonároku)žalovanýmpopodanížaloby,
zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca
v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok.
V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania,
ktoré v spore vznikli žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre

rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná. Posúdenie, či žaloba bola podaná (ne)dôvodne,
je predmetom rozhodovania súdu
vo veci samej, a nie je predmetom skúmania pri vydaní procesného rozhodnutia
o zastavení konania. Súd prvej inštancie záverom skonštatoval, že v rozhodovanej veci odôvodnil
žalobca späťvzatie žaloby iba odkazom na uzatvorenú dohodu, žalovaný uviedol, že k uzavretiu dohody
o urovnaní medzi stranami nedošlo, ani k dohode, že po späťvzatí žaloby trovy konania znáša každá

strana samostatne, teda dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu nebolo správanie žalovaného.
O vrátení súdneho poplatku zaplateného za žalobu súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zák.č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti druhého výroku. Uviedol,

že na výzvu súdu zo dňa 23.10.2024 oznámil konajúcemu súdu, že nesúhlasí s tým, aby si každá zo
strán znášala trovy konania a poukázal na ust. § 257 CSP, na čo však súd vo svojom odôvodnení
nereflektoval. Zároveň poukázal na fakt, že žiadna dohoda o urovnaní nebola podpísaná. Na základe
skutočností, ktoré sa objavili až v priebehu konania sa rozhodol vziať žalobu späť. Žalobca si uplatnil
svoje právo u žalovaného dva roky, na strane ktorého vznikali prieťahy a podozrenie na to, že vozidlo

možno ani nebolo opravené a takisto nedisponoval relevantnými dokladmi pre poisťovňu na vyriešenie
tejto škodovej udalosti. Na základe uvedeného žalobca už ani neveril, že to poisťovňa môže uznať
a preplatiť, no v priebehu konania sa tak stalo. Žalobca uhradil škodu žalovanému bezodkladne dňa
29.11.2022 a nemal túto skutočnosť preukázanú. Mal za to, že žalovaný procesné zavinil zastavenie
konania, a teda súd by mal priznať náhradu trov konania žalobcovi, čo si však žalobca neuplatňoval a

v dobrej viere žiadal
od žalovaného, aby si každá zo strán znášala svoje trovy. S poukazom na uvedené
a existenciu objektívnych dôvodov, a to omeškanie a nesúčinnosť žalovaného,
na základe ktorých vznikol zbytočne tento spor, považoval za spravodlivé nevyžadovať od jednej zo
strán, aby znášala trovy druhej. Záverom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo

výroku II. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že v danej veci neexistujú dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Predovšetkým nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že existujú

okolnosti ohľadne opravy vozidla, ktoré by sa objavili až počas konania. Ako vyplýva z priloženej
e-mailovej komunikácie, dňa 4.1.2024 bol žalobcovi predložený podklad o oprave vozidla a napriek
ďalším požiadavkám zo strany právneho zástupcu žalobcu, už zo strany žalovaného žiadny iný podklad
poskytnutý nebol, keďže žiadny neexistuje. Ako vyplýva zo spisu, návrh na vydanie platobného rozkazu
bol vypracovaný dňa 3.1.2024 a ak by aj bol v tento deň podaný na súd, neuhradením súdneho poplatku

mohol žalobca dosiahnuť zastavenie konania. Ako potom vyplýva zo späťvzatia žalobcu, uvedený
podklad
o oprave bol poisťovňou Union akceptovaný, keďže ako uvádza poisťovňa žalobcovi plnila.
Naviac z uvedeného tiež vyplýva, že žalobcovi bol nárok plnený dvakrát. Jedenkrát formou zápočtu, ako
vyplýva z odporu podaného žalovaným a druhýkrát plnením poisťovne.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v žiadnom prípade žalovaný procesne nezavinil trovy konania, ako
uvádza žalobca, ako aj skutočnosť, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257
CSP.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval svoju argumentáciu ohľadne procesného

zavinenia na strane žalovaného. Uviedol, že tvrdenie žalovaného o dvojnásobnom plnení nie je pravdivé
a nemá oporu v skutkovom stave ani
v predložených dôkazoch.8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadreniami sporových strán dospel k záveru, že

odvolanie v časti proti druhému výroku nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v

odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver v časti o rozhodovaní o náhrade trov
konania nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie
stavu veci.

10. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí , ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. K náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, odvolací súd poukazuje na § 256
ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila,
že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá
zodpovednosť
za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak
žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy

konania žalovanému. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania
procesne zavinil žalobca, ktorý svoj dispozičný úkon neodôvodnil, len požiadal konajúci súd o zastavenie
konania s návrhom, že každá zo sporových strán si v zmysle dohody znáša trovy konania samostatne.
Následne na výzvu súdu zo dňa 23.10.2024, či v dohode o urovnaní sa strany dohodli, že trovy konania
znáša každá strana samostatne, žalobca oznámil súdu, že žiadna dohoda o urovnaní nebola podpísaná

a až na základe skutočností, ktoré sa objavili v priebehu konania sa rozhodol vziať žalobu späť.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ v konaní nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky,

v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,
ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí žaloby.
K tvrdeniu žalobcu, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, nakoľko existujú
objektívne dôvody, a to omeškanie a nesúčinnosť žalovaného, na základe ktorých zbytočne vznikol

tento spor, odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sa povinnosť hradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 ods. 1 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza
do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom

alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
na strane sporových strán. V danom prípade podmienka výnimočnosti nebola splnená a nie sú dané
okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému nepriznal proti žalobcovi náhradu trov
konania.

15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom druhému výroku potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 2 CSP s tým,
že žalovanému priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).