Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121463561
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6121463561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany

Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 2, IČO: 35724803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská
2 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXX, zastúpeného JUDr. Helenou Knopovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 8.506,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 25.7.2024 č.k. K3-10Csp/56/2021-295 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenie 8.506,22 eur s prísl.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu titulom plnenia zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom
pohľadávka bola na žalobcu postúpená pôvodným veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 261 ods. 6

písm. d/, § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z., § 1
ods. 2. § 2. § 9 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 39, § 45 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 9, § 524 ods. 1, 2. § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporným, že dňa 22.2.2017 uzavrel žalovaný
so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako bankou Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru „Flexipôžička“, reg. č.: 002053611220217 (ďalej aj len "Zmluva"), predmetom ktorej bol v zmysle
čl. I. bodu 1 Zmluvy (Základné podmienky) záväzok banky poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) peňažné
prostriedkyakospotrebiteľskýúverazáväzokdlžníka(žalovaného)poskytnutýúvervrátiť,zaplatiťúroky,
poplatky a rovnako splniť ďalšie záväzky podľa Zmluvy. Zo Zmluvy vyplýva, že úver bol dojednaný ako
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10.000,00 eur s jednorazovým čerpaním dňa 22. februára
2017, a to s úrokovou sadzbou vo výške (bez zľavy z voliteľnej služby) 15,70 % ročne, platnej ku dňu
schváleniaúveruavovýškesozľavami13,70%ročne,platnejkudňuschváleniaúveru.Výškamesačnej

anuitnej splátky, vrátane poistného, bola určená sumou 173,41 eur, resp. bez zľavy z voliteľnej služby
sumou 184,98 eur, z toho mesačná splátka poistného predstavovala 0,00 eur. Počet splátok bol 95 s
tým, že prvá anuitná splátka bola splatná 28. marca 2017 a posledná anuitná splátka bola splatná, a teda
termín konečnej splatnosti bol 31. januára 2025. Zároveň v bode 4. čl. I. Zmluvy bolo uvedené, že termínsplatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo
splátky istiny a úroku, s tým, že termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (t.j. istiny a úroku) je ku dňu,
ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku.

Lehota splatnosti bola vymedzená údajom 96 mesiacov a doba trvania Zmluvy bola určená do splatenia
všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto Zmluvy.

5. V konaní nebola spornou ani skutočnosť, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil pred postúpením
pohľadávky na žalobcu sumu 4.212,16 eur a po postúpení ďalších 120 eur a že dohodnuté splátky

neplnil riadne a včas. Pohľadávka žalobcu, uplatnená v tomto konaní predstavuje pohľadávku zo zmluvy
vzniknutú vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 14.5.2019 pôvodným veriteľom. Žalobca
túto pohľadávku nadobudol na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorú posudzoval

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a na daný zmluvný
vzťah aplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

7. Nakoľko pohľadávka bola na žalobcu postúpená, zaoberal sa aj otázkou danosti aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

8. V tej súvislosti uviedol, že zákonná úprava postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá predstavuje
osobitnú úpravu vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sú zároveň vymedzené v ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. Z týchto ustanovení vyplýva, že pre
platné postúpenie pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky tam uvedené podmienky,
pričom predovšetkým a najmä pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť môže byť
postúpená bankou len vtedy, ak je splatná, a až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak je
klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku.

9. Predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky je konečná splatnosť alebo účinné zosplatnenie
pohľadávky. Žalobca v konaní preukazoval účinné zosplatnenie pohľadávky listinnými dôkazmi, a
to Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 13. novembra 2020, Žiadosťou o postúpenie a

prevod zo 7. apríla 2021 s Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení
pohľadávky z 15. apríla 2021, Predbežnou žiadosťou žalovaného o flexipôžičku - bezúčelovú, č. žiadosti
002053611220217, z 22. februára 2017, Žiadosťou žalovaného o flexipôžičku - bezúčelovú, č. žiadosti
002053611220217, z 22. februára 2017, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“,
reg. č. 002053611220217, z 22. februára 2017, Platobnou históriou k Zmluve č. 002053611220217,

Treťou upomienkou - pokusom o zmier z 8. apríla 2019 s poštovým podacím hárkom a záznamom
zo systému sledovania zásielok Slovenskej pošty a Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s
príslušenstvom zo 14. mája 2019 s fotokópiou poštovej obálky.

10. Predloženou Zmluvou žalobca preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej

pohľadávky pre neplnenie splátok, ktoré oprávnenie veriteľa bolo dojednané v bode 5. čl. I. Zmluvy.

11. Rovnako, predloženou Platobnou históriou (prehľadom čerpania a úhrad žalovaného) žalobca
preukázal, že žalovaný bol ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (t.j. k 14. máju 2019) v
omeškaní s úhradou splátky splatnej 28. januára 2019 a nasledujúcich splátok, teda že (s úhradou

splátky splatnej 28. januára 2019) bol v omeškaní viac ako tri mesiace.

12. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre účinné zosplatnenie pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy sa vyžadujú dva rôzne právne úkony veriteľa a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa
a žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Predpokladom riadneho

zosplatnenia je riadne doručenie oboch prejavov vôle dlžníkovi. V kontexte § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanom prípade žalobca nepreukázal účinné
doručenie listiny s označením tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 8.4.2019 (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka), vyžadované upozornenie na možnosť uplatnenia práva, žalovanému. Pokiaľžalobca predložil poštový podací hárok, nedatovaný, z tohto vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
mal v nezistený deň odoslať žalovanému zásielku pod podacím číslom RE 645765787 SK, a zo
záznamu zo systému sledovania zásielok bolo zistiteľné, že zásielka s totožným podacím číslom bola

dňa 9.4.2019 podaná na poštovú prepravu a dňa 11.4.2019 bol zistený dôvod pre jej vrátenie, ktorá bola
následne vrátená odosielateľovi dňa 16.4.2019, avšak ani jedna z predložených listín nepreukazuje,
že obsahom tejto zásielky bola práve tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 8.4.2019. Z dôkazov
predložených žalobcom nemožno vyvodiť nespochybniteľný záver, že toto upozornenie sa skutočne
dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, ktorá skutočnosť bola žalovaným výslovne popretá. Takýmto

dôkazom by bola doručenka, ktorá je verejnou listinou a ktorá potvrdzuje pravosť toho, čo sa v nej
osvedčuje. Žalobca však v danom prípade takýto listinný dôkaz (doručenku) nepredložil. Súd tak nemal
za preukázané, že zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Z uvedených dôvodov dospel
k záveru, že v konaní žalobca nepreukázal platné predčasné zosplatnenie zostatku úveru jeho právnym
predchodcom.

13. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený na deň 31.1.2025 z čoho vyplýva, že tento úver naďalej
trvá ku dňu vyhlásenia rozsudku. Podmienka splatnosti pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, vyžadovaná ust. § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. a § 17 zák.č. 129/2010 Z.z. v danom prípade
pre platné postúpenie pohľadávky nebola naplnená. Samotné postúpenie je tak potrebné považovať za
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

14. Z tohto dôvodu žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu,
ktorému z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky nevznikol žiaden nárok voči žalovanému na
plnenie zo zmluvy o danom spotrebiteľskom úvere.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal plnú
náhradu trov prvoinštančného konania.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby

rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V súvislosti s doručovaním výzvy v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka uviedol, že v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je podmienkou,
aby sa žalovaný s obsahom prejavu vôle aj skutočne oboznámil. Žalobca neakceptuje dôvody, pre
ktoré súd neuznal poštový hárok ako relevantný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu doručil

žalovanému predmetnú písomnosť. Existujú rôzne spôsoby dojednania fikcie doručenia a súdna prax
sa zhodla na akceptovaní tzv. druhého spôsobu fikcie doručenia, čo v danom prípade preukazuje podací
hárok, ktorý svedčí o tom, že žalovanému bola odoslaná zásielka na poštovú prepravu a následne
riadne doručovaná. Nemožno mať preto pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu túto písomnosť
preukázateľne zaslal na adresu žalovaného a tento sa mal objektívne možno s jej obsahom oboznámiť.

V tom smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/90/2023, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 9CoCsp/81/2020 a uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo/1334/2006. Vo vzťahu k podaciemu hárku
možno analogicky poukázať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (uznesenia NS SR sp. zn.
4CDo/90/2023, sp. zn. 2Sžf/8/2009, sp. zn. 5Obdo/2/2017, Ústavného súdu SR I.ÚS/174/2009 a iné
rozhodnutia krajských súdov). V danom prípade spojenie konkrétnej písomnosti s konkrétnym podacím

hárkom je realizované práve označením oboch dokumentov rovnakým číselným kódom. Neexistuje
žiaden logický dôvod, prečo by postupca vyhotovil predmetnú výzvu a následne ju neodoslal na poštovú
prepravu žalovanému.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie nie je opodstatnené.

18. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., teda,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani nesprávne procesného postupu, preto odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

22. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými
sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

23. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom
prípade žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, keď síce predložil zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.11.2020, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie

predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s. na žalobcu.

24. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

25. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu zostatku dlhu
môže dôjsť len v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého veriteľ je povinný
upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho

zákonníka. 3. upomienka – pokus o zmier zo dňa 8.4.2019, ktorou mal byť žalovaný upozornený na
možnosťuplatneniapráva,tedavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,nebola doručenážalovanému.
Žalobca totiž nepredložil dôkaz o tejto skutočnosti. Pokiaľ predložil podací hárok, tento ani podľa názoru
odvolaciehosúdunesvedčíotom,žetátovýzvaskutočnebolažalovanémudoručená,resp.žesadostala
do jeho dispozičnej sféry. Bez preukázania tejto skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že by v danom

prípade boli naplnené podmienky vyžadované ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

26. Podací hárok, predložený žalobcom svedčí len o tej skutočnosti, že uvedená výzva bola žalovanému
odoslaná na adresu jeho pobytu, ako nakoniec aj správne uvádza odvolateľ, avšak nepreukazuje
skutočnosť, že sa reálne aj dostala do jeho dispozičnej sféry. Pokiaľ žalobca predložil súdu výpis o

sledovaní zásielky získaný zo stránky Slovenskej pošty, ktorý dôkaz podľa názoru žalobcu svedčí o
doručovaní spomínanej výzvy, niet pochýb o tom, že ide o listinný dôkaz, avšak tento výpis nemá povahu
verejnej listiny tak, ako je tomu v prípade doručenky (§ 111 ods. 1 C.s.p.), pričom údaje na doručenke sa
považujúzapravdivé,pokiaľniejedokázanýopak.Tietozáverysatýkajúnielendoručenkyakolistinného
dôkazu, ale aj elektronickej doručenky. Žiaden z takýchto dôkazov však žalobca v konaní nepredložil.

Listina predložená žalobcom - výpis o sledovaní zásielky nemá charakter verejnej listiny, teda ide o
listinný dôkaz, ktorý možno spochybniť. Žalovaný v priebehu konania poprel, že by spomínaná zásielka
- výzva mu bola doručená a pokiaľ žalobca nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz o tom svedčiaci, túto
skutočnosť nemožno považovať za takejto dôkaznej situácie za preukázanú. Bez preukázania týchtoskutočností nemožno dospieť k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky vyžadované ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda že by naňho prešlo ním uplatňované právo

(nárok) vo vzťahu k žalovanému. Preto správne rozhodol, pokiaľ z tohto dôvodu žalobu zamietol.

27. K odvolacej námietke žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne
aplikoval ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s aplikáciou ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka s poukazom na viacero rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, konkrétne na uznesenie NS

SR sp. zn. 4Cdo/90/2023, ale tiež uznesenie NS SR sp. zn. 2Sžf/8/2009 a 5Obdo/2/2017, uznesenie
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS/174/09-19a viacerorozhodnutíodvolacíchsúdov,odvolacísúduvádza:

28. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR zo
dňa 5.2.2025 sp. zn. 7Cdo/70/2023, v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor ohľadom preukázania
doručenia prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta podacím hárkom. Dovolací súd vzhľadom

na dovolaciu argumentáciu, že odvolací súd sa mal odkloniť od právnych záverov vyslovených v
rozhodnutiach dovolacieho súdu, na ktoré poukazuje aj odvolateľ v našom konaní, a to že podací hárok
nepredstavuje doručenie výzvy, mal za to, že pri skúmaní otázky doručenia písomnosti je podstatné,
aby adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa, teda aby sa tento prejav vôle
dostaldojehodispozičnejsféry,pričompovinnosťouodosielateľajepreukázaťdoručeniaprejavuvôledo

dispozičnej sféry adresáta (teda nie je nutné preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta).
Preukázanie takto definovaného účinného doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním
odoslania prejavu vôle. Dovolací súd bol toho názoru, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí správne
interpretoval a aplikoval závery dovolacieho súdu uvedené v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/36/2020 na
prejednávanú vec. Rovnako ani v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/129/2010 sp. zn. 1ObdoV/63/2005

dovolací súd nevyslovil také právne závery, ktoré by mohli akokoľvek spochybniť právne závery
vyslovené odvolacím súdom. V danej veci odvolací súd a aj súd nižšej inštancie skonštatovali, že
doručenie výzvy - upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemali za preukázané
predložením podacieho hárku.

29. Vo svetle právnych záverov vyslovených v rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo/70/2023, ktorého závery
sú v rozpore so závermi rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 aj keď NS SR je odvolací súd
toho názoru, že pokiaľ žalobca v konaní preukazoval doručenie výzvy zo dňa 8.4.2019 žalovanému
predložením podacieho hárku, ktorý podľa jeho názoru má preukázať tu skutočnosť, že výzva sa
dostala do dispozičnej sféry žalovaného, podací hárok svedčí len o tej skutočnosti, že táto výzva bola

žalovanému odoslaná na adresu jeho pobytu, tým nemožno považovať za preukázané, že táto výzva sa
aj reálne dostala do jeho dispozičnej sféry tak, ako má na mysli ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
K tomuto záveru dospel aj dovolací súd vo vyššie spomínanom rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/70/2030.

30. Na základe týchto úvah odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku

o trovách konania ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a

včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).