Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120213285
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7120213285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: JUDr. Viera Baulovičová Bodová, so
sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, zn. správcu S1730 správca úpadcu AGRO Porúbka s.r.o. v
konkurze,sosídlomBrezová1562/31,07101Michalovce,IČO:36574058,zastúpený:CORVINLEGAL
s. r. o., so sídlom Skladná 3707/1A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 55 205 895 proti žalovanému
v 1. rade: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: JUDr. Ľudmila
Raffáčová, advokátka, so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 570 440, v 2.
rade: AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom 067 32 Vyšný Hrušov 100, IČO: 36 865 419, v 3. rade: A. A. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners,
s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, v 4. rade: B. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX F., v 5. rade: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, v 6.
rade: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX F., v 7. rade: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX C. XX, žalovaní v 4. až 7. rade zastúpení: Mgr. Štefan Jakab, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 7,
040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 727 224, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 30Cbi/10/2020-395 zo dňa 11. septembra

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 30Cbi/10/2020-395 zo dňa 11.
septembra 2024.

II. Žalovaným v 1. až 7. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a ďalšími
samostatnými výrokmi II. až VIII. priznal žalovaným v 1. až 7. rade náhradu trov konania v plnej výške

100 % voči žalobcovi.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že:
a. Určuje, že právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO
Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574
058 ako predávajúcim a A. B. C. D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako

kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške
1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance
momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym
odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 -zastavanéplochyanádvoriajevočiveriteľomúpadcuAGROPorúbkas.r.o.,sosídlom:Brezová1562/31,
071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný.
b. Určuje, že právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 01.03.2019 uzatvorená medzi A. B. C.

D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a spoločnosťou
AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako
kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške
1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance
momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym

odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 -
zastavanéplochyanádvoriajevočiveriteľomúpadcuAGROPorúbkas.r.o.,sosídlom:Brezová1562/31,
071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný.
c. Určuje, že právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa 01.03.2019 uzatvorená medzi A. B. C.
D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a spoločnosťou
AGRO BORKOV, s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako

kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške
1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance
momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym
odborom, a to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 -
zastavanéplochyanádvoriajevočiveriteľomúpadcuAGROPorúbkas.r.o.,sosídlom:Brezová1562/31,

071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný.
d. Určuje, že právny úkon, a to zámenná zmluva zo dňa 05.11.2019 uzatvorená medzi A. A. F.,
bytom: G. H. XXXX/X, XXX XX B., narodená XX.XX.XXXX ako zamieňajúcou 1 a J. H., bytom: C. XX,
XXX XX, nar. XX.XX.XXXX ako zamieňajúcim 2, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C.,

obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným
úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a to: nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č.
84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria je voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka s.r.o., so
sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 právne neúčinný.
e. Určuje, že právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 31.03.2020 uzatvorená medzi J. H., bytom: C. XX,

XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou a G. H., bytom: C. XX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX a
I. H., bytom: C. XX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcimi, na základe ktorej bolo prevedené
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXvedenomOkresnýmúradomSobrance,katastrálnymodborom,atonehnuteľnosti,Pozemkuparciel

registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria je voči veriteľom úpadcu
AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36
574 058 právne neúčinný.
f. Určuje, že Žalovaný v V. rade a Žalovaný v VI. rade sú povinní do konkurznej podstaty úpadcu
AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36

574 058 vydať nehnuteľnosti, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/2, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance momentálne
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Sobrance, katastrálnym odborom, a
to nehnuteľnosti, Pozemku parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy
a nádvoria.

Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn.
26K/24/2019, zo dňa 12.12.2019 (zverejneným 18.12.2020), vo veci konajúci súd vyhlásil konkurz na

majetok dlžníka, spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce,
Slovenská republika, IČO: 36 574 058 (ďalej ako „Úpadca“) a zároveň ustanovil I&R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Hlavná 25, 040 01 Košice, zn. správcu: S1436
za správcu podstaty. Následne Okresný súd Košice I, v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, samostatným
uznesením zo dňa 16.07.2020 (zverejneným 23.07.2020) rozhodol o odvolaní správcu konkurznej

podstaty (uvedeného vyššie) a zároveň samostatným uznesením zo dňa 10.09.2020 (zverejneným
18.09.2020) rozhodol o ustanovení nového správcu podstaty, JUDr. Viery Baulovičovej Bodovej, so
sídlom kancelárie Kupeckého 4, 040 01 Košice, značka správcu: S1730.Žalobca dodal, že žalovaný v 1. rade je primárne pasívne vecne legitimovaný ako subjekt, ktorý
uzatvoril s úpadcom odporovateľný právny úkon, ktorý je predmetom tejto žaloby. Žalovaný v 1. rade
je úpadcovi zároveň spriaznenou osobou v zmysle § 9 ZKR. Žalovaní v 2. až 6. rade sú sekundárne

pasívne vecne legitimovanými subjektmi, s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 písm. a) ZKR.
Uvedenému nasvedčuje okolnosť, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a následne
medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade, a následne medzi žalovaným v 3. rade a žalovaným
v 4. rade, a následne medzi žalovaným v 4. rade a žalovaným v 5. rade a súčasne žalovaným v 6.
rade došlo k právnym úkonom v krátkom časovom slede niekoľkých mesiacov. Právnymi úkonmi, voči

ktorým smeruje táto žaloba, došlo k prevodu vlastníckeho práva k nižšie definovaným pozemkom a
stavbám v krátkom časovom slede za sebou. Je veľmi neštandardnou skutočnosťou, že dochádza k
opakovaným a niekoľkonásobným prevodom vlastníckeho práva k pozemkom v časovom horizonte
niekoľkých mesiacov a rovnako v období, keď sa úpadca niekoľkokrát pokúsil o podanie dlžníckeho
návrhu na vyhlásenie konkurzu, respektíve v období, keď na úpadcu bol vyhlásený konkurz.
Žalobca predložil súdu zoznam pohľadávok v konkurze úpadcu, z ktorého vyplýva, že v čase keď

úpadca a žalovaní v 1. až 6. rade realizovali právne úkony, proti ktorým smeruje táto žaloba, existovali
iné pohľadávky veriteľov, ktorí si následne svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu úpadcu. Správca
je oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, kedy dlžník urobil právny úkon, ukrátil
ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka
existovala a nemusela byť splatná), keď bol právny úkon dlžníka urobený. Z lustrácií vykonaných zo

strany správkyne bolo zistené, že zo strany úpadcu došlo k prevodu nehnuteľností, aktuálne evidovanej
ako Pozemok parciel registra KN „C“: parc. č. 84/6 o výmere 1000 m2 - zastavané plochy a nádvoria;
všetko zaevidované na liste vlastníctva č. XXX, vedeným Okresným úradom Sobrance, pre okres
Sobrance, obec Porúbka, katastrálne územie C., v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti
podielov 1/2 k celku nehnuteľnosti žalovaného v 5. rade a žalovaného v 6. rade.

Uviedol, že úpadca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 previedol vlastnícke právo k predmetu
prevodu na žalovaného v 1. rade za odplatu vo výške 20.000,- EUR (ďalej ako „Prevod č. 1“). Odplata za
Prevod č. 1 mala byť v zmysle kúpnej zmluvy uhradená formou započítania proti pohľadávke žalovaného
v 1. rade z titulu pôžičiek, ktoré mal žalovaný v 1. rade údajne poskytnúť úpadcovi. Okresný úrad
Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 1

rozhodnutím č. V 373/2017 zo dňa 15.05.2017.
Žalovaný v 1. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu
prevodu na žalovaného v 2. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR (ďalej ako „Prevod č. 2“). Odplata za
Prevod č. 2 je podstatne nižšia ako odplata za Prevod č. 1, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom
Prevodu č. 2 boli aj ďalšie nehnuteľnosti (stavby), ktoré nie sú predmetom tohto konania. Okresný

úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č.
2 rozhodnutím č. V 174/2019 zo dňa 04.04.2019.
Žalovaný v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu
prevodu na žalovaného v 3. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR. (ďalej ako „Prevod č. 3“) Odplata za
Prevod č. 3 je podstatne nižšia ako odplata za Prevod č. 1, a to aj napriek skutočnosti, že predmetom

Prevodu č. 3 boli aj ďalšie nehnuteľnosti (stavby), ktoré nie sú predmetom tohto konania. Okresný
úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č.
3 rozhodnutím č. V 620/2019 zo dňa 29.07.2019.
Žalovaný v 4. rade na základe Zámennej zmluvy zo dňa 05.11.2019 previedol vlastnícke právo k
predmetu prevodu na žalovaného v 5. rade bez ďalšej finančnej odplaty (ďalej ako „Prevod č. 4“).

Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle
Prevodu č. 4 rozhodnutím č. V 996/2019 zo dňa 25.11.2019.
Žalovaný v 4. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2020 previedol vlastnícke právo k predmetu
prevodu na žalovaného v 5. a 6. za odmenu, ktorá v súčasnosti nie je žalobcovi známa. (ďalej ako
„Prevod č. 5“) Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva

v zmysle Prevodu č. 5 rozhodnutím č. V 230/2020.

4. Podmienkou odporovania ukracujúcemu úkonu podľa § 60 ZKR je, že úkon dlžníka (Úpadcu) bol
urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ktorý musel byť druhej strane známy. Ak ide o právny úkon

urobený v prospech osoby spriaznenej (§9 ZKR) s dlžníkom, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany
úkonu sa predpokladá. Žalobca poukázal na skutočnosť, že konateľka úpadcu a žalovaný v 1. rade
sú osoby s rovnakým priezviskom a rovnako ide o osoby, ktoré majú spoločný trvalý pobyt, preto jenepochybné, že žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou s úpadcom s poukazom na ustanovenie § 9
ZKR v spojení s § 116 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Odplata za Prevod č. 1 dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade v zmysle článku I kúpnej

zmluvy započítaním však nespĺňa podstatné náležitosti započítania Občianskeho zákonníka a to, okrem
iného, podmienku určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle
smerujúcikzapočítaniumusíbyťdostatočneurčitý,t.j.musíznehovyplývať,akejpohľadávkysatýka,av
akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje, a pripadne v akej výške
tieto pohľadávky zanikajú. Uvedený právny úkon medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom bol realizovaný

bezodplatne a to na základe ich výslovnej vôle a preto takýto úkon z pohľadu obsahového posúdenia
ako aj z pohľadu odporovateľnosti treba považovať za bezodplatný a teda neekvivalentný.
Je nepochybné, že uvedené prevody sa realizovali z dôvodu vyhnúť sa odporovaciemu právnemu úkonu
zo strany správcu úpadcu, z dôvodu, že tak ako úpadca ako aj žalovaný v 1. rade si boli vedomí
skutočnosti, že predmet prevodu bol v prípade Prevodu č. 1 prevedený medzi spriaznenými osobami.
V prípade, ak sa kúpna cena za Prevod č. 1 považuje za reálnu (aj keď nebola riadne zaplatená), je

zrejmé, že kúpna cena pri Prevode č. 2, Prevode č. 3, Prevode č. 8 bola značne podcenená (až 4x
nižšia).Tátoskutočnosťlendosvedčuješpekulatívnostiďalšíchprevodovvlastníckehoprávakpredmetu
prevodu. Zároveň treba prisvedčiť, že zo strany žalovaných v 2. rade až 6. rade nebolo poskytnuté
protiplnenie primerané trhovej hodnote. Špekulatívnosť je o to viac signifikantná, že v zmysle Prevodu
č. 1 nedošlo k reálnej úhrade kúpnej ceny. Uvedeným konaním sa žalovaný v 2. rade až 6. rade v

spojení s úkonom v zmysle Prevodu č. 1 dopustili zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR a
ukracujúceho právneho úkonu v zmysle 60 ZKR. Ak je právny úkon neplatný, nemožno vysloviť jeho
odporovateľnosť, pričom neplatnosť právneho úkonu má vždy prednosť pred jeho odporovateľnosťou.
Neplatný právny úkon teda nevyvoláva žiadne právne následky a bolo by preto nadbytočné domáhať
sa určenia jeho neúčinnosti voči veriteľovi.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami doloženými stranami sporu a pripojeným spisom
sp. zn. 26Cbi/11/2020 a zistil nasledujúci skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, zo dňa 12.12.2019

(zverejneným 18.12.2020), vo veci konajúci súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, spoločnosti AGRO
Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058.
Okresný súd Košice I, v konaní pod sp. zn. 26K/24/2019, samostatným uznesením zo dňa 16.07.2020
(zverejneným 23.07.2020) rozhodol o odvolaní správcu konkurznej podstaty a rozhodol o ustanovení
nového správcu podstaty, JUDr. Viery Baulovičovej Bodovej, so sídlom kancelárie Kupeckého 4, 040 01

Košice, značka správcu: S1730.
Úpadca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu na
žalovanéhov1.radezaodplatuvovýške20.000,-EUR.OdplatazaPrevodč.1malabyťvzmyslekúpnej
zmluvy uhradená formou započítania proti pohľadávke žalovaného v 1. rade z titulu pôžičiek. Okresný
úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č.

1 rozhodnutím č. V 373/2017 zo dňa 15.05.2017.
Žalovaný v 1. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu
prevodu na žalovaného v 2. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR. Okresný úrad Sobrance, katastrálny
odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 2 rozhodnutím č. V 174/2019
zo dňa 04.04.2019.

Žalovaný v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2019 previedol vlastnícke právo k predmetu
prevodu na žalovaného v 3. rade za odplatu vo výške 4.500,- EUR. Okresný úrad Sobrance, katastrálny
odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 3 rozhodnutím č. V 620/2019
zo dňa 29.07.2019.
Žalovaný v 3. rade na základe Zámennej zmluvy zo dňa 05.11.2019 previedol vlastnícke právo k

predmetu prevodu na žalovaného v 4. rade (pôvodne) bez ďalšej finančnej odplaty. Okresný úrad
Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle Prevodu č. 4
rozhodnutím č. V 996/2019 zo dňa 25.11.2019.
Žalovaný v 4. rade (pôvodne) na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2020 previedol vlastnícke právo
k predmetu prevodu na žalovaného v 5. a 6. (pôvodne) za odmenu, ktorá v súčasnosti nie je žalobcovi

známa. Okresný úrad Sobrance, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v
zmysle Prevodu č. 5 rozhodnutím č. V 230/2020.
Žalobca predložil zoznam veriteľov v konkurznom konaní (čl. v spise 366).
Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia ZKR: § 23 ods. 1, § 203a ods. 1 až 3, § 57

ods. 1, 4, § 60 ods. 1, § 62 ods. 2 a Občianskeho zákonníka: § 588 OZ.

7. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že predávajúci
- úpadca na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 previedol vlastnícke právo k predmetu prevodu

na žalovaného v 1. rade za odplatu vo výške 20.000,- EUR. Odplata za „Prevod č. 1“ mala byť v zmysle
kúpnej zmluvy uhradená formou započítania proti pohľadávke žalovaného v 1. rade z titulu pôžičiek. A
následne boli uzatvorené zmluvy (kúpne, resp. zámenná) o prevode tohto majetku ako je uvedené v
bode 7. Sporné medzi stranami je, či predmetné právne úkony - kúpne zmluvy/resp. zámenná zmluva,
ktorými boli prevedené dotknuté nehnuteľnosti z úpadcu postupne až na žalovaného vo 7. rade sú
platné, resp. sú neúčinnými právnymi úkonmi voči konkurzným veriteľom. Zo zoznamu spriaznených

osôb spoločnosti AGRO Porúbka s.r.o. bolo zistené, že žalovaný v 1. rade je spriaznenou osobou
menovanej spoločnosti, teda úpadcu. Zo zoznamu pohľadávok, ktoré predložil žalobca, prihlásených v
konkurze súd zistil, že do konkurzu bolo prihlásených 12 pohľadávok. Z uvedeného zoznamu nevyplýva,
že by úpadca - predávajúci mal v čase prevodu predmetných nehnuteľností na žalovaného v 1. rade
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017 nejakých veriteľov. Pohľadávky uvedených veriteľov

vznikli až po uzavretí tejto zmluvy, najmä v roku 2019. Žalobca v žalobe nepreukazuje, a ani nijakým
spôsobom netvrdí, aký bol majetok úpadcu pred plnením z úkonov, ktorých neúčinnosti sa domáha, v
akej sume by sa mohli veritelia z tohto majetku úpadcu uspokojiť. Zoznam prihlásených pohľadávok,
nie je preukázaním zmenšenia majetku úpadcu tak, ako to vyžaduje zákon v prípade odporovateľnosti
právnych úkonov. Majetkové pomery úpadcu - dlžníka a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú pre

predmetné konanie právne irelevantné, sú dôležité v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu.
Žalovaný v 1. rade síce je spriaznenou osobou s úpadcom, v prípade Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2017
uzavretej medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade nebol preukázaný úmysel, že by táto zmluva mala byť
uzavretá preto, aby boli ukrátení veritelia úpadcu v konkurznom konaní. Vyplýva to aj zo skutočnosti,
že v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu úpadca nemal (nebolo preukázané žiadnym

spôsobom) okrem žalovaného v 1. rade iných veriteľov. Nebolo v tomto konaní preukázané, že by tento
právny úkon ukrátil uspokojenie konkrétne prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa v konkurznom
konaní. Aj z pripojeného spisu vyplýva (tam vykonanom dokazovaní, ktoré strany sporu nenamietali v
tomto konaní) úhrada kúpnej ceny za predávané nehnuteľnosti bola realizovaná zápočtom na pôžičky,
ktoré boli reálne úpadcovi poskytnuté žalovaným v 1. rade. Pôžičky poskytnuté úpadcovi sú riadne

zaevidované v účtovníctve úpadcu. Je potrebné zdôrazniť, že v čase poskytnutia pôžičiek žalovaný v
1. rade nebol spriaznenou osobou spoločnosti Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.). V čase kedy
došlo k prevodu nehnuteľností medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom teda ku dňu 15.05.2017 nemal
úpadca záväzky voči tretím osobám a ani voči veriteľom, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. Je
na žalobcovi, je na ňom dôkazné bremeno, že právnym úkonom sa majetok dlžníka zmenšil, a v akom

rozsahu sa zmenšil.

8. Žalovaný v 1. rade poukazoval aj na rozhodnutie Mestského súdu Košice v konaní pod sp. zn.
26Cbi/11/2020 bol vynesený rozsudok, ktorým súd po vykonaní dokazovania žalobu zamietol, a je

možné výsledky rozsiahleho dokazovania použiť aj v tomto konaní. Jedná sa o vec identickú s týmto
konaním, totožnéhožalobcuatotožnýchžalovaných v1.,2.a3.rade,kdesažalobca domáhal určenia,
že:
A. právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017 uzatvorená medzi spoločnosťou AGRO
Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574

058 ako predávajúcim a A. B. C. D., bytom: E. XXXX/XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako
kupujúcim, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/1
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance,
B. právny úkon, a to Kúpna zmluva zo dňa 01.03.2019 uzatvorená medzi A. B. C. D., bytom: E. XXXX/
XX, XXX XX B., narodeným XX.XX.XXXX ako predávajúcim a spoločnosťou AGRO BORKOV, s.r.o., so

sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako kupujúcim, na základe ktorej bolo
prevedenévlastníckeprávokspoluvlastníckemupodieluvovýške1/1knehnuteľnostiamnachádzajúcim
sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance;C.právnyúkon,atoKúpnazmluvazodňa06.06.2019uzatvorenámedzispoločnosťouAGROBORKOV,
s.r.o., so sídlom: Vyšný Hrušov 100, 067 32 Vyšný Hrušov, IČO: 36 865 419 ako predávajúcim a A. A.
F., bytom: G. H. XXXX/X, XXX XX B., narodená XX.XX.XXXX ako kupujúcou, na základe ktorej bolo

prevedenévlastníckeprávokspoluvlastníckemupodieluvovýške1/1knehnuteľnostiamnachádzajúcim
sa v katastrálnom území C., obec Porúbka, okres Sobrance, voči veriteľom úpadcu AGRO Porúbka
s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, Slovenská republika, IČO: 36 574 058 je právne
neúčinný.
Súd prvej inštancie z pripojeného spisu a tam vykonaného dokazovania zistil, že uzatvorením kúpnej

zmluvy, medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade došlo k dohode o odplatnom plnení, pretože úpadca
namiesto finančného majetku získal plnenie v podobe finančných prostriedkov z poskytnutých pôžičiek.
Súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 26Cbi/11/2020 ustálil, že dňa 06.07.2015 uzatvoril
žalovaný v 1. rade ako veriteľ a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník zmluvu
o pôžičke, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 14.700,- EUR. Príjmový doklad zo dňa
06.07.2015 preukazuje poskytnutie uvedenej sumy žalovaným v 1. rade úpadcovi. Ďalej dňa 01.08.2016

uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník
zmluvu o pôžičke, ktorou veriteľ prenechal dlžníkovi pôžičku vo výške 3.000,- EUR. Príjmový doklad zo
dňa 01.08.2016 preukazuje poskytnutie uvedenej sumy žalovaným v 1. rade úpadcovi a dňa 02.08.2016
uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ a spoločnosť Gard s.r.o. (teraz AGRO Porúbka s.r.o.) ako dlžník
zmluvu o pôžičke, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 3.487,50 EUR.

9. Súd prvej inštancie takisto ustálil, že žalovaní v 1. až 7. rade v konaní taktiež uniesli dôkazné
bremeno. Čo sa týka platnosti predmetných právnych úkonov súd mal za to, že nie sú neplatné. Spĺňajú
všetky náležitosti ustanovené právnymi predpismi. Nie sú ani v rozpore s dobrými mravmi. Kúpne zmluvy

uzavreté medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a následne ďalej (pôvodne žalovaní v
2. – 6. rade ) boli uzavreté medzi osobami spriaznenými s úpadcom, preto úmysel ukrátiť veriteľov
sa pri nich zo zákona nepredpokladá. Tento úmysel musí preukázať žalobca, čo však v tomto konaní
nepreukázal. V danom prípade žalobca nepreukázal, ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
predmetných právnych úkonov. Žalovaní namietali, že neboli voči nim splnené zákonom stanovené

predpoklady na určenie neúčinnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 62 ods. 2 ZKR. Veriteľ musí mať
pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon
nadobudne účinnosť. Súd môže pri rozhodovaní o právnej neúčinnosti právneho úkonu vychádzať len z
pohľadávok tých veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania. Navrhovateľ môže v záujme
úspešnosti svojho návrhu preukazovať ukrátenie celej sumy pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré im

vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, ktorému odporuje. Taktiež žalovaní v 3. až 7.rade
sa odvolávali na princíp ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, kde ako žalovaní alebo ich právny
predchodca nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nepoctivo. Podľa ustálenej judikatúry
súdov SR, ako aj Európskeho súdu pred ľudské práva dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho
práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným vlastníkom.

10. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a žalovaným v
1. rade nie je odporovateľným právnym úkonom, žalobca nemôže byť úspešný vo vzťahu k určeniu
odporovateľnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovaným v 1. rade až 7. rade

(pôvodne 6. rade), pretože predpokladom úspešného dovolania sa neúčinnosti následného právneho
úkonu je úspešné dovolanie sa neúčinnosti predchádzajúceho právneho úkonu, t.j. právneho úkonu -
kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade. Preto súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené
žalobu zamietol.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej strane -
žalovaným v 1. až 7. rade náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Podanie odvolania odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.13. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie síce vykonal navrhnutý dôkaz, ktorým je zoznam
pohľadávok, ktoré boli prihlásené v konkurze úpadcu, avšak po vykonaní tohto dôkazu súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že nesprávne vyhodnotil obsah zoznamu pohľadávok, keďže

pohľadávka číslo 4 - obec Jovsa vznikla v roku 2015, t.j. pred uskutočnením úkonu, ktorému sa
odporuje, pričom skutočnosť, že pôvodným dlžníkom (pred 05.11.2016) bola spoločnosť PEMAGRO
s.r.o. nemá žiaden vplyv na to, že odo dňa 05.11.2016 sa dlžníkom tejto pohľadávky stal úpadca.
Takisto otázka posúdenia subjektu, ktorý je dlžníkom pohľadávky veriteľa obec Jovsa bola súdom
prvej inštancie z uvedeného dôvodu aj nesprávne právne posúdená, keďže v čase uskutočnenia

právneho úkonu, ktorému správca odporuje bol dlžníkom tejto pohľadávky úpadca (AGRO Porúbka
s.r.o. v konkurze). Spôsob, akým sa táto spoločnosť stala dlžníkom veriteľa obec Jovsa je irelevantný
a nemá žiaden vplyv na to, že v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktorému správca odporuje
existovala pohľadávka veriteľa, ktorý je zároveň veriteľom prihláseným v konkurze. Súd uzatvoril, že
žalobca v rámci konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu musí preukázať, že právnym úkonom
dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku, pričom

táto podmienka bola naplnená a preukázaná t.j. existencia pohľadávky prihláseného veriteľa v čase
vykonania odporovateľného úkonu. Bol toho názoru, že správca uniesol bremeno tvrdenia ohľadom
opisu rozhodujúcich skutočností, tieto aj preukázal návrhom na vykonanie dôkazu, avšak súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Žalobca bol toho názoru, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď uviedol, že nebol preukázaný
úmysel ukrátiť veriteľov, a to v rámci prevodu majetku medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade. Žalovaný
v 1. rade je osobou spriaznenou s úpadcom, pričom pri tomto prevode sa úmysel ukrátiť veriteľov
prezumuje priamo zo zákona. Súd v tomto smere nesprávne právne posúdil otázku dôkazného bremena

vo vzťahu k úmyslu zmluvnej strany ukrátiť veriteľov úpadcu.

15. Žalobca poukázal nato, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil osobu dlžníka pohľadávky
veriteľa obec Jovsa. Súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ obec Jovsa podal návrh na začatie exekúcie
v roku 2016 nie voči dlžníkovi Agro Porúbka s.r.o. ale voči spoločnosti PEMAGRO s.r.o. Posúdenie

tejto okolnosti nemá žiaden vplyv na tú skutočnosť, kto bol osobou dlžníka tejto pohľadávky veriteľa
obec Jovsa. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu zmluvy o predaji podniku medzi
PEMAGRO s.r.o. a AGRO Porúbka s.r.o., ktorá sa stala účinnou dňa 14.11.2015. Tieto skutočnosti
neboli žalovanými účinne popreté a v konaní sa stali nespornými. V tomto smere následne súd právne
uzatvoril,žejeprávneirelevantné,pohľadávkaktoréhoakoľkýchveriteľovbolaukrátená.Napriektomuto

právnemu posúdeniu veci súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že pohľadávka prihláseného veriteľa
obec Jovsa neexistovala v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, ktorého neúčinnosť je
predmetom tohto konania.

16. Podľa názoru žalobcu súd takisto nesprávne právne posúdil otázku opisu rozhodujúcich skutočností,

keďže žalobca výslovne uviedol, že právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov
prihlásenýchpohľadávok.Žalobcajednoznačneidentifikovalveriteľovakoajpohľadávkytýchtoveriteľov,
avšak vzhľadom na charakter a obsahové náležitosti dôkazu, ktorým je zoznam pohľadávok, objektívne
nie je možné tento vložiť do podania predloženého súdu. Súd v rámci odôvodnenia napadnutého
rozsudku neuviedol, prečo by mal byť návrh na vykonanie dôkazu - zoznamu pohľadávok, nekonkrétny,

zavádzajúci a neurčitý. Správca v rámci konania do vydania napadnutého rozsudku uniesol bremeno
tvrdenia ohľadom opisu rozhodujúcich skutočností a svoje skutkové tvrdenie aj preukázal návrhom na
vykonanie dôkazu. V tomto smere sa napadnutý rozsudok javí taktiež ako nezrozumiteľný, keď na jednej
strane súd tvrdí, že odkaz na zoznam pohľadávok nie je určitý, pričom avšak z iného miesta odôvodnenia
napadnutého rozsudku možno zistiť, že súd vykonal navrhnutý dôkaz, ktorým je zoznam pohľadávok a

zároveň z písomných a ústnych prednesov žalobcu je zrejmé, ktoré pohľadávky a ktorých veriteľov boli
odporovateľným právnym úkonom ukrátené.

17. Žalobca dodal, že dlžník odpredal pred začatím konkurzného konania nehnuteľný majetok za
dohodnutú cenu, ktorá bola nižšia ako cena trhová. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom

dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu
dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
Dlžníkovi neostal majetok, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré boli v
konkurze prihlásené. Nebolo mu zrejmé, ako má v konaní žalobca preukázať neexistenciu majetku, čonie je objektívne možné. Žalobca uniesol bremeno tvrdenia ohľadom skutočnosti, že majetok úpadcu
nepostačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré boli v konkurze prihlásené. Právny záver súdu
vyslovený v napadnutom rozsudku je podľa žalobcu v rozpore s judikatúrou najvyšších súdnych autorít.

V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 41/2020.

18. Žalobca uviedol, že v konaní bolo nevyhnutné vykonať navrhnutý dôkaz - znalecký posudok, z
ktorého bude zrejmý rozdiel v hodnote majetku pred uskutočnením odporovateľného právneho úkonu
a následne hodnotu tohto majetku po uskutočnení tohto úkonu a po vyhlásení konkurzu, keďže

uspokojenie prihlásených pohľadávok z tohto majetku je suma 0,00 EUR. Majetok dlžníka sa vykonaním
úkonu zmenšil z hodnoty v čase uzatvorenia prevodu (znalecká hodnota) na sumu 0,00 EUR. Iným
majetkom dlžníka, ktorý bol speňažený je len súpisová zložka číslo 4 súpisu všeobecnej podstaty, ktorý
bol uverejnený vo vydaní Obchodného vestníka číslo 35/2020 dňa 20.02.2020, K016396 s hrubým
výťažkom 4.310,93 EUR, čo po zohľadnení aktuálnej výšky pohľadávok proti podstate predstavuje
výťažok v sume 712,70 EUR, ktorý nepostačuje na uspokojenie prihlásených a zistených pohľadávok,

ktorých výška v zmysle označeného dôkazu (zoznamu pohľadávok) predstavuje sumu 241.354,35 EUR.

19. Žalobca tvrdil, že súd nemohol dospieť k záveru o tom, že v čase vykonania právneho úkonu dlžníka
neexistovala žiadna z pohľadávok prihlásených veriteľov. Aj tento záver súdu prvej inštancie nie je totiž
uplatňovaný v rámci judikatúry najvyšších súdnych autorít bezvýhradne. V tejto súvislosti poukazoval

na uznesenie NS SR z 10.06.2018 sp. zn. 3Cdo/224/2017.

20. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že k ukráteniu pohľadávok veriteľov
dochádza iba vtedy, ak tieto existovali v čase vykonania napadnutého právneho úkonu, keďže dané
neplatí bezvýhradne. Aktuálna judikatúra súdov prekonala judikatúru, na ktorú poukazuje súd prvej

inštancie v tom smere, že v konkrétnych súvislostiach nie je možné vylúčiť poskytnutie právnej ochrany
prostredníctvom odporovacej žaloby aj pre takú pohľadávku, ktorá vznikla po vykonaní právneho úkonu
(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.07.2021, sp. zn. 41CoKR/19/2020, bod 55.
odôvodnenia).

21. Žalobca navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 389 CSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

22. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne

správny a navrhol ho potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Pokiaľ sa týka pohľadávky obce Jovsa pod č. 4, žalovaný v 1. rade uviedol, že túto pohľadávku poprel
predchádzajúci správca konkurznej podstaty úpadcu I AND R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE,
k.s. dňa 03.03.2020, pričom citoval z popieracieho prejavu správcu. Žalobca v konaní netvrdil ani
nepreukazoval, že by veriteľ pohľadávky pod číslom 4 podal v 30 dňovej lehote incidenčnú žalobu.

Odvolanie podané žalobcom je preto postavené na simulovanom skutkovom stave, ktorý neexistuje.
Pohľadávka obce Jovsa na úpadcu ako nadobúdateľa časti podniku neprešla (detailne to zdôvodnil
správca konkurznej podstaty) a v konkurznom konaní sa jej neposkytuje žiadna ochrana, keďže o jej
právnom osude rozhodla pasivita veriteľa, resp. fakt, že veriteľ zdôvodnenie popretia pohľadávky
správcom akceptoval.

Pokiaľ ide o žalobcom udávanú citáciu z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41CoKR/19/2020 uviedol, že by o takejto pohľadávke musel dlžník vedieť a budúci veriteľ nemohol
vedieť.
Žalovaný v 1. rade mal zato, že súd nepochybne dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery,

nie sú zjavne svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v omyle konajúceho súdu.

23.Žalovanáv3.radevovyjadreníkodvolaniusastotožnilasnapadnutýmrozsudkom,ktorýpovažovala
za vecne správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedla, že žalobca ku dňu pojednávania nepredložil žiadne relevantné dôkazné prostriedky

preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal, žeby existovali veritelia, ktorí
v čase právneho úkonu boli veriteľmi úpadcu a súčasne si títo veritelia uplatnili svoju pohľadávku
vprebiehajúcomkonkurznomkonaní.Poukazovalanaskutočnosť,žedovydanianapadnutéhorozsudku
(a ani dodnes) nedošlo zo strany žalobcu k preukázaniu splnenia podmienok odporovateľnosti právnehoúkonu, tak ako na to myslia dotknuté ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., pričom súdne konanie trvalo
vyšetrochrokov.Stotožnilasasprocesnýmpostupomsúdu,ktorýnevykonaldôkaznavrhnutýžalobcom,
a síce vypracovanie znaleckého posudku na zistenie hodnoty stavu majetku pred uskutočnením

právnych úkonov a po uskutočnení týchto úkonov.
Bolatohonázoru,ževzmysleplatnéhoaúčinnéhozneniaustanovenia§62ods.2ZKRvrámciuzavretej
kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade, nebol splnený ani jeden predpoklad,
ktorý pre právo odporovať právnemu úkonu vyžaduje toto ustanovenie. Žalovaná v 3. rade ako absolútne
nezainteresovaná osoba nemohla mať v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (dňa 6.6.2019) vedomosť o

tom, že voči AGRO Porúbka s.r.o. ako pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti (o čom žalovaná v 3. rade
taktiež nemohla mať vedomosť, nakoľko vo verejnej evidencii katastra nehnuteľnosti je na LV zapísaný
len aktuálny vlastník nehnuteľnosti – v tom čase žalovaný v 2. rade), začne dňa 26.9.2019 konkurzné
konanie. Taktiež, nie je splnená podmienka uvedená pod písm. b) § 62 ods. 2 ZKR, nakoľko právnym
dôvodom prevodu vlastníckeho práva bola riadne uzatvorená kúpna zmluva s dohodnutou odplatou.
Preto žalobca nie je oprávnený domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu – Kúpnej zmluvy zo dňa

6.6.2019, ktorou žalovaný v 2. rade previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú v 3. rade.
Uvedené skutočnosti sa týkajú taktiež Zámennej zmluvy zo dňa 5.11.2019 uzavretej medzi žalovanou
v 3. rade a žalovanou v 4. rade. Dodala, že žalovaná v 3. rade nie je blízkou osobou žiadneho z ostatných
žalovaných, vrátane žalovanej v 4. rade, v zmysle ustanovenia § 116 OZ.

24. Žalovaný v 2., 4., 5., 6. a 7. rade sa k podanému odvolaniu zo strany žalobcu nevyjadrili.

25.Vyjadreniežalovanýchv1.a3.radebolodoručenéžalobcovidňa02.01.2025.Žalobcareplikusvojho
odvolania nepodal.

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g)

a h) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

31. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd beriedo úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

33. V zmysle odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

35. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto
napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní a
inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací
súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.

36. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
pretoževykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Vodvolanížalobcaneargumentuježiadnymiskutočnosťami
a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej
inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v

odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

37. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k
jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie

na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

38. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď aj
na odvolacie námietky žalovaného, keďže tieto už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

39. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné:

40. Odvolací súd pripomína, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva k

nehnuteľnostiam medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade a ktorej neúčinnosti sa žalobca domáha, bola
uzatvorená dňa 20.03.2017. Na majetok úpadcu bol s účinnosťou dňom 19.12.2019 vyhlásený konkurz
(uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.12.2019).41. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi
odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie

konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil
pohľadávku. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní
právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov.
Predpokladom úspešnej odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných,
ako aj osobitných predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k

ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym
úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky.
Z ustanovení ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie
ukrátenia uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka
napadnutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie
pohľadávky.

42. V zmysle dikcie ustanovenia § 57 ZKR upravujúceho všeobecnú skutkovú podstatu odporovateľných
právnych úkonov, konkrétne z jeho ustanovenia odseku 4 vyplýva, že odporovať možno len tomu
právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka. Teda pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia

uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým
právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.
Úspešnosť odporovateľnosti je však závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom
zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky toho ktorého veriteľa.
Takisto nemôže byť ňou akákoľvek pohľadávka veriteľa voči úpadcovi, ale musí ísť o pohľadávku, ktorú

si veriteľ prihlásil a ktorá má byť uspokojená v rámci konkurzného konania úpadcu. Dôkazné bremeno
spočíva v posudzovanom prípade na žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty.

43. Nesplnením základného predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR pre určenie neúčinnosti
odporovateľného právneho úkonu nie je potrebné sa zaoberať ďalšími skutkovými podstatami

odporovateľného právneho v zmysle ustanovení § 58 až § 60 ZKR.

44. Žalobca až v podanom odvolaní konkretizoval veriteľa, o ktorého opieral existenciu veriteľa v čase
vykonania odporovateľného právneho úkonu a to pohľadávku pod č. 4 – obec Jovsa.

45. Zo zoznamu pohľadávok (č.l. 366 – 367 spisu) odvolací súd zistil, že pokiaľ ide o pohľadávku
č. 4 (obec Jovsa) je ako právny dôvod vzniku uvedené: „Dňa 17.02.2015 vydala obec Jovsa ako
správca dane Rozhodnutie č. 2510110017, ktorým vyrubila spoločnosti PEMAGRO s.r.o. daň vo výške
506,63 eur. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2015. Do dnešného dňa nebola daň obci
uhradená. Podľa výpisu z obchodného registra uzatvorila spoločnosť PAMEGRO s.r.o. ako predávajúca

so spoločnosťou Gard s.r.o. ako kupujúcou zmluvu o predaji časti podniku, ktorá nadobudla účinnosť
dňa 14.11.2015. Spoločnosť Gard s.r.o. bola dňa 05.11.2016 premenovaná na AGRO Porúbka s.r.o. Z
uvedeného dôvodu podáva obec Jovsa túto prihlášku pohľadávky voči spol. AGRO Porúbka s.r.o. Dňa
05.09.2015 podala obec Jovsa návrh na vykonanie exekúcie voči spol. PEMAGRO s.r.o., uvedeným
dňom sa začalo exekučné konanie voči uvedenej spoločnosti.“

46. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.
3CoKR/48/2024-683 zo dňa 30. júna 2025, ktorým bol potvrdený rozsudok Mestského súdu Košice č.k.
26Cbi/11/2020-488 zo dňa 26. apríla 2024, ktorým súd žalobu zamietol. Išlo o právnu vec totožného
žalobcu proti žalovanému v 1. rade (totožnému v tomto konaní), žalovanému v 2. rade (totožnému

v tomto konaní) a žalovanému v 3. rade (totožnému v tomto konaní) a žalovanému v 4. rade (J. K.).
Predmetomžalobybolourčenieneúčinnostiprávnehoúkonuakoajnáslednýchprávnychúkonov,pričom
prvotným odporovateľným právnym úkonom bola Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2017 uzatvorená medzi
spoločnosťou AGRO Porúbka s.r.o., so sídlom: Brezová 1562/31, 071 01 Michalovce, IČO: 36574058
(ďalej len „úpadca“) ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim.

Odvolací súd v bode 40. a 41. odôvodenia predmetného rozsudku uviedol:
„40. Odvolací súd sa oboznámil s predmetným zoznamom pohľadávok. V ňom vo vzťahu k pohľadávke
č. 4 (obec Jovsa) je ako právny dôvod vzniku uvedené: „Dňa 17.02.2015 vydala obec Jovsa ako
správca dane Rozhodnutie č. 2510110017, ktorým vyrubila spoločnosti PEMAGRO s.r.o. daň vo výške506,63 eur. Rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2015. Do dnešného dňa nebola daň obci
uhradená. Podľa výpisu z obchodného registra uzatvorila spoločnosť PAMEGRO s.r.o. ako predávajúca
so spoločnosťou Gard s.r.o. ako kupujúcou zmluvu o predaji časti podniku, ktorá nadobudla účinnosť

dňa 14.11.2015. Spoločnosť Gard s.r.o. bola dňa 05.11.2016 premenovaná na AGRO Porúbka s.r.o. Z
uvedeného dôvodu podáva obec Jovsa túto prihlášku pohľadávky voči spol. AGRO Porúbka s.r.o. Dňa
05.09.2015 podala obec Jovsa návrh na vykonanie exekúcie voči spol. PEMAGRO s.r.o., uvedeným
dňom sa začalo exekučné konanie voči uvedenej spoločnosti.“
41. Vo vzťahu k pohľadávke veriteľa obce Jovsa odvolací súd má za to, že v konaní na súde prvej

inštancie žalobca predložil dôkaz - zoznam pohľadávok, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil záver o
neexistencii tejto pohľadávky ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu (Kúpnej zmluvy zo dňa
20.3.2017) s poukazom na skutočnosť, že obec Jovsa podala návrh na vykonanie exekúcie v roku
2016 voči spoločnosti PEMAGRO s.r.o. a nie voči úpadcovi. Odvolací súd nad rámec uvedeného (a k
odvolacej námietke, že odo dňa 5.11.2016 sa dlžníkom pohľadávky stal úpadca) uvádza, že žalobca
v konaní nepreukázal, že napriek uvedenej skutočnosti (podaniu návrhu na vykonanie exekúcie voči

spoločnosti PEMAGRO s.r.o.) bola v danej exekúcii vymáhaná pohľadávka voči úpadcovi (t.j., že došlo
k zmene účastníka v exekúcii - zmene povinného v exekúcii). Ak odvolateľ tvrdí, že tieto skutočnosti
neboli žalovanými účinne popreté, odvolací súd dodáva, že minimálne žalovaný v 1. rade na prvom
pojednávaní dňa 10.05.2022 uviedol, že v čase prevodu nehnuteľností úpadca žiadnych veriteľov nemal.
Na pojednávaní dňa 23.06.2023, ktoré nasledovalo bezprostredne po predložení zoznamu pohľadávok,

uviedol, že zotrváva na všetkých doteraz uvedených skutočnostiach a že obec Jovsa v roku 2017 nebola
veriteľom.“

47. Odvolací súd sa v prejednávanej veci v plnom rozsahu stotožňuje s názorom vysloveným Krajským
súdom v Košiciach ako odvolacím súdom vo vyššie uvedenej právnej veci sp. zn. 3CoKR/48/2024 aj

pokiaľsatýkapohľadávkyč.4–obceJovsaanatietozáverypoukazujekeďžeideototožnúpohľadávku.

48. Odvolací súd navyše poukazuje na tvrdenie žalovaného v 1. rade ohľadne prihlásenej pohľadávky
obce Jovsa, ktorý uviedol, že táto pohľadávka dokonca ani nejestvuje, keďže bola účinne popretá
správcom úpadcu a veriteľ (obec Jovsa) ani nepodal žalobu voči popretiu. Odvolací súd zdôrazňuje, že

žalobca túto skutočnosť nerozporoval. To znamená, že predmetná pohľadávka bola účinne žalobcom
ako správcom úpadcu popretá a voči popretiu nebola podaná incidenčná žaloba popretým veriteľom
t.j. obcou Jovsa a preto aj z tohto dôvodu nie je možné na túto pohľadávku hľadieť ako existujúcu a
dovolávať sa, že odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu predmetnej pohľadávky, ktorej
uspokojenie v rámci konkurzného konania úpadcu z dôvodu popretia nemôže ani dôjsť. Inú pohľadávku,

okrem pohľadávky obce Jovsa, ktorá mala existovať v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu
žalobca v podanom odvolaní ani netvrdil.

49.Odvolacísúdzdôrazňuje,žepodstatnýmpreposúdenieprejednávanejvecijefakt,ženebolnaplnený
základný predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby v zmysle § 57 ods.4 ZKR - ukrátenie uspokojenia

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol.

50. Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia správne uviedol, že v čase kedy došlo k
prevodu nehnuteľností medzi žalovaným v 1. rade a úpadcom, teda ku dňu 15.05.2017, nemal úpadca
záväzky voči tretím osobám a ani voči veriteľom, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. Ani zo

samotnéhozoznamuprihlásenýchpohľadávokpredloženýchžalobcomnevyplýva,abyvčasevykonania
odporovateľného úkonu mal úpadca nejakých veriteľov, ktorých vykonanie odporovateľného právneho
úkonu ukrátilo.

51. Odvolací súd ešte k posudzovanej problematike dopĺňa, že pre úspešné odporovanie právneho

úkonu je nevyhnutné aj preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Teda povinnosťou
žalobcu bolo takisto uniesť dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že odporovateľným právnym úkonom
úpadca, resp. žalovaný v 1. rade spôsobil zmenšenie majetku úpadcu, a teda aj ukrátenie veriteľov.
Žalobca bol povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať
podmienku ukracujúceho právneho úkonu, keďže tak neurobil neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

svojich tvrdení, že odporovateľným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.

52. Žalobca v rámci odvolania poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 41/2020, avšak
v rozpore so závermi vyplývajúcimi z tohto rozhodnutia nepreukázal rozsah majetku úpadcu preduzavretím odporovateľného právneho úkonu a po jeho vykonaní. O týchto skutočnostiach žalobca
nepredložil súdu žiaden dôkaz. Zníženie majetku úpadcu v dôsledku vykonania odporovateľného
právneho úkonu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, iba danú skutočnosť tvrdil, avšak nepredložil

o nej žiaden dôkaz.

53. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na nevyhnutnosť vykonania navrhnutého dôkazu
– znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že žalobcovi nebránilo nič predložiť v konaní znalecký
posudok preukazujúci ním tvrdenú skutočnosť. Navyše z obsahu spisu vôbec nevyplýva, aby v konaní

pred súdom prvej inštancie navrhol vykonanie takéhoto dôkazu. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj
predmetné konanie, aj keď sa riadi ustanoveniami ZKR, je sporovým konaním. To znamená, že strana,
ktorá niečo tvrdí je povinná na preukázanie svojho tvrdenia predložiť dôkaz a to aj znalecký posudok.
Až v prípade pochybností, resp. existencie odlišných znaleckých posudkov predložených stranami
môže súd, avšak len na návrh niektorej zo strán sporu, nariadiť tzv. kontrolné znalecké dokazovanie.
V prejednávanej veci však žalobca nepredložil vo veci znalecký posudok, ktorý by preukazoval ním

tvrdenú skutočnosť. Navyše odvolací súd dodáva, že dané pre posúdenie prejednávanej veci nie je
ani podstatné, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 57 ods. 4 ZKR a nepreukázal
existenciu dlžníka v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, ktorého vykonaním došlo
k ukráteniu pohľadávky veriteľa úpadcu.

54. K súdnym rozhodnutiam uvádzaným v podanom odvolaní, na ktoré sa žalobca odvolával, odvolací
súd dopĺňa, že tieto sú nepoužiteľné na posudzovanú vec najmä z dôvodu, že dôvodom pre zamietnutie
podanej žaloby bolo nenaplnenie podmienky v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, ktorú odvolací súd
rozviedol vyššie vo svojom odôvodnení, pričom predmetné rozhodnutia sa tou problematikou neriešia.

55. K odvolacej argumentácii týkajúcej sa poukazu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 41CoKR/19/2020 odvolací súd uvádza, že súd v citovanom rozhodnutí síce konštatoval, že
„Musí ísť o takú pohľadávku, ktorá v čase vykonania odporovaného právneho úkonu už existovala,
resp. o vzniku pohľadávky dlžník vedel a následne si ju v konkurze veriteľ prihlásil. Nie je možné
vylúčiť poskytnutie právnej ochrany prostredníctvom odporovacej žaloby aj pre takú pohľadávku, ktorá

vznikla po vykonaní právneho úkonu“, avšak následne v zátvorke uviedol: „pohľadávka sa napr. stane
splatnou až po určitej dobe“. V tejto súvislosti nie je preto zrejmé, čo mal Krajský súd v Banskej
Bystrici na mysli, keďže je rozdiel medzi pohľadávkou existujúcou, ale zatiaľ nesplatnou a pohľadávkou
neexistujúcou. Navyše dané úvahy sú vo vzťahu k veci prejednávanej Krajským súdom v Banskej
Bystrici len hypotetickou úvahou, keďže v danom prípade sa nejednalo o neexistujúcu pohľadávku (v

čase odporovaného právneho úkonu), ale o otázku splatnosti pohľadávky (keď žalovaný namietal len
výšku prihlásenej pohľadávky). Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu neexistencie záväznosti tohto
rozhodnutia v prejednávanej veci, odvolací súd nepovažoval tento argument odvolateľa za spôsobilý
pre vyvodenie naplnenia odvolacieho dôvodu.

56. Odvolací súd po preskúmaní veci takisto dospel k záveru, že ani námietka žalobcu týkajúca sa
arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku t.j. nedostatočnej odôvodnenosti a nepresvedčivosti
(nepreskúmateľnosti) písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu, nie je dôvodná.

57. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom

rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa
požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a preskúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval
žalobu žalobcu za nedôvodnú.

58. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke

ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom
odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

59. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

60. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré

skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

61. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

62. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej

inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej
inštancie, ktoré mali viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces, k nesprávnym skutkovým zisteniam
alebo právnemu posúdeniu veci, či k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, resp. k nepreskúmateľnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku, či k zisteniu, že skutkový stav neobstojí (odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP) odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho
spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou
intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

63. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovuvádzanýchstranousporu,čosanepochybne
v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].
Odvolací súd je toho názoru, že vo svojom rozhodnutí zodpovedal na všetky námietky produkované
žalobcom, ktoré majú vo veci podstatný význam.

64. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,

vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd
potvrdil aj závislý výrok o trovách konania ako vecne správny.

65. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. až 7. rade, ktorí boli v tomto
odvolacom konaní úspešní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť
neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.66. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).