Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/227/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625203265
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2625203265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, dieťa rodičov – matky: C. D.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, a otca: F. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.
XXX, v konaní zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát so sídlom Pod hájkom 1436/35,
Skalica,vkonaníonávrhumatkynazvýšenievýživnéhonamaloletédieťa,oodvolaníotcaprotirozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 25P/29/2025-57 zo dňa 27.08.2025 v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Senica č. k. 25P/29/2025-62 zo dňa 11.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch
I., II. a v súvisiacich výrokoch IV., V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 27.08.2025 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11.09.2025 súd prvej
inštancie výrokom I. zvýšil výživné na maloletú zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne,

ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s
účinnosťou od 19.03.2025.
Výrokom II. uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú za obdobie od
19.03.2025 do 31.08.2025 v sume 1.447,45 Eur v mesačných splátkach po 100,- Eur spolu s bežným
výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Výrokom III. súd prvej inštancie vo zvyšku návrh zamietol.

Výrok IV. určil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 1C/33/2010-95 zo
dňa 05.04.2011 v časti bežného výživného na maloletú.
Výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorá sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 70,- Eur
mesačne na sumu 380,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
§ 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).4. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil záver,
že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. V danom konaní sa jednalo o zmenu
výživného na maloletú, preto skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene

pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania
súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zistil, že na strane maloletej k zmene pomerov
došlo, keďže od poslednej úpravy výživného uplynulo štrnásť rokov, čím sa zároveň zvýšili jej výdavky
na stravu, oblečenie, hygienické potreby, záujmy, voľnočasové aktivity a zmena nastala aj v súvislosti
s prechodom na vyšší stupeň školského systému.

Konštatoval, že pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti maloletá navštevovala materskú školu a
jej výdavky boli v minimálnom rozsahu (s poukazom na vek), pozostávali z výdavkov na stravu a
hygienu (napríklad Nutrilon a pod.), pričom tieto uhrádzali rodičia matky. V školskom roku 2024/2025
bola maloletá študentkou druhého ročníka Spojenej strednej školy Jozefa Čabelku v Holíči v odbore
učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, pričom jej aktuálne mesačné výdavky uvedené
matkou pozostávali zo stravy v sume 300,- Eur, oblečenia, obuvi v sume 70,- Eur, hygienických potrieb

v sume 30,- Eur až 40,- Eur, cestovného, obedov v škole, vreckového v sume 150,- Eur, výletov v sume
100,- Eur, telefónu v sume 35,- Eur, príspevku na stužkovú v sume 10,- Eur, príspevkov na kostol v sume
40,- Eur, t. j. celkovo v sume cca 745,- Eur mesačne. Okrem toho mala matka v poslednom období (t.
j. v období jedného kalendárneho roka) mimoriadne výdavky, a to na zubné ošetrenia v sume 1.000,-
Eur (za účelom zubného strojčeka), na školské výlety (Praha, Londýn) v sume 1.300,- Eur a na poplatok

za autoškolu v sume 1.000,- Eur.
Otec spochybnil časť výdavkov matky na maloletú, pričom ich uznal v nasledovnom rozsahu - stravu v
sume 5,- Eur/deň, výlety v sume 20,- Eur mesačne, oblečenie, obuv (tašky) v sume 50,- Eur mesačne,
telefón v sume 20,- Eur mesačne, pričom neuznal výdavky na kostol. V tejto súvislosti súd uviedol,
že výdavky maloletej uvedené matkou nemožno akceptovať v celom rozsahu. Predovšetkým pokiaľ

sa jedná o výdavok na stravu, vychádzajúc zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb
a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v porovnateľnom veku za primerané považoval sumu
200,- Eur mesačne (t. j. 6,66 Eur/deň), zohľadniac pri tom skutočnosť, že obedy v škole (resp. strava
všeobecne) spolu s cestovným a vreckovým sú zahrnuté v ďalšej položke uvedenej matkou, celkovo
vyčíslenej v sume 150,- Eur mesačne. Tento výdavok súd považoval za adekvátny veku a odôvodneným

potrebám maloletej, ktorá študuje na strednej škole mimo miesta svojho bydliska (uvedený výdavok
nebolotcomspochybnený).Naopakvprípadevýdavkunatelefónsúdzaprimeranúpovažovalsumu20,-
Eur mesačne. Na druhej strane mal za to, že je potrebné akceptovať výdavky na výlety vyčíslené v sume
100,- Eur mesačne, a to s poukazom či už na školské akcie (výlety do Londýna a do Prahy uskutočnené
v predošlom školskom roku celkovo v hodnote 1.300,- Eur), ale aj rodinné dovolenky, ZOO a podobne.

Takisto v prípade oblečenia a obuvi (tašky) možno konštatovať, že suma 70,- Eur mesačne predstavuje
primeraný výdavok na dieťa (dievča) vo veku 17 rokov. Ako odôvodnený výdavok súd nepovažoval
milodary na kostol, ktoré môžu síce predstavovať výdavky rodiča, nemožno ich však posúdiť ako
nevyhnutnývýdavokmaloletejnaúčelyposúdeniarozsahuvyživovacejpovinnosti.Vychádzajúczvyššie
uvedených skutočností súd ustálil výšku odôvodnených výdavkov na maloletú v sume 590,- Eur, ktoré

spolu s pomernými nákladmi na bývanie v sume 51,- Eur (po prepočítaní výdavkov na elektrinu a plyn
na jedného člena domácnosti) predstavovali sumu 641,- Eur.

5. Súd prvej inštancie v konaní skúmal aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
Matka je na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 351,80

Eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na dve maloleté deti, t. j. spolu v sume 120,- Eur. Pravidelné
mesačné výdavky matky sú v sume cca 1.558,- Eur, z toho strava 800,- Eur, elektrina 250,- Eur, plyn
5,- Eur, paušál + Netflix 150,- Eur (z toho maloletá 35,- Eur), hygiena 100,- Eur až 150,- Eur, výdavky
na ostatné deti (oblečenie, škôlka, doplnky a pod.) cca 128,- Eur, starostlivosť o zvieratá 75,- Eur.
Konštatoval, že zmena pomerov na strane matky spočíva vo vyššom príjme, nakoľko pri poslednej

úprave výživného jej príjem pozostával z prídavkov na dieťa a z rodičovského príspevku celkovo v sume
186,- Eur mesačne. Matke pribudli dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletým deťom C., nar. 2022
a I., nar. 2023.
Mal za to, že na strane povinného otca nastala podstatná zmena pomerov. V čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti (v roku 2011) nemal žiadny príjem, mal prerušenú živnosť, výdavky uhrádzal z

úspor z obdobia, keď vykonával pracovnú činnosť. Od 13.08.2007 do 10.07.2009 bol zamestnaný u
zamestnávateľa J. A., A. so sídlom v A., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 544,13 Eur a od
14.07.2009do31.12.2009bolzamestnanýuzamestnávateľaD.,A.A.A.H.K.,kdedosahovalpriemerný
čistý mesačný príjem 239,65 Eur (bez stravného a vreckového). Súd pri určení rozsahu vyživovacejpovinnosti vychádzal z potenciálneho príjmu otca ustáleného na sumu 614,85 Eur, nakoľko bolo
preukázané, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. V súčasnosti otec pracuje
uzamestnávateľaL.M.N.A.A.H.C.(Rakúskarepublika),kdedosahujepriemernýčistýmesačnýpríjem

2.388,- Eur. Jeho výdavky sú v sume 2.679,- Eur mesačne a pozostávajú z nasledovných položiek -
elektrina 24,- Eur, voda 20,- Eur, mobil, internet a TV 95,- Eur, životná poistka 80,- Eur, pohonné hmoty
400,- Eur, drogéria 50,- Eur, strava celkovo 900,- Eur (z toho 300,- Eur v práci), oblečenie 50,- Eur,
voľnočasové aktivity 100,- Eur, nájom 156,- Eur, hypotéka 170,- Eur, spotrebný úver 414,- Eur, náklady
na ďalšie dieťa 150,- Eur, výživné na maloletú 70,- Eur. Konštatoval, že od posledného rozhodovania

o výživnom došlo k výraznému zvýšeniu na strane jeho výdavkov, ktoré predstavovali sumu cca 310,-
Eur mesačne (nájom 150,- Eur, splátka pôžičky 140,- Eur, stavebné sporenie 20,- Eur, t. j. bez stravy).
Povinnýotecuhrádzanamaloletúvýživnévsume70,-Eurmesačne,pričomzamesiacjún2025alebojúl
2025 uhradil výživné v sume 140,- Eur. Na výživu maloletej nad rámec určeného výživného neprispieva.
Od posledného rozhodovania o výživnom mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť, a to k maloletému
O., nar. XXXX. Býva spolu s manželkou, ich spoločným dieťaťom a s maloletým dieťaťom manželky

v nájomnom byte. Je vlastníkom stavebného pozemku, na ktorom má záujem postaviť rodinný dom,
zároveň je vlastníkom motorového vozidla zn. Opel Zafira, rok výroby 2005. Má stredoškolské vzdelanie
v odbore mechanik - opravár, pracuje ako vodič. Zdravotný stav má dobrý, aktuálne má však zlomené
zápästie (nejedná sa o pracovný úraz), z ktorého dôvodu je práceneschopný.
Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že je že je v schopnostiach a možnostiach povinného

otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej vo väčšom rozsahu ako doteraz. Pribudla mu
síce jedna vyživovacia povinnosť, avšak podstatná zmena pomerov spočíva vo výraznom zvýšení jeho
príjmu vypočítaného za obdobie jún 2024 až máj 2025, t. j. zo sumy 2.388,- Eur. V čase posledného
rozhodovania o vyživovacej povinnosti nemal žiadny príjem, jeho priemerný mesačný príjem mu tak
výrazne vzrástol. Súd vzal do úvahy aj celkovú životnú úroveň otca. Z uvedeného dôvodu neprihliadol

na výdavky, ktoré nebol povinný vynaložiť, t. j. výdavky na cigarety v sume cca 130,- Eur mesačne.
Zároveň v prípade splátok úverov (mesačné splátky celkovo vo výške 584,- Eur) otec neozrejmil, za
akým účelom boli úvery čerpané, resp. či boli nevyhnutné. Je totiž zodpovednosťou rodiča, aby na seba
nebral neprimerané riziká, ktoré mu znemožnia plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Súd tiež poukázal na skutočnosť, že otec je vlastníkom pozemku a motorového vozidla zn. Opel Zafira,

rok výroby 2005. Zhodnotil, že jeho osobné a majetkové pomery tak možno považovať za dobré.

6. Vecne zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že na strane maloletej preukázateľne došlo k zmene
pomerov uplynutím času štrnástich rokov od ostatnej úpravy výživného, kedy matke vzrástli náklady
na starostlivosť o maloletú. Za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho

rozhodnutia súd považoval vyšší vek maloletej a s tým spojené vyššie životné náklady, prechod na
vyšší stupeň štúdia, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na jej starostlivosť a všestranný rozvoj,
čo odôvodňuje zvýšenie výživného zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne, a to
s účinnosťou od 19.03.2025, t. j. od podania návrhu na súd. Takto zvýšené výživné súd považoval
za primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam oboch

rodičov. Poukázal na to, že zvýšené výživné na maloletú je aj v súlade s Metodikou vypracovanou
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá zohľadňuje vek dieťaťa a počet vyživovacích
povinností povinného rodiča, pričom určené zvýšené výživné predstavuje cca 15% z príjmu otca (podľa
Metodiky by to malo byť až vo výške 18% zo mzdy povinného rodiča). Prihliadol pri tom na odôvodnené
výdavky maloletej, ktoré ustálil v sume 641,- Eur mesačne. Uviedol, že pri určovaní výšky výživného

sa prihliada aj na tú skutočnosť, do akej miery sú potreby dieťaťa hradené zo štátnych sociálnych
dávok (napríklad z rodinných prídavkov). V prejednávanom prípade bola výplata rodinných prídavkov na
maloletú pozastavená z dôvodu nároku na výplatu uvedenej dávky zo zahraničia, konkrétne z Rakúskej
republiky, s poukazom na vykonávanie pracovnej činnosti otca v danom štáte. Aj napriek skutočnosti, že
do rozhodnutia súdu neboli rodinné prídavky na maloletú priznané, ako nezaopatrené dieťa má nárok na

ich vyplácanie, a to minimálne v sume 60,- Eur, t. j. v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky.
Po ich odpočítaní zo sumy 641,- Eur (t. j. odôvodnených výdavkov maloletej) sa potom rodičia musia
spoločne podieľať na finančnom zabezpečovaní potrieb maloletej sumou vo výške 581,- Eur. Výživné
určené otcovi vo výške 350,- Eur tak predstavuje vyšší podiel otca na úhrade týchto výdavkov (otec
350,- Eur vs. matka 231,- Eur). Súd zohľadnil, že v sumách výdavkov na maloleté dieťa nie sú zahrnuté

ďalšie náklady súvisiace s výchovou a s celkovou starostlivosťou o maloleté dieťa, ktoré je povinná
zabezpečovať matka, či podiel na výdavkoch súvisiacich s chodom domácnosti (napr. energie a pod.),
či na iných ďalších aktivitách súvisiacich s trávením voľného času maloletého dieťaťa.7. S poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne s
účinnosťouod19.03.2025,vznikolmunedoplatoknavýživnomzaobdobieod19.03.2025do31.08.2025
vo výške 1.447,45 Eur. V uvedenom období maloletej vznikol nárok na výživné v celkovej sume 1.937,45

Eur (t. j. výživné za 18 dní v mesiaci marec 2025 v sume 40,68 Eur, keď súd vychádzal zo sumy 2,26
Eur/ deň, za 13 dní v mesiaci marec 2025 v sume 146,77 Eur, keď súd vychádzal zo sumy 11,29 Eur/
deň a za mesiace apríl 2025 až august 2025 celkovo v sume 1.750,- Eur), pričom otec uhradil na
výživnom sumu 490,- Eur (za obdobie marec 2025 až august 2025, t. j. 7 x 70,- Eur, nakoľko podľa
zhodných tvrdení rodičov otec zaplatil za mesiac jún 2025, resp. júl 2025, výživné vo výške 140,- Eur),

teda nedoplatok za uvedené obdobie predstavoval sumu 1.447,45 Eur. Súd v súlade s ustanovením §
232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uložil otcovi povinnosť
zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach po 100,- Eur, a to pod následkom straty výhody splátok,
s poukazom na výšku nedoplatku. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že povinný má okrem
vyživovacej povinnosti voči maloletej aj vyživovaciu povinnosť k maloletému O. F., nar. XX.XX.XXXX,
okrem toho spláca úvery v celkovej sume cca 584,- Eur mesačne, pričom výška celkového príjmu do

domácnosti (spolu s manželkou) sa rovná výške celkových výdavkov (príjem cca 2.988,- Eur a výdavky
cca 2.659,- Eur, vrátane výživného 350,- Eur na maloletú). Na základe uvedených skutočností bolo
potom žiaduce umožniť povinnému otcovi zaplatiť nedoplatok na bežnom výživnom v splátkach. Súd pri
určení výšky mesačnej splátky vychádzal zo skutočnosti, že nedoplatok na výživnom bude splatený do
troch rokov, ktoré obmedzenie benefitu vyplýva zo súdnej praxe. V konkrétnom prípade s poukazom na

vyššie uvedené bola podľa súdu primeraná úhrada nedoplatku do pätnástich mesiacov, nakoľko kratšia
doba by pre otca mohla znamenať výrazné finančné zaťaženie a prípadnú platobnú neschopnosť, dlhšia
doba však nie je v záujme maloletého dieťaťa.

8. Zvýšením výživného na maloletú súd prvej inštancie zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu

Skalica č. k. 1C/33/2010-95 zo dňa 05.04.2011 naposledy upravujúci vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletej.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi
trovy konania priznať.

10. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podal v
zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zastával názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú
postupoval nesprávne, a to najmä vzhľadom na to, že rozhodoval arbitrárne (svoje rozhodnutie žiadnym
presvedčivým spôsobom neodôvodnil a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho argumentmi),

nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a nekriticky si osvojil nepravdivé alebo zavádzajúceho
tvrdenia matky, nesprávne zohľadnil jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a nezohľadnil jeho
ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
K prvému ním uplatnenému odvolaciemu dôvodu uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné, nepresvedčivé a vnútorne rozporné. Namietal, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, a to z dôvodu, že súd konštatoval, že pri
rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletú mal za preukázané, že vzhľadom na jej vek, obdobie
posledného rozhodnutia, návštevu školského zariadenia je odôvodnená potreba zvýšiť výživné, ale
vodôvodnenírozhodnutianeuvádzakonkrétnesumyaodôvodňujezvýšenievýživnéhoibavšeobecnými
formuláciami vyplývajúcimi zo Zákona o rodine. Zastával názor, že súd prvej inštancie dostatočne

nezohľadňoval jeho nevyhnutné výdavky, ktoré musí každý mesiac vynakladať (náklady spojené so
stavbou nehnuteľnosti, t. j. splátky úverov, náklady na cestu do práce).
K druhému ním uplatnenému odvolaciemu dôvodu uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil
výšku súhrnných nákladov na maloletú, keďže jednak nie je zrejmé, ako k uvedenej sume 590,-
Eur mesačne dospel a tiež preto, že súčtom výdavkov, ktoré súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia,

vychádza nižšia suma, ako ustálil súd. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k sume
100,- Eur za výlety a voľnočasové aktivity, keď do tohto výdavku zahrnul nepravidelné jednorazové
školské výlety. Poukázal na to, že on s celou (štvorčlennou) rodinou minie na výlety a voľnočasové
aktivity cca 100,- Eur mesačne. Za neodôvodnený výdavok maloletej tak označil výdavok na tieto výletya voľnočasové aktivity. Za prehnaný a neakceptovateľný výdavok maloletej považoval oblečenie a obuv
v sume 70,- Eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že z vyčíslenia nákladov maloletej, ktoré matka uviedla
v návrhu ako aj na pojednávaní, vyplýva, že pravidelné mesačné odôvodnené náklady maloletej sú

v sume cca 450,- Eur, ktoré by teda boli pokryté jeho vyživovacou povinnosťou v sume nižšej než je
suma mu súdom uložená v napadnutom rozsudku. Mal za to, že matka by sa minimálne rovnakou mierou
mala podieľať na výžive a uspokojovaní potrieb maloletej. Tvrdil, že súdom určené (zvýšené) výživné na
maloletú prevyšuje jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery ako aj odôvodnené potreby maloletej.
Súd prvej inštancie vinil z toho, že síce uviedol jeho výdavky na pohonné hmoty v sume 400,- Eur

mesačne,avšakžiadnymspôsobomnezohľadniltúskutočnosť,žesumu300,-Eurjepovinnývynakladať
na cestu do práce v Rakúsku, aby dosahoval vyšší príjem, než aký by dosahoval na Slovensku. Zastával
názor, že táto suma mala byť odpočítaná z jeho priemerného zárobku a súd mal vychádzať z jeho
priemerného zárobku iba vo výške 2.088,- Eur.
K tretiemu odvolaciemu dôvodu uviedol, že nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie spočíva
v nesprávnej interpretácii a aplikácii Zákona o rodine, najmä ustanovení § 62 a § 75. Mal za to že

v prípade, že súd dospel k názoru, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného na maloletú, mal zvýšiť výživné do výšky 250,- Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá jeho
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám maloletej.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši jeho vyživovaciu
povinnosťnamaloletúnasumu250,-Eurmesačnealternatívne,hozrušil avecvrátilsúduprvejinštancie

na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za správny a v najlepšom záujme maloletej. Uviedol, že výška výživného je
primeraná, vzhľadom na finančné možnosti a schopnosti otca a tiež s ohľadom na vek maloletej a jej

odôvodnené potreby, ako aj s ohľadom na to, že výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného
súduSkalicasp.zn.1C/33/2010zodňa05.04.2011.Odtejtodobyvýživnénebolozvyšované,otecmatke
nič naviac na maloletú neprispieval (a to ani po jej žiadostiach), s maloletou sa nestretáva, nevykonáva
teda osobnú starostlivosť o maloletú nijakým spôsobom. Osobnú starostlivosť tak supluje terajší manžel
matky, a to ako po osobnej tak aj po finančnej stránke.

12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že s ním nesúhlasí a odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a spravodlivé. Tvrdila, že otec počas konania
neuvádzal pravdivé údaje o svojich príjmoch a nepredložil ani daňové priznanie, hoci ho k tomu súd
vyzval. Uviedla, že súd správne vyhodnotil, že reálne zárobkové pomery otca sú vyššie, než uvádzal,

a preto bolo výživné určené v sume 350,- Eur mesačne. Zároveň prihliadol aj na jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, a z tohto dôvodu znížil výživné z bežných 18% na 15% jeho príjmu, teda v prospech otca.
Z toho vyplýva, že súd zohľadnil všetky podstatné okolnosti a rozhodol spravodlivo. Poukázala na to, že
jej finančné pomery sú obmedzené, keďže má nízky príjem a stará sa o malé deti. Navrhla, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

13. K vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky sa vyjadril otec a uviedol, že s nimi nesúhlasí, keďže
ani jeden z nich nevyvrátili jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní. Uviedol, že so zvýšením výživného
súhlasil, avšak v inej výške, ako nakoniec súd prvej inštancie rozhodol.

14.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP)pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§363CSP)ažeodvolateľpoužizákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1 písm.d),f),h)CSP),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravným

uznesením bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením je v napadnutých výrokoch I., II. a v súvisiacich výrokoch IV.,
V. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky, ktorá sa domáhala
zvýšenia výživného na maloletú.

19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie

vspojenísopravnýmuznesenímvovýrokochtýkajúcichsazvýšeniavýživnéhonamaloletúanedoplatku
otca na zročnom výživnom a závislých výrokoch, ktorými zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č.
k. 1C/33/2010-95 zo dňa 05.04.2011 v časti bežného výživného na maloletú a rozhodol o náhrade trov
konania.

20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie návrhom uplatnenej požiadavky a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba

odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu
prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre vysporiadanie sa s odvolacími
námietkami otca odvolací súd uvádza:

21. V reakcii na odvolaciu námietku otca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, jeho
odôvodnenie je nedostatočné, nepresvedčivé a vnútorne rozporné odvolací súd uvádza, že za procesnú
vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa
predstáv odvolateľa, ale len to, ak ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo rozhodne nie
je tento prípad. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti, alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).
Odvolací súd ďalej dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na
spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013).

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené

a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky

účastníkov a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloletú. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia.23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia v spojení s ustanovením § 157 CMP predstavuje práve
zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o
výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s

ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná,
takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa
vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný

stav,schopnosťstaraťsaoseba,pravidelné,akoajnáhodnévýdavkydieťaťavsúvislostisoštúdiom,ako
aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd
musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich
porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej
zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov

dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne.

25. Súd prvej inštancie vyššie uvedené rešpektoval a správne sa zameral na zistenie, či došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného maloletého dieťaťa a vyživovacou

povinnosťou povinných rodičov od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností vykonanej rozsudkom
Okresného súdu Skalica č. k. 1C/33/2010-95 zo dňa 05.04.2011 a preskúmal pomery na strane
účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom porovnajúc ich s aktuálnymi pomermi.

26. Uvedeným postupom prvoinštančný súd dospel k rovnakému záveru ako dospel i odvolací súd a

síce,žedošlokzmenepomerovnastranevšetkýchúčastníkovkonania.Umaloletejsprávnekonštatoval
podstatnú zmenu pomerov jednak zvýšením jej veku, ako aj štúdiom na strednej škole, a tiež uplynutím
dlhšieho času (14 rokov) od poslednej úpravy výživného, počas ktorého obdobia maloletá vyrástla a
priblížila sa veku dospelosti. Je nepochybné, že výdavky na odôvodnené bežné potreby maloletej, ako
aj školské, mimoškolské či voľnočasové aktivity vzrástli, pričom odvolací súd sa stotožňuje s výškou

odôvodnených potrieb maloletej tak ako ich ustálil prvoinštančný súd (ktorý ich vyčíslenie matkou posúdil
s ohľadom na vznesené námietky otca i s ohľadom na ich dôvodnosť) v sume cca 641,- Eur mesačne
(200,- Eur strava, 20,- Eur telefón, 150,- Eur obedy v škole, cestovné, vreckové, 100,- Eur výlety, 70,-
Eur oblečenie a obuv, 30-40,- Eur hygienické potreby, 10,- Eur príspevok na stužkovú, 51,- Eur pomerná
časť výdavkov na bývanie).

Neobstojí odvolacia námietka otca týkajúca sa toho, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k sume
100,- Eur za výlety a voľnočasové aktivity, keď do tohto výdavku zahrnul nepravidelné jednorazové
školské výlety. Odvolací súd k tomu uvádza, že výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať
vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná.
Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb ako sú napríklad

bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby
a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť,
prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 730/2014, v zmysle ktorého položky, ktoré sa
pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu

mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba
suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku.

Odvolací súd nezdieľa názor otca o prehnanej výške výdavku maloletej na oblečenie a obuv v sume
70,- Eur mesačne, keďže maloletá je takmer vo veku dospelosti a pri aktuálnych cenách spotrebných
tovarov nemožno tento výdavok považovať za neadekvátny.27. Správne súd prvej inštancie zistil a vyhodnotil i pomery na strane otca, u ktorého vychádzal zo
sumy aktuálne dosahovaného čistého príjmu 2.388,- Eur, čiže príjmu vyššieho, než aký bol ustálený
súdom (potencialita) v čase poslednej úpravy výživného 614,85 Eur (čo je o 1.773,15 Eur viac) a

súčasne prihliadol aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi O. F., nar. XX.XX.XXXX. Odvolací
súd k primeranosti zvýšenia výživného na maloletú na sumu 350,- Eur mesačne dodáva, že otec okrem
platenia výživného na maloletú (doposiaľ v sume 70,- Eur mesačne) jej žiadne iné plnenia neposkytuje
a na osobnej starostlivosti o ňu neparticipuje, keďže sa s ňou nestretáva. Je nepochybné, že zvýšenie
výživného na maloletú na sumu 350,- Eur mesačne je plne dôvodné a zodpovedajúce tak zárobkovým

pomerom otca ako aj jeho možnostiam a schopnostiam. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že zvýšená
výška výživného na maloletú je pod hranicou 18% z príjmu výživou povinného rodiča (keďže má dve
vyživovaciepovinnosti)vzmysleMetodikyprevýpočetvýživnéhorodičovkdeťomtzv.tabuľkovévýživné,
a predstavuje iba 15% z príjmu otca. Keďže výživné na dieťa je prednostnou pohľadávkou a má prednosť
pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 prvej vety Zákona o rodine) neobstojí odvolacia námietka
otca o zohľadnení sumy 300,- Eur jej odrátaním z jeho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorú

sumu musí vynakladať na cestu do práce v Rakúsku, aby dosahoval vyšší príjem, než aký by dosahoval
na Slovensku.
Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom
prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej

inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje časť nevyhnutných potrieb maloletej a je
nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre
jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom
otca, pretože sa o maloletú stará osobne a dobrovoľne si voči nej plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu
zodpovedajúcom jej príjmu.

Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú, súd prvej inštancie správne postupoval
pri určení nedoplatku na zročnom výživnom, ktoré otcovi povolil zaplatiť v splátkach po 100,- Eur
mesačne.

28. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací

súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje
pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho zistí, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

29. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá,
§ 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, teda na danú vec aplikoval správne právne predpisy a tieto aj
správne interpretoval, pričom takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací
súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

30. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica č. k. 25P/29/2025-62 zo
dňa 11.09.2025 v napadnutých výrokoch I., II. a v súvisiacich výrokoch IV., V. ako vecne správny potvrdil.

31. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).