Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Tomášová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124424575
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6124424575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast.
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 648 892, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX
C., o zaplatenie sumy 426,22 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 397,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 80,25 eur od 24.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 24.09.2022 do zaplatenia,
zo sumy 107,10 eur od 25.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 24.11.2022 do zaplatenia, zo

sumy 70,- eur od 24.12.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 % s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa X.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 426,22 eur s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 85,23 eur od 24.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 74,99 eur od 24.09.2022
do zaplatenia, zo sumy 126,- eur od 25.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 24.11.2022 do
zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 24.12.2022 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti C. D., E. na neho. V prílohe k Zmluve o postúpení
pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi C. D. a žalovaným

bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto Zmluvy bol
žalovanému aktivovaný program služieb. C. D. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní
ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. C. D. podľa uzavretej Zmluvy poskytoval
žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod
VS XXXXXXXXXX vo výške 85,23 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX
uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 74,99 eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa
XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 126,- eur s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX,

Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 70,- eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX, Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 70,- eur s lehotou
splatnosti XX.XX.XXXX. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil C.
D. vystavené faktúry, pričom C. D. ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr.K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka,
ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr
v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa

nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 426,22 eur s prísl.. S poukazom k

uvedenému súd dňa 06.11.2025 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil
v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 17.10.2025.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom
k zmluve, faktúrami, výzvou na zaplatenie, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Pôvodný veriteľ spol. C. D. a. s. a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb. Veriteľ na jej zá, klade sa zaviazal poskytnúť žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe
– program služieb: T – mobilná služba, Magio Televízia cez internet, Mobilný Hlas doba viazanosti
24 mesiacov. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 452,2021 Z.z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov a to na dobu neurčitú.

7. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému za poskytnuté služby nasledovné faktúry na celkovú sumu
426,22 eur :
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 85,23 eur (z toho 4,99 eur

bol poplatok za upomienku) s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX,
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 74,99 eur (z toho 4,99 eur
bol poplatok za upomienku) s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX,
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 126,- eur (z toho 18,90 eur
bol poplatok za náklady vymáhania) s lehotou splatnosti XX.XX.XXXX,

Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 70,- eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX,
Faktúra zo dňa XX.XX.XXXX uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 70,- eur s lehotou splatnosti
XX.XX.XXXX.

8. Upomienkami zo dňa 06.05.2022, 07.07.2022, 05.08.2022 pôvodný veriteľ vyzýval na úhradu dlžných
súm a to v lehotách v nich uvedených.

9. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ žalovaného informoval
o tom, že pohľadávku voči nemu vyúčtovanú faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, v celkovej výške 426,22 eur postúpil na žalobcu.

10. Výzvou na zaplatenie – predžalobnou výzvou zo dňa 22.08.2024, žalobca žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 462,75 eur a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy.11. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného

obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách ( ďalej len ,,Zákon“),
zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie
k verejnej sieti alebo poskytovať služby.

Podľa § 84 ods. 2 zákona, podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy

o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi, mikropodniku, malému podniku alebo neziskovej
organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb bezplatne na trvanlivom nosiči; to neplatí pre
predplatené služby a poskytovanie služieb prostredníctvom verejných prístupových bodov. Ak je zmluva
o poskytovaní služieb písomná, je možné ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné
strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať

len v písomnej forme.

Podľa § 84 ods. 3 Zákona, podnik poskytujúci verejne dostupné služby, iné ako služby komunikácie
stroj-stroj (M2M), poskytne spotrebiteľovi predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či
akoukoľvek súvisiacou ponukou tieto informácie, a to v rozsahu, v akom sa týkajú poskytovaných služieb

a) informácie požadované podľa osobitného predpisu,
b) informácie podľa prílohy č. 3.

Podľa § 86 ods. 2 Zákona, podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb s každým záujemcom o poskytovanie

verejne dostupnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb získavať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 110 ods. 2 písm. a), c) zabezpečiť svojim koncovým užívateľom prístup k informačnej službe o
telefónnych číslach.

Podľa § 86 ods. 4 Zákona, účastník je povinný
a) používať verejne dostupnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní služieb,
b) platiť za poskytnutú verejne dostupnú službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky podľa osobitných predpisov,
d) v prípade, ak žiada priznanie práv pre mikropodniky, malé podniky alebo neziskové organizácie,
predložiť podniku čestné vyhlásenie o splnení podmienok pre priznanie statusu mikropodniku, malého
podniku alebo neziskovej organizácie, a to pri uzavretí zmluvy alebo počas jej trvania a predložiť doklady
vyžiadané podnikom v súlade s odsekom 1 písm. f); to platí aj pre záujemcu o uzavretie zmluvy.

Podľa § 86 ods. 5 Zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní
v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil

podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky
je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania žalovanej so splatením
peňažného dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15.Vykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žemedzipôvodnýmveriteľomažalovaným
bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená podľa Zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaníverejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník
pôvodného veriteľa a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.

16. Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa

z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti
spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s

profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii

je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátuniejeúplneabsolútna,alejelimitovanávrámcispotrebiteľskýchvzťahovprincípomochranyslabšej
strany (spotrebiteľa a to údaj o výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil cenu
služieb, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol v celkovej výške 397,34 eur. Povinnosti právneho
predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému telek. služby zodpovedala povinnosť žalovaného riadne
a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania na
žalobcu a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel
k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 397,34 eur je dôvodný

a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalovaného súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
80,25 eur od 24.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 24.09.2022 do zaplatenia, zo sumy 107,10
eur od 25.10.2022 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od 24.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 70,- eur od

24.12.2022 do zaplatenia.

19. Ako ďalší nárok v konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 28,88 eur s príslušenstvom
titulom vyúčtovaných poplatkov za upomienky, poplatkov za náklady vymáhania. Tieto poplatky pôvodný
veriteľ vyúčtoval v zmysle jeho cenníka poskytovaných služieb. Zo strany žalobcu súdu cenník služieb

nebol predložený.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehusúdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné

bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

20. Súd poukazuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že
počaskonanianebolipreukázanéjehotvrdeniaažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutévovecisamej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť

bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002).
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí. V civilnom sporovom sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný
inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané

tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej
v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

21. Žalobca v danom spore neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre
potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok na zaplatenie sumy
28,88 eur, nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky. Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou

žalovaného. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 426,22 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
vyhovel iba čo do nároku na zaplatenie sumy 397,34 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Úspech
žalobcu v konaní tak predstavuje 93 % a úspech žalovaného predstavuje 7 %.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovi tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania

v rozsahu 86 %. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti v rozsahu
86 % s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.