Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2882/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124454465
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124454465.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Správa Tatranského
národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, so sídlom Tatranská Lomnica 14066, 059 60 Vysoké
Tatry, IČO: 54 435 293, právne zast. JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01
Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 553 961, proti povinnému: T & S, s.r.o., so sídlom Tatranská
Lomnica 73, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 31 732 437, o vymoženie 18741,89 EUR s prísl., vedenej súdnym

exekútorom: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Námestie mieru 1, 080 01
Prešov, IČO: 37 787 691, pod sp. zn. 121EX 1078/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2882/2024 zo dňa 11. 02. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2882/2024
zo dňa 11. 02. 2025 z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a od povinného nárok na náhradu trov sťažnostného konania vo
výške 235,68 EUR, ktorý bude od povinného vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 19. 12. 2024, domáhal
od povinného vymoženia 18741,89 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného

súdu Poprad sp. zn. 19C/25/2021 zo dňa 17.04.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 11. 2024,
vykonateľnosť dňa 03. 12. 2024, a exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/67/2023 zo dňa 24. 10. 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2024 (ďalej spolu len ako
„exekučné tituly“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 20. 12. 2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Námestie mieru 1, 080 01
Prešov, IČO: 37 787 691, ktorý ju vedie pod sp. zn. 121EX 1078/24.

3. Uznesením sp. zn. 16Ek/2882/2024 zo dňa 11. 02. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd
prvým výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol, druhým výrokom návrh povinného
na prerušenie exekučného konania zamietol, a tretím výrokom oprávnenému priznal nárok na náhradu
ďalších trov exekučného konania v celkovej výške 235,68 EUR.

4. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný navrhol zastaviť exekúciu z
dôvodu z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania proti exekučnému titulu, na

podklade ktorého prebieha exekúcia v tomto exekučnom konaní. Súd v exekučnom konaní nemožno
považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových aprávnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže
v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych
zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul

vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv.
prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä
v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a
či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného
titulu. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením preskúmavať dovolacie dôvody obsiahnuté

v podanom dovolaní, táto právomoc je zverená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Vyšší súdny
úradník konštatoval, že samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania nemá vplyv
na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004), teda ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného
prostriedku proti právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, podanie takéhoto prostriedku napr.
dovolania nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá

ani ex offo dôvod na zastavenie exekúcie. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania
vo všeobecnosti na rozdiel od odvolania nemá odkladný účinok a teda exekučný titul napadnutý
dovolaním spravidla zostáva právoplatný aj vykonateľný až do právoplatného rozhodnutia dovolacieho
súdu. V danom prípade je aplikácia výnimky v zmysle § 444 ods. 4 Civilného sporového poriadku
z vyššie uvedeného všeobecného pravidla vylúčená, keďže exekučným titulom nebol priznaný nárok

zo zmenky. Taktiež vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu nemá ani podanie návrhu na odklad
vykonateľnosti podľa § 444 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Po preskúmaní exekučného titulu
aj z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu vyšší súdny úradník dospel k
záveru, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľný, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku
je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade mohla byť vedená exekúcia v rámci tohto

exekučného konania. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že na vymáhateľnosť exekučného titulu by mal
vplyv len prípad, ak by povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu o odklade
vykonateľnosti exekučného titulu, resp. rozhodnutie o zrušení exekučného titulu (rozsudku odvolacieho
súdu). Samotným podaním mimoriadneho opravného prostriedku sa nezakladá dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.

1 písm. b) Exekučného poriadku by bol daný len v prípade, ak by povinný predložil súdu právoplatné
rozhodnutie dovolacieho súdu o zrušení exekučného titulu, čo však v tomto konaní nebolo zo strany
povinného preukázané. Vo vzťahu k námietke povinného o potencionálnych závažných dôsledkoch
okamžitej vykonateľnosti exekučného titulu na ekonomickú situáciu povinného a jeho podnikateľskú
činnosť, prípadne k vzniku možných škôd, vyšší súdny úradník ju nepovažoval za právne relevantnú,

keďže realizácia procesných úkonov v rámci výkonu exekúcie je s prihliadnutím na skutočnosť, že
povinný nepreukázal prekážku pre vykonateľnosť exekučného titulu v rámci časti exekučného konania o
návrhu na zastavenie exekúcie, len ďalšou fázou exekučného konania smerujúcou k dosiahnutiu účelu
exekučného konania a to splnenie vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom, ktorý nebol
dobrovoľne zo strany povinného splnený v čase pred začatím exekučného konania, a súd nemal zo

strany povinného preukázanú skutočnosť, že by exekúcia začala nedôvodne a v rozpore s právnym
predpisom spravujúcim exekučné konanie. A taktiež vyšší súdny úradník poukázal na to, že aktuálnu
ekonomickú, resp. finančnú situáciu povinného v tejto časti exekučného konania nezakladá dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a že majetkové pomery
povinného vyhodnotí poverený súdny exekútor v rámci výkonu svojej činnosti, keďže v danom štádiu

exekučného konania nemožno vychádzať len zo subjektívneho a nepodloženého tvrdenia povinného
o nepriaznivom vplyve výkonu exekúcie na jeho podnikateľskú činnosť a jeho majetkové pomery.
Súdny exekútor je povinný zisťovať zákonom upraveným spôsobom v priebehu exekúcie všetky
možnosti uspokojenia vymáhanej pohľadávky oprávneného za účelu exekučného konania. Objektívne
zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností

písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od
majetkových pomerov osoby povinnej patrí do výlučnej kompetencie súdneho exekútora. V zmysle
uvedeného vyšší súdny úradník konštatoval nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie, a preto prvým
výrokom v celom rozsahu zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vo vzťahu k návrhu
povinného na prerušenie exekučného konania vyšší súdny úradník konštatoval jeho nedôvodnosť,

keďže bol odôvodnený identickými dôvodmi, ktoré sú obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie,
a s ktorými sa zaoberal súd v skoršom texte uznesenia, a preto druhým výrokom v celom rozsahu
zamietol návrh povinného na prerušenie konania.5.Protiuzneseniusp.zn.16Ek/2882/2024zodňa11.02.2025podalpovinnývzákonnejlehotesťažnosť,
ktorú odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, keď povinnému bolo vytýkané, že nepreukázal
rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyoodkladevykonateľnostiexekučnéhotitulu.Povinný

považoval takúto argumentáciu za neudržateľnú, pretože v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie
ešte nebolo o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnuté, napriek tomu že dovolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, a že spolu s nám bol zároveň aj podaný návrh na odklad vykonateľnosti.
Z uvedeného dôvodu povinný nemohol preukázať skutočnosť, ktorú mu exekučný súd vytkol ako
nepreukázanú. A preto povinný mal zato, že splnil všetky zákonné podmienky na to, aby súd jeho návrh

na zastavenie zohľadnil, a exekučný súd pri svojom rozhodovaní úplne ignoroval objektívnu skutočnosť,
že v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie ešte neexistovalo rozhodnutie dovolacieho súdu
o odklade vykonateľnosti, ako aj tom že tento fakt nemožno klásť na ťarchu povinného, ktorý nemá
možnosť ovplyvniť rýchlosť rozhodovania dovolacieho súdu o odklade vykonateľnosti. Povinný dodal,
že exekučný súd nesprávne vyložil ustanovenia Exekučného poriadku a Civilného sporového poriadku,
pričom neprihliadol na skutočnosť, že samotné podanie dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti

bymalobyťdôvodomnapozastavenieexekučnéhokonaniadorozhodnutiadovolaciehosúdu,čímdošlo
k hrubému zásahu do práv povinného, keďže súd svojím rozhodnutím umožnil pokračovanie exekúcie
napriek prebiehajúcemu dovolaciemu konaniu, ktoré mohlo maž zásadný vplyv na vykonateľnosť
exekučného titulu. Povinný považoval za ďalšie pochybenie súdu ignorovanie zásady proporcionality
a ochrany práv povinného v exekučnom konaní, princíp rovnosti strán v konaní a právo povinného na

spravodlivý proces, keď s poukazom na účel exekučného konania povinný mal za to, že súd neprípustne
zvýhodnil oprávneného na úkor povinného, čím konal v rozpore s právnymi princípmi zakotvenými
v Ústave Slovenskej republiky a judikatúre Ústavného súdu SR. Povinný zároveň poukázal na to, že
exekučný súd sa nesprávne oprel o skutočnosť, že samotné podanie dovolania nemá automaticky
odkladný účinok, keďže danú okolnosť povinný netvrdil ani vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie,

čím súd nesprávne vyložil podstatu argumentácie povinného a vychádzal z nesprávnych predpokladov.
Povinný zdôraznil, že súd v rámci exekučného konania mal posudzovať všetky relevantné okolnosti
prípadu, avšak ignoráciou prebiehajúceho dovolacieho konania súd postupoval formalisticky a porušil
zásady spravodlivého konania, čím povinnému porušil jeho právo na efektívnu súdnu ochranu a konal
v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR.

6. Oprávnený v rámci vyjadrenia k sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu konštatoval jej
nedôvodnosť v celom jej rozsahu, keďže v prejednávanej exekučnej veci neexistuje žiaden dôvod
na zastavenie exekúcie. Exekučný titul je riadne vykonateľný a povinný nesplnil to, čo mu exekučný
titul ukladá. Podanie dovolania povinným v zákonnej lehote nemá vplyv na vedenie exekúcie, ako

to nesprávne argumentoval povinný, a povinný nesplnil žiadne podmienky na to, aby exekučný súd
zohľadňoval podanie dovolania, keďže žiadne takého podmienky neexistujú. Podanie dovolania nie je
dôvodom na zastavenie a ani prerušenie exekučného konania. V prejednávanej veci nedošlo vydaním
napadnutého uznesenia k žiadnemu zásahu do práv povinného a exekučný súd nijakým spôsobom
nezvýhodnil oprávneného oproti povinnému. Oprávnený dodal, že povinný v sťažnosti neuviedol jedinú

okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku; neuviedol jedinú skutočnosť a dôkaz, ktoré by
preukazovali, že exekučný titul bol zrušený prípadne, že by Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia; neuviedol jedinú skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti
exekučného titulu a tvrdenie o tom, že podal samotné dovolanie nepreukázal žiadnym relevantným
dôkazom,akonapríkladspisovouznačkukonania,atedanemámepreukázanéčiboluhradenýpoplatok,

nemáme ani informácie o tom, či Najvyšší súd Slovenskej republiky začal vôbec konať vo veci. Na
základe uvedených okolností oprávnený navrhol súdu, aby sťažnosť povinného zamietol a priznal
oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca

stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

16. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v

ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po
skonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti,preskúmalbeznariadeniapojednávania
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je
dôvodná.Sudcapopreskúmanínapadnutéhouzneseniavyššiehosúdnehoúradníkadospelkzáveru,že
skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny

záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu
v celom rozsahu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v
sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.

17. Základnou námietkou zo strany povinného, s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať, bola
otázka účinkov podania dovolania povinného a návrhu na odklad vykonateľnosti na priebeh exekučného
konania. Kým povinný tvrdil, že samotným podaním dovolania a návrhu na odklad vykonateľnosti je
daný dôvod na zastavenie exekúcie, resp. minimálne na prerušenie exekučného konania, oprávnený

poukázal na to, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v spojení s Civilným sporovým poriadkom
v danom prípade nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, resp. prerušenie exekučného konania.

18. Sudca v sťažnostnom konaní povinným tvrdenú nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia
napádaného rozhodnutia nezistil, a sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, že v

prípade ak zákon pripúšťa možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti právoplatnému
a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti
právoplatnémuavykonateľnémurozhodnutiusúdu,(astýmspojenéajnávrhunaodkladvykonateľnosti)
nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu, nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá ani ex
offo dôvod na zastavenie exekúcie. Súd má za to, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že v

tomto exekučnom konaní je podkladom pre vykonanie exekúcie vykonateľný exekučný titul, ktorý nebol
zrušený, pričom exekučný súd nepreskúmava správnosť exekučného titulu - rozhodnutia súdu, z jeho
materiálnej stránky. Sudca sa nestotožnil s názorom povinného, že podanie dovolania predstavuje iné
skutočnosti, kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, keď nejde o zánik práva priznaného
exekučným titulom, ani zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pretože

podanie dovolania nie je okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, čo vyplýva aj z
ustálenej judikatúry a rozhodovacej činnosti súdov napríklad z rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 21/2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000 a sp. zn. II. ÚS143/2002, na základe čoho podanie mimoriadneho
opravného prostriedku nemožno nepovažovať za iné skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie.Táto skutočnosť by nastala len v prípade, že dovolací súd zruší exekučný titul. Vo vzťahu k podanému
návrhu na odklad vykonateľnosti exekučných titulov sudca dodáva, že by táto skutočnosť nastala
len v prípade, že dovolací súd by preukázateľne odložil vykonateľnosť exekučného titulu, a do času

kým tak dovolací súd právoplatne nerozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (príp. o
zrušení exekučného titulu), exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
A preto povinný ani v rámci sťažnostného konania nepreukázal súdu v exekučnom konaní tak dôvod na
zastavenie exekúcie, ako aj dôvod na prerušenie exekučného konania.

19. Čo sa týka povinným tvrdenej hrozby ujmy na majetku povinného v prípade výkonu exekúcie, súd
má za to, že naopak v prípade, ak by došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu podania dovolania voči
exekučnému titulu v rozpore s vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, tak by
došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávneného na súdnu ochranu, pretože oprávnený, ktorý
disponuje vykonateľným exekučným titulom má oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka,
ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie,

pričom zastavením exekúcie v tomto štádiu konania by oprávnený prišiel nielen o zákonné poradie
na vymáhanie pohľadávky, ktoré mu je v tomto čase garantované, ale tiež o všetky zabezpečovacie
prostriedky na majetku povinného, ktoré súdny exekútor vykonal. Ako správne vyhodnotil vyšší súdny
úradník, doteraz k zrušeniu exekučného titulu neprišlo, pričom v prípade odkladu vykonateľnosti
exekučného titulu, o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor a nie exekučný súd. V čase

rozhodovania exekučného súdu je exekučný titul vykonateľný a keďže nie je daný žiadny zákonný dôvod
na zastavenie exekúcie, súd nemôže postupovať inak.

20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako
súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však
povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu

podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

21. Sudca vzhľadom na zistený skutkový stav a dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise konštatuje, že
v tomto exekučnom konaní nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k
ods.1Exekučnéhoporiadku,aniejeprítomnýanidôvodnaprerušenieexekučnéhokonania.Oprávnený

aj naďalej disponuje vykonateľným exekučným titulom, ktorý je spôsobilý, aby na jeho podklade mohla
byť vedená. Exekučný titul je formálne a aj materiálne vykonateľným exekučným titulom. Sudca taktiež
uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

22. Súd záverom uvádza, že ak by došlo k zmene skutkového stavu, povinnému nič nebráni v súlade s
§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku podať následne ďalší návrh na zastavenie exekúcie.

23. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k

rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podanom návrhu na
zastavenie exekúcie, a preto súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 16Ek/2882/2024 zo dňa 11. 02. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom
rozsahu, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.24. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného

advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

28. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu

na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,
nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

29. Povinný si neuplatnil od oprávneného nárok na náhradu trov sťažnostného konania (trov právneho

zastúpenia), a preto súd o tomto nároku nebol povinný rozhodnúť.

30. Oprávnený si uplatnil od povinného nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti
s podaním vyjadrenia k sťažnosti povinného bez jeho vyčíslenia.

31. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady
trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu),
a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva.
Oprávnený bol v rámci sťažnostného konania úspešný v celom rozsahu voči povinnému, a preto mu tak

vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených ďalších trov právneho zastúpenia.

32. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o sťažnosti povinného
v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie
súdom, súd priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu trov sťažnostného konania v jeho

úplnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny
vymáhaná suma vo výške 18741,89 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní
predstavuje sumu vo výške 353,54 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní
v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších

predpisov (ďalej len „Vyhláška“) predstavuje sumu vo výške 176,77 EUR. Hodnota jedného režijného
paušálu v roku 2025 predstavuje sumu vo výške 14,84 EUR.

33. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného
poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho

zastúpenia oprávneného dôvodné, a to za jeden úkon právnej služby – podanie vyjadrenia oprávneného
k sťažnosti povinného (176,77 EUR), ku ktorému sa pripočítala hodnota jedného režijného paušálu
za rok 2025 (14,84 EUR), a suma hodnoty dane z pridanej hodnoty vo výške 44,07 EUR (23 % -
právny zástupca oprávneného je platcom dane z pridanej hodnoty podľa verejne dostupného zoznamu
daňových subjektov registrovaných pre DPH spravovaného Finančnou správou Slovenskej republiky), v

čoho dôsledku súd v exekučnom konaní priznal oprávnenému od povinného nárok na náhradu ďalších
trov exekučného konania v celkovej výške 235,68 EUR, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Náhrada trov konania, ktorá bola oprávnenému priznaná týmto rozhodnutím, bude od povinnéhovymáhaná na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4
Exekučného poriadku).

Banská Bystrica, dňa 06. 11. 2025