Rozsudok – Rozvod ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/210/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202798
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225202798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., A. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XXX/XX, F., v súčasnosti bytom G. E. XXXX/XX, H. B., proti manželovi navrhovateľky:
I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, F., o návrhu na rozvod manželstva, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 23. októbra 2025 č. k. 5Pc/36/2025-23,

takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že manželstvo navrhovateľky A. B., A. C.,
nar. XX.XX.XXXX a manžela I. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 11.11.2011 v F., zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu F., vo zväzku 13, ročník 2011, na strane 79, pod poradovým číslom 8,
rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na rozvod
manželstva a výrokom II. rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 18, § 19 ods. 1, § 22 a § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona
o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa 11.11.2011, po jedenásť ročnom spolužití od roku 2000. Z manželstva pochádzajú
dve už plnoleté deti, ktoré ešte bývajú s rodičmi. Obaja manželia zhodne tvrdili, že medzi nimi nebola

dostatočná komunikácia, v dôsledku čoho nepoznali v potrebnej miere svoje predstavy o spolužití v
manželstve. Navrhovateľka to videla častou neprítomnosťou manžela z dôvodu výkonu práce, manžel
skôr samotnou povahou, keď konštatoval, že jemu to až tak nechýbalo. Manželia ešte v tomto roku boli
na spoločnej dovolenke, pričom prespali v jednej izbe. Pred pár mesiacmi manželia mali intímny styk.
Navrhovateľka tvrdila, že sa len podvolila, aby vylúčila konflikt. Toto tvrdenie si protirečí s tým, že napriek
jej postoju o nefunkčnom manželstve, absolvovala s manželom dovolenku na jar tohto roku, rovnako
tak aj v minulom roku. Išlo o časté víkendové pobyty. Je zrejmé, že vzťah v tomto smere jej vyhovoval.

Samotná skutočnosť, že manželia hospodária oddelene, pričom platia pomerne výdavky rodiny, nie je
dôvodom rozvodu. Dohodli sa, že každý zo svojho príjmu prispeje na chod domácnosti. Súd nezistil
neveru ani u jedného z manželov. Nebola narušená ani dôstojnosť niektorého z manželov. Manželia
sa poznajú už 25 rokov, vedia, čo môžu jeden od druhého očakávať a tomu sa obaja prispôsobili.
Súd nepovažoval manželstvo účastníkov konania za vážne rozvrátené, pre ktorý dôvod by bolo možné
návrhuvyhovieť.Navrhovateľkasidobudúcnamusívyriešiť,čovlastneočakávaodmanžela,keďprijíma

spoločné dovolenky a neodmieta spolužitie s manželom. Je zrejmé, že jej rozhodnutie rozviesť sa,
nebolo presvedčivé, v dôsledku toho súd návrh na rozvod manželstva zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 52 CMP.3. Proti rozsudku súd prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jej návrhu na rozvod manželstva. Podľa jej názoru súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Opakovane uviedla, že vzťah medzi manželmi je tak vážne narušený a trvalo
rozvrátený, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, preto sú splnené zákonom stanovené podmienky na rozvod manželstva. Skutočnosť, že boli
spolu na výlete, a že sa mu podvolila, nie je dôvodom na zamietnutie jej návrhu. Poukázala na to,
že manžel sa jej po pojednávaní priznal, že má mimomanželskú známosť, teda ani on nemá záujem

o ďalšie spolužitie. Dňa 1.11.2025 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti do nájomného bytu, kde
je aj prihlásená k prechodnému pobytu. Manželia už nemajú žiaden vzťah, ani záujem o spolužitie.
Nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie, že jej rozhodnutie rozviesť sa nebolo presvedčivé.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363

CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§
383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie je rozvod manželstva účastníkov.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým

bol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietnutý.

7. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1
Zákona o rodine); účelom manželstva je vytvoriť harmonicky a trvale životné spoločenstvo, ktoré

zabezpečí riadnu výchovu detí (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine).

8. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva
je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia
takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane

jeho harmonického fungovania; uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho
existencie. I keď zaiste nemôže byť sporu o tom, že naplnenie takto vymedzené účelu manželstva môže
z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne a na manželov sú tu kladené do istej miery zvýšené
nároky; ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno opomínať faktory dobrovoľnosti a slobody
rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch členov v minulosti

založeného partnerského zväzku reagovať najmä na vývin vzájomných vzťahov vyhodnocovaním
toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné
spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu, a či tento treba
považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto
i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu

druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého
rozhodnutia, a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nie len vyvážil, ale i prevážil pozitívami,
pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahami o neuspokojivosti spolužitia
a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením
niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja

manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba
stáť a naďalej ho udržiavať a tými prípadmi, v ktorých výsledkom obdobného procesu hodnotenia je
záver, podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli
a niet rozumného dôvodu predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť buď
k náprave narušených vzťahov, alebo k naplneniu prakticky vyprázdneného vzťahu.

9. Pri vyjdení z takýchto úvah však základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov,
resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov, musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia
spôsobilé opísanému zámeru napomôcť, s čím však samozrejme musí ísť ruka v ruke presvedčenieoboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. To je možným, len ak tu nie je nadobudnutie už i len
jedným z manželov presvedčenia, že prostriedky možnej nápravy disharmónie vo vzťahu boli prakticky
vyčerpané a vzťahy sú tak narušené, že on považuje za vylúčené ďalšie pokusy o obnovenie niečoho,

podľa neho už neživotného (formálneho).

10. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 11.11.2011, pričom
11 rokov pred uzavretím manželstva žili v spoločnej domácnosti. Z manželstva pochádzajú dve už
plnoleté deti. Postupne medzi manželmi dochádzalo k ochladzovaniu ich vzťahu v dôsledku rozdielnosti

pováh, záujmov a názorov, čo sa vzhľadom na chýbajúcu vzájomnú komunikáciu nepodarilo napraviť.
Uvedené viedlo k tomu, že manželia už 7 rokov spoločne nehospodária, aj keď bývajú v jednom dome
(z ktorého sa navrhovateľka počas odvolacieho konania odsťahovala). Navrhovateľka na pojednávaní
na súde prvej inštancie trvala na podanom návrhu, pričom manžel na pojednávaní uviedol, že ich
manželstvo je zrelé na rozvod. Navrhovateľka aj po vyhlásení napadnutého rozsudku zotrvala na svojom
návrhu na rozvod manželstva.

11. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci ide o stav praktickej neobnoviteľnosti spolužitia
navrhovateľky a manžela, a to jednak z toho dôvodu, že manželia viac ako 7 rokov spoločne
nehospodária, v súčasnosti žijú oddelene a bolo treba usudzovať i na trvalosť, a teda i nemennosť stavu
vecí, pričom k návrhu na rozvod manželstva sa pripojil i manžel. Bolo potrebné uplatniť úvahu, podľa

ktorej na udržanie manželstva, rovnako ako na jeho založenie, treba slobodné a dobrovoľné rozhodnutie
oboch partnerov. Práve z toho zároveň plynie i pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby proti
svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku pre neho už neuspokojivom.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že

manželstvo účastníkov rozviedol.

13. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP a
§ 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

14. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).