Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/182/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625201610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2625201610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, dieťa rodičov: matka - B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
A. XXX/XXX, C., a otec - B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. F. XX, XXX XX G. H. I., o návrhu
matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa,
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 22.05.2025 č.k. 24P/11/2025-32 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III., V. a VI. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.05.2025 č.k. 24P/11/2025-32 vo výroku I. zvýšil výšku
výživného zo strany otca na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150
eur mesačne od 03.02.2025 s uložením povinnosti otcovi platiť výživné k rukám matky maloletého vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. II. Otca zaviazal splácať nedoplatok na zročnom výživnom na
maloletého A. za obdobie od 03.02.2025 do 31.05.2025 v sume 194,60 eur v pravidelných mesačných
splátkach po 20 eur mesačne splatných popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám

matky s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. III.
Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 10P/4/2018-56 zo dňa 13.08.2019 v časti určenia
výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX. IV. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného
zamietol. V. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. VI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3

Zákona o rodine a § 121, § 157, 35 a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP). Konštatoval, že vzhľadom na návrhy rodičov na zmenu výšky výživného na maloletého
(matka žiadala o zvýšenie výživného a otec o zníženie výživného) skúmal v súlade s ustanovením
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, či došlo na strane maloletého alebo rodičov k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zvýšenie alebo zníženie výživného. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu
veci dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky a potrebe výživné na maloletého zvýšiť
zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal preukázané,

že od poslednej úpravy výživného na maloletého v roku 2019 uplynulo takmer šesť rokov a nároky
na krytie životných nákladov na jeho potreby nepochybne vzrástli. Konštatoval, že v čase poslednej
úpravy výživného maloletý začal navštevovať 1. ročník základnej školy, aktuálne je žiakom 7. ročníka
(2. stupeň) základnej školy, má mimoškolské záujmy, futbal a floorball. Maloletý je už vo veku 13 rokova náklady na zabezpečenie jeho starostlivosti, na stravu, oblečenie, tzv. vreckové, na vzdelávanie,
vzrástli. Matkou vyčíslené výdavky na stravu vo výške 270 až 300 eur mesačne akceptoval, pretože
predstavujú sumu cca 9 až 10 eur denne. Vzal do úvahy, že maloletý sa už pripravuje na svoje

budúce povolanie, rozhoduje sa podľa podmienok v akých žije, či bude pokračovať v štúdiu za účelom
získania čo najlepšieho vzdelania. Za oprávnené považoval aj náklady na mimoškolské aktivity, šport
a iné záujmy (floorbal a futbal), ktoré rozvíjajú schopnosti dieťaťa pre jeho uplatnenie sa v živote.
Zdôraznil, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu
skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane dieťaťa v zmysle § 78 ods. 1

Zákona o rodine. Konštatoval, že matka si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o dieťa,
aj úhradou výdavkov na jeho potreby. Dospel k záveru, že u matky došlo k zmene pomerov, keď v
čase poslednej úpravy výživného v roku 2019 bola nezamestnaná, poberala opatrovateľský príspevok
na svojho otca v sume 369 eur mesačne, mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej J., aktuálne
poberá opatrovateľský príspevok na dcéru a svojho otca v celkovej výške 1.018 eur mesačne a náklady
na bývanie platí vo výške 293 eur mesačne. Nakoľko matka zabezpečuje starostlivosť o svojho otca

a dcéru, ktorí sú zdravotne postihnutí, nemôže riadne pracovať a dosahovať vyšší príjem. Na strane
otca vyhodnotil zmenu pomerov, keď v čase poslednej úpravy výživného bol vo výkone trestu odňatia
slobody, príjem nemal žiadny, v súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok vo výške 615 eur mesačne
a nakoľko sa stará o svoju matku, nemôže riadne pracovať a dosahovať vyšší príjem. Po vykonanom
dokazovaní považoval za dôvodné zvýšiť výživné otcovi na maloletého na sumu 150 eur mesačne od

03.02.2025 (od podania návrhu), vzhľadom na zmenu pomerov na strane otca, nárast jeho príjmu
na sumu 615 eur mesačne a jeho jednu vyživovaciu povinnosti. Výživné vo výške 150 eur mesačne
vyhodnotil ako zodpovedajúce rozhodovacej praxi súdov, podľa ktorej sa za danej situácie výživné
pohybuje vo výške okolo 22 % príjmu otca. Prihliadal na zmenu pomerov na strane dieťaťa, jeho rast,
nástup na II. stupeň základnej školy a zvýšenie nákladov na jeho potreby, ktoré ustálil mesačne na

stravu vo výške 270 až 300 eur, oblečenie, školské pomôcky a školské výlety vo výške minimálne 68
eur, športová obuv 130 eur ročne, náklady na bývanie 293 eur. Náklady na starostlivosť na maloletého,
tak ako boli uvádzané matkou považoval za oprávnené. Uviedol, že výška výživného bola stanovená
na základe potrieb dieťaťa a vzhľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča. Návrhu matky na
zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne nevyhovel, prihliadajúc na momentálne limitovaný príjem

otca a zároveň na príjem matky a jej schopnosti a možnosti. Z uvedeného dôvodu vo zvyšku návrh
matky zamietol. Rovnako zamietol návrh otca na zníženie výživného na minimálnu sumu, vyhodnotiac
ho ako nedôvodný vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti. Zdôraznil, že povinnosťou oboch rodičov,
bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému
zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa na ich všestrannom vývoji, keď deti nie sú schopné samé

sa živiť a z tohto dôvodu sú odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného
sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u
samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti
uplatniť sa v konkurencii.

3. Zvýšením výživného od 03.02.2025 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom od 03.02.2025
do 31.05.2025 v sume 194,60 eur, ktorý uložil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20 eur popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia
výživného. Pri výpočte výšky zročného výživného zohľadnil, že otec prispieval na výživu maloletého
vo výške 100 eur mesačne, čo matka nespochybnila. Zročné výživné vypočítal ako alikvotnú časť za

mesiac február 2025 ( 25 dní) vo výške 133,90 eur a za mesiace marec 2025 až máj 2025, teda 3 x 150
eur, t.j. spolu 450 eur. Celkový výška zročného výživného predstavuje pri zvýšenom výživnom sumu
583,90 eur, pričom otec uhradil za uvedené obdobie výživné celkom vo výške 389,30 eur.

4.Zároveňrozhodolozmenerozsudku,ktorýmbolanaposledyupravenávýškavýživnéhonamaloletého

- rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 10P/4/2018-56 zo dňa 13.08.2019.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. a V. (otec síce označil výrok VI, ktorý sa

týka trov konania, odvolací súd však vychádzal z obsahu odvolania) podal odvolanie otec navrhujúc
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zníži výživné na maloletého na sumu 70 eur mesačne
s účinnosťou od 03.02.2025, rozhodne, že nedoplatok na zročnom výživnom nevznikol a žiadnemu
z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 CMP,§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a g/ CSP. Namietal, že súd dôsledne neskúmal majetkové pomery matky,
ktorá je vlastníčkou rodinného domu (LV č. XXXX k. ú. C.) nadobudnutého v roku 2023 kúpou bez
čerpania úveru. Matka teda nemôže byť nemajetná. V rozhodnutí absentuje správa o výške príjmu

partnera matky (pravdepodobne ide o otca jej maloletej dcéry) a správa, či otec maloletej J., ktorá je
podľa vyjadrenia matky postihnutá a vyžaduje si celodennú starostlivosť, neprispieva na ňu plnením
nad rámec súdom určeného výživného. Mal za to, že životnú úroveň matky nie je možné posúdiť len
podľa jej príjmu a výdavkov na syna, ale treba prihliadať aj na ostatné príjmy, ktoré plynú do domácnosti,
ktorú vedie so svojim otcom, ďalším dieťaťom a partnerom. Títo členovia domácnosti sú zabezpečení

príjmom, dôchodkom, prídavkom na dieťa a výživným od otca dieťaťa, prípadne ďalším plnením otca.
Až po zohľadnení všetkých príjmov a nutných výdavkov na domácnosť, je možné objektívne vyčísliť
náklady matkou účelne vynaložené na maloletého. Namietal, že súd neskúmal dôsledne pomery na
jeho strane. Pojednávania sa nemohol zúčastniť, nakoľko sa stará o svoju matku, ktorá si vyžaduje
celodennú starostlivosť, avšak pravdivo napísal, že za posledných 12 mesiacov nemal žiaden príjem.
Keďže bol vo výkone trestu odňatia slobody, po prepustení zostal bývať s matkou v jej byte a snaží

sa jej všetko vynahradiť starostlivosťou, vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Je nemajetný, od
novembra 2024 poberá príspevok na opatrovanie matky v sume 615,50 eur mesačne, iný príjem nemá
a nemá ani možnosť privyrobiť si, pretože je viazaný touto starostlivosťou. Na spoločnú domácnosť
prispieva na stravu a bývanie sumou 250 až 300 eur, platí poplatok za elektrinu cca 80 eur a dobíja
kredity na mobilné telefóny pre oboch maximálne vo výške 30 eur mesačne, nakoľko s matkou potrebuje

komunikovať o nákupoch, obstarávaní liekov a zdravotníckych potrieb. Postupne si kupuje základné
oblečenie, pretože z výkonu väzby odchádzal v oblečení, ktoré mu bolo poskytnuté z miestnych zdrojov.
Poprel, že by zdedil 30.000 eur s poukazom na pripojené uznesenie Okresného súdu Bratislava III
č.k. 30D/239/2019 z 24.01.2019, z ktorého je zrejmé, že dedičstvo po nebohom otcovi prevzali jeho
sestry bez povinnosti vyplatiť ho. Má dlhy voči ÚPSVaR titulom náhradného výživného, snaží sa ich

splácať, avšak po zaplatení všetkých poplatkov na domácnosť, energie, nákup osobných potrieb (pranie,
hygiena) a výživného je v mínuse. Uviedol, že so synom si nemal možnosť vybudovať vzťah, matka
smaloletýmhovovýkonetrestunenavštevovalaanepredpokladá,žesynamotivovalakukontaktusním.
Po prepustení z väzby sa s maloletým stretol, avšak neprejavil záujem o jeho osobu ani o starú matku.
Snaží sa viesť usporiadaný spôsob života a dúfa, že syn do budúcna zmení svoj názor a prejaví záujem

o rodinné stretnutie. V súčasnosti však sú jeho pomery veľmi skromné a nemá finančné prostriedky
na výplatu zvýšeného výživného.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že pred súdom prvej inštancie sa vyjadrila, že vlastní
rodinný dom, ide o jej predčasné dedičstvo od rodičov, nakoľko sa stará o psychicky chorého otca, ktorý

má Parkinsonove ochorenie. Otec jej dcéry J. s nimi nebýva, na dcéru nemá určené žiadne výživné,
ale prispieval sumou 100 eur mesačne, ak môže, v súčasnosti však nemá prácu, preto výživné neplatí.
Pokiaľ otec udáva, že sa na súd nemohol dostaviť, lebo sa stará o matku, ona sa stará o dvoch ľudí,
ktorí si vyžadujú celodennú starostlivosť a o syna. Nerozumie tomu, ako úpravy bytu matky otca súvisia
s výživným na maloletého. Aj jej otec takéto úpravy bytu potreboval. Ona ani maloletý nemôžu za to,

že otec bol 12,5 roka vo väzení a nemá majetok. To, že má otec u sestry 30.000 eur z predaja bytu
po jeho otcovi jej povedal sám na návšteve v K. K. po prepustení z väzby. Išlo to neoficiálnou cestou,
lebo má dlhy na výživnom. Vzťah so synom si otec mohol budovať, avšak jej neposielal navštívenky do
väzenia. Nesúhlasila s tvrdením, že syna nemotivovala ku kontaktu s otcom. Do väzenia mu syn písal
listy, avšak otec na listy prestal odpovedať. Hneď na druhý deň po prepustení z väzenia ho boli navštíviť

a niekoľkokrát ho volala aj na návštevu k nim. Otca žiadala, aby maloletému aspoň zavolal, čo však
neurobil. Maloletého skontaktovala s otcom aj cez WhatsApp, avšak otec nebol schopný mu napísať ani
vetu na narodeniny. Otec o syna nemá záujem, len sa vyhovára.

8. Otec v podaní zo dňa 22.07.2025 namietal vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu z dôvodov

uvedených v odvolaní. Zdôraznil, že bol vo výkone trestu a bez súčinnosti matky nemal možnosť si
budovať vzťah so synom a ani možnosť maloletému posielať financie alebo iným spôsobom sa o neho
starať a kontaktovať ho. Hoci vo výkone trestu pracoval, z odmeny si musel nechávať 50% pre Ústav
výkonu trestu a po odpočte čiastky výživného pre syna mu zostalo len pár drobných. V súčasnosti
robí všetko pre to, aby si mohol zabezpečiť primeranú prácu a nadviazať so synom kontakt, ak mu to

jeho matka dovolí. V podaní zo dňa 14.08.2025 uviedol, že matka potvrdila vlastníctvo domu. Namietal
tvrdenie matky, že otec prispieva na maloletú J. sumou len 100 eur, pretože matka s ním vedie spoločnú
domácnosť a jeho finančný prínos do domácnosti zatajuje. Pokiaľ ide o dedičstvo, toto matke potvrdil
v domnení, že bude dediť po otcovi, avšak po doručení dedičského rozhodnutia sa dozvedel, že nededínič. Ak jeho sestra matke finančne pomohla pri nutnej prerábke bytu, išlo o jej rozhodnutie, on týmto
nezíska žiaden majetok. Zdôraznil, že kontakt s maloletým počas jeho výkonu trestu a aj aktuálne závisí
od matky, ktorá však na jeho telefonáty nereaguje a na písomné správy neodpovedá. Matke navrhol,

aby maloletý za ním cez prázdniny prišiel do G. H. I., čo kategoricky odmieta a tvrdí, že on nemá o syna
záujem. Kontakt s maloletým mu matka neumožňuje, mohla syna doviezť do G. H. I. (má vozidlo), toto
však nenavrhla a na jeho telefonáty odpovedala až neskôr. Uvedomuje si, že porušil zákon, svoj trest
vykonal a snaží sa viesť riadny a usporiadaný život. Svojej matke je vďačný, že mu poskytla bývanie,
on jej poskytuje opatrovateľské služby, ktoré nevyhnutne potrebuje. Jeho matka by rada spoznala

vnuka a tejto návšteve by sa obaja potešili. Zdôraznil, že jeho majetkové pomery sú veľmi skromné
a neumožňujú mu platiť požadované výživné.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že naposledy bola upravovaná vyživovacia
povinnosť k maloletému v roku 2018 a od toho času výrazne vzrástli potreby dieťaťa. Otec sa okrem
zasielania výživného nijakým spôsobom nepodieľa na výchove a starostlivosti o syna. Mal za to, že

na základe listinných dôkazov súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli podstatné pre
rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného a návrhu na zníženie
výživného vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1 až
5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. posudzoval zmenu pomerov z hľadiska odôvodnených potrieb

maloletého dieťaťa, ako aj z hľadiska príjmov, pomerov a schopností a možností rodičov, na výživu
ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§
78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými v čase ostatného rozhodovania
súdu o výživnom (rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 10P/4/2018-56 zo dňa 13.08.2019). Súd prvej
inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec vo vzťahu ku zvýšeniu výživného

na sumu 150 eur mesačne správne právne posúdil a vyvodil z nej správny právny záver.

12. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa,
je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného
zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené

potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri
zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so

skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak
zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr. strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie
podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho
potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje

zmenutakvovzťahuksúdnymrozhodnutiam(musíísťorozhodnutie,ktorýmbolavyživovaciapovinnosť
priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť
možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Odôvodnené potreby dieťaťa
sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu
dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie

a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak
odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou
a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb,nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú
odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k
veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy

na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju
dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

14. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletého

k podstatnej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného s ohľadom na jeho
vek, prirodzený rast a s tým súvisiace zvýšenie nákladov, absolvovanie druhého stupňa základnej
školy, a skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba šesť rokov (v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie). Zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť
zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských
a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len

orientačne, pričom súd pri ustálení výšky nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza
zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. V danej veci matka riadne
vyčíslila náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako vyplýva z bodu 6
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že
priemerné mesačné náklady na zabezpečenie potrieb maloletého súd ustálil na stravu vo výške 270

až 300 eur mesačne, školské potreby a školské výlety sumou 68 eur ročne (t.j. 5,66 eur mesačne),
športová obuv (maloletý sa venuje floorbalu a futbalu, uvedené otec nespochybnil) vo výške 140 eur
ročne (t.j. 11,66 eur mesačne) a bývanie 293 eur mesačne. V prvom rade odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že náklad na zabezpečenie stravy je nevyhnutný náklad a jeho výška činí pre chlapca
vo veku takmer 14 rokov (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie) sumu minimálne 200

eur mesačne. K nákladom na bývanie treba uviesť, že tieto sa na maloletého vzťahujú v pomernej
miere a to v 1, keďže matka býva s dvoma deťmi a so svojim otcom. To znamená, že daný náklad
predstavuje sumu 73,25 eur mesačne. Pokiaľ otec namietal, že s matkou býva v spoločnej domácnosti
jej partner (otec maloletej J.), na danú námietku odvolací súd neprihliadal, nakoľko uvedená skutočnosť
v konaní nebola preukázaná, pričom sa ňou súd zaoberal v rámci výpovede matky, ktorá uviedla, že

s deťmi a jej otcom býva sama. Je nesporné, že maloletý potrebuje zabezpečenie aj hygienických
potrieb a oblečenia, ktoré náklady súd prvej inštancie tiež vo výživnom zohľadnil. Hoci výšku týchto
nákladov súd nezadefinoval, odvolací súd v tomto smere korigoval dôvody rozhodnutia, keď náklad na
hygienické potreby ustálil sumou 15 eur mesačne a na oblečenie a obuv (vrátane sezónneho oblečenia)
sumou 50 eur mesačne (vzhľadom na rast dieťaťa v pubertálnom veku). Zdôrazňuje, že ide o bežné

výdavky primerané veku dieťaťa (ustálené nižšou sumou na minimálnej hranici), pričom ich úhrady nie je
potrebné v konaní preukazovať. Len výdavky za takto vyčíslené náklady na maloletého (pri výdavkoch
na stravu v minimálnom rozsahu) predstavujú celkovú sumu 355,57 eur, z ktorých po odpočítaní matkou
poberaných prídavkov na dieťa vo výške 60 eur mesačne, ktoré slúžia na krytie potrieb maloletého,
predstavujú náklady na maloletého, ktoré majú rodičia hradiť sumu 295,57 eur mesačne. Nemožno

opomenúť, že maloletému je tiež potrebné zabezpečiť program počas voľných dní a školských prázdnin,
a v prípade ochorenia zdravotnú starostlivosť a nákup liekov. Je nesporné, doposiaľ určené výživné
otcovi na maloletého vo výške 100 eur mesačne v žiadnom prípade už aktuálne (aj od podania návrhu
matky) nezodpovedalo jeho veku a potrebám. V súvislosti so stanovením výšky výživného správne
súd prvej inštancie prihliadol na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorý je potrebné

premietnuť do vyživovacej povinnosti poskytovanej matkou. Skutočnosť, že otec absolútne neprispieva
na zabezpečení starostlivosti o syna, neprispieva mu nad rámec určeného výživného, neposkytuje mu
žiadne darčeky ani na sviatky (narodeniny, meniny, Vianoce), nestretáva sa s ním a netrávi s ním žiaden
ani voľný čas, je nevyhnutné vziať do úvahy. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k názoru, že
súdom prvej inštancie zvýšená výška výživného sumou 150 eur mesačne zodpovedá odôvodneným

nákladom maloletého a príjmom a pomerom na strane oboch rodičov.

15. Súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie aj vo vzťahu k zisteniu a posúdeniu zmeny
pomerov na strane rodičov, t.j. zisťoval príjmy, pomery, možnosti a schopnosti rodičov a ich životnú
úroveň. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že zmena

pomerov nastala na strane oboch rodičov, ktorých príjem tvoria výplaty opatrovateľského príspevku.
V prípade matky ide o zvýšenie príjmu oproti roku 2019, kedy bolo výživné na maloletého určené
naposledy zo sumy 369 eur mesačne na sumu 1.018 eur mesačne (príspevok poberaný na svojho
otca a dcéru J.). Na strane otca došlo k nárastu príjmu na sumu 615 eur mesačne, keďže v roku2019 nemal príjem, bol vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že súd prvej
inštancie nedostatočne zohľadnil jeho situáciu, finančnú aj majetkovú, a vo veci nevykonal dostatočné
dokazovanie, odvolací súd na tieto námietky otca neprihliadal. V prvom rade je potrebné uviesť, že

súd z vlastnej činnosti zisťoval príjem otca ako vyplýva z bodu 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Skutočnosť, že otec bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, býva u svojej matky, o ktorú sa
stará a jeho jediným príjmom je opatrovateľský príspevok, nie je dôvodom pre zmenu napadnutého
rozsudku. Na strane otca došlo ku zvýšeniu príjmu, ktorú okolnosť je potrebné premietnuť aj do výšky
výživného na maloleté dieťa. Nadôvažok odvolací súd udáva, že otec je v produktívnom veku, nemá

zdravotné obmedzenia (v konaní uvedené ani netvrdil a nepreukázal) a je jeho vecou, aby v prípade,
ak mu tento príjem nepostačuje, si zabezpečil svoje záležitosti tak, aby dokázal uspokojiť potreby
svojho maloletého dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Tiež treba uviesť, že výživné je prvoradá pohľadávka rodiča a má
prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Argumenty otca, že v posledných 12 mesiacoch nemal

príjem, z uvedených dôvodov nemožno zohľadniť, keď naviac otec si situáciu (výkon trestu odňatia
slobody) zavinil sám. Nebolo možné prihliadať ani na námietky otca, že životnú úroveň matky nie
je možné posúdiť len z jej príjmu, ale túto zvyšuje aj príjem členov jej domácnosti. V tejto súvislosti
udáva, že ak v domácnosti matky býva starý otec (otec matky), jeho povinnosťou je podieľať sa na
nákladoch na bývanie v pomernej časti, tak je uvedené v bode 14. tohto rozsudku. Nemožno však

očakávať od starého otca, a nie je ani jeho povinnosťou, nahradiť vyživovaciu povinnosť otca k jeho
maloletému dieťaťu. Vo vzťahu k tvrdeniu otca o spolužití partnera matky s matkou v jednej domácnosti
a jeho dosahovanom príjme, odvolací súd udáva, že v konaní nebolo preukázané, že by partner
matky býval s ňou jednej domácnosti. Za ďalší príjem matky označil otec výživné na dcéru J., ktoré
má byť matke platené otcom maloletej. K uvedenému argumentu odvolací súd udáva, že výživné sa

týka maloletej J., je určené na zabezpečenie jej potrieb a pokiaľ aj otec tohto dieťaťa plní nad rámec
výživného, ide o plnenia smerujúceho voči jeho dcére. Pokiaľ otec namietal, že súd neskúmal majetkové
pomery a životnú úroveň rodičov, odvolací súd udáva, že z vykonaného dokazovania výsluchom matky
a oboznámením sa s písomným vyjadrením otca vyplynulo, že matka vlastní rodinný dom, otec je
nemajetný. Tieto skutočnosti neboli v konaní spochybnené, preto v súlade s ust. § 37 CMP, ich ani nebolo

potrebné preukazovať. Skutočnosť, že matka je vlastníčkou rodinného domu a jej majetkové pomery sú
v porovnaní s otcom vyššie, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu otca, najmä pri výživnom zvýšenom
na sumu 150 eur mesačne, ktorá suma skutočne pokrýva len nevyhnutné a základné potreby maloletého
dieťaťa. Odvolací súd neprihliadal ani na argumenty otca ohľadom ne/zdedenej finančnej čiastky po jeho
nebohom otcovi s poukazom na body 23 a 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorých nevyplýva,

že by súd pri zvýšení výživného vzal do úvahy prípadné získané finančné prostriedky z dedičstva. Je
jednoznačné, že súd prvej inštancie pri posudzovaní pomerov na strane otca sa touto skutočnosťou ani
nezaoberal. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prihliadal na jednu vyživovaciu povinnosť na
strane otca a jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na strane matky. Rovnako správne vzal do úvahy, že
kompletnú starostlivosť o maloletého a zabezpečenie jeho potrieb s výnimkou príspevku zo strany otca

titulom výživného zabezpečuje matka. Ani otcom tvrdené okolnosti, na základe ktorých sa s maloletým
nestretáva, nemožno akceptovať, pretože výživné je určené na zabezpečenie výživy a odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa. Súčasne odvolací súd konštatuje, že každý z rodičov má svoje vlastné
náklady na bývanie, stravu a všetky základné potreby. Pokiaľ otec poukazuje na príjem v domácnosti
matky, ktorý má tvoriť aj príjem starého otca, odvolací súd konštatuje, že rovnaká situácia je u otca,

ktorý opatruje svoju matku, poberá na ňu príspevok a matka je poberateľkou dôchodku vo výške 450
eur mesačne.

16. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd uzavrel,
že výška zvýšeného výživného na sumu 150 eur mesačne zodpovedá kritériám rozhodným pre

určovanie výživného na maloleté dieťa, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa, zárobkovým pomerom rodičov s prihliadnutím na nárast príjmu otca, životnej úrovni rodičov
a výkonu osobnej starostlivosti matky o maloletého. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie o potrebe zvýšenia výživného na maloletého a správne dospel k záveru
o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného.

17. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď výživné zvýšil od podania návrhu matky, od 03.02.2025,
čím otcovi vzniklo zročné výživného za obdobie od 03.02.2025 do 31.05.2025 v celkovej výške 194,60
eur. Rovnako správne vypočítal zročné výživné na maloletého, do ktorého zahrnul aj platby realizovanéotcom za celé sporné obdobie. So závermi súdu prvej inštancie (vrátane výpočtu zročného výživného
a určenia jeho splatnosti formou mesačných splátok) v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje a poukazuje
na ne.

18. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I., II., III. a V. a v súvisiacom výroku VI. o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny.

19. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, §

219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a
preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde
nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Ani otcom predložené doklady v odvolacom
konaní nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, s poukazom na vyššie uvedené dôvody.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 2 ods.1, § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (do volacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).