Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/15/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825202843
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825202843.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v
spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. XXX, právne zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom XXX XX E. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v štádiu konania o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č. k. 19C/119/2025-21 zo dňa 15. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým
zakazuje žalovanému odplatne a bezodplatne scudziť, predať, zameniť, darovať, vložiť do základného
imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť predkupné právo, vecné bremeno alebo inak zaťažiť

a nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci a katastrálnom území E., okres Dolný Kubín,
zapísanými na LV č. XXXX, a to pozemku parcela KN“C“ č. 393/3 – záhrada o výmere 819 m2, pozemku
parcela KN“C“ č. 393/4 – záhrada o výmere 193 m2, pozemku parcela KN“C“ č. 395/2 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a pozemku parcela KN“C“ č. 395/3 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 27 m2, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním
napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhalauloženiazákazužalovanémuodplatneabezodplatnescudziť,predať,zameniť,darovať,vložiť
do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť, zriadiť predkupné právo, vecné bremeno alebo
inak zaťažiť a nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcim sa v obci a k. ú. E., okres Dolný Kubín,

zapísanými na LV č. XXXX, špecifikovanými ako pozemok parcela KN“C“ č. 393/3 - záhrada o výmere
819 m2, pozemok parcela KN“C“ č. 393/4 – záhrada o výmere 193 m2, pozemok parcela KN“C“ č.
395/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 93 m2 a pozemok parcela KN“C“ č. 395/3 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 27 m2 (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia) a žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal (výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia).
1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že v prejednávanom spore sa žalobkyňa

domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom naliehavosť požadovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu
vo vzťahu k požadovanému uloženiu zákazu žalovanému nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami
odôvodňovala tým, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti inzeruje k predaju na portáli nehnuteľnosti.sk,
avšak ona je ich vlastníčkou. Poukázal na to, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastníctvo od toho, že hoci
predmetné nehnuteľnosti previedla na žalovaného, ktorý je jej vnukom, kúpnou zmluvou uzatvorenou

dňa 24.04.2012, táto kúpna zmluva je podľa žalobkyne len simulovaným právnym úkonom, pretože vskutočnosti vôľa zmluvných strán smerovala k uzatvoreniu darovacej zmluvy, a preto je kúpna zmluva
pre nedostatok vážnej vôle podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom. V nadväznosti na uvedené upriamil

pozornosť na argumentáciu žalobkyne, že medzi stranami nedošlo ani k uzavretiu darovacej zmluvy,
ktorá je disimulovaným právnym úkonom, pretože predmetom darovania boli nehnuteľnosti, takže k
uzavretiu darovacej zmluvy platne nedošlo, pretože s poukazom
na § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka musela byť darovacia zmluva uzavretá písomne, čo však
nebolo. V danej súvislosti poukázal na odkaz žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo 43/2019 zo dňa 23.06.2020, publikované pod R 1/2021, a v daných súvislostiach konštatoval,
že uvedené rozhodnutie v podstate vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
102/99. Konštatoval, že z týchto dvoch rozhodnutí síce vyplývajú uvedené skutočnosti, avšak tieto
rozhodnutia nie je možné za tohto stavu aplikovať na posudzovaný prípad, nakoľko v danom prípade
nemožno v tomto štádiu konania bez vykonania bližšieho dokazovania vychádzať z toho, že kúpna
zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 24.04.2012 je simulovaným právnym úkonom, a to aj napriek

tomu, že kúpna cena za prevod sporných nehnuteľností predstavovala v danom prípade len 10,- Eur.
Vyslovil, že je potrebné vychádzať z okolností daného prípadu, že predmetná zmluva bola uzatvorená
medzi žalobkyňou (predávajúcou) ako starou matkou a žalovaným (kupujúcim) ako jej vnukom, takže
kúpna cena mohla byť z tohto dôvodu v takejto len symbolickej výške. Zdôraznil, že žalobkyňa platnosť
predmetnej kúpnej zmluvy napáda po viac ako 13 rokoch, z čoho vyvodil domnienku, že ju až doteraz

považovala za platný a nezastretý právny úkon. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobkyňa nedostatočne osvedčila danosť nároku, ktorému žiada poskytnúť predbežnú
ochranu, a preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nad rámec
uvedeného vyslovil že navrhované neodkladné opatrenie by súčasne za takéhoto stavu neprimerane
obmedzovalo žalovaného v realizácii jeho dispozičného oprávnenia s predmetnými nehnuteľnosťami,

čo je však neprípustné.
1.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 tak, že hoci bol v danej veci plne úspešný žalovaný, nárok na náhradu trov konania mu
nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní vznikli nejaké trovy.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie žalobkyňa (t. j. do výroku I.,

ako aj závislého výroku II.) z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) Civilného
sporového poriadku.

2.1
Žalobkyňa namietala vnútorný rozpor uznesenia, v ktorom podľa nej súd prvej inštancie síce deklaroval

„osvedčovanie“, ale vyžadoval „dokazovanie“. V danej súvislosti poukázala na to, že súd prvej inštancie
správne uviedol, že odôvodnenosť neodkladnosti nie je vecou klasického dokazovania a že dokazovanie
má len povahu osvedčovania, avšak napriek tomu zamietol návrh s kľúčovým dôvodom, že nemožno
v tomto štádiu konania bez vykonania bližšieho dokazovania vychádzať z toho, že kúpna zmluva je
simulovaná. Toto považuje žalobkyňa za zásadnú nesprávnosť a domnieva sa, že takto nastavený

prístup fakticky znamená, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len po preukázaní merita.

2.2
Podľa žalobkyne bola neodkladnosť úpravy vzťahov osvedčená, pričom poukázala na to, že súd prvej
inštancie sa stotožnil s tým, že sporné pozemky sú ponúkané na predaj na portáli nehnuteľnosti.sk

ako celok za 54.336,- Eur a že výmera 1132 m2 zodpovedá súhrnnej výmere všetkých štyroch parciel
vspore.Malapotomzato,žeuvedenéniejeibahypotetickáhrozbaalebezprostrednáhrozbadispozície.
Podľa žalobkyne sa ust. § 325 CSP zameriava práve na riešenie tejto situácie a v prípade, ak žalovaný
prevedie vlastníctvo na tretiu osobu, dôjde minimálne k podstatnému sťaženiu účelu konania (reťazenie
dispozícií, vznik ďalších subjektov, ďalšie návrhy, ďalšie konania). Súd prvej inštancie uvedené nezvážil,

hoci samotnú hrozbu predaja v uznesení konštatuje ako zistený fakt.

2.3
Žalobkyňa súčasne namietala, že súd prvej inštancie predčasne hodnotil meritórne otázky a
„prejudikoval“ výsledok sporu, keď konštatoval, že judikát R1/2020 nie je možné za tohto stavu

aplikovať, pričom súčasne dodal, že kúpna zmluva mohla byť symbolická z dôvodu rodinného stavu
a že žalobkyňa podala žalobu po 13 rokoch. Podľa názoru žalobkyne sa v tomto prípade už nejedná
o posúdenie „prima facie“, ale jedná sa o predčasné meritórne hodnotenie skutkových otázok (úmysel
strán, význam rodinného vzťahu, hodnotenie subjektívneho presvedčenia žalobkyne). Tieto otázkypatria do dokazovania vo veci samej (výsluch strán, svedkov, prípadné znalecké posúdenie) a nie do
rozhodovania o neodkladnom opatrení. Mala za to, že aj keby súd prvej inštancie mal pochybnosti
o dôvodnosti žaloby v situácii, keď je preukázaná aktívna snaha žalovaného o predaj, je racionálne

a spravodlivé zachovať status quo do rozhodnutia v merite. Podľa názoru žalobkyne potom súd prvej
inštancie pri existencii osvedčenej hrozby predaja mal poskytnúť ochranu ohrozenému právu a nie ho
vystaviť riziku, že predmet sporu „prejde“ na tretie osoby ešte pred rozhodnutím v merite.
2.4
Namietala aj záver súdu prvej inštancie o „neprimeranom obmedzení žalovaného“, ktorý považuje

za nesprávny a neodôvodnený z dôvodu, že neodkladné opatrenie je dočasné, nezakazuje užívanie
a zakazuje len dispozíciu, jeho zmyslom je zabrániť zmareniu účelu konania a navyše samotný
predmet sporu je komu vlastníctvo patrí a nie je možné apriórne vychádzať z „plnej sily“ dispozičného
oprávnenia žalovaného, keď žalobkyňa tvrdí, že nadobúdací titul je absolútne neplatný a vlastníctvo na
žalovanéhonikdyneprešlo.Zadanýchokolnostípovažuježalobkyňaobmedzeniedispozíciežalovaného
s predmetnými nehnuteľnosťami za primerané a nevyhnutné. V danej súvislosti poukázala na existenciu

rizika ďalších dispozícií a právnej neistoty tretích osôb ako dôvodu pre vydanie neodkladného opatrenia,
keď mala za to, že ak žalovaný prevedie vlastníctvo na tretie osoby, vznikne právna neistota, a to nielen
medzi stranami sporu, ale aj navonok a potenciálni nadobúdatelia budú vstupovať do sporného režimu
a spor sa bude reálne komplikovať. Podľa nej by však súd prvej inštancie mal mať aktívny záujem
tomuto predchádzať. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej

inštancie tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle návrhu, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, resp. aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konaniestým,abybolviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,ževkonaníoneodkladnomopatrení
sa vyžaduje osvedčenie a nie „vyššie dokazovanie“ merita. Súčasne navrhla, aby jej súd priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %. K návrhu pripojila

ďalšie inzercie týkajúce sa ponuky predmetných pozemkov na predaj.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), t. j. žalobkyňa, keďže súd prvej inštancie zamietol jej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 357
písm. m) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,

viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
vo výroku I. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie a vo výroku
II. (t. j. o nároku na náhradu trov konania) podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, nakoľko sa nejednalo
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

6. Žalobkyňa vymedzila odvolacie dôvody svojho odvolania ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f),
g) a h) CSP. Východiskovo je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho
súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom/

kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho
odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní
vznesených námietok. Výnimku z tohto pravidla tvoria vady týkajúce sa podmienok konania, na ktoré je
súd povinný prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). V daných
súvislostiach odvolací súd uvádza, že žiadne vady týkajúce sa podmienok konania v prejednávanom

spore nevzhliadol.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. K návrhu musí navrhovateľ/žalobca
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7.1Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
požadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd

prostredníctvom označených dôkazov zisťuje ním najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej

šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia.
7.2
Z charakteru neodkladného opatrenia súčasne vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných
predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi

stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami.
7.3
Neodkladné opatrenie je inštitútom dočasným a mimoriadnym. Pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti súdnej ochrany nad požiadavkou skutkových

zistení, preto ani súd nevykonáva dokazovanie v takom rozsahu, ako pri rozhodovaní vo veci samej.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná
obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Predpokladmi pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sú: opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
o trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ/žalobca domáha. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d)

neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzená
spôsobom neprimeraným povahe veci) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z tohto
dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tieto skutočnosti, ktoré je potrebné zistiť pred vydaním

konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, ale jeho účelom je iba dočasná úprava
pomerov strán sporu. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ/žalobca nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie plní predovšetkým

zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby
navrhovateľ/žalobca sa mohol nerušene domáhať svojho práva.
8. Koncentrujúc odvolacie námietky žalobkyne, táto primárne namietala, že súd prvej inštancie v rámci
štádia konania o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia de facto vychádzal z potreby
preukázania dôvodnosti nároku a neuspokojil sa iba s ňou deklarovaným osvedčením dôvodnosti

nároku, keď zdôraznila, že preukázanie dôvodnosti nároku v rámci konania vo veci samej bude
výsledkom vykonaného dokazovania. V danej súvislosti súčasne namietala, že súd prvej inštancie
predčasne hodnotil meritórne otázky, čím „prejudikoval“ výsledok sporu, avšak podľa jej názoru aj
v prípade, ak by súd prvej inštancie mal pochybnosti o dôvodnosti žaloby, tak v situácii, kedy
je preukázaná aktívna snaha žalovaného o predaj dotknutých nehnuteľností, bolo zo strany súdu

racionálne a spravodlivé zachovať status quo do rozhodnutia v merite. Zdôraznila, že ona v konaní
osvedčila neodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia poukazujúc na to, že žalovaný ponúka
dotknuté nehnuteľnosti na portáli nehnuteľnosti.sk ako celok na predaj.
8.1
Odvolací súd vyhodnotil predmetné odvolacie námietky ako dôvodné, keď poukazuje na to, že sám

súd prvej inštancie v rámci dôvodov svojho rozhodnutia pri neosvedčení danosti nároku polemizuje o
tom, že v danom štádiu konania nemožno bez vykonania bližšieho dokazovania vychádzať z toho, že
Kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 24.04.2012 je simulovaným právnym úkonom (a to
aj napriek tomu, že kúpna cena za prevod sporných nehnuteľností predstavovala v danom prípadelen 10,- Eur) a v rámci svojej úvahy sa potom „priklonil“ (akcentujúc blízky rodinný vzťah žalobkyne,
t. j. predávajúcej ako starej mamy žalovaného, t. j. kupujúceho v rámci predmetnej kúpnej zmluvy
a samotnú dobu, ktorá uplynula od uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy) k záveru o nedostatočnom

osvedčení dôvodnosti nároku. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd má za to, že skutkové
tvrdenia žalobkyne (tvrdenie o blízkom rodinnom vzťahu žalobkyne a žalovaného) a predložené dôkazy
(dotknutá kúpna zmluva) dávajú dostatočný podklad na vyslovenie záveru o osvedčení relevantného
vzťahu medzi stranami sporu. Nejedná sa teda o iluzórny žalobkyňou zjavne „umelo“ vykonštruovaný a
iba v prípade potreby vykonania ďalšieho dokazovania „identifikovateľný“ vzťah medzi stranami sporu,

ale (v prípade unesenia dôkazného bremena žalobkyne ohľadne jej tvrdení vo veci samej) o možný
a v dostatočnej miere na účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčený nárok (následok).
Odvolací súd zdôrazňuje, že v konkrétnostiach prejednávanej veci (pri zohľadnení doposiaľ nesporného
blízkeho príbuzenského vzťahu medzi stranami sporu a oboznámení sa s obsahom dotknutej kúpnej
zmluvy, pri súčasnej absencii akéhokoľvek vyjadrenia zo strany žalovaného) bude práve konanie vo veci
samej tým konaním, v rámci ktorého na základe vykonaného dokazovania súd dospeje ku konečnému

záveru o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti nároku. Za danej situácie sa do konečného rozhodnutia v
merite javí ako náležité dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Tak ako na to vhodne poukazuje
aj samotná žalobkyňa, nariadené neodkladné opatrenie prinajmenšom minimalizuje procesné „riziká“
spojené s dispozíciou s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany žalovaného, ktoré by mohli viesť
k neúčelnému predlžovaniu konania a potrebe ďalších procesných úkonov potrebných na to, aby

nedošlokprípadnémuzamietnutiužalobyzprocesnýchdôvodov.Pritomuvedenýmprocesným„rizikám“
nemožno (v absolútnom ponímaní) predísť ani inými pozitívnym právom prezumovanými inštitútmi (napr.
zapísanie poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní v katastri nehnuteľností).
9. Pokiaľ súd prvej inštancie vyslovil, že navrhované neodkladné opatrenie by súčasne neprimerane
obmedzovalo žalovaného v realizácii jeho dispozičného oprávnenia s predmetnými nehnuteľnosťami,

podľa názoru odvolacieho súdu nariadené neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom nezasiahne
do práv žalovaného, nakoľko ho obmedzuje iba v rozsahu cieľa sledovaného neodkladným opatrením
a nijakým spôsobom nad rámec sledovaného účelu nebráni žalovanému realizovať ostatné atribúty
vlastníckeho práva. Inak povedané, žalovanému nič aj po nariadení neodkladného opatrenia nebráni
v tom, aby tieto nehnuteľnosti užíval v súlade s ich účelom. Naproti tomu žalovanému ponechaná

možnosť dispozície, prípadne zaťaženia dotknutých nehnuteľností, by reálne mohla viesť k „reťazeniu“
stavu právnej neistoty (ktorá je z dôvodu prebiehajúceho konania vo veci samej existentná medzi
stranami sporu) aj na ďalšie tretie osoby (nadobúdateľov, resp. oprávnené osoby v prípade zaťaženia
dotknutých nehnuteľností).
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo

výroku I. tohto uznesenia.

11. Pokiaľ žalobkyňa podala odvolanie aj voči výroku II. odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, t. j. čo do nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, odvolací súd s poukazom
na ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., nakoľko v tomto

štádiu konania nebol daný dôvod na rozhodnutie o nároku na náhradu trov súvisiacich s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP
až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].
V H., dňa 25. februára 2026.
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu
JUDr. Eva Malíková

člen senátu
JUDr. Roman Tichý

člen senátu