Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725203621
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6725203621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. bytom ako otec, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky: C. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. F. G. H. I. H. I. J. F. K. L. H. M., M. XXXX/XX, XXX XX L.
a otca: N. N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. D. X, XXX XX L.- časť
O., zastúpeného zástupcom JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, za účasti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, so sídlom

Partizánskacesta1,97562BanskáBystrica1apribratýchúčastníkovkonania:O.M.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. X, XXX XX P. P., P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D. a O. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. X, XXX XX L. Q. O., v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti,
o odvolaní Okresnej prokuratúry Zvolen proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/198/2025-113
zo dňa 3. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025. Výrokom II.
konanieozvereniemaloletejdonáhradnejosobnejstarostlivostizastavil.VýrokomIII.určilnadvýchovou
maloletej dohľad. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IV. tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. 9P/198/2025- 6 zo dňa 29.09.2025 ex offo
začal konanie o zverenie maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Ďalej uviedol, že dňa 08.10.2025 doručeným oznámením v zmysle § 13 ods. 1 CMP v spojení s § 111
písm. p) CMP a § 45 Zákona o rodine vstúpil do konania prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej
len „prokurátor“), ako aj, že uznesením č. k. 9P/198/2025-23 zo dňa 13.10.2025 v spojení s opravným
uznesením č. k. 9P/198/2025–50 zo dňa 27.10.2025 pribral do konania ako účastníka konania: O. M.,

nar. XX.XX.XXXX, P. G., nar. XX.XX.XXXX a O. B., nar. XX.XX.XXXX.

4. Okresný súd poukázal na konania vedené na tamojšom súde, a to, že- v konaní vedenom pod sp. zn. 9PPOm/3/2025 na návrh Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou P. P.,
C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P. (ďalej len „DFNsP P.“) uznesením č. k. 9PPOm/3/2025–
23 zo dňa 28.08.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloletú z osobnej

starostlivosti rodičov a dočasne zveril maloletú do starostlivosti DFNsP P.. Zároveň DFNsP P. udelil
súhlas k pokračovaniu v už zahájenej liečbe maloletej, ako aj k zahájeniu ďalšej prípadnej nevyhnutnej
liečby a k vykonaniu diferenciálnej diagnostiky na preukázanie, resp. vylúčenie Münchhausenovho
syndrómu v zastúpení (ochorenie zákonného zástupcu dieťaťa – matky, ktorý prispieva ku vzniku
chorobných príznakov dieťaťa). Voči predmetnému rozhodnutiu podal otec maloletej dňa 22.09.2025

v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13CoPom/2/2025 zo dňa
03.10.2025 rozhodol tak, že odvolanie otca odmietol.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 0PPOm/4/2025 sa návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2025
navrhovateľka P. G. domáhala vydania neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP, ktorým žiadala, aby
súd dočasne zveril maloletú A. B. do jej starostlivosti a uložil povinnosť Detskej fakultnej nemocnici
s poliklinikou P. P. akceptovať P. G. ako sprevádzajúcu osobu maloletej A. B. počas jej hospitalizácie

a umožnil jej nepretržitý prístup a osobnú starostlivosť o maloletú, ktorý návrh zamietol, pretože dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko
vdanomprípadeneexistujestavvyžadujúcisiúpravuneodkladnýmopatrením,akožiadanavrhovateľka.
O odvolaní starej matky maloletej rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 15CoPom/1/2025 zo
dňa 23.09.2025 tak, že uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil.

- V konaní vedenom pod sp. zn. 9P/185/2025 návrhom, doručeným dňa 09.09.2025, otec maloletej
žiadal zrušiť neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9PPOm/3/2025 zo dňa 28.08.2025,
o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 17.09.2025 nasledovne:
I. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.
9PPOm/3/2025-23 zo dňa 28.08.2025.

II. Súd z úradnej povinnosti začína konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1
CMP.
III. Súd ukladá Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX
P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra
pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, a to najdlhšie na 6 mesiacov,

počnúc dňom jej umiestnenia.
IV. Matka maloletej C. E. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti
a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia.

V. Otec maloletej N. N. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti
a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Na odvolanie otca Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 15CoP/102/2025 zo dňa 07.10.2025 rozhodol
tak, že uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch III., V. a v závislom výroku VI. potvrdil a
odvolanie otca v podaní zo dňa 17.09.2025 proti výroku IV. uznesenia okresného súdu odmietol.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 9P/192/2025 návrhom, doručeným súdu dňa 22.09.2025, otec maloletej
žiadal zrušiť neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 17.09.2025

nariadenéIII.výrokom,ktorýmsúduložilDetskejfakultnejnemocnicispoliklinikouP.P.,C.:XXXXXXXX,
M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do
dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX,
a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia, ktorý návrh okresný súd uznesením
č.k. 9P/192/2025-116 zo dňa 30.09.2025, právoplatným dňa 04.11.2025, ako nedôvodný a predčasný

zamietol, keďže dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 365 ods. 7 CMP, pretože zatiaľ neodpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné
opatrenie nariadené, ani nenastala zmena odôvodňujúca jeho zrušenie.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 9P/200/2025 sa návrhom O. M., teta maloletej, domáhala, aby súd zrušil
neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 28.08.2025 nariadené III.

výrokom, ktorým súd uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, so sídlom
F. R. M. X, XXX XX P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej
starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, a to najdlhšie
na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia. Zároveň žiadala, aby súd maloletú dočasne zveril do jejnáhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal rodičov dočasne prispievať na jej výživu mesačne sumou vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom jej zverenia.
Okresný súd predmetný návrh uznesením č. k. 9P/200/2025-31 zo dňa 08.10.2025, právoplatným dňa

11.11.2025, ako nedôvodný zamietol, pretože dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky
na rozhodovanie o náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 8P/204/2025 sa návrhom, doručeným súdu dňa 16.10.2025, prokurátor
Okresnej prokuratúry Zvolen domáhal vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 361 a § 365 ods.
1 CMP, ktorým by súd zakázal akýkoľvek styk matky s maloletou počas doby umiestnenia maloletej v

CDR F. P. a obmedzil styk otca s maloletou na návštevy v CDR, a to 2x týždenne, vždy v trvaní jednej
hodiny, len v interných priestoroch CDR a za stálej prítomnosti zamestnanca CDR, v čase po dohode
s CDR F. P. tak, aby nebol narúšaný denný a spánkový režim maloletej, a to počas doby umiestnenia
maloletej v CDR F. P. (pozn.: súd predmetný návrh uznesením č. k. 8P/204/2025-125 zo dňa 13.11.2025
ako nedôvodný zamietol).

5. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na návrhy otca na vykonanie dokazovania v
podaniach zo dňa 14.10.2025, 29.10.2025.

6. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že prejednal vec na pojednávaní konanom dňa
03.12.2025 za účasti otca maloletej a jeho právneho zástupcu, prokurátora, navrhovaných náhradných

rodičov – O. M., P. G. a O. B., kolízneho opatrovníka a v neprítomnosti matky maloletej, ktorá sa aktuálne
nachádza v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v L.,
ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani sa k svojej účasti na pojednávaní nevyjadrila,
vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletej, O. M., P. G. a O. B., stanoviskom kolízneho opatrovníka
a prokurátora, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s celým opatrovníckym spisom maloletej, z neho

zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 324, § 325 ods. 1, § 329 ods. 2 CSP, § 2 ods.
1, § 365 ods. 7, § 23 ods. 3, Čl. 4 CMP, Čl. 5, § 28 ods. 1 a 2, § 24 ods. 5, § 36 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45
ods.1, § 51 ods. 1 a 2, § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa
vyhlásenom Federálnym ministerstvom zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor
o právach dieťaťa“), Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992

Zb. (ďalej len „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), Čl. 19 ods. 2, Čl. 41 ods. 6
Ústavy Slovenskej republiky, Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

7. Po vykonanom dokazovaní okresný súd rozhodol tak, že zrušil neodkladné opatrenie nariadené
uznesením č. k. 9P/185/2025-139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025, konanie o zverenie maloletej

do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a určil nad výchovou maloletej dohľad. Zároveň nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil CDR F. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú do osobnej
starostlivosti otca maloletej, nakoľko mal za to, že je za daného stavu potreba neodkladnej úpravy
pomerov maloletej.

8. V predmetnom konaní okresný súd posudzoval, či je u maloletej naďalej dôvodné trvanie ústavnej
starostlivosti v CDR, alebo je vhodné zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti niektorej
z blízkych osôb maloletej, príp. či je vhodné a možné navrátenie maloletej do jej rodinného prostredia,
do osobnej starostlivosti otca maloletej.

9. Tak ako okresný súd konštatoval vo svojom rozhodnutí č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 17.09.2025,
odovzdanie maloletej neodkladným opatrením do starostlivosti CDR F. P. malo len dočasný charakter
a bolo nevyhnutné vzhľadom na potrebu ukončenia hospitalizácie maloletej, pričom z časového hľadiska
nebolomožnéjednoznačneposúdiť,akáformastarostlivostijezadanéhoskutkovéhostavupremaloletú
najvhodnejšia a či navrátenie maloletej do rodinného prostredia je v najlepšom záujme maloletej. Pri

rozhodovaní o neodkladnom opatrení, ktorým bola maloletá zverená do dočasnej ústavnej starostlivosti
CDR F. P. prihliadal na existenciu podozrenia, že k poškodzovaniu zdravia maloletej mohlo dochádzať
aj v jej domácom prostredí, čo vyplynulo zo zistení získaných pri domovej prehliadke. Okresný súd
rozhodoval za stavu, kedy bola matka maloletej obvinená zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby,
ktorého sa mala dopustiť voči maloletej, v trestnom konaní prebiehali len prvotné úkony a otec maloletej

ešte nebol v tom čase v trestnom konaní vypočutý.

10.PoumiestnenímaloletejdoCDRzačalokresnýsúdexoffokonanieozvereniemaloletejdonáhradnej
osobnej starostlivosti, nakoľko mal za to, že bolo potrebné rozhodovať o inej forme starostlivostio maloletú, pretože zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti je len krajným riešením, kedy
je výchova dieťaťa vážne ohrozená a vážne narušená, a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.

11. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo nariadené
neodkladné opatrenie, na základe ktorého bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti CDR F. P..
Mal za to, že nateraz nie sú dané dôvody na to, aby bol otec maloletej aj naďalej vylúčený z osobnej
starostlivosti a výchovy maloletej. Otec bol po nariadení neodkladného opatrenia v prebiehajúcom

trestnom konaní vedenom voči matke maloletej vypočutý ako svedok dňa 01.10.2025. Podľa oznámenia
vyšetrovateľa konajúceho v trestnej veci zo dňa 28.10.2025 sa jeho procesné postavenie nezmenilo.
Otec maloletej nie je vo vzťahu k skutku, ktorý sa kladie za vinu matke, ani len podozrivý.

12. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu otca maloletej a ďalších účastníkov konania (O. M., P.
G., O. B.), ako aj listinných dôkazov (najmä z úradných záznamov z návštev otca a ďalších rodinných

príslušníkov v CDR a zo správy z komplexnej diagnostiky maloletej vypracovanej Centrom pre deti
a rodiny F. P.) mal okresný súd preukázané, že medzi maloletou a otcom sú vytvorené pevné citové
väzby a ich vzájomný vzťah možno hodnotiť ako pozitívny, primeraný veku maloletej. Otec je vnímavý na
potrebymaloletejamaloletásacítibezpečnevjehostarostlivosti.Zároveňmalpreukázané,žeotecsaod
narodenia maloletej ako rodič plnohodnotne podieľal na starostlivosti a výchove maloletej, vie maloletej

poskytnúť primeranú celodennú starostlivosť, a v prípade, že bude maloletá odovzdaná do jeho osobnej
starostlivosti, vzhľadom na nízky vek maloletej, nastúpi na rodičovskú dovolenku namiesto matky. V
prípade, že matka maloletej bude prepustená z väzby, otec deklaroval, že neumožní nekontrolovaný
styk matky s maloletou v záujme ochrany života a zdravia maloletej.
13. Okresný súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletej, aby vzhľadom na jej nízky

vek bola čo najskôr navrátená do rodinného prostredia a osobnej starostlivosti otca. Maloletá je vo
veku, kedy je prítomnosť rodiča v živote dieťaťa mimoriadne dôležitá, pretože sa formuje osobnosť
dieťaťa, upevňujú a rozvíjajú sa citové väzby a vzťahy medzi rodičom a dieťaťom. Maloletá má k otcovi
vytvorený citový vzťah, ktorý je nevyhnutné naďalej udržiavať a prehlbovať, najmä potom, čo boli jej
väzby s matkou narušené z dôvodu väzobného trestného stíhania matky. Podľa názoru okresného súdu

máoteczabezpečenévšetkypodmienkynato,abysamoholomaloletúriadnepostaraťvjejprirodzenom
domácom prostredí. Dieťa má vo všeobecnosti právo, aby jeho výchovu zabezpečovali obaja rodičia,
no pokiaľ to z objektívnych dôvodov nie je možné, tak ako je tomu v tomto prípade, súd má za to, že
je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho výchovu a starostlivosť zabezpečoval aspoň jeden z rodičov,
v tomto prípade otec. Okresný súd dospel k záveru, že nie je dôvodné rozhodovať o zverení maloletej do

náhradnej osobnej starostlivosti, ktorú je možno nariadiť za podmienky, že rodičia osobnú starostlivosť
nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť, a ak to vyžaduje záujem dieťaťa.

14. Podľa okresného súdu je v najlepšom záujme maloletej, aby bolo dodržiavané právo maloletej
na rodinný život a právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť garantované Ústavou SR, Dohovorom

o právach dieťaťa a Zákonom o rodine. Uviedol, že je povinný rešpektovať právo rodiča na rodinný
život, ako aj právo na rodičovskú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, v ktorej súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 38/2021 z 15. apríla 2021), v zmysle ktorej, aj napriek tomu, že súdy a orgány činné v trestnom
konaní musia byť v súvislosti s maloletými deťmi veľmi aktívne, až podozrievavé, nesmú žiadnym

spôsobomdeštruovaťvzťahymaloletéhodieťaťasktorýmkoľvekrodičom.Jeústavneneakceptovateľné,
aknamiestorozvíjaniaprepotrebnéhovzťahusadostávajúdopoprediaprvkyodlučovaniaavzďaľovania
rodiča a dieťaťa.

15. Pokiaľ prokurátor navrhol konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastaviť,

pretože považoval toho času upravenú starostlivosť o maloletú A. v CDR za dostatočnú a správnu,
a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca by toho času nebolo náležité, okresný súd sa
s týmto názorom nestotožnil, pretože svoj názor náležite neodôvodnil, ani bližšie argumentačne
nevysvetlil. Pokiaľ sa vo svojom vyjadrení prokurátor odvolával na rozhodnutie odvolacieho súdu sp.
zn. 15CoP/102/2025 zo dňa 07.10.2025, ktorým rozhodoval o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu

Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 17.09.2025, v zmysle ktorého by navrátenie
maloletej do jej domáceho prostredia nebolo v jej najlepšom záujme, okresný súd poukázal na to, že
názor tamojšieho súdu potvrdený odvolacím súdom vychádzal zo skutkovo prekonaných skutočností
v čase, keď otec maloletej nebol v trestnom konaní vypočutý. Prokurátor zároveň neuviedol, do akéhočasu by mala trvať ústavná starostlivosť u maloletej. V tejto súvislosti zastával okresný súd názor, že
nie je v záujme maloletej, aby otázka úpravy práv k maloletej za daného stavu bola nateraz aj naďalej
viazaná na priebeh, resp. výsledok trestného konania vedeného voči matke maloletej. Mal za to, že

v právnom štáte musia byť zásahy do rodičovských práv a práv dieťaťa proporcionálne a podložené
reálnym ohrozením. Nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti by malo prichádzať do úvahy len vtedy,
ak by bolo celkom jednoznačne preukázané, že žiaden z rodičov nie je schopný sa o dieťa osobne
postarať, resp. že forma náhradnej osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme dieťaťa. Ignorovanie
snahy otca prevziať osobnú starostlivosť o maloletú nemožno odôvodniť len ničím neodôvodnenou

obavou a všeobecným poukázaním na prevenciu a ochranu maloletej. Postoj prokurátora na zachovaní
statusu quo a ponechaní maloletej v CDR F. P. aj po zmene skutkového stavu preto neobstojí. Vzhľadom
na predpokladaný dlhotrvajúci priebeh trestného konania (v ktorom prebieha rozsiahle dokazovanie
vzhľadom na závažnosť skutku, ktorý sa kladie matke za vinu), považoval z časového hľadiska za
neakceptovateľné a v rozpore s najlepším záujmom maloletej, aby bola maloletá naďalej v náhradnej
starostlivosti, či už ústavnej alebo náhradnej osobnej blízkych osôb. Okresný súd súčasne vnímal, že nie

je z psychologického hľadiska a ďalšieho priaznivého fyzického a psychického vývoja maloletej vhodné a
v jej najlepšom záujme, aby podstupovala ďalšiu zmenu výchovného prostredia z ústavnej do prípadnej
náhradnej osobnej starostlivosti len z preventívneho hľadiska.

16. Okresný súd nevykonal dokazovanie navrhnuté otcom maloletej, a to dožiadaním vyšetrovateľa

OKP KR PZ v Banskej Bystrici konajúceho v trestnej veci vedenej voči matke maloletej o poskytnutie
súčinnosti formou odpovedania na položené otázky, ani výsluchom navrhnutého svedka O. O. R.
S., psychologičky CDR F. P., nakoľko dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania boli
dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie v predmetnom konaní.

17. Po dôkladnom zvážení, zohľadňujúc najlepší záujem maloletej v súlade s § 365 ods. 7 CMP
okresný súd I. výrokom zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č.
k. 9P/185/2025-139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025, ktorým uložil Detskej fakultnej nemocnici
s poliklinikou P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej
starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., pretože sa zmenili pomery a naďalej už netrvá dôvod, pre

ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené.

18. Zároveň v zmysle § 23 ods. 3 CMP II. výrokom zastavil konanie o zverenie maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti, keďže dospel k záveru, že nie je potrebné v tomto konaní pokračovať. Podľa
okresného súdu nebolo potrebné osobitným výrokom rozhodovať o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti otca v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

19. Súčasne III. výrokom v zmysle § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine určil nad výchovou maloletej
dohľad v snahe zabezpečiť kontrolu nad starostlivosťou maloletej, najmä nad jej zdravotným stavom,
keďže má za to, že takáto kontrola je žiadúca vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom

má maloletá postavenie poškodenej osoby. Súd bude tento dohľad vykonávať za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, príp. ďalších subjektov a bude priebežne hodnotiť jeho vykonávanie
a potrebu jeho trvania.

20. Okresný súd uviedol, že pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, avšak

pokiaľ by v budúcnosti nastala zmena pomerov a najlepší záujem maloletej by si vyžadoval prijatie
nového rozhodnutia, bude na túto zmenu reflektovať a bude konať v súlade s najlepším záujmom
maloletej, ktorý je prioritným hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých.

21. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
náhrady trov.

22. Proti tomuto rozsudku, a to výroku I., ktorým okresný súd podľa § 365 ods. 7 CMP zrušil neodkladné
opatrenienariadenéuznesenímOkresnéhosúduZvolenč.k.9P/185/2025-139(výrokIII.,IV.aV.)zodňa

17.09.2025, ktorým okrem iného uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P. povinnosť dočasne
odovzdať maloletú A. B. nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P.,
v zákonnej lehote podala odvolanie Okresná prokuratúra vo Zvolene (ďalej aj ,,prokuratúra“) z dôvodovpodľa ust. § 365 ods.1 písm. f), h) CSP. Výslovne uviedla, že zostávajúce výroky II., III. a IV. rozsudku
sa týmto odvolaním nenapádajú.
V bodoch 1/ až 6/ odvolania popísala genézu podstatných okolností, a to vydané súdne rozhodnutia a ich

odôvodnenie, odôvodnenie napadnutého rozsudku. Uviedla, že vykonaným dokazovaním v trestnom
konaní bolo preukázané, že pri domovej prehliadke v mieste bydliska maloletej a jej rodičov, bola okrem
iných častí bytu aj na detskom prebaľovacom pultíku nájdená injekčná striekačka a sklenená nádoba s
podozrivým obsahom. Všetky nájdené injekčné striekačky a nádoby nachádzajúce sa v rôznych častiach
bytusúpredmetomznaleckéhodokazovania.Vmiestebydliskasavtomčasezdržiavalajotecmaloletej.

Podľa výpovede obvinenej v postavení podozrivej otec maloletej vedel, že ona má psychické problémy,
čo deklaroval otec maloletej aj na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 03.11.2025.
Prokuratúra mala za to, že okresný súd zistil skutkový stav v rozsahu aktuálne zistiteľnom, keďže
vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky, avšak nie v rozsahu dostatočnom na vylúčenie akejkoľvek
pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom prostredí, teda nie v rozsahu materiálnej
pravdy. Vylúčiť pochybnosť o možnom ohrození maloletej nateraz ani nie je možné, keďže dokazovanie

v trestnom konaní nie je ukončené. Až v závislosti od výsledkov trestného konania, kedy bude buď
potvrdené alebo vylúčené, že sa v domácnosti nachádzali látky alebo predmety nebezpečné pre
maloletú a súčasne, že v domácnosti dochádzalo alebo nedochádzalo k ubližovaniu maloletej, bude
môcť súd urobiť jednoznačný záver o tom, či ďalšia výchova v rodinnom prostredí maloletú ohrozuje
alebo neohrozuje, v ktorej súvislosti poukázal odôvodnenie v odseku 1. uznesenia Okresného súdu

Zvolen sp. zn. 9P/185/2025, kde súd vyslovil potrebu objasniť, ako došlo k spáchaniu skutku, kto
a akým spôsobom sa na ňom podieľal, kto a či mal vedomosť o konaní matky, avšak následne,
bez objasnenia týchto skutočností, zmenil svoj názor a rozhodol. Prokuratúra na základe doposiaľ
zistených skutočností zastáva názor, že viazanie náhradnej ústavnej starostlivosti maloletej na záver,
resp. výsledok vedeného trestného konania proti matke maloletej je dôvodné a žiadúce, a to s jediným

zreteľom, ktorým je bezpečnosť maloletej, pričom nemožno opomínať ani prevenčný zmysel náhradnej
ústavnej starostlivosti v predmetnej veci. Ďalej mala za to, že pokiaľ nebude rozhodnuté o zákaze styku
maloletej A.
B. s jej väzobne trestne stíhanou matkou, a to do času právoplatného skončenia trestného konania
vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-86/1-

VYS-BB-2025, vždy bude existovať reálne riziko stretávania sa matky s maloletou po jej prípadnom
prepustení z väzby. Poukázala na to, že dňa 18.11.2025 Okresný súd Banská Bystrica podľa § 79 ods.
3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvinenej C. E. B. o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa
06.11.2025 a vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že dňa 04.10.2025 došlo ku kontaktnej návšteve
obvinenej matky s maloletou, a to v priestoroch ÚVV P. P., ktorej sa zúčastnil aj manžel obvinenej N.

N. B., sestra obvinenej O. M. a matka obvinenej P. G. (ktorá v predloženom čestnom vyhlásení uviedla,
že v prípade prepustenia z väzby poskytne obvinenej bývanie), čím je oslabená záruka pred tým, aby
obvinenej bolo zamedzené v osobnom kontakte s maloletou, keď osoba, ktorej bola maloletá dočasne
zverenádoosobnejstarostlivostiaosoba,ktoráponúklaobvinenejbývaniepoprepustenízväzby,svojím
doterajším konaním deklaruje nekritický postoj k postaveniu obvinenej v trestnom konaní. V prípade

prepustenia obvinenej na slobodu preto naďalej hrozí, že bude mať opätovne priestor na priamy fyzický
kontakt s osobou poškodenej, voči ktorej je podozrivá z úmyselného konania. Predmetné skutočnosti
odôvodňujú zabezpečenie bezpečnosti a prevencie ochrany maloletej pre prípad, že bude obvinená
matka maloletej prepustená z väzby, pričom úzke rodinné prepojenie rodinných príslušníkov nedáva
záruku neumožnenia prípadného stretávania matky s maloletou.

Podľa prokuratúry sa okresný súd odchýlil od základnej črty mimosporového konania, ktoré je
charakteristické zvýšeným zasahovaním štátu do konania z úradnej povinnosti. Dôvodom je potreba
zvýšenej ochrany účastníkov konania pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu – najmä ochrana
rodiny, statusu, vyšší záujem maloletého dieťaťa a iné hodnoty. Princíp formálnej pravdy (zistenie
skutkového stavu) ustupuje princípu materiálnej pravdy (zistenie skutočného stavu). Ako uviedol,

skutočný stav aktuálne nie je možné zistiť.
Dokazovaním v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, ale ani dokazovaním v trestnom
konanínebolojednoznačnevylúčené,žebydomáceprostredieposkytovalo100%zárukubezpečnéhoa
zdravého vývoja dieťaťa. Pôvodne tak prvoinštančný a následne aj odvolací súd v konaní, v ktorom bolo
nariadené neodkladné opatrenie o umiestnení maloletej, konštatovali, že vzhľadom na doterajší priebeh

trestného konania a závažné zistenia, ktorých následkom sú dôvodné obavy o zdravý vývoj maloletého
dieťaťa a primárne jeho bezpečnosť, nie je možné maloletú ponechať v rodinnom prostredí, následne
však súd, bez podstatnej zmeny rozhodných skutočností, rozhodol o vrátení maloletej do rodinného
prostredia. Pritom jedinou zmenou, ktorá v trestnom konaní nastala, je výsluch otca v procesnompostavení svedka, čo však nevylučuje jeho prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť do budúcnosti. Inak
povedané, súd v rozpore s odôvodnením
rozhodnutia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zmenil svoj názor, hoci skutkové okolnosti

sa nezmenili vôbec, resp. zmenili sa len v minimálnej miere neumožňujúcej jednoznačný záver o
bezpečnosti domáceho prostredia.
Podľa prokuratúry, ak otec maloletej vedel o psychických problémoch manželky, v ktorej dennej
starostlivosti bola maloletá, tak je otázne, z akého dôvodu akceptoval v ich spoločnej domácnosti
nebezpečné veci a veci so závadným obsahom a či vôbec vykonal nejaké opatrenia na ochranu svojej

maloletej dcéry, ktorá trpela rovnakými chorobnými príznakmi ako jej zosnulý súrodenec. Podotkla, že
väzba je dočasný zabezpečovací inštitút a existuje predpoklad, že v prípade prepustenia obvinenej
z väzby na slobodu by táto naďalej zdieľala spoločnú domácnosť s maloletou, pokiaľ takémuto styku
nebude zabránené minimálne neodkladným opatrením príslušného súdu, a to aj napriek tomu, že otec
maloletejlenslovnedeklaroval,žebybránilstykumatkysmaloletou.Spoukazomnauvedenéasúčasný
skutkový a právny stav osoba otca maloletej A. B. toho času nedáva záruku výchovy a starostlivosti v

bezpečnom prostredí.
Vzhľadom na všetky doposiaľ známe skutočnosti, nebol zohľadnený najlepší záujem dieťaťa. Okresný
súd síce zistil skutkový stav v aktuálne zistiteľnom rozsahu, avšak nie v rozsahu materiálnej pravdy a
následne tento nesprávne vyhodnotil, keď konštatoval, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo v
starostlivosti otca, teda nekonal v súlade s Čl. 5 a § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Podľa prokuratúry je v

najlepšom záujme dieťaťa, aby za daných preukázaných skutkových okolností, stále zotrvalo v CDR F.
P., a to až do času, kedy bude jednoznačne dokázané, že pobyt v rodinnom prostredí je predovšetkým
bezpečný vo vzťahu k zdraviu dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že vydá rozsudok:
- I. Súd ukladá otcovi maloletej N. N. B. nar. XX.XX.XXXX povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B.

nar. XX.XX.XXXX do náhradnej ústavnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX,
XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX a to do času právoplatného skončenia trestného konania vedeného
na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-86/1-VYS-
BB-2025.
- II. Matka maloletej C. E. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu maloletej A.

B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a
rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia.
- III. Otec maloletej N. N. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a
rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia.
- IV. Žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.12.2025, bolo odvolanie Okresnej prokuratúry

vo Zvolene doručené matke, otcovi prostredníctvom zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi, P. G., O. M., O.
B. s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 192 spisu).

24. K doručenému odvolaniu okresnej prokuratúry voči rozsudku č. k. 9P/198/2025-113 (súčasne aj
voči uzneseniu č. k. 9P/198/2025-102) sa písomne vyjadrila O. M. (teta maloletej) (č. l. 199 spisu).

Uviedla, že maloletú počas posledných mesiacov viackrát navštívila, vždy, keď prišla, dieťa bolo veselé,
čisté, upravené, spokojné a pokojné, pohrávalo sa, chodilo, reagovalo na otca prirodzene a s radosťou.
Nikdy nevidela nič, čo by pôsobilo znepokojivo. Videla aj to, ako sa otec o A. stará - pravidelne ju kŕmi,
prebaľuje, venuje sa jej, chodí s ňou na prechádzky a je pri nej stále, keď ho potrebuje. Pôsobí na ňu
ako otec, ktorý to zvláda sám a vo všetkom, čo robí, je vidno, že mu na dcére úprimne záleží, mala

možnosť vidieť, ako otec dbá na to, aby mala všetko, čo potrebuje. Bola aj prítomná pri návšteve vo
väzbe, ktorú odvolanie spomína. Stretnutie prebehlo v pokojnej a bezpečnej atmosféru, A. bola úplne
pokojná, reagovala prirodzene, nič ju nevystrašilo, všetko prebiehalo pod dohľadom príslušníkov ZVJS.
Po stretnutí aj pani T. z CDR hovorila, že priebeh bol v poriadku a nevidela žiadne ohrozenie pre dieťa, čo
ona videla rovnako. K návšteve poukázala na to, že A. bola v tom čase zverená do starostlivosti CDR F.

P. a otec, ani nikto z rodiny o konaní návštevy ani nerozhodoval, a preto jej nedáva logiku, prečo by táto
udalosť mala byť dôvodom na to, aby sa otec alebo jeho alebo ostatná rodina nemohol o dieťa riadne
starať. Návrh prokurátora nepovažovala za dôvodný, pretože nepredložil jediný dôkaz, že v starostlivosti
otca by bolo dieťa akokoľvek ohrozené. Okrem toho zákon uvádza, že náhradná osobná starostlivosť máprednosť pred ústavnou, čo znamená, že sa používa vtedy, keď sa dieťa nemá komu bezpečne zveriť.
V tomto prípade však dieťa má stabilné prostredie u svojho otca, ktorý sa oň riadne stará, a má ho veľmi
rád, je u neho v bezpečí. Nie je žiaden dôvod, pre ktorý by nemalo zostať v jeho osobnej starostlivosti.

25. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 12.12.2025 bolo vyjadrenie O. M. doručené matke, otcovi
prostredníctvom zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi, Okresnej prokuratúre vo Zvolene, P. G., O. B.
s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 373 spisu).

26. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril otec prostredníctvom zástupcu (č.l. 295 a nasl. spisu).
Poukázal na to, že v bodoch 1/-7/odvolania prokurátor sumarizuje genézu konania, k čomu nepovažoval
za potrebné sa osobitne vyjadriť. Pokiaľ prokurátor vyjadril názor, že ,,súd vykonal všetky dostupné
dôkazné prostriedky, avšak nie v rozsahu dostatočnom pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o možnom
ohrození maloletej v domácom prostredí“, tak podľa otca to, čo žiada, smeruje k nemožnému konaniu
súdu. Povinnosťou súdu, ktorá bola vykonaným dokazovaním riadne splnená, je zisťovať, či existuje

ohrozenie maloletej v domácom prostredí. Povinnosťou súdu nie je zaoberať sa neurčitou polemikou
prokurátora o tom, že nemožno vylúčiť akékoľvek pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom
prostredí. Súd je povinný rozhodnúť podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania, čo súd prvej
inštancie riadne a vecne správne aj naplnil. Podľa otca tvrdenie prokurátora, že ,,Až v závislosti od
výsledkov trestného konania, kedy bude buď potvrdené alebo vylúčené, že sa v domácnosti nachádzali

látky alebo predmety nebezpečné pre maloletú a súčasne, že v domácom prostredí dochádzalo alebo
nedochádzalo k ubližovaniu maloletej, bude môcť súd urobiť jednoznačný záver o tom, či ďalšia výchova
v rodinnom prostredí maloletú ohrozuje alebo neohrozuje“, by bolo spôsobilé požívať relevanciu, keby
bolo trestné konanie vedené aj voči otcovi, resp. pokiaľ by otec bol podozrivým, čo nie je. Rodinné
prostredie nie je subjektom práv a povinností je ním ad hoc otec, matka a dieťa. Vzťah matky a

dieťaťa je aktuálne vyhodnotený ako potencionálne rizikový pre dieťa, vzťah otca a dieťaťa však na
základe dopytu dosiaľ (za obdobie takmer 5 mesiacov) trvajúceho/prebiehajúceho vyšetrovania, nie
je v žiadnom smere kontraindikovaný. Pokiaľ aj okresný súd v uznesení sp. zn. 9P/185/2025 vyslovil
potrebu objasniť, ako došlo k spáchaniu skutku, kto a akým spôsobom sa na ňom podieľal, ide o pôvodný
názor vyjadrený zo strany OČTK, od ktorého pred odvolaním napadnutým rozsudkom napokon aj OČTK

upustil, keď vyjadril, že otec je v trestnom konaní ako svedok a nie je podozrivý. Za daných okolností
nie je daný žiadny prevenčný zmysel náhradnej ústavnej starostlivosti. Považoval za neprípustné,
aby maloleté deti boli zverované do ústavnej starostlivosti iba na báze neurčitých a nekonkrétnych
tvrdení, resp. na základe ,,nemožnosti vylúčiť akúkoľvek pochybnosť“ zo strany prokuratúry. Prokurátor
nevysvetlil, aký prevenčný zmysel má v tomto prípade plniť ústavná starostlivosť. Pokiaľ ide o obavu

spojenú s možným (prípadným) prepustením matky z väzby, tak podstatným je to, že matka je ku
dňu spísania vyjadrenia aj naďalej vo väzbe, a ak by v budúcnosti bola z väzby prepustená, právny
poriadok SR upravuje viaceré inštitúty, ktoré umožnia vec adekvátne riešiť. Akcentoval, že riešením
nie je iba prokurátorom uvedená záruka neumožnenia prípadného stretávania matky s maloletou,
pretože takýto záver je aktuálne predčasný. Pokiaľ prokurátor vytkol súdu prvej inštancie, že sa údajne

odchýlil od základnej časti mimosporového konania, pretože nenaplnil princíp materiálnej pravdy a
opakovane uviedol, že nie je vylúčená otcova prípadná trestnoprávna zodpovednosť do budúcnosti, tak
s týmito tvrdeniami otec nesúhlasil a citoval odseky 17. - 19. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 12CoP/286/2025. Ak prokurátor vedie polemiku o tom, že ,, ak otec maloletej vedel o
psychických problémoch manželky, v ktorej dennej starostlivosti bola maloletá, tak je otázne, z akého

dôvodu akceptoval v ich spoločnej domácnosti nebezpečné veci a veci so závažným obsahom a či
vôbec vykonal nejaké opatrenia na ochranu svojej maloletej dcéry, ktorá trpela rovnakými chorobnými
príznakmi ako jej zosnulý súrodenec“ tak táto úvaha je správna iba v tej časti, že otec maloletej
vedel, že matka má psychické problémy. Jej psychické problémy boli determinované v prvom rade
depresívnou poruchou, otec však nikdy nemal vedomosť o tom, že matka môže konať spôsobom

napĺňajúcim znaky Münchausenovho syndrómu, nemal žiadnu vedomosť, ani indície o tom, že matka
by mohla konať akokoľvek ubližujúco voči maloletému dieťaťu. Poukázal na to, že matka bola v
minulosti liečená u O. N. (psychiatričky), ktorej manžel je gynekológ a pôrodník matky, pričom ani
počas tehotenstva ani po pôrode nebola nikdy vyslovená obava o jej schopnosť starať sa o dieťa.
Matka nebola v akútnej fáze ochorenia a podľa poslednej lekárskej správy prestala užívať lieky na

odporúčanie lekárky, kontrolu mala mať podľa potreby. To, že otec vedel o tejto diagnóze, t.j. depresia
a posttraumatická stresová porucha po smrti syna U., nie je dôvodom na zásah do práv rodičov.
Ak sa prokurátor snaží navodiť dojem trvalého rizika v domácnosti, ktoré mal otec údajne ignorovať,
tak takýto obraz je v rozpore s nazhromaždenými dôkazmi, a to doterajšími odbornými správamiCDR aj ÚPSVaR. Argumenty prokurátora sú postavené najmä na preventívnych úvahách, ktoré však
nepostačujú na zásah do rodičovských práv, ak neexistujú konkrétne dôkazy o aktuálnom ohrození
dieťaťa. Prokurátor síce správne produkuje akademické tvrdenia extrahované z rozsudku Krajského

súdu Košice, avšak konkrétne netvrdí, v čom má spočívať naplnenie dôvodu uvedeného v paragrafe
365 ods. 1 písm. c) CSP. Prokurátor neuviedol, ktoré skutkové zistenie a v čom je nesprávne, neposkytol
k tomu žiadne relevantné tvrdenia a tieto zároveň nepreukázal. Prokurátor netvrdil a nepreukázal v
čom má byť ústavná starostlivosť o mal. A. zodpovedajúca jej najlepšiemu záujmu v porovnaní s
osobnou starostlivosťou otca. Otec poukázal na to, že k uplatňovaniu zásady prevencie pri zásahu do

rodičovských práv a povinností sa jasne vyjadril aj Ústavný súd SR v konaní sp. zn. III. ÚS 38/2021.
Podľa otca neexistuje žiadny zákonný podklad pre tvrdenie, že nebolo uskutočnené zistenie skutkového
stavu zo strany súdu prvej inštancie v dostatočnom rozsahu na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o
možnom ohrození maloletej v domácom prostredí, pretože vyšetrovaným skutkom je týranie blízkej a
zverenej osoby; osobou obvinenou je matka a otec preukázateľne nie je ani podozrivým; zákonnou
ani inou povinnosťou otca nie je vylučovať akúkoľvek pochybnosť, ale vykonávať svoje rodičovské

práva a povinnosti; prokurátor mal na pojednávaní dostatočný priestor tvrdiť a preukazovať, o akú
pochybnosť sa v zmysle jeho tvrdení jedná a z čoho tieto pochybnosti vyplývajú; nie súd, ale prokurátor
je ten, kto nebol v konaní schopný prezentovať konkrétne vecné tvrdenia a tieto následne dokazovať.
Pripomenul, že pokiaľ platí, že podozrenie vo vzťahu k otcovi aktuálne nie je možné zistiť, platí potom
iba to, že sa žiadneho skutku nedopustil sám, a ani v spojení s akoukoľvek treťou osobou. Považoval za

ústavne neakceptovateľné, ak sa namiesto rozvíjania potrebného vzťahu dostávajú do popredia prvky
odlučovania a vzďaľovanie dieťaťa a rodiča, ktorý nie je ani podozrivým. Argumentácia prokurátora nie
je determinovaná len nesúladom produkovaných tvrdení so skutočným stavom vecí, ale aj v rozpore s
ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR. Otec po vznesení obvinenia matke, vždy poskytol OČTK takú
súčinnosť, o akú bol požiadaný, pričom zo všetkých zaistených predmetov počas domovej prehliadky

boli na znalecké skúmanie zadané iba dva, pričom ostatné predmety zaistené v domácnosti nie sú
predmetom znaleckého dokazovania. Prokurátor však v odvolaní pracuje so všetkými predmetmi akoby
rovnocenne a snaží sa vytvoriť obraz všeobecného rizika domácnosti, čo je v rozpore so samotným
uznesením o pribratí znalca aj priebehom vyšetrovania. Navrhol odvolanie proti výroku I. rozsudku
okresného súdu ako nedôvodné zamietnuť.

27. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 19.01.2026 bolo vyjadrenie otca doručené matke, Okresnej
prokuratúre vo Zvolene, kolíznemu opatrovníkovi, P. G., O. M., O. B. s možnosťou sa k nemu v lehote
10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 357 spisu).

28. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra vo Zvolene ( č.l. 370 spisu),
ktorá zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní.

29. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 26.01.2026 bolo vyjadrenie Okresnej prokuratúry vo Zvolene
doručené matke, otcovi prostredníctvom zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi, P. G., O. M., O. B.

s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 373 spisu).

30. Podaním zo dňa 09.02.2026 Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, so sídlom Partizánska cesta 1,
975 62 Banská Bystrica 1, oznámila prevzatie vstupu do konania, žiadala, aby jej v rámci odvolacieho
konania všetky s vecou súvisiace písomnosti boli zaslané. Ďalej poukázala na to, že Krajský súd v

Žiline v súvisiacej veci uznesením sp. zn. 12CoP/286/2025 zo dňa 16.12.2025 vo výroku II. nariadil v
odvolacom konaní neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej
určil nad výchovou maloletej A. dohľad. Prokuratúra nemá vedomosť o priebehu ani výsledkoch tohto
súdneho dohľadu, pričom pomery maloletej si aktuálne zisťuje v rámci svojej pôsobnosti z vlastnej
iniciatívy. Aj vzhľadom na tieto okolnosti zotrváva na svojom doterajšom postoji prezentovanom v

odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen s tým, že z formálneho hľadiska petit odvolania
modifikuje tak, že bod I. znie: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá otcovi maloletej N.
N. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť odovzdať maloletú do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny
F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XXXXXXXX až do právoplatného skončenia trestného konania
vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície pod ČVS: KRP-86/1-

VYS-BB-2025, najdlhšie na 6 mesiacov od právoplatnosti neodkladného opatrenia.“ Zostávajúce body
II. a III. zostávajú bez zmeny.31. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 24.02.2026 otec doručil Správu zo zisťovania rodinných,
bytových a sociálnych pomerov kolízneho opatrovníka datovanú dňom 23.02.2026, ktorá bola zaslaná
matke, Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, kolíznemu opatrovníkovi na vedomie.

32. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe podaného odvolania Okresnou
prokuratúrouvoZvolenepreskúmalvecvrozsahuvyplývajúcomzust.§65,§66CMP,akišlooodvolanie
podanéoprávnenouosobouavzákonnejlehoteazaaplikácieust.§385ods.1CSPacontrariovspojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP postupom bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky pre

nariadenie pojednávania, nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval si to ani
dôležitý verejný záujem, za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3 : 0.

33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané (pôvodne) Okresnou

prokuratúrou vo Zvolene (ďalej len ,,prokurátor“) bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/20/2026-391 zo dňa 12.02.2026, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa
13.02.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky

k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

34. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica 1,
v podaní zo dňa 09.02.2026, doručenom v odvolacom konaní, oznámila, že preberá vstup do konania.
Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom č. 153/2001 Z. z.

o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici do konania v štádiu odvolacieho
konania, o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici do konania súd nevydáva žiadne
rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu.

35. Predmetom konania začatého z úradnej povinnosti uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.

9P/198/2025-6 zo dňa 29.09.2025 a vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9P/198/2025 bolo
zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

36. Prokurátor podaným odvolaním výslovne napadol výrok I. rozsudku okresného súdu s tým, že výroky
II. a III. nenapáda, pričom vyjadril odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f), h) CSP a namietal, že

okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, a tým vec nesprávne právne posúdil.

37. V súvislosti s podaným odvolaním prokurátora odvolací súd primárne zvýrazňuje, že ide o konanie
vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorej začal okresný súd konať z úradnej povinnosti, a preto nie
je viazaný rozsahom odvolania a jeho dôvodmi.

38. Predmetom odvolacieho konania za rešpektovania § 65 a § 66 CMP s poukazom na argumenty
prokurátora predostreté v odvolaní tak bolo preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie a
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď výrokom I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené
uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025,

výrokom II. konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a výrokom III. určil
nad výchovou maloletej dohľad.

39. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie prokurátora voči rozsudku okresného súdu a v ňom
uvádzané tvrdenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného

odvolania nebolo potrebné k uvádzaným námietkam nariadiť pojednávanie za účelom zopakovania,
resp. doplnenia dokazovania, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri ich vyhodnotení. Potreba ďalšieho
dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci,

že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2009, sp. zn. 3Cdo/51/2011, sp. zn.
3Cdo/186/2012, sp. zn. 7Cdo/56/2011). Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav vakceptovateľnomrozsahupotrebnomprerozhodnutie.Krajskýsúdnemalžiadenrelevantnýdôvodnato,
aby v odvolacom konaní zopakoval dokazovanie, čo ani odvolateľ nenavrhol, ak súčasne pre napadnutý
rozsudok okresného súdu bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP).

40. K odvolaniu podanému prokurátorom a jeho dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
krajský súd na základe nižšie uvedených záverov a zhodnotení uvádza, že ani jeden z nich nebol
relevantný, pokiaľ okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané, ako vyhodnotil dôkazy.
Okresný súd v rozhodnutí zohľadnil to, čo počas konania vyšlo najavo, čo sa týka výkonu rodičovských
práv a povinností a vzťahov rodiča – v tomto prípade otca, matky a maloletej navzájom. Odvolací súd

uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje
s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením a na jeho závery v podrobnostiach odkazuje.

41. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP
odvolací súd k odvolacím dôvodom v procesnej a vecnoprávnej rovine dodáva len nasledovné.

42. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku prokurátora, že okresný súd síce zistil skutkový
stav v rozsahu aktuálne zistiteľnom, avšak nie v rozsahu dostatočnom pre vylúčenie akejkoľvek
pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom prostredí. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní
zo dňa 03.11.2025 (č.l. 86-101 spisu) okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom (prítomných )
účastníkov,postupompodľa§204CSPvykonaldokazovanielistinami,ktorésúsúčasťouspisu.Prítomní

účastníci ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Pokiaľ okresný súd na základe účastníkmi
nenavrhnutého doplnenia dokazovania, následne sa oboznámil s predloženými listinami otca maloletej,
vyzval účastníkov na prednesenie záverečných návrhov, po ktorom dokazovanie vyhlásil za skončené,
a na to vo veci verejne vyhláseným rozsudkom rozhodol, tak jeho postupu nemožno vytknúť žiadnu
vadu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd je povinný zisťovať skutočný stav a môže

vykonávať aj iné dôkazy, čo však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na
preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Za dôležité považuje
odvolací súd to, že v mimosporových konaniach vyšetrovacia zásada neznamená, že súd by vo všetkých
oblastiach, suploval aktivitu účastníka, preto nemôže byť vnímaná absolútne. Súd aktivitu supluje len
vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci. Odvolací súd konštatuje, že

postup okresného súdu rešpektoval ust. § 35 a § 36 CMP, a tým nedošlo k vade konania, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú by bol odvolací súd povinný prihliadať (§ 67 CMP).

43. Nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. f) CSP. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať,
že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané
vykonanými dôkazmi, alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému
stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd

konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy
v zmysle Čl. 10 CMP, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Dodáva odvolací súd, že hodnotenie
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,
majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.

44. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom posúdení

veci krajský súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie
subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze
nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie
veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu

právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NS SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého
rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa
opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádza zosprávne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. Okresný súd posúdil komplexne vec samu v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona
o rodine najmä Čl. 5, § 28 ods. 1 a 2, § 24 ods. 5, § 36 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods.1, § 51 ods. 1

a 2, § 37 ods. 2 písm. b) v spojení s Článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Článkom 8 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 19 ods. 2, Čl. 41 ods. 6 Ústavy SR, Čl.
24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj s rozhodnými ustanovenia CMP a CSP, ktoré
na vec správne aplikoval.

45. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné, preberá súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, pretože ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

46. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybné, že maloletá sa narodila zo vzťahu rodičov.
Nebolosporuanito,ževtrestnomkonanívedenomnaKRPZBBpodČVS:KRP-86/1-VYS-BB-2025bolo

vznesené obvinenie voči matke maloletej - C. E. B., nar. XX.XX.XXXX pre zločin týranie blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), d), Trestného zákona, ako aj, že uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 0Tp/364/2025 zo dňa 31.08.2025 bolo rozhodnuté o vzatí do väzby obv.
C. E. B. (matky).

47.Zvykonanéhodokazovania,atozospisovéhomateriáluvcelomobsahovomznení(t.j.ajpripojených
spisov), vyplývalo, že
- v konaní vedenom pod sp. zn. 9PPOm/3/2025 okresný súd na návrh Detskej fakultnej nemocnice
s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P. (ďalej len „DFNsP P.“)
uznesením č. k. 9PPOm/3/2025 – 23 zo dňa 28.08.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne

odňal maloletú z osobnej starostlivosti rodičov a dočasne zveril maloletú do starostlivosti DFNsP P..
Zároveň DFNsP P. udelil súhlas k pokračovaniu v už zahájenej liečbe maloletej, ako aj k zahájeniu
ďalšej prípadnej nevyhnutnej liečby a k vykonaniu diferenciálnej diagnostiky na preukázanie, resp.
vylúčenie Münchhausenovho syndrómu v zastúpení (ochorenie zákonného zástupcu dieťaťa – matky,
ktorý prispieva ku vzniku chorobných príznakov dieťaťa). O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Žiline

uznesením sp. zn. 13CoPom/2/2025 zo dňa 03.10.2025 tak, že odvolanie otca odmietol.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 0PPOm/4/2025 okresný súd výrokom I. návrh starej matky maloletého
dieťaťa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. F. XX, o dočasné zverenie maloletej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/X do starostlivosti P. G. zamietol. Výrokom II. návrh starej matky
maloletého dieťaťa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. F. XX, na vyslovenie, že Detská fakultná

nemocnicaspoliklinikouP.P.,F.R.M.X,C.:XXXXXXXX,jepovinnáakceptovaťP.G.,nar.XX.XX.XXXX
bytom D., I. F. XX, ako sprevádzajúcu osobu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/
X, počas jej hospitalizácie a umožniť jej nepretržitý prístup a osobnú starostlivosť o maloletú zamietol
a na odvolanie starej matky Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 15CoPom/1/2025 zo dňa 23.09.2025
uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil.

- V konaní vedenom pod sp. zn. 9P/185/2025 o návrhu otca, ktorý žiadal zrušiť neodkladné opatrenie
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9PPOm/3/2025 zo dňa 28.08.2025, rozhodol okresný súd uznesením
č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 17.09.2025 tak, že výrokom I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené
uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 9PPOm/3/2025-23 zo dňa 28.08.2025; výrokom II. z úradnej
povinnosti začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 ods. 1 CMP. Výrokom III.

uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P.,
povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre
deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc
dňom jej umiestnenia; výrokmi IV. a V. uložil rodičom povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej.
O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 15CoP/102/2025 zo dňa 07.10.2025

tak, že uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch III., V. a v závislom výroku VI. potvrdil a
odvolanie otca v podaní zo dňa 17.09.2025 proti výroku IV. uznesenia okresného súdu odmietol.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 9P/192/2025 okresný súd návrh otca, ktorým žiadal zrušiť neodkladné
opatrenie Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa 17.09.2025 nariadené III. výrokom,
uznesením č. k. 9P/192/2025-116 zo dňa 30.09.2025, právoplatným dňa 04.11.2025, ako nedôvodný

a predčasný zamietol.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 9P/200/2025 okresný súd návrh O. M., tety maloletej, ktorým sa
domáhala zrušenia neodkladného opatrenia Okresného súdu Zvolen č. k. 9P/185/2025-139 zo dňa
28.08.2025 nariadeného III. výrokom a žiadala maloletú dočasne zveriť do jej náhradnej osobnejstarostlivosti, zaviazať rodičov dočasne prispievať na jej výživu, uznesením č. k. 9P/200/2025-31 zo
dňa 08.10.2025, právoplatným dňa 11.11.2025, ako nedôvodný zamietol, pretože dospel k záveru, že
neboli splnené zákonné podmienky na rozhodovanie o náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným

opatrením.
- V konaní vedenom pod sp. zn. 8P/204/2025 okresný súd návrh prokurátora Okresnej prokuratúry
Zvolen, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia v zmysle § 361 a § 365 ods. 1 CMP, ktorým
by súd zakázal akýkoľvek styk matky s maloletou počas doby umiestnenia maloletej v CDR F. P. a
obmedzil styk otca s maloletou na návštevy v CDR, a to 2x týždenne, vždy v trvaní jednej hodiny, len

v interných priestoroch CDR a za stálej prítomnosti zamestnanca CDR, v čase po dohode s CDR F.
P. tak, aby nebol narúšaný denný a spánkový režim maloletej, a to počas doby umiestnenia maloletej
v CDR F. P. okresný súd uznesením č. k. 8P/204/2025-125 zo dňa 13.11.2025 ako nedôvodný zamietol.
- V danej veci vedenej pod sp. zn. 9P/198/2025 okresný súd uznesením č. k. 9P/198/2025-102 zo
dňa 03. novembra 2025 (vyhláseným následne po vyhlásení rozsudku vo veci samej) rozhodol tak, že
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil Centru pre deti a rodiny F. P. so sídlom O. XX, XXX XX

F. P., C.: XX XXX XXX, povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti otca maloletej N. N. B., nar. XX.XX.XXXX.
O odvolaní Okresnej prokuratúry Zvolen (obsahovo zhodné s odvolaním voči rozsudku vo veci samej)
a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.
12CoP/286/2025 zo dňa 16. decembra tak, že výrokom I. uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil;

výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania určil nad
výchovou maloletej A. dohľad a podľa výroku III. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

48. K námietke prokurátora, že za preukázaných skutkových okolností danej veci je v najlepšom záujme

maloletého dieťaťa, aby zotrvalo v CDR F. P., a to až do času, kedy bude jednoznačne dokázané,
že pobyt v rodinnom prostredí je predovšetkým bezpečný vo vzťahu k zdraviu dieťaťa, odvolací súd
poukazuje na okresným súdom aplikované ustanovenia na Čl. 5, § 28 ods. 1 a 2, § 24 ods. 5, §
36 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods.1, § 51 ods. 1 a 2, § 37 ods. 2 písm. b) v spojení s Článkom 3 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa, Článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

Čl. 19 ods. 2, Čl. 41 ods. 6 Ústavy SR, Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a považuje
za potrebné súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý v ex offo začatom konaní o zverení maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti primárne posudzoval, či trvajú dôvody, pre ktoré bola maloletá výrokom
III. uznesenia sp. zn. 9P/185/2025 zo dňa 17.09.2025 dočasne zverená do starostlivosti CDR alebo je
vhodné zveriť maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti, príp. či je vhodné a možné jej navrátenie

do rodinného prostredia.

49.Odvolacísúdzdôrazňuje,žerodičovsképrávaapovinnostipatriarodičomodnarodeniadoplnoletosti
dieťaťa. Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov. V prípade, ak jeden z rodičov
nežije, je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný v celom rozsahu druhý rodič

sám. Pokiaľ by ani on nemohol práva a povinnosti rodiča vykonávať, je potrebné prijať náhradné
opatrenia, medzi aké patrí aj zverenie dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti (§ 44 a nasl.
Zákona o rodine).

50. Ústava Slovenskej republiky v Čl. 41 ods. 4 garantuje právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje

deti a zároveň deťom zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach
dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú
to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom
zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine
a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, a iné.

Osobná starostlivosť je teda pojem užší ako výchova.

51. Odvolací súd poukazuje na to, že náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie
výchovu) rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Znakmi náhradnej starostlivosti sú jej: a) nevyhnutnosť – možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú

starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť
až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom
podporovať biologické väzby a rodinný život; b) dočasnosť – zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti
je len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky pre obnovenie spoločného žitiadetí s rodičmi. Každé zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti predstavuje faktický zásah do výkonu
rodičovských práv. Základnou podmienkou pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti je potreba chrániť záujem maloletého dieťaťa a subsidiárne v zmysle § 44 Zákona o rodine

sú týmito podmienkami aj skutočnosť, že rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa. Naplnené musia byť vždy všetky uvedené predpoklady pre odňatie dieťaťa
zo starostlivosti jeho rodičov. V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej
osobnej starostlivosti berie teda súd do úvahy dve skutočnosti – záujem maloletého dieťaťa, a to, či
sa žiadny rodič naozaj nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať. Právnym následkom nariadenia

náhradnej osobnej starostlivosti je, že sa rodičia nemôžu o svoje dieťa osobne starať a túto starostlivosť
zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené, avšak len do času, kým si rodič na svojej
strane nevytvorí alebo neobnoví podmienky pre prevzatie osobnej starostlivosti o dieťa. Rozhodujúcu
úlohu vo výchove dieťaťa totiž majú vždy v prvom rade jeho rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“
dieťa je v prvom rade právo (a povinnosť) chrániť záujem dieťaťa, tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie
a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne

sa o neho starať.

52. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je inštitútom
dočasným, teda sa má uplatňovať len dovtedy, kým rodičia alebo niektorý z nich, nie sú schopní sami
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Tento inštitút nemá v žiadnom prípade nahrádzať

rodičovskú výchovu a starostlivosť o vlastné maloleté dieťa, pretože sú to rodičia, ktorí sú v prvom rade
povinní sa o svoje maloleté dieťa starať a aj ho vychovávať. Dieťa pritom má zároveň právo, aby ho
vychovávali predovšetkým jeho rodičia, ak sú toho schopní.

53. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že otec mal. dieťaťa je schopný

o maloletú sa starať, o čo má aj vážny záujem a vyvíja potrebné kroky a úsilie pre zabezpečenie
jej celodennej starostlivosti. Pokiaľ prokurátor počas konania a aj v odvolaní spochybňoval rodinné
prostredie u otca, a to predovšetkým s ohľadom na jeho vedomosť o psychických problémoch matky
maloletej, otáznosťou dôvodu akceptovania nebezpečných vecí so závadným obsahom v spoločnej
domácnosti, ako aj vykonania opatrení na ich odstránenie z jeho strany, v prípade prepustenia matky

z väzby len jeho slovným deklarovaním, že by bránil styku matky s maloletou s dôrazom na možné
ohrozenie maloletej, tak tieto jeho tvrdenia zostali len v rovine obáv s ohľadom na prebiehajúce trestné
konanie voči matke maloletej, bez konkrétnych tvrdení. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak, ako
uviedol okresný súd v odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vyplynulo, že medzi otcom
a maloletou sú vytvorené silné citové väzby, že otec využíval návštevy CDR, je vnímavý k jej potrebám

a maloletá sa cíti bezpečne v jeho starostlivosti, je schopný zabezpečiť jej starostlivosť. Z vykonaného
dokazovania nevyplynuli také konkrétne skutočnosti a fakticky ich netvrdil ani odvolateľ, ktoré by
aktuálne bránili otcovi zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú z krátkodobého ani z dlhodobého
hľadiska, ak aj z listín KR PZ SR zo dňa 28.10.2025 a 24.10.2025 na č.l. 69 a 85 spisu bolo zrejmé,
a odvolateľ to ani nerozporoval, že otec má vo veci obv. C. E. B. vedenej pod ČVS: KRP-86/1-

VYS-BB-2025 postavenie svedka, iným procesným postavením nedisponuje. Záver prvoinštančného
súdu, že otec má zabezpečené všetky podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o svoju dcéru,
nemožno považovať za výsledok nesprávnych skutkových zistení súdu, naopak ide o záver podložený,
zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Argumentácia prokurátora stále spochybňujúca rodičovské
kompetencie otca, neodôvodnená obava a všeobecný poukaz na prevenciu, nemá v súčasnosti žiadnu

oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho odvolacie námietky preto boli vyhodnotené ako nedôvodné.

54. Ak odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil najlepší záujem maloletej, tak odvolací
súd mu však ani v tomto nemohol dať za pravdu. Súd prvej inštancie dôsledne zisťoval vzťah maloletej
k otcovi a náležite sa ním zaoberal a v odseku 40. odôvodnenia dospel k záveru, že maloletá je vo veku,

kedy je prítomnosť rodiča v živote dieťaťa mimoriadne dôležitá, pretože sa formuje osobnosť dieťaťa,
upevňujú a rozvíjajú sa citové väzby a vzťahy medzi rodičom a dieťaťom. Maloletá má k otcovi vytvorený
citovývzťah,ktorýjenevyhnutnénaďalejudržiavaťaprehlbovať,najmäpotom,čobolijejväzbysmatkou
narušené z dôvodu väzobného trestného stíhania matky, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje.
Treba vychádzať z premisy, že otec ako rodič (v súčasnosti matka maloletej vo väzbe) má zákonom

garantované prednostné právo oproti iným osobám, na starostlivosť o svoje dieťa za predpokladu, že má
záujem a je schopný takúto starostlivosť zabezpečiť, ktorá podmienka bola v danom prípade naplnená.55. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v súčasnosti nie sú dané dôvody na to, aby bol
otecmaloletejvylúčenýzosobnejstarostlivostiavýchovymaloletej,apretopokiaľvýrokomI.zaaplikácie
s ust. § 365 ods. 7 CMP zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č.

k. 9P/185/2025-139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025 a výrokom II. konanie o zverenie maloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti postupom podľa § 23 ods. 3 CMP zastavil, pretože nepovažoval za
potrebné v takomto konaní pokračovať, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

56. Žiada sa dodať, že okresný súd vyvinul úsilie aj do budúcna, ak aj výrokom III. formou uloženia

výchovného opatrenia podľa § 37 ods.2 písm. b) Zákona o rodine určil nad výchovou maloletej dohľad,
a tým zabezpečil kontrolu nad vykonávaním starostlivosti o ňu, hlavne čo sa týka zdravotného stavu
v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, pričom bude priebežne hodnotiť jeho vykonávanie
a potrebu jeho trvania.

57. Po preskúmaní celej veci odvolací súd dospel k názoru, že skutočný stav veci bol zistený dôsledne,

súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal splnením zákonných podmienok pre postup podľa ust. §
365 ods. 7 CMP, podmienok týkajúcich zverenia maloletého dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
vychádzajúc z aplikácie príslušných hmotnoprávnych ustanovení podľa § 44 a § 45 Zákona o rodine
a zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s námietkami uplatnenými odvolateľom už počas
prvoinštančného konania. Vzhľadom na to, že prokurátor ani v odvolaní neuviedol žiadne nové

skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací
súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

58. Z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. §

387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie.

59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá

má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.