Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725204580
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725204580.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.
k. 21C/95/2025-77 z 22.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch, ktorými bolo návrhu vyhovené, okrem výroku o povinnosti
žalovaného zdržať sa podávania vedome nepravdivých podnetov na sociálnu kuratelu, políciu alebo iné
orgány.

II. M e n í uznesenie vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa podávania vedome nepravdivých
podnetov na sociálnu kuratelu, políciu alebo iné orgány tak, že v tejto časti návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému
- zdržať sa sledovania navrhovateľky prostredníctvom kamier, inými technickými prostriedkami, jej

rodinných príslušníkov a návštev,
- zdržať sa ohovárania navrhovateľky, šírenia nepravdivých tvrdení o navrhovateľke,
- zdržať sa útokov prostredníctvom jej detí, statusov, komentárov, verejných vyhlásení voči osobe
navrhovateľky,
- zdržať sa podávania vedome nepravdivých podnetov na sociálnu kuratelu, políciu alebo iné orgány,
- zdržať sa konania, ktoré by zasahovalo do súkromia navrhovateľky, narušovalo pokojné užívanie

obydlia alebo znižovalo bezpečnosť navrhovateľky,
- zmazať všetky existujúce videá a statusy voči navrhovateľke, vrátane prezdieľaných svokrou,
- zdržať sa medializovania navrhovateľky a jej súkromného života na sociálnych sieťach, iných médiách
alebo prostredníctvom tretích osôb.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania a vo vzťahu k žalovanému
rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný dlhodobo a opakovane využíva deti žalobkyne ako nástroj
útokov voči jej osobe. Nežiadala týmto návrhom akúkoľvek ďalšiu ochranu pre jej deti - tie majú
svoje samostatné uznesenia. Žiadala však, aby súd prísne zakázal žalovanému používať jej deti, ich
zdravotný stav, ich každodenné fungovanie alebo ich prítomnosť ako prostriedok útokov na jej osobu
a rodičovstvo. Takéto správanie odporcu - neustála fixácia na jej osobu, opakované útoky, potreba ju

verejne zhadzovať, sledovanie, zásahy do súkromia, šírenie nepravdivých tvrdení a využívanie jej detí
ako nástroja nátlaku - vykazuje znaky obsesívneho správania a agresívnej manipulácie. Súd by mal ktomutosprávaniužalovanéhoprihliadnuťakokrizikovémufaktoru,ktorýodôvodňujeokamžitúazvýšenú
ochranu jej osoby.
3. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že napriek tomu, že polícia opakovane prijala jej trestné

oznámenia a súd už vydal viaceré neodkladné opatrenia, sa potvrdzuje, že jej obavy sú opodstatnené,
situácia sa naďalej zhoršuje. Žalovaný napriek existujúcim uzneseniam pokračuje v útokoch, porušuje
uložené zákazy a v praxi to spôsobuje, že s deťmi nedokáže žiť v pokoji a bezpečí. Všetky doteraz
podané trestné oznámenia boli vyhodnotené len ako priestupky, hoci konanie žalovaného má jasné
znaky eskalácie, nadväzuje na seba, je zámerné a svojich charakterom už prekračuje rámec bežného

susedskéhosporu.Takétosprávaniemôženapĺňaťajznakytrestnéhočinu,prípadneviacerýchtrestných
činov. Nie je možné donekonečna podávať nové trestné oznámenia a návrhy na neodkladné opatrenia
len preto, že žalovaný všetky zákazy obchádza a pokračuje v útokoch aj napriek zásahom orgánov.
Jeho správanie sa dlhodobo vyvíja jedným smerom - je cielené, systematické a zamerané na jej
osobu, čo v nej vyvoláva vážne obavy o jej bezpečnosť a život. Už nejde o spor o nehnuteľnosť,
ale o pokračujúce konanie osoby, ktorá sa voči nej správa nepriateľsky, útočne, a ktorej cieľom je

uškodiť jej a psychicky a fyzicky ju ničiť. 1. SMS správy (kontaktovanie cez tretie osoby a priznanie
nesplnenia povinnosti): SMS 1: „To nie je o konflikte, ale o zákonnej povinnosti vlastníka, co ty rozhodne
niesi....čas na splnenie požiadavky je dostatočný na zabezpečenie prístupu ku kominovemu telesau....
ľudne si k tomu zavolaj aj svoju pravnicku....ako vlastnik budem prítomný, oznam svojej dcére A., aby
sa v tomto termíne nezdrziavala menej ako 10 m od môjho domu...“ SMS 2: „Mám za to že sa

nemožem dopušťať zákazu priblíženia prostredníctvom tretej osoby a UŽ VÔBEC NIE prostresníctvom
písomného kontaktovania pravneho zástupcu A.....nezastrašujte ma smiešnym svojvolným vykladom
citovaných zákonov. K porušeniu zákazu približenia nedošlo. Som stále vlastníkom nehnuteľnosti so
všetkými zakonnými právami....“ SMS 3: „Zapocitavam 18C/62/2025-124 dlzny zostatok 2,45 tis“ - ide
o vymyslený, ničím nepodložený dlh, o ktorom verejne rozpráva na sociálnych sieťach, v dedine a na

polícii. Tieto SMS jasne dokazujú porušenie zákazu kontaktovania cez tretie osoby a zastrašovanie,
pričom súčasne sa priznáva k odmietnutiu vyplatenia súdne nariadených trov konania. (Prílohy 1-3,
screenshoty sms) 2. Video a statusy o komíne: Status k videu: „Aká veľká musí byť arogancia matky k
životu jej detí, ak je si vedomá obrovského rizika, ktoré im hrozí pre zničený a zanedbaný komín?....aj
keď je jeho používanie zakázané, kašle na to...“ Vo videu počuť: „Komín v zlom stave.... Vedia to...

Kominár zakázal, my sme zakázali... Kúria, pália mokré drevo smelo ďalej...“ Komentár F. G. G.: „Odpojili
si ich od elektriny. Teraz im zakazujete vykurovat....čo bude ďalej?“ Odporca odpovedá: „To čo treba..“
- jasné priznanie, že plánuje pokračovať. Obavy: tieto vyjadrenia vyvolávajú vážne obavy o zdravie
a život detí a jej bezpečnosť. Kominár nezakázal vykurovanie, tvrdenia žalovaného sú nepravdivé.
(Prílohy 4-6, screenshot videá s príspevkom, komentáre a prezdieľanie svokrou žalovaného a inými

osobami)3.Statusnazamyslenie:Textstatusu:„Ten,ktosvojevlastnédetipoužívaibaakozdrojpresvoj
honosný príjem, ako štít pred pravdou a ako odôvodnenie pre svoje psychopaticke konanie, bezohladne
im sposobuje bolest na duši a svojim konanim ich pripravi o domov...sa nemôže nazývať inak ako....
čistím zlom.... snáď bude niekedy uboleným dietkam dopriata nova milujúca a šťastná rodina....Boh s
nimi...“ Obavy: vyjadrenie „snáď bude deťom v n ovej rodine lepšie“ môže byť interpretované ako: 1/

nepriama vyhrážka, že sa mi má niečo stať a deti dostanú inú rodinu, 2/ alebo vyhrážka nadväzujúca
na podanie na sociálnu kuratelu, s cieľom jej poškodiť dovtedy, kým by jej odobrali deti. Vyjadrenie
k príspevkom: „Na tento status som ukázala polícii ako žiadosť o radu; polícia okamžite rozpoznala,
že ide o moju osobu a deti, bez toho aby som musela niečo vysvetľovať. Čo dosvedčuje aj fakt, že
aj mne sú príspevky posielané inými osobami, ktoré so mnou vidia suvis, nakoľko ja mám odporcu

a jeho rodinu na sociálnych sieťach zablokovaných. A okrem toho, príspevok, video obsahuje dom,
ktorý obývame a ten odporca sníma a komentuje. Tým nemôže namietať, ani popierať a tvrdiť, že jeho
príspevky sú všeobecné.“ (Prílohy 7, screenshot príspevku) 4. Sledovanie a medializovanie: Žalovaný
sleduje jej osobu, deti aj návštevy osobne a prostredníctvom kamier (7 kusov, nainštalovaných v deň
uznesenia súdu o zákaze priblíženia a kamerovania). Sledovanie je zamerané hlavne na jej osobu,

nielen na návštevy. Niektoré osoby (starosta, kominár) boli priamo sledované po odchode od nás a
následne konfrontované odporcom. Medializovanie: žalovaný porušil uznesenie o zmazaní príspevkov
(zmazal po 11 dňoch, nie do 3 dní). Súd žalovanému nezakázal medializovať, čo žiadala teraz. (Prílohy
8-16, fotografie kamier a fotografie žalovaného ukazujúceho na naše obydlie pri starostovi obce). 5.
Zaobstaranie si zbrane: Žalovaný si zaobstaral zbraň, ktorou obchádzal jej auto, v ktorom sedela s

rodinou, vrátane maloletých detí. Zbraň držal v ruke, nepríčetný pohľad a úsmev v nich vyvolávali obavy
a strach. Deti plakali a báli sa vystúpiť z auta. Video sa jej nepodarilo zhotoviť, nakoľko to pre ňu bola
situácia dosť zarážajúca a sústredila sa na upokojenie detí, podarilo sa je však zhotoviť fotografie,
keď žalovaný vstúpil do svojho dvora a oni sa cítili bezpečnejšie. Momentálne je zbraň uložená naORPZ v Poprade. (Príloha 17-18, fotografie žalovaného so zbraňou. Poukázala na viaceré rozhodnutia,
ktorými už súd uložil žalovanému obmedzenia a zákazy, resp. uloženie povinnosti zabezpečiť dodávku
elektrickej energie.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že je dôvodné uložiť žalovanému
povinnosti zdržať sa sledovania žalobkyne prostredníctvom kamier a inými technickými prostriedkami.
Uvedené žalobkyňa preukázala predloženými fotografiami, keďže pozemok a rodinný dom v ktorom
býva žalobkyňa s rodinou sú snímané kamerovým systémom žalovaného, napriek tomu že ide o

jeho vlastníctvo, avšak zároveň má ísť o ochranu práva na súkromie žalobkyne. Súd uložil povinnosť
žalovanému zdržať sa ohovárania žalobkyne, šírenia nepravdivých tvrdení o žalobkyni, zdržať sa
útokov prostredníctvom jej detí, statusov, komentárov, verejných vyhlásení voči osobe žalobkyne,
keďže žalobkyňa súdu predložila dôkazy, z ktorých takéto konanie žalovaného vyplýva. Predložila SMS
komunikáciu medzi žalovaným a jej matkou, ktorá má oznámiť svojej dcére kontrolu komína, napriek
tomu, že uznesením okresného súdu Poprad vydaného pod sp. zn. 19C/62/2025 zo dňa 11.08.2025 bol

žalovanémuuloženýzákazkontaktovaťsasožalobkyňou,členmijejrodinyamásaobrátiťna advokátku
žalobkyne. Zamietol návrh vo vzťahu vyhrážania sa žalobkyni, keďže vyššie citované uznesenie o
nariadenomneodkladnomopatreníužtakýtozákazžalovanémuuložilo.Ďalejvyhovelnávrhu žalobkyne
na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa podávania vedome nepravdivých podnetov na sociálnu
kuratelu, políciu alebo iné orgány, zdržať sa konania, ktoré by zasahovalo do súkromia žalobkyne

narušovalo pokojné užívanie obydlia alebo znižovalo bezpečnosť žalobkyne, zmazať všetky existujúce
videá a statusy voči žalobkyni, vrátane prezdieľaných statusov svokrou a zdržať sa medializovania
žalobkyne a jej súkromného života na sociálnych sieťach, iných médiách. Žalobkyňa preukázala,
že stav statusov na sociálnych sieťach zo strany žalovaného pretrváva, čo je neakceptovateľné.
Žalobkyňa osvedčila predloženými dôkazmi autorstvo statusov žalovaného na platforme Facebook,

ktoré je spôsobilé znížiť vážnosť žalobkyne v očiach iných, že statusy sú verejne šírené (komentáre,
zdieľania). V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný vo
vzťahukdeťomžalobkyne,keďževosvojomvyjadreníuviedla,ženežiadanariadiťneodkladnéopatrenie
vo vzťahu k jej deťom, keďže tieto disponujú ochranou zo strany súdu vydaným uznesením v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10P/165/2025.

5. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods.1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, teda vzhľadom na plný úspech žalobkyne priznal jej nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Žalovanému ako neúspešnej strane konania
nevzniklo právo na náhradu trov konania.

6. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd zamietol uznesenie
prvostupňového súdu a priznal mu plnú náhradu trov konania.

7. Odvolanie podal z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP).

8. Poukázal na to, že nebolo nikdy a nikde preukázané že by prostredníctvom kamier alebo iných
technickýchprostriedkovsledovalžalobkyňualebojejrodinnýchpríslušníkov,prípadnenávštevy.Nebolo
ani nikdy preukázané, že by akékoľvek zariadenia nainštalované na jeho dome snímali alebo zhotovovali
akýkoľvek záznam, pričom slúžia iba na odstrašenie pred prípadným poškodením majetku krádežami

a plnia len vizuálny efekt. Tvrdil, že žalobkyňu žiadnym spôsobom neohováral a ani nijak nešíril o
nej nepravdivé tvrdenia. Nedopustil sa žiadnych útokov na žalobkyňu a už vôbec nie na jej deti,
statusy a komentáre na internete nie sú útočné a ani hanlivé a sú predmetom samostatného konania.
Zdôraznil, že nepodával som žiadne nepravdivé podnety na kuratelu a ani na políciu. Poukázal na
skutočnosť, že každý občan má právo a z časti aj povinnosť podávať podnety ak sa domnieva, že

sa jedná o porušovanie zákonov či páchanie trestnej a protiprávnej činnosti. Bol presvedčený, že
doposiaľ do súkromia žalobkyne nezasahoval a ani nebolo doteraz žiadnym spôsobom preukázané,
že by narúšal užívanie obydlia a jej bezpečnosť. Zdôraznil, že mu nie je jasné, aké existujúce videá
a statusy voči žalobkyni a z akých stránok, prípadne akých sietí by mal zmazať. Konštatoval, žeu viacerých požadovaných obmedzení či zákazov sa jedná o duplicitu. Mal za to, že navrhovateľka je
presvedčená,žekriminalizovanímjehoosobyapodávanímrôznychneodkladnýchopatrení,domáhaním
sa rôznych zákazov a príkazov, povinností a dokonca väzobného stíhania, dosiahne stav, kedy už

nebude chcieť takúto ťarchu zvládať a žalobu o vypratanie jeho nehnuteľnosti, ktorú ona aj so svojou
rodinou neoprávnene užíva, vezme späť. Dôvodil, že aj keď len čiastočné úspechy v jej podaniach
žalobkyňu podnecujú k podávaniu ďalších podávaní podnetov na súd a políciu. Týmto napadnutým
uznesením a návrhom žalobkyne sa cíti obmedzovaný v jeho základných ľudských právach vrátane
slobodného prejavu. Tiež ho to osobnostne uráža, ak sú mu ukladané rôzne povinnosti, ako opatrenie

na skutky ktorých sa nedopustil a nijak preukázané neboli, ktoré odporujú zdravému rozumu a len
podnecujú žalobkyňu, aby v tomto pokračovala. Je dôležité uviesť aj skutočnosť, že žalobkyňa nemá
žiadnu povinnosť sa zdržiavať v blízkosti žalovaného, ani užívať neoprávnene jeho dom či iný jeho
majetok, ani ju nič a nikto nenúti, aby tak konala a na mieste zotrvávala, môže sa slobodne odsťahovať
kedykoľvek a kdekoľvek, tým všetky dôvody sporu budú bezpredmetné a vymiznú.

9. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním z 20.1.2026 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že
žalovaný ponechal a obhajuje existenciu kamier, čo nekorešponduje s tvrdeniami o ich len vizuálnom
efekte. Zdôraznila, že jej podania nesmerujú ku kriminalizácii žalovaného a nikdy nežiadala o väzobné
stíhanie žalovaného. Konštatovala, že predmetom tohto konania je výkon neodkladného opatrenia
a nie majetkové spory alebo osobné obvinenia. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať jej

náhradu trov konania.

10. Napokon sa k písomnému podaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním z 29.1.2026 žalovaný,
ktorý uviedol, že trvá na všetkých svojich tvrdeniach, teda, že kamery nezhotovujú obrazový ani zvukový
záznam a ide len o dizajnové prvky. Predložil kópiu podania žalobkyne v inom konaní, kde žiadala

o zváženie väzobného stíhania jeho osoby vzhľadom na opakované útoky, čo má ilustrovať zavádzajúce
tvrdenia žalobkyne. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a žiadal mu priznať náhradu
trov konania.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného v prevažujúcej miere nie
je dôvodné, pričom dôvodné je len v nepatrnej časti.

12. Súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu všetky okolnosti právne významné pre nariadenie
neodkladného opatrenia a vo veci aj správne rozhodol.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
procesným postupom, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti,
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím

na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platnýmprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho procesného postupu a porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací
súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a
nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy

a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného
odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv
strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví

ako spravodlivé. Odvolací súd má za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

22. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných

pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

23. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a

zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.
j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa,ajepotrebnétietotvrdeniaspoľahlivoosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

24. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniujeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých

okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má

povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

26. Prijatím Civilného sporového poriadku (s účinnosťou 1.7.2016) sa zmenila koncepcia právnej úpravy
predbežnýchopatrenípodľaObčianskehosúdnehoporiadku.Nováprávnaúpravaupustilaodkoncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne

nasledovať konanie vo veci samej. Zároveň nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného
opatrenia,ktoréhoobsahbyboltotožnýsvýrokomvovecisamej(§330ods.2CSP),narozdielodúpravy
podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení v zásade vylučovala
možnosť výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Účelom predbežných opatrení
v občianskom súdnom konaní bola totiž provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s

cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej; dočasné rozhodnutie mohlo slúžiť aj ako
záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

27. Dovtedajšia ustálená prax najvyšších súdnych autorít a právna teória v medziach normatívnej
úpravy Občianskeho súdneho poriadku aj napriek dočasnosti predbežných opatrení, pripúšťali zhodnosť

navrhovaného výroku rozhodnutia vo veci samej a predbežného opatrenia v súvislosti s úpravou výkonu
rodičovských práv a povinností podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (až na platenie výživného
v nevyhnutnej miere); v ostatných prípadoch sa v zásade zhoda predbežného opatrenia s výrokom
rozhodnutia vo veci samej nepripúšťala, keď bolo napr. vylúčené nariadiť predbežným opatrením
povinnosť strpieť stavbu rodinného domu na pozemku, ktorého vlastníctvo je sporné, pretože nejde o

predbežnú úpravu pomeru účastníkov. Zásadne nebolo prípustné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým
by sa vyvolal stav, ktorý by úplne znemožňoval alebo len s nepomernými ťažkosťami umožňoval obnoviť
pôvodný stav; bolo preto napr. vylúčené nariadiť predbežným opatrením užívateľovi bytu povinnosť ho
vypratať pred tým, ako budú dané všetky predpoklady pre výkon rozhodnutia o vyprataní a to aj za
situácie, že by užívateľ byt obýval iba občas a bytové pomery majiteľa bytu boli tiesnivé (R 88/1953).

28. Neskorší vývoj právnej úpravy umožnil nariadenie predbežného opatrenia so zhodným obsahom
ako v rozhodnutí vo veci samej napr. aj na základe zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach,
zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach, zákona č. 444/2002 Z.
z. o dizajnoch, zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach

výrobkov; nariadiť predbežné opatrenie však bolo prípustné, iba za predpokladu, že akékoľvek
oneskorenie by navrhovateľovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.

29. Vychádzajúc zo zmyslu a sledovanému účelu ustanovenia § 330 ods. 2 CSP vyjadreného
v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku, že navrhovaná právna úprava vychádza z

doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu
(žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, kedy súd posúdi, či oba
petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu
individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch, možno dospieť k záveru, že niet rozumného
dôvodu odkloniť sa od zásadnej výnimočnosti nariadenia totožného neodkladného opatrenia s výrokom

rozhodnutia vo veci samej.

30. Súd teda musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov; hoci s prihliadnutím na § 330 ods.2 CSP nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie
neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, s akcentom na vyššie uvedené aplikačné
záverysúdovpôjdespravidlaošpecifickézdržovacienároky,priktorýchvšakmusiabyťsúčasnesplnené

podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych nárokov
z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný a argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si
vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že takéto
rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích žalôb, žalôb o splnenie povinnosti a pod..

31.Zvyššieuvedenýchhľadískposudzovalpredmetnúvecajodvolacísúd.Popreskúmanínapadnutého
uznesenia, podaného odvolania, následných vyjadrení a ostatného obsahu spisu dospel aj odvolací súd
k záveru, že boli splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

32. Žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný má nainštalované kamery na svojom rodinnom dome,
kde existuje riziko snímania aj obydlia žalobkyne. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný komentuje

a šíri tvrdenia o žalobkyni, preto mu v tomto kontexte bolo uložené zdržať sa ohovárania a útokov
prostredníctvom sociálnych sietí, resp. aj konania, ktoré by zasahovalo do súkromia žalobkyne. Bolo
kvôli uvedenej aktivite žalovaného nevyhnutné tiež uložiť žalovanému povinnosť zmazať existujúce
videá a statusy voči žalobkyni ako aj zdržať sa medializovania jej osoby a jej súkromného života na
sociálnych sieťach.

33. K argumentu žalovaného týkajúceho sa duplicity žalobkyňou požadovaných obmedzení voči jeho
osobe treba akcentovať, že vzhľadom na plynutie času dochádza k novým komentárom od doby
vydania skorších obmedzujúcich rozhodnutí a nejaví sa, že by si žalovaný na sociálnych sieťach prestal
žalobkyňu „všímať“.

34. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalovaným namietaná duplicita obmedzení je napr. vo vzťahu
k deťom žalobkyne (bod 2 a bod 5 výroku súdu prvej inštancie) reflektovaná v čiastočnom zamietnutí
návrhu už na prvoinštančnom súde.

35. Zamietavé tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení k rodinným príslušníkom (pozri bod 35.
uznesenia) nemá právnu relevanciu, nakoľko vo výroku uznesenia bola táto povinnosť uložená
žalovanému aj vo vzťahu k rodinným príslušníkom a návštevám a takáto úprava je dôvodná so zreteľom
na obsah spisu.

36. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že tzv. petičné právo, teda právo podávať podnety, sťažnosti,
návrhy či žiadosti na orgány verejnej správy má každá fyzická alebo právnická osoba s cieľom poukázať
na nedostatky, porušenia práv alebo žiadať nápravu. Podanie musí byť zrozumiteľné, podpísané,
obsahovať jasného adresáta a predmet sporu. Nakoľko uvedené právo predstavuje tzv. základné
právo, nemožno ho, minimálne vo vzťahu k písaniu podnetov obmedzovať, a to ani rozhodnutím súdu,

samozrejme za následného znášania následkov do práv iných osôb z toho plynúcich.

37. Na druhej strane preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti
žalovaného zdržať sa podávania vedome nepravdivých podnetov na sociálnu kuratelu, políciu alebo iné
orgány tak, že v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že z pohľadu

kompetencií toho-ktorého štátneho orgánu je na ňom, aby posúdil, či ide o nepravdivé podnety alebo
podania, pričom uvedená kompetencia v čase podávania týchto podnetov neprináleží súdu.

38. Súd pri rozhodovaní tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv účastníkov konania
vyvolané nariadením neodkladného opatrenia. Akcentujúc princíp proporcionality je nutné uviesť, že

neposkytnutie ochrany právam žalobkyne a osôb s ňou žijúcich v spoločnej domácnosti by malo na
ňu a jej blízke osoby nepomerne väčší dopad, ako prípadné nevyhovenie tomuto návrhu a dopadu
na žalovaného. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého
žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktorých
pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila. Pokiaľ napr. kamery žalovaného predstavujú len dizajnový

prvok, ako sám tvrdil, vydanie neodkladného opatrenia žalovaného (aspoň nateraz), v podstate nijakým
spôsobom neobmedzí. Detto je možné uviesť vo vzťahu k aktivite na sociálnych sieťach na internete,
keďže žalovaný dôvodil, že sa negatívneho konania voči žalobkyni nedopúšťa.39. Odvolací súd zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť venoval okolnosti, že nehnuteľnosť žalobkyne (bez
ohľadu na spornosť jej užívania) je určená na bývanie, teda predstavuje pre žalobkyňu a jej rodinu
domov. Právo na obydlie totiž v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných

práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť.

40. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju

česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú
právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované
ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku
nadobudli platnosť 23. marca 1976.

41. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť
18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo

na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

42. Na základe zisteného skutkové stavu súd konštatuje, že predmetný spor je potrebné podrobiť nielen
z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov.
Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako

k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky
plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný.

43. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania

a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

44.Odvolacísúdapelujenažalovaného,abysvojesprávaniazosúladilnielenspozitívnymprávom,aleaj

sdobrýmimravmi,pričomjenevyhnutnédaťdopozornostiobidvochsporovýchstrán,žepriposudzovaní
súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a predmetná kauza je len
jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich skutočný problém vzájomného
spolužitia vyplýva zo vzájomnej animozity, pričom uvedené nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim
autoritatívnym výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť

pokojné a harmonické vzťahy medzi príbuznými, či susedmi. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň
znesiteľnosti spolužitia vo vzťahoch je výlučnou záležitosťou samotných strán sporu. Súd ako štátny
orgán môže len apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj
čas vytváraniu a živeniu sporu. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými, ktorí
stratili mnoho času, či už útokmi alebo snahou brániť sa proti nim. Žiaden rezultát deklarujúci „kto má

pravdu“, vzťahový problém nevyrieši.

45. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje
pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií,

či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.
Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo negatívne reakcie vyhrocovať. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá
len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že

nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom
na to reaguje. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty
a priority, zvlášť v situácii, že nejde o „cudzie“ strany sporu, riešili všetky problémové situácie zmierlivoa snažili sa o to nájsť kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné vzťahy minimálne na úrovni slušného
správania sa a tolerovania toho druhého.

46. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež
vecnesprávny,pričomvpodrobnostiachpoukazujenasprávneavýstižnédôvodyuvedenévodôvodnení
napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP) vo výrokoch, ktorými bolo návrhu vyhovené, okrem výroku
o povinnosti žalovaného zdržať sa podávania vedome nepravdivých podnetov na sociálnu kuratelu,

políciu alebo iné orgány (výrok I.), ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie a v tejto časti
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý (výrok II.)

47. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, nakoľko mala aj v odvolacom konaní plný úspech (okrem nepatrnej časti týkajúcej

sa povinnosti žalovaného zdržať sa podávania vedome nepravdivých podnetov na sociálnu kuratelu,
políciu alebo iné orgány) aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). Výšku týchto trov ustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).