Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011224
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125011224.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2026 samosudcom JUDr. Ivom

Hlucháňom, v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX v Malackách, trvale bytom C. D., C.
D., adresa na doručovanie: C., D. X (u p. E.), pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., nar. XX. XX. XXXX v Malackách, trvale bytom C. D., C. D., adresa na doručovanie:
C., D. X (u p. E.),

j e v i n n á, ž e

ako matka mal. F. G. H. XX. XX. XXXX I. C. D. a inde od 01.03. 2024 doposiaľ si riadne
neplnila svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu
v Novom Meste nad Váhom č. k. 76P/36/2024 zo dňa 12. 04. 2024, ktorým jej bola určená vyživovacia
povinnosť v sume 80,- Eur mesačne na mal. Lauru k rukám otca F. G., túto povinnosť si riadne neplnila,
pričom obžalovaná nebola v sledovanom období zaevidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
ako uchádzač o zamestnanie, pričom dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi ani iné dávky

a príspevky nepoberala, ani o tieto nepožiadala, čím spôsobila dlh na výživnom v sume 1.680,- Eur k
rukám otca F. G.,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokoch úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 zák., § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní
6 (slovom: šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd uvedený trest podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného
dohľadu.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (slovom: osemnásť) mesiacov.Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. sa obžalovanej ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd ukladá obžalovanej povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe
alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Novom Meste nad Váhom podal na menovanú obžalobu pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko boli splnené všetky podmienky
k tomu, aby súd mohol konať v neprítomnosti obžalovanej, nakoľko táto bola riadne upovedomená o
termíne hlavného pojednávania a taktiež bola poučená, že súd môže vykonať hlavné pojednávanie aj v
jej neprítomnosti, pričom jej bola taktiež riadne doručená obžaloba aj výzva. Táto sa riadne a včas do

termínu hlavného pojednávania zákonným spôsobom neospravedlnila.

Obžalovaná sa v rámci prípravného konania doznala k trestnej činnosti, uviedla, že výživné neplatila
z toho dôvodu, že otec dieťaťa jej zakazuje styk s dieťaťom.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 01. 2026 súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o
výsluchu obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedka F. G. a oboznámením sa s ostatnými
listinnými dôkazmi a na základe takto skutočného stavu zistil súd nasledovné.

Obžalovaná sa v postavení obvinenej vyjadrila 17. 06. 2025 sa v podstate k trestnej činnosti doznala,

na svoju obranu uviedla, že výživné neplatila z toho dôvodu, že otec dieťaťa jej neumožňuje pravidelný
styk s maloletou a nerešpektuje ani súdne rozhodnutie ohľadne jej styku s maloletou. Túto skutočnosť
ona však nikde nenahlásila. Po tom, čo bola na materskej dovolenke sa nezamestnala a taktiež nie je
evidovaná na príslušnom Úrade práce s odôvodnením doslova, že sa jej nechce. Taktiež potvrdila, že
dieťaťu nič nekúpila, ani nijakým spôsobom na jej výživu neprispieva. Pamätá si, že jej dala vo februári

2024 a v marci 2024 sumu 50,- Eur na stravu v škôlke.

Svedok F. G. uviedol, že matka dieťaťa mu výživné neplatí, pričom ku dňu pojednávania je celkový dlh
na výživnom 1.680,- Eur. S dieťaťom sa nestretáva, ani neprejavuje žiaden záujem. On je zamestnaný,
dosahujepríjem700až800,-Eur.Sdieťaťommupomáhaprivýchovejehobabka.Neplatenímvýživného

zo strany matky nebolo dieťa vystavené stavu núdze.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 76P/36/2024-53 zo
dňa 12. 04. 2024, z ktorého mal súd za preukázané, že maloleté dieťa bolo na základe dohody rodičov
zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť výživným po 80,- Eur na dieťa

mesačne.

Podľa odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaná bola raz súdne trestaná, avšak
na toto odsúdenie sa v súčasnej dobe hľadí ako keby nebola odsúdená.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že obžalovaná nie je poberateľkou žiadneho
dôchodku.

Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny mal súd za preukázané, že obžalovaná nie je vedená ako
uchádzačka o zamestnanie a do 31. 03. 2024 bola poberateľkou rodičovského príspevku na dieťa.

Zo správy z Obce Stará Myjava mal súd za preukázané, že menovaná sa v obci nezdržiava, neevidujú
voči nej žiadne priestupky.

Zo správy z Obce Kúty mal súd za preukázané, že nemajú o menovanej žiadne vedomosti.Zo správy z Obce Borský Svätý Jur mal súd za preukázané, že táto sa kontaktuje len so svojou tetou,
nebola prejednávaná komisiou na verejnom poriadku.

Zo správy od zamestnávateľa mal súd za preukázané, že menovaná bola zamestnancom v ich firme od
17. 12. 2020 do 31. 05. 2021, bližšie informácie o nej nemajú.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR mal súd za preukázané, že má obžalovaná
evidované dva priestupky v cestnej doprave riešené v blokovom konaní.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniamalpotomsúdzapreukázané,žeobžalovanánaplnilasvojim
konaním všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., nakoľko
jednak na základe jej výpovede, ktorú súd čítal na hlavnom pojednávaní, ako aj na základe výpovede
svedka F. G., mal súd potom za preukázané, že táto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov
neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného. Skutočnosť, že otec dieťaťa podľa jej slov, ktoré on vo

svojej výpovedi vyvracal, že jej neumožňoval styk s dieťaťom, ju nezbavuje povinnosti platiť výživné. Nie
je možné tolerovať skutočnosť, že matka dieťaťa s odôvodnením, že sa nemôže s dieťaťom stretávať si
neplní svoju základnú povinnosť, vedome sa dostala do takej situácie, že nemá žiaden príjem, nakoľko
nikde nepracuje a taktiež nie je riadne evidovaná na príslušnom úrade práce, čo podľa jej vlastných
slov robí pre to, že sa jej nechce. Má absolútne ľahostajný vzťah k svojim základným povinnostiam.

Podľa vyjadrenia otca o dieťa neprejavuje ani minimálny záujem. Taktiež mal súd za preukázané, že
táto naďalej vyživovaciu povinnosť neplní a preto jej vznikol dlh na výživnom za uvedené obdobie a to
až do 31. 12. 2025 v sume 1.680,- Eur.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest
má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v
páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovanej zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa k trestnej činnosti v plnom rozsahu
doznala a oľutovala, priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery bral do úvahy skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu
trestného činu v plnom rozsahu doznala. Zároveň vzhľadom na osobu obžalovanej a možnosť jej
nápravy, ako aj v podstate jej spôsob života, súd dospel k záveru, že účel trestu, tak ako to má na
mysli zákonodarca môže byť dosiahnutý aj uložením trestu s podmienečným odkladom, teda že nie

je nevyhnutné, aby obžalovaná bola odsúdená nepodmienečným trestom, avšak pri splnení určitých
povinností. Na základe týchto skutočností potom súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody pri dolnej
hranici zákonnej sadzby, teda v trvaní 6 mesiacov, čo považoval za trest adekvátny, avšak zároveň tento
trest u obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon
trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok

až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. súd môže uložiť popri podmienečnom treste povinnosť spočívajúcu

najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. súd môže uložiť popri podmienečnom treste povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Takýto druh trestu a jeho výmera potom podľa názoru súd v plnej miere splní účel trestu, teda jednak
zabezpečí spoločnosť pred páchateľom tým, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí

podmienky na jej výchovu k tomu, aby táto viedla riadny život a tento trest aj v dostatočnej miere vyjadrí
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zároveň tým, že súd uložil páchateľovi povinnosť zameškaný dlh na výživnom v priebehu plynutia
lehotypodmienečnéhoodsúdeniazaplatiť,súdsledovalzáujemmaloletéhodieťaťa,abydlhnavýživnom

bol v plnej miere uhradený, nakoľko to by mala byť hlavná úloha súdu a rozhodnutia súdu, aby
nepriaznivý stav bol takýmto spôsobom dodatočne napravený, pričom v prípade, že obžalovaná v
uvedenej lehote uvedený dlh na výživnom v plnej miere nezaplatí, nesplní podmienky, ktoré jej súd uložil
pri podmienečnom odklade a podmienečný trest jej potom môže byť v prípade zistenia, že dlh nezaplatila
bez vážnych dôvodov premeniť podmienečne odložený trest na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).