Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38C/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219501
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125219501.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo I, Košice, Vojenská 14, Košice, IČO:
31 661 734, zastúpeného: AK HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom Vojenská 14, Košice, IČO :
53 519 141 proti žalovanému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. a žalovanej 2/: E. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovaným 1/ a 2/, aby sa z d r ž a l i takého správania voči ostatným vlastníkom

bytov bytového domu na ulici C. XX D., súpisné číslo : XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, okres : D.
F., obec : D. – G. H., k. ú. I. H., ktorým by ich rušili hlukom, strkaním kľúčov do vchodových dverí a
na bytoch, nazeraním do bytov, fajčením a pitím alkoholických nápojov v spoločných častiach bytového
domu, vnášaním horľavých a toxických látok do bytového domu a poškodzovaním spoločných častí a
spoločných zariadení bytového domu.

II. Súd p o u č u j e žalovaných 1/ a 2/ o tom, že môžu podať v postavení žalobcov proti žalobcovi v
postavení žalovaného, žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by im prípadne
výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %%, ktoré žalovaní 1/ a 2/ zaplatia

spoločneanerozdielnenaúčetprávnehozástupcužalobcudo3dníodprávoplatnostiuznesenia,ktorým
súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2025 domáhal, aby súd uložil žalovaným,
aby ostatných vlastníkov bytov bytového domu na ulici C. XX D., súpisné číslo : XXXX, zapísanom na LV
č. XXXX, okres : D. F., obec : D. – G. H., k.ú : I. H. nerušili hlukom, strkaním kľúčov do vchodových dverí
na bytoch, nazeraním do bytov, fajčením a pitím alkoholických nápojov v spoločných častiach bytového

domu, vnášaním horľavých a toxických látok do bytového domu a poškodzovaním spoločných častí
a spoločných zariadení bytového domu. Zároveň navrhol, aby súd poučil žalovaných o tom, že môžu
podať v postavení žalobcov proti žalobcovi v postavení žalovaného žalobu vo veci samej, a to o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá by im prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Taktiež sa domáhal
náhrady trov konania.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že je správcom bytového
domu na ulici C. XX D., súpisné číslo : XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, okres : D. F., obec : D. – G.
H., D.J. : I. H., a súčasne aj vlastníkom bytov číslo X, X, XX B. XX v tomto bytovom dome. Žalovaná 2/
je vlastníčkou bytu K. X v tomto bytovom dome a spolu s ňou byt užíva jej syn, žalovaný 1/. Vlastníci
bytov v bytovom dome sa opakovane na žalobcu ako správcu obracali s požiadavkou na zjednanie
nápravy voči žalovaným z dôvodu obťažovania nadmerným hlukom, poškodzovania spoločných častí

a zariadení bytového domu, fajčením v spoločných častiach bytového domu a pod.. Vec vyústila do
spísania petície zo dňa 3.10.2025, ktorú podpísalo cca 90 % vlastníkov bytov v bytovom dome, nazáklade ktorej žiadajú správcu o podanie návrhu na súd, ktorým by súd zakázal žalovaním obťažovať ich
nadmerným hlukom, nazeraním do bytov, fajčením v spol. častiach bytového domu, vnášaním horľavých
a toxických látok do bytového domu a pod.. Vzhľadom na obsah petície je zrejmé, že žalovaní obťažujú

ostatných vlastníkov bytov bytového domu nadmerným hlukom, nazeraním do bytov, strkaním kľúčov
do zámkov na bytoch, fajčením cigariet a marihuany v spoločných častiach bytového domu, požívaním
alkoholických nápojov v spoločných častiach bytového domu, vnášaním horľavých a toxických látok do
bytového domu, poškodzovaním spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. V dôsledku
takéhoto správania žalovaní sťažujú ostatným vlastníkom bytov pokojné užívanie ich bytov v bytovom

dome a vyvolávajú v nich obavy o ich zdravie, bezpečnosť a bezpečnosť ich majetku a mravnú výchovu
detí bývajúcich v bytovom dome. Ako vyplýva z petície vec už bola opakovane riešená aj privolaním
policajnej hliadky a kriminálnou políciou , avšak napriek tomu k náprave nedošlo. Z týchto dôvodov
preto navrhujeme, aby súd vo veci samej rozhodol neodkladným opatrením bez potreby podávania
samostatnej žaloby vo veci samej, nakoľko jeho vydaním možno zabezpečiť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami sporu.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil spolu so žalobou listiny : Zmluva o výkone správy,
LV č. XXXX, Petícia zo dňa 3.10.2025.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP) pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 337 ods. 1, prvá veta CSP súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

12. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru

ustanovenú zákonom.

14. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v texte
len „BytZ“) spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účetvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú
a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej
moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže

rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome.

15. Podľa § 11 ods. 1 BytZ vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje
náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas

zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí
bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým
priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a
spoluužívacích práv.

16. Podľa § 11 ods. 10 ZoVB vlastníci bytov a nebytových priestorov, nájomcovia, osoby, ktoré žijú s

uvedenými osobami v domácnosti a osoby, ktoré sa zdržiavajú v dome, sú povinné dodržiavať domový
poriadok schválený vlastníkmi podľa § 14b ods. 1 písm. s). Za tým účelom je správca alebo spoločenstvo
povinné zverejniť domový poriadok na mieste obvyklom na oznamovanie informácií v dome.

17. Podľa § 11 ods. 5 BytZ ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním

zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto
dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo
poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné
nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov,
ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím

súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a po oboznámení sa so skutkovým stavom súd
p r á v n e uzavrel :

18. Predmetom tohto konania je návrh žalobcu ako správcu bytového domu, a zároveň ako jedného
z vlastníkov bytov v bytovom dome, na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil
žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa svojim správaním, rušiť pokojné užívanie bytov a nebytových priestorov
ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome.

19. Neodkladné opatrenia participujú na plnení cieľov civilného sporového konania, ale súčasne sa
podieľajú aj na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny
základných práv a slobôd a tiež čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.

20. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia je v prvom rade osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a zároveň osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu aleboosvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti
umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí
byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu

ohrozené (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).

23. V tomto prípade v zmysle ust. § 324 ods. 1, ide o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím
konania.

24. Súd sa v prvom rade zaoberal posúdením návrhu podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, a dospel k záveru,
že sledovaný účel navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením, preto je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný.

25. Žalobca je v konaní aktívne legitimovaný na základe jeho vlastníctva bytov č. X, X, XX B. XX v
bytovom dome. Okrem toho je ako správca oprávnený konať pred súdom aj v mene ostatných vlastníkov
bytov podľa § 9 ods. 7 BytZ.

26. Pasívna legitimácia žalovaného 1/ ako užívateľa bytu, bez zrejmého právneho titulu, podľa názoru
súdu vyplýva z extenzívneho výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 BytZ vyplýva, že povinnosť vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu
alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým

priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a
spoluužívacích práv, sa vzťahuje aj na osoby nájomcov alebo tretích osôb, ktorým vlastník umožní
užívanie bytu a nebytového priestoru, pretože ide o konanie osôb, ktoré za vlastníka vykonávajú časť
oprávnení vyplývajúcich z jeho vlastníckeho práva.

27. Z listinných dôkazov predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal
súd osvedčené skutkové okolnosti prípadu a to, že žalovaná 2/ je vlastníčkou bytu K. X v tomto bytovom
dome na ulici C. XX D., súpisné číslo XXXX, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. I. H. (ďalej v texte aj
„bytový dom“), ktorý spolu s ňou byt užíva aj žalovaný 1/, jej syn. Vlastníci bytov v bytovom dome sa
dlhodoboaopakovanesťažujúnanevhodnésprávaniežalovanýchvbytovomdome,atonaobťažovanie

nadmerným hlukom, na poškodzovanie spoločných častí a zariadení bytového domu, ako je to spísané
v petícii zo dňa 3.10.2025, ktorú podpísalo cca 90 % vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobca sám,
ako vlastník bytov v dotknutom bytovom dome, ale aj v mene ostatných vlastníkov bytov v bytovom
dome tvrdil, že žalovaní obťažujú svojich susedov aj nazeraním do bytov, fajčením v spoločných častiach
bytového domu, vnášaním horľavých a toxických látok do bytového domu a pod., v dôsledku čoho

žalovaní sťažujú ostatným vlastníkom bytov pokojné užívanie ich bytov v bytovom dome a vyvolávajú
u nich obavy o ich zdravie, bezpečnosť a bezpečnosť ich majetku a mravnú výchovu detí bývajúcich v
bytovom dome. Ako vyplýva z petície vec už bola opakovane riešená aj privolaním policajnej hliadky a
kriminálnou políciou, avšak napriek tomu k náprave nedošlo.

28. Na základe toho súd konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ konajú v rozpore s ust. § 11 ods. 1 BytZ a § 11
ods. 10 ZoVB, keď svojím správaním opakovane a dlhodobo rušia a ohrozujú ostatných vlastníkov bytov
v bytovom dome, čím ich podstatnou mierou obmedzujú vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych
a spoluužívacích práv vo vzťahu k ich majetku, čo odporuje nielen čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého má každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu, ale aj čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého,
vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom.29. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je
dôvodný, pretože je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý vyplýva
z vlastníctva bytov (žalobcu a žalovaných) v dotknutom bytovom dome nachádzajúcom sa na ulici C. XX

D., G. K. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. I. H., a žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti
(v bode 22. rozhodnutia) jednoznačne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre nevhodné, život, zdravie, a majetok ohrozujúce
správanie žalovaných 1/ a 2/ v bytovom dome, pričom uložením povinnosti nariadeným neodkladným
opatrením, je možné objektívne dosiahnuť ochranu práv vlastníkov bytov v bytovom dome.

30. Vzhľadom na uvedené, súd v I. výroku tohto uznesenia nariadil žalovaným 1/ a 2/ požadovanú
povinnosť, avšak v znení, ktorá vyplýva zo znenia ustanovenia § 325 ods. 1, písm. d) CSP, t.j. nariadil
„zdržať“ sa žalovaným tam uvedeného konania.

31. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery,

aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov
(Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: 4Cob/6/2016, zo dňa 27.01.2016).

32. Aj napriek tomu, že neodkladné opatrenie má svojim charakterom dočasný charakter, tak nariadením
povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa obťažujúceho správania, je možné dosiahnuť trvalú úpravu

vzájomných pomerov medzi stranami tohto konania, a teda, je takto možné dosiahnuť sledovaný účel
neodkladného opatrenia.

33. V II. výroku tohto rozhodnutia súd v súlade s ust. § 337 ods. 1, prvá veta CSP poučil žalovaných 1/
a 2/ o tom, že môžu podať v postavení žalobcov proti žalobcovi v postavení žalovaného, žalobu vo veci

samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by im prípadne výkonom tohto neodkladného opatrenia
vznikla.

34. Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. CSP v spojení
s § 334 CSP.

Trovy konania :

35. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa zásad o náhrade trov konania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (§ 255 CSP) súd
v zmysle zásady úspechu rozhodol tak, že žalobca, ako úspešná sporová strana, má nárok na náhradu
trov súdneho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestský súd
Košice, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).