Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17Csp/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124452331
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6124452331.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik

mesta Košice, s. r. o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovanej v 1. rade:
1.) A. A., nar. X.X.XXXX, prihlásený k trvalému pobytu B. - C., doručovacia adresa: D. E. XX, XXX XX
F. G. H. 2.) I. H., nar. XX.X.XXXX, prihlásený k trvalému pobytu Košice – Barca, doručovacia adresa: J.
XXX/X, XXX XX K. G. L., o zaplatenie 953,66 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných (pôvodne aj so žalovaným M. H., nar.

XX.X.XXXX) spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 953,66 EUR s úrokmi z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 953,66 EUR od 20.7.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní
užívali byt č. 110 na 1. poschodí na ulici N. XX O. B. na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu
č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 uzavretej na dobu určitú, v znení dodatku č. 1 do dátumu
31.7.2019. Z dôvodu neplatenia za užívanie bytu zmluvný vzťah nebol viac obnovený. Žalovaní užívali
predmetný byt bez právneho titulu od 1.8.2019 naďalej. Žalobca je správcom bytu č. 110 na 1. poschodí
na ulici N. XX O. B., a to na základe Zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1336/2008 zo

dňa 1.12.2008 v znení neskorších dodatkov. Podľa Dodatku č. 3 zmluvy o výkone správy majetku Mesta
Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 v znení neskorších dodatkov je žalobca oprávnený vo svojom
mene vymáhať dlhy vzniknuté nehradením platieb zo strany užívateľov bytov a nebytových priestorov,
ktoré mu boli zverené do správy. Žalovanú istinu predstavuje: - nedoplatok z vyúčtovania nákladov
za služby spojené s bývaním za kalendárne mesiace 1-12/2023 vo výške 476,64 EUR, nedoplatok z
vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za kalendárne mesiace za rok 2023 vo výške 477,02
EUR. Nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním bol žalovaným oznámený na

základe fikcie doručenia zo dňa 19.6.2024. Poukázal na ust. § 563, § 517 ods. 2 OZ a § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka. Čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom
a žalovanými dohodnutý, preto omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu za kalendárne mesiace 1-12/2023
vznikol odo dňa 20.7.2024 (t. j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia vyúčtovania, položka
„nájomné“ je súčasťou vyúčtovania).

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 10Up/2203/2024 vydal dňa 9.1.2025
platobný rozkaz, ktorý sa podarilo doručiť pôvodne žalovanému M. H., nar. XX.X.XXXX vykázaným
doručením dňa 28.4.2025. Platobný rozkaz Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 10Up/2203/2024 voči
pôvodne žalovanému v 1. rade: M. H. nadobudol právoplatnosť dňa 14.5.2025 a stal sa vykonateľným.Ostatným žalovaným v 2. a 3. rade sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a na výzvu
súdu v zákonnej lehote žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní len voči žalovaným A. A., nar.
X.X.XXXX a I. H., nar. XX.X.XXXX, (vtedy v 2. a 3. rade).

3. Žalovaná v 1. rade k žalobe uviedla, že od roku 2018-2019 v Košiciach nie je. S deťmi mohla bývať
s bývalým priateľom M. H. maximálne 3 mesiace. Rozišli sa a ona nevedela, že by sa mala odhlásiť.
Necíti sa voči žalobcovi dlžná. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila.

4. K vyjadreniu žalovanej žalobca na pojednávaní uviedol, že žalobca stále eviduje k predmetnému
bytu aj žalované. Mali sa z bytu odhlásiť. Na otázku súdu, z čoho žalobca vyvodzuje túto ich povinnosť,
žalobca poukázal na č. 4 bod 4. Zmluvy o nájme sociálneho bytu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinami a zistil tento skutkový stav veci:

6. Podľa zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1336/2008 z 1.12.2008 a jej dodatku č. 3 zo
6.10.2010, uzavretého medzi Mestom Košice ako odovzdávajúcim a žalobcom ako správcom, žalobca
spravuje majetok Mesta Košice týkajúci sa nájomného obecných bytov a je povinný samostatne vo
vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného i
nároky na vypratanie bytov vlastníka i ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka v

súdnych a exekučných konaniach.

7. Zo zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/193-3/2018/soc zo dňa 28.6.2018 súd zistil, že túto Mesto
Košice ako vlastník a prenajímateľ uzavrelo s M. H., nar. XX.X.XXXX, ako nájomcom. Jej predmetom
bol nájom 1-izb. bytu č. 110 na 1. posch. na N. XX, súp. č. 253, v Košiciach na dobu určitú: od 1.8.2018

do 31.1.2019, počet členov domácnosti bol 5. Dodatkom č. 1 zo 24.1.2019 došlo k poslednej úprave
dátumu ukončenia nájmu, a to k 31.7.2019. Podľa čl. 4 bodu 4. zmluvy, evidenčný list vyhotovuje správca
bytu na základe, na základe pokynu prenajímateľa a je súčasťou zmluvy. Iného člena domácnosti
môže nájomca do prenajatého bytu prihlásiť výnimočne s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa (s
výnimkou novonarodených detí). Nájomca je povinný oznámiť správcovi akékoľvek zmeny v počte osôb

tvoriacich spoločnú domácnosť a zmeny rodinného stavu (sobáš, rozvod). V zmysle čl. 5 bodu 1. zmluvy,
zmluva zaniká uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá.

8. Podľa evidenčného listu predmetného bytu s údajom o počte členov domácnosti, v byte okrem
nájomníkabýva:P.H.nar.XX.X.XXXX,I.H.nar.XX.X.XXXX–dcéra(od7.11.2016),A.A.nar.X.X.XXXX

– družka (od 1.7.2018), M. Q. H., nar. X.X.XXXX.

9. Podľa lustrácie súdu v Registri obyvateľov, P. H. nar. XX.X.XXXX a M. Q. H., nar. X.X.XXXX sú deťmi
A. A. – žalovanej v 1. rade.

10 Podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.1.2023 by bol mal žalovaný ako
nájomca uhrádzať mesačne zálohu vo výške 126,77 EUR. Podľa vyúčtovania nedoplatok z vyúčtovania
nákladov za služby spojené s bývaním za kalendárne mesiace 1-12/2023 vo výške 476,64 EUR,
nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za kalendárne mesiace za rok 2023 vo
výške 477,02 EUR. Nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním bol M. H. - pôvodne

žalovanému v 1. rade odoslaný poštouZásielka sa vrátila žalobcovi dňa 19.6.2024 s pozn. zásielka
neprevzatá v odbernej lehote. Uvedený nedoplatok nebol doposiaľ uhradený napriek upomienkam
žalobcu zo dňa 14.10.2024 a 12.11.2024 adresovaným M. H., N. XX, B.. M. H. žalobca vystavil
upomienku aj 19.1.2026, kde vyčíslil celkový nedoplatok a penále aj za obdobie rokov 2024 a 2025 vo
výške 5.292,06 + 2.649,95 EUR.

11. Podľa ust. § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa ust. § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.13. Podľa § 710 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času.

14. V zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

16. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom
úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu

procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú
povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových
tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 C.s.p..

17. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva
podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia
C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca

v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú
o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z
hľadiska veci samej. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka
sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli
predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri

uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má
súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak
budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite
je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v
sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh

ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

18. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie
skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde.

Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú
a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje

rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v
konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná
povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

19. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca bol povinný na

preukázanie svojich tvrdení spolu so žalobou predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je
nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej

skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto
neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie
dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do
tvrdenia dôvodnosti nároku voči žalovaným v 1. rade a 2. rade.20. Súd teda uzatvára, že aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Už v žalobe musí žalobca uviesť pravdivo

a úplne tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností - opísať skutok (skutkový dej) v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke (sp. zn. 3 Obo 77/2007). Podľa § 132 C.s.p., opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou

je úzka vzájomná väzba. Ak strana v spore nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana
v spore vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v spore najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti, bude mať pre stranu v spore väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie

súdu (ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov). Rovnaké
následky postihujú i tú stranu v spore, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalovaný v 1. rade M. H. užíval byt na
N. XX O. B. na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu v znení jej dodatku od 1.8.2018. Žalobcovi
ako správcovi bytu nahlásil ako členov domácnosti o.i. žalovanú v 2. rade – svoju dcéru a žalovanú
v 1. rade – svoju družku (a to ku dňu predchádzajúcemu uzavretiu predmetnej zmluvy). Uplynutím
dohodnutej doby nájmu, t.j. dňom 31.7.2019 nájomný vzťah zanikol, teda odpadol právny dôvod užívania

predmetného bytu zo strany M. H. a členov jeho domácnosti, preto boli povinní byt vypratať. Žalovaná
v 1. rade uviedla, že predmetný byt užívala s deťmi maximálne tri mesiace, najneskôr od roku 2019
sa nezdržiava v Košiciach. Podľa čl. 4 bodu 4. zmluvy o nájme, na ktorú žalobca poukazoval, mal len
nájomca voči správcovi povinnosť oznámiť správcovi akékoľvek zmeny v počte osôb tvoriacich spoločnú
domácnosť. Podľa predložených dôkazov, žalobca vyúčtovanie nákladov za rok 2023 zasielal len M.

Horváthovi. Z uvedeného nevyplýva, že by žalované porušili nejakú svoju povinnosť voči žalobcovi
Domnienka žalobcu nie je dôkazom. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalované byt užívali aj po skončení dobu
nájmu, je povinný to aj preukázať, najmä ak žalovaná tvrdí opak.

22. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a posúdiac vec podľa vyššie

citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v konaní
dostatočným spôsobom neodôvodnil, na základe čoho si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za rok 2023 voči žalovaným (pôvodne v 2. a 3. rade) a nepredložil ani neoznačil žiaden
dôkaz, ktorý by mal preukazovať jeho nárok voči nim. Síce v žalobe tvrdil, že žalovaní (pôvodne
všetci traja) užívali predmetný byt aj po skončení dohodnutej doby nájmu, avšak žiadnym spôsobom

nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že žalované (pôvodne v 2. a 3. rade) predmetný byt stále
užívali aj v roku 2023 (spolu s M. H., ktorému bol byt pridelený a ktorý ho zrejme riadne žalobcovi po
skončení nájmu a ani do konca roku 2023 neodovzdal), ani nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz,
ktorý by mal uvedené potvrdzovať. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo
základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena.

Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, čo má
za následok, že súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23.Záveromsúduvádza,žedôvodnosťžalobynemožnopodoprieťtým,resp.pričítaťnaúkoržalovaných
skutočnosť, že voči pôvodne žalovanému v 1. rade - M. H. je nárok právoplatne priznaný platobným

rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/2203/2024, právoplatným dňa 14.5.2025.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ust. § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V sporovým konaniach sa sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech voveci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalované v 1. a 2. rade ako úspešné
strany sporu by mali nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ale keďže im žiadne trovy v konaní
nevznikli (a ani ich nežiadali priznať), súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší
súd Slovenskej republiky v uznesení z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018) vyslovil,

že ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa
jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (ust. § 362 ods. 1 C.s.p.) v štyroch rovnopisoch.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedených v § 127 C.s.p.) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.