Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 63Csp/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124415667
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6124415667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,

so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so
sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C.,
D. E. XXX/X, o zaplatenie 14.780,85 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.10.2024 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 14.780,85 eur s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku v sume 5.448,60

eur, úroku z omeškania v sume 1.567,80 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
14.708,95 eur od 08.03.2024 do zaplatenia. Žalobca sa uplatnených nárokov, ktoré mal podľa žaloby
získať na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 s postupcom
Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1 (ďalej
len „právny predchodca žalobcu“), domáha na základe Zmluvy č. 290606811110621 uzavretej dňa
11.06.2021, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné
prostriedky formou spotrebiteľského úveru. Podľa žaloby žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne

a včas napriek opakovaným výzvam neplnil, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 20.01.2022. Pohľadávka žalobcu podľa žaloby predstavovala ku dňu postúpenia
sumu 21.797,25 eur a pozostávala z neuhradenej istiny vo výške 14.708,95 eur, neuhradených
úrokov 5.448,60 eur, úroku z omeškania 1.567,80 eur a poplatkov vo výške 71,90 eur. Okrem
uvedenej sumy žalobca v žalobe žiadal priznať úroky z omeškania po zosplatnení vo výške 5 %
ročne zo sumy 14.708,95 eur od 08.03.2024, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky až do zaplatenia. Taktiež žiadal nahradiť trovy konania. Žalobca na preukázanie nároku

v konaní predložil: 2 x Pokus o zmier, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Špecifikáciu postúpenej
pohľadávky, Podací hárok, Overovanie bonity klienta, Rámcovú Zmluvu o postúpení pohľadávok s
prílohou, Žiadosť o postúpenie a prevod, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“,
Všeobecné podmienky, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Údaje o RPMN, Informácia
finančnéhosprostredkovateľakdojednávanémupoisteniu,Výzvanapredčasnésplateniezostatkuúveru
s príslušenstvom, Fotokópiu poštovej obálky, Žiadosť o VÚB pôžičku – bezúčelovú, Cenník, Tretiu
upomienku – pokus o zmier, podací hárok s informáciou o pohybe zásielky a Výpis z úveru.

2. Žaloba s prílohami, procesné poučenia súdu, ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe boli žalovanému
doručené postupom podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) dňa 31.07.2025. Žalovaný sa k takto doručenej žalobe nevyjadril.3. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia povinnosti jeho právneho
predchodcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať úver zo

dňa 20.05.2025 reagoval podaním doručeným súdu dňa 29.12.2025. V tomto podaní žalobca po citácii
ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch a Opatrenia NBS č. 10/2017 uviedol, že pri výdavkoch
znižujúcich príjem spotrebiteľa sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov. Záväzky
žalovaného boli podľa podania overené v úverovom registri, podľa ktorého nemal žiadne záväzky. Preto
výdavky žalovaného na peňažné záväzky boli v sume 252,51 eur. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že

žalovaný v žiadosti o úver deklaroval čistý príjem vo výške 2.290,-eur za posledný mesiac, 2.290,-eur
za predchádzajúci mesiac a 2.290,-eur za ďalší predchádzajúci mesiac u zamestnávateľa F. G. / H. I.
J. od 16.09.2019. Právny predchodca žalobcu teda počítal s čistým mesačných príjmom žalovaného
2.290,-eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb následne bral do úvahy
životné minimum spotrebiteľa v celkovej výške 312,91 eur, nakoľko žalovaný uviedol jedno vyživované
dieťa.Právnypredchodcažalobcutaktiežbraldoúvahypaušálnevýdavky,ktorévzmysleopatreniaNBS

spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie,
ošatenie a pod.. Tie boli podľa žalobcu vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu
spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť zvýšený o 40% - teda 790,84 eur [(2.290,-eur – 312,91 eur) * 40%]. Celková
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 1.103,75

eur. Ďalej žalobca uviedol vzorec, ktorý jeho predchodca použil na výpočet ukazovateľa schopnosti
žalovaného splácať úver. Podľa tohto vzorca bol výsledok 0,14, teda hodnota DSTI neprekročila hodnotu
1, preto bola schopnosť žalovaného splácať poskytnutý spotrebiteľský úver posúdená kladne. Spolu
s vyjadrením žalobca predložil Overovanie bonity klienta, Dáta dopytu SRBI a Odpoveď Národnej banky
Slovenska z 14.03.2024.

4. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“: právny predchodca žalobcu, VÚB, a.s. a
žalovaný uzatvorili dňa 11.06.2021 zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 14.990,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných

splátkach. Výška mesačných splátok bol dohodnutá v závislosti od poskytnutia zľavy z voliteľnej služby
vovýške252,51eurmesačne(sozľavouzvoliteľnejslužby)avovýške269,56eur (bezzľavyzvoliteľnej
služby). Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 09.07.2021. Posledná splátka bola splatná dňa
09.06.2029. Mesačná splátka poistného bola dohodnutá vo výške 15,60 eur. V zmluve je uvedená fixná
úroková sadzba vo výške 13,09 % ročne (so zľavou z voliteľnej služby) a vo výške 15,09 % (bez zľavy

z voliteľnej služby). Celková čiastka úveru je uvedená 24.540,76 eur, resp. 26.177,56 eur. V zmluve je
uvedená RPMN 14,57 % a pri neposkytnutí zľavy z voliteľnej služby 16,87% a poplatok za poskytnutie
úveru 299,80 eur. Celkové náklady dlžníka sú 9.550,76 eur, resp. 11.187,56 eur. Zmluva neobsahuje
informácie, ktoré by bolo možné použiť pri skúmaní bonity žalovaného.
- Z Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a údajoch o hodnote RPMN: právny predchodca

žalobcu informoval dňa 11.06.2021 žalovaného, že výška splátky úveru poskytnutého v sume 14.990,-
eur s fixnou úrokovou sadzbou so zľavou 13,09 % a bez zľavy 15,09 % ročne bude 252,51 eur so zľavou,
resp. 269,56 eur bez zľavy a že celková čiastka, ktorú bude musieť v súvislosti s úverom zaplatiť je
24.540,76 eur (pri poskytnutí zľavy), resp. 26.177,56 eur (bez poskytnutia zľavy). Taktiež žalovaného
informoval o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v závislosti od toho, či žalovanému

bola alebo nebola poskytnutá zľava z voliteľnej služby.
- z Informácie finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu: žalovaný a poisťovateľ –
spoločnosť BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s. si dohodli poistenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
- z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a obálky: právny predchodca

žalobcu listom zo dňa 20.01.2022, vráteným dňa 24.01.2022 s poznámkou adresát neznámy, oznámil
žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 20.01.2022.
- zo Žiadosti o K. Pôžičku – bezúčelová: žalovaný dňa 11.06.2021 požiadal o poskytnutie úveru vo výške
25.000,-eur s dobou splatnosti 96 mesiacov. V žiadosti uviedol, že je slobodný a má jedno nezaopatrené
dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti. Je zamestnaný u zamestnávateľa F. G. / H. I. J. so sídlom

vo Veľkej Británii ako prevádzkový pracovník v službách a obchode a jeho čistý mesačný príjem bol za
posledné tri mesiace pred podaním žiadosti vo výške 2.290,-eur.
- z Tretej upomienky – pokusu o zmier: právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.12.2021 upozornil
žalovaného na dlh vo výške 815,01 eur. Zároveň ho poučil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy,bude oprávnený požadovať úhradu celej dlžnej sumy, resp. od zmluvy odstúpiť. Zásielka sa vrátila
s poznámkou adresát neznámy.
- z Platobnej histórie: žalovaný vyčerpal dňa 11.06.2021 úver v celosti v sume 14.990,-eur.

- z dvoch Pokusov o zmier: žalobca listami zo dní 19.03.2024 a 09.08.2024 žiadal žalovaného o úhradu
dlhu v dodatočných lehotách.
- z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.11.2020, výpisu z jej prílohy, Žiadosti o postúpenie
a prevod a Oznámenia o postúpení pohľadávky: žalobca ako postupník z Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok mal ku dátumu prevzatia prijať a kúpiť v rámci balíka pohľadávok aj pohľadávku uplatnenú

v tomto konaní. Vzhľadom na dohodu o tom, že dátum prevzatia je dátumom postúpenia, pohľadávka
uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu dňa 07.03.2024, ktorý je v žiadosti o postúpenie
a prevod uvedený ako dátum prevzatia. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany právneho predchodcu
žalobcu žalovanému oznámené listom zo dňa 19.03.2024.

5. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy, a to najmä § 3 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa, § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich
postúpenie pohľadávky, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere, ustanovení
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (najmä § 7, § 9, § 11, § 17) a § 92 ods. 8 zákona
o bankách.

6. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu postúpenia pohľadávky ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia
zmluvy o úvere, t. j. ku dňu 11.06.2021 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa
rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na
získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä
s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,

zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
spríjmomspotrebiteľavSociálnejpoisťovni,atoprostredníctvomprevádzkovateľaregistra.Veriteľpodľa
§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie

súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na
veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo
sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie
z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe

písomnej žiadosti spotrebiteľa.
Podľa § 92 od. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu tvrdeného postúpenia,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad)
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.7. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej
v tomto konaní na žalobcu.

8. Z dôvodovej správy k § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že novým znením tohto
ustanovenia chcel zákonodarca sprísniť sukcesiu do práv veriteľa v súvislosti so spotrebiteľskými
úvermi. V zmysle dôvodovej správy zákonodarca chcel týmto ustanovením dosiahnuť stav, kedy
sukcesia do práv veriteľa bude možná iba v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude zároveň
predmetom prevodu alebo prechodu pohľadávka zo spotrebiteľského úveru v celosti. Preto, vychádzajúc

zo samotného znenia § 17 Zákona o spotrebiteľského úveru ako aj dôvodovej správy k nemu a úmyslu
zákonodarcu v nej vyjadreného, z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť
iba v prípade, že postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň (ii) sa
uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie
sa bude týkať pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej

splatnosti – inak povedané v čase, kedy už bola pohľadávka pre zlyhanie spotrebiteľa predčasne
zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným zmluvu o úvere, kde bol dohodnutý dátum prvej anuitnej splátky na 09.07.2021 so
splatnosťou celého poskytnutého úveru 96 mesiacov, teda posledná 96. splátka mala byť žalovaným
uhradená09.06.2029.ZoZmluvyopostúpenípohľadávokaoznámeniaopostúpenípohľadávkyzároveň

bolo preukázané, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu dňa 07.03.2024, t.
j. v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve o úvere. Teda pre úspech
žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred
dňom 07.03.2024. Žalobca síce tvrdil v žalobe zosplatnenie úveru ku dňu 20.01.2022, avšak súd toto
zosplatnenie považuje v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor s § 11 ods. 2

Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca totiž nepreukázal splnenie povinnosti svojho právneho
predchodcu skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to v čase pred uzatvorením zmluvy o úvere. Súd preto konštatuje
porušenie povinnosti predchodcu žalobcu skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Nemožnosť zosplatnenia úveru je v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
zákonným dôsledkom akéhokoľvek porušenia povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca
nepreukázal vynaloženie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver

v zmysle § 7 ods. 17 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, hoci bol na to povinný podľa §
7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal,
že jeho predchodca overil príjem žalovaného zo zdrojov nezávislých od žalovaného (Suma čistého
príjmu žalovaného vo výške 2.290,-eur nevyplýva zo žiadneho objektívneho dôkazu, predložené
overovanie bonity klienta vypracované predchodcom žalobcu nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu,

ide v podstate len o nepreukázané tvrdenie právneho predchodcu žalobcu). Žalobca v konaní teda
nepreukázal postupovanie svojho predchodcu v súlade s § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, čo je v zmysle poslednej vety § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považované
samo o sebe za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vynaloženie odbornej starostlivosti žalobcu nevyplýva ani zo žiadnych predložených dôkazov, práve

naopak. Právny predchodca žalobcu totiž napriek vedomosti o tom, že žalovaný žije a pracuje vo Veľkej
Británii (žalovaný uviedol, že pracuje ako prevádzkový pracovník pre zamestnávateľa so sídlom vo
Veľkej Británii) uvažoval pri posudzovaní jeho schopnosti splácať úver pri jeho výdavkoch iba s nákladmi
naživotvsumerovnajúcejsaživotnémuminimuplatnompreúzemieSlovenskejrepublikyvsume312,91
eur.Právnypredchodcažalobcutakúplneodignorovalskutočnosť,žežalovanýžijeapracujevzahraničí.

Pritom je všeobecne známe, že životné náklady na život vo Veľkej Británii sú niekoľko násobne vyššie
ako na Slovensku a je preto nereálne, aby suma 312,91 eur zodpovedala jeho reálnym výdavkom.
Uvedené pochybenie súd považuje za závažné a hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za tejto situácie mal právny predchodca žalobcu skúmať, aké reálne
náklady na život žalovaný vo Veľkej Británii má a mal žalovaného za tým účelom osloviť, aby ich uviedol

a preukázal. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť,
aby veriteľ vzal na zreteľ existujúcu a aktuálnu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i
skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzipríjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje

záväzky riadne splácať. Súd teda konštatuje, že v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
došlozostranyžalobcukhrubémuporušeniupovinnostiuvedenejv§7ods.1Zákonaospotrebiteľských
úveroch. Žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že jeho právny predchodca splnil
svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch a v konaní vyšlo najavo, že
žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez toho, aby akokoľvek skúmal jej výdavky,

keď ako s výdavkami žalovaného uvažoval s absolútne nereálnymi paušálnymi výdavkami v sumách
platných pre územie Slovenskej republiky, hoci žalovaný zjavne žil a pracoval vo Veľkej Británii.
Kskúmaniusplneniapovinnostipredchodcužalobcupodľa§7ods.1Zákonaospotrebiteľskýchúveroch
súd ešte odkazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 05.03.2020 C-679/18, z ktorého
vyplýva, že vnútroštátne súdy majú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré

z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nenamieta
v konaní porušenie tejto povinnosti. Jedným z dôvodov takéhoto prístupu je, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať právnej normy
určenej na jeho ochranu (rozsudok z 21.04.2016, Radlinger a Radlingerová, C-377/14, EU:C:2016:283,
bod 65). Preto skutočnosť, že žalovaný nenamietal porušenie povinnosti veriteľa skúmať jeho bonitu

pred uzavretím zmluvy, je v tomto konaní bez významu. Súd teda konštatuje, že v zmysle § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch došlo zo strany žalobcu k hrubému porušeniu povinnosti uvedenej
v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené má za následok nemožnosť zosplatnenia.

10. Vzhľadom na uvedené neplatné zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe nedošlo k tvrdenému

platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o
spotrebiteľskýchzákonochvzneníúčinnomvdeňtvrdenéhopostúpeniapohľadávky(07.03.2024)platne
nemožno postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej
splatnosti.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a

aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29. 6. 2010, spis. zn. 2 Cdo205/2009).

12. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

13. Súd zároveň doplňuje, že žaloba by bola nedôvodná aj v prípade, ak by zosplatnenie úveru tvrdené
v žalobe bolo platné. Totiž z vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní nebolo preukázané ani
splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky, ktoré sú vyžadované podľa § 92 ods. 8 zákona
obankách.Uvedenébymalotiežsamostatnezanásledokneplatnosťpostúpeniapohľadávkyuplatnenej
v tomto konaní na žalobcu. Totiž, pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z. z. o bankách musí banka a) písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b) ak
je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu,
môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť a postúpenie pohľadávky banky v rozpore
s týmito zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom. Pritom v zmysle rozhodnutia Veľkého senátu občiansko-právneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 spis. zn. 1VCdo/4/2025 pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt sa predpokladá osobitná/výlučná/ samostatná výzva banky
klientovi (v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách), že je v omeškaní so splatením čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Touto výzvou však nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatený.

14. Žalobca v konaní predložil dve písomné výzvy jeho právneho predchodcu, a to Výzvu na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a Tretiu upomienku – pokus o zmier. S odkazom
na rozhodnutie Veľkého senátu občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republikyz 30. júla 2025 spis. zn. 1VCdo/4/2025 súd konštatuje, že žiadnu z týchto výziev nemožno považovať za
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Totiž Tretia upomienka – pokus o zmier
je výzvou podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru

s príslušenstvom je oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti. Uskutočnenie ďalšej výzvy právneho
predchodcu žalobcu žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Totiž žalobca ako neúspešná strana

nemá právo náhradu trov konania a žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).