Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18C/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419206348
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4419206348.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 2/ G. A., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 3/ D. H., nar. XX. XX. XXXX, D.
XX, E. F., 4/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 5/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 6/ K. C., nar.
XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 7/ F. J., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., všetci zastúpení žalobcom 1/ A. B.
C., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., proti žalovaným: Majitelia bytov užívajúcich balkóny podľa prílohy č.
2 doplnenia žaloby na adrese D. XX-XX-XX, E. F., zastúpení: Novozámocké bytové družstvo, družstvo,
Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, právne zastúpenému: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o.,
Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 647 903, o žalobe proti vlastníkom bytov, ktorým prislúcha balkón,

takto

r o z h o d o l :

I.Súd konanie o žalobe žalobcov v 2. až 7. rade z a s t a v u j e.

II.Súd p r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 2. až 7. rade v rozsahu
100%.

III.Súd žalobu z a m i e t a .

IV.Súd p r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2019 domáhali voči žalovaným, aby
súd zaviazal žalovaného, aby bola rozpočítaná tvorba do údržby ako práv na rekonštrukciu balkónov
počas obnovy bytového domu na ulici D. XX-XX-XX, E. F. len medzi vlastníkov bytu, ktorým prislúcha
balkón.

2/ Súd prvej inštancie uznesením Sp.zn.: 18C/82/2019-19 zo dňa 23.03.2020, súd v súlade s § 129 CSP,

vyzval zástupkyňu žalobcov, aby označila konkrétnych žalobcov a doplnila petit žaloby tak, že uvedie,
čoho konkrétne sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú.

3/ Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2020 zástupkyňa žalobcov predložila plné moci na
zastupovanie žalobcov v konaní a uviedla, že žalovaným je Novozámocké bytové družstvo v súlade
s § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a petit žaloby špecifikovala tak, že žiadala, aby súd rozhodol,
že správca bytového domu upraví výpočet splátok úverov (zvýšených mesačných príspevkov do fondu

prevádzky, údržby a opráv po dobu 25 rokov) pre každého vlastníka bytu v bytovom dome D. XX-XX-XX
C. E. F. s ohľadom na to, či vlastník bytu má alebo nemá prístup na balkón. Splátky úverov vlastníkov
bytov bez prístupu na balkón nebudú obsahovať náklady na rekonštrukciu balkónov.4/ Súd zistil skutkový stav dokazovaním, ktoré vykonal oznámením obsahu súdu predložených listín
(ktorých rovnopisy mali sporové strany k dispozícii a ich obsah im bol známy), a výsluchom strán sporu.

5/ Na základe zisteného skutkového a právneho stavu, tunajší súd rozhodol rozsudkom Sp. zn.:
18c/82/2019-208 zo dňa 23.5.2023 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd žalovanej strane
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

6/ Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 3/ v dôsledku

ktorej skutočnosti Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením Sp. zn.: 11Co/43/2023-236 zo
dňa 13.12.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
rozhodnutie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne z právneho hľadiska posudzoval
predmetnú vec ako žalobu prehlasovaných vlastníkov bytov podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré aj vo svojom rozhodnutí citoval. Pred tým,
ako by odvolací súd pristúpil k meritórnemu odvolaciemu prieskumu, zisťoval, či procesné strany

(tak ako sú uvedené v napadnutom rozsudku) majú v konaní aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu.
„Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo/205/2009 zo dňa 29. 06. 2010). Pretože otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom
štádiu konania a jej nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby, odvolací súd považoval za nevyhnutné pred
vecnýmposúdenímuplatnenéhonárokuprimárneposúdiť,čisúdprvejinštancievtomtoprípadesprávne
zodpovedal otázku vecnej legitimácie strán sporu.

6.1/ Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,

ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Posúdenie, či ten-ktorý subjekt je v konkrétnom konaní
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci.

6.2/ Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcov, keď sa žalobcovia zúčastnili písomného hlasovania, ktoré sa konalo v dňoch 13. 09. 2019 až
22. 09. 2019, pričom v danom prípade sa jedná o prehlasovaných vlastníkov, čo mal súd prvej inštancie
za preukázané po predložení hlasovacích lístkov z vyššie uvedeného hlasovania na pojednávaní, ktoré
sa uskutočnilo dňa 23. 05. 2023. Pokiaľ ide o určenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto
konaní, mal odvolací súd za to, že žalovaný označený v rozsudku nie je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti vo vzťahu strán (subjektov) konania.

6.3/ Ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dáva
oprávnenie prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome domáhať
sa rozhodnutia súdu. Výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny

výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých
vlastníkov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci,
z povahy veci vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a
nie medzi vlastníkmi a správcom samotným. Pasívne legitimovanými v prípade žaloby prehlasovaných
vlastníkov sú tak ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov
sporu, avšak nie správca bytového domu. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Správca bytového domu môže vykonávať len
činnosti vymedzené zákonom (napríklad hospodári s úhradami, fondom prevádzky, údržby a opráv, s
majetkom získaným svojou činnosťou, rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za

plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a podobne). V zmysle § 9 ods. 8
písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len zastupuje vlastníkov
bytových a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný
prehlasovaným vlastníkom/vlastníkmi. Správca bytového domu však nehlasuje na schôdzi vlastníkov,ktorú tvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto
spôsobom, uvedené iba organizačne zabezpečuje.

6.4/ Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v tomto prípade nesprávne právne posúdil otázku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď za žalovaného považoval správcu bytového domu, s ktorým
aj vo veci ako so žalovaným konal a tohto ako žalovaného uviedol aj v napadnutom rozhodnutí, čím
konanie zaťažil vadou spočívajúcou v tom, že bolo konané so subjektom, ktorý nemá v predmetnom
konaní pasívnu vecnú legitimáciu, a to napriek tej skutočnosti, že žalobcovia ako žalovaných označili

subjekty odlišné od správcu, keď ako žalovaní boli podľa doplnenia žaloby zo dňa 18. 05. 2020 označení
majitelia bytov užívajúcich balkón na adrese D. XX-XX-XX C. E. F. podľa prílohy č. 2, pričom len za
zástupcu žalovanej strany označili Novozámocké bytové družstvo, družstvo podľa § 9 ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Týmto postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces, pretože žalobcovia v podstate museli svoje nároky
bez ohľadu na výsledok sporu smerovať voči subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti

v uvedenom spore. Súd prvej inštancie v tomto smere nesprávne vyhodnotil aj námietku samotného
správcu bytového domu v jeho vyjadrení zo dňa 03. 05. 2021 o tom, že nie je v tomto konaní pasívne
vecne legitimovaný, zopakovanú aj vo vyjadrení zo dňa 30. 08. 2021.

6.5/ Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, v ktorom je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, opätovne posúdiť a vyhodnotiť otázku pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom
konaní v zmysle vyššie uvedených intencií odvolacieho súdu, ktoré možno zhrnúť tak, že správca
vykonáva správu bytového domu, zabezpečuje výkon rozhodnutí prijatých na schôdzi vlastníkmi bytov,
ale nezodpovedá za obsah takýchto rozhodnutí vlastníkov bytov. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa
transformuje do podoby rozhodnutí prijatých na schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov

a nebytových priestorov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14a ods.
8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, lebo len ich rozhodnutia ich
právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a povinnosti. V zmysle uvedeného teda súd prvej inštancie
posúdi kto, resp. ktoré subjekty majú byť v tomto konaní pasívne legitimované, či žalobcami označené
subjekty napĺňajú vyššie uvedené predpoklady pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, či sú riadne

zákonne označené a na základe uvedeného zhodnotenia stanoví ďalší postup v konaní. Odvolací súd
len doplňujúco uvádza, že prípadný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania.

7/ Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8/Súdvoveciurčiltermínpojednávanianadeň08.04.2024 aopätovnezistilskutkovýstavdokazovaním,
ktoré vykonal oznámením obsahu súdu predložených listín (ktorých rovnopisy mali sporové strany k

dispozícii, ich obsah im bol známy a nespochybnili ho), ako aj výsluchom zástupcu žalobcov a zástupcu
zástupcu žalovaných.

9/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2024 zástupca zástupcu žalovaných,
v záujme uplatnenia prostriedkov procesnej obrany voči žalobe, popierel v mene žalovaných skutkové

i právne dôvody žaloby aj s poukazom na relevantné súdne rozhodnutia a stanovisko právnej doktríny.
Uviedol, že pôvodnú žalobu podalo spolu 10 žalobcov zastúpených žalobkyňou v 1.) rade B. C..
Následne bolo uznesením súdu č. k. 18C/82/2019-141 z 28. 3. 2022 konanie právoplatne zastavené
voči žalobcom v 8.), 9) a 10.) rade na základe späťvzatia Žaloby. V dôsledku toho nastal stav akoby
títo žalobcovia žalobu nepodali. V odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie z 23. 5. 2023 na str. 4

odvolatelia uviedli, že v súdnom spore po zamietnutí žaloby 5 žalobcovia odstúpili a v súdnom konaní
pokračujú len žalobkyňa v 1.) a 2.) rade, pričom samotné odvolanie podpísala len žalobkyňa v 1.) rade.
Napriek tejto skutočnosti sa v Uznesení KS NR a rovnako aj v predvolaní na pojednávanie 8. 4. 2024
(č. l. 270) uvádzajú všetci 7 žalobcovia zastúpení žalobkyňou v 1. rade, hoci žalobcovia v 3.) až 7.) rade
odvolanie voči predmetnému rozsudku nepodali a voči nim by malo byť konanie právoplatne ukončené.

V ďalšom konaní žiadal, aby súd ustálil okruh subjektov na strane žalobcov, s ktorými bude pokračovať
v konaní.9.1/ Žalovaní namietali, že žaloba neobsahuje zákonné náležitosti označenia žalovaných subjektov v
zmysle ust. § 132 a § 133 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení
(ďalej aj „CSP“), nakoľko základnou náležitosťou žaloby je riadne označenie strán. Žalobcovia označili

žalovaných v doplnení žaloby z 18. 5. 2020 len s odkazom na prílohu č. 2 tohto podania, čo konštatoval aj
odvolací súd v cit. Uznesení KS NR. Príloha č. 2 predmetného podania žalobcov však obsahuje zoznam
vlastníkov bytov užívajúcich balkón len s uvedením ich mena a priezviska. Takéto označenie Žalovaných
podľa nespĺňa zákonnú požiadavku na určitú a nezameniteľnú identifikáciu žalovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v zmysle § 133 CSP.

9.2/ V súvislosti s nedostatočným označením žalovaných subjektov v žalobe, zástupca žalovaných
poukázal na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 1
Cdo/67/2014 z 29. 6. 2016, v zmysle ktorého: „Civilná žaloba v procesnom zmysle je procesný úkon,
ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho práve proti určitému žalovanému autoritatívne
rozhodol. Presné vymedzenie strán (predtým účastníkov konania) v žalobe je v sporových veciach

(prevažne, nie však výlučne i v nesporových) bezvýnimočným požiadavkom individualizácie žaloby.
Dostatočne jasná, zrozumiteľná a nezameniteľná identifikácia žalobcu a žalovaného je esenciálnou a
obligatórnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania (§ 79 ods. 1 O s.p.). Realizáciou názoru
žalobcov, že na identifikáciu žalobcov postačuje k návrhu priložiť internetový výpis z listu vlastníctva
by v právnych vzťahoch dochádzalo k vážnemu narúšaniu princípu právnej istoty. V civilnom konaní

je nemysliteľné, že by sa určenie žalobcu a žalovaného prenechávalo niekomu inému, napr. súdu. To
je dôsledok súkromnoprávnej povahy uplatňovaných práv a prejav dispozičnej a prejednacej zásady.“
Poukázal aj na ďalšie rozhodnutie sp. zn. 8 Sžo 462/2009 z 29. 4. 2010 (dostupné na M.) zaujal obdobný
právny názor, hoci vydaný vo veci prejednávanej v správnom súdnictve.

9.3/ Ďalším argumentom, podľa ktorého nemožno základnú náležitosť žaloby splniť len odkazom na
prílohu podania, resp. dôkaz k žalobe (napr. zoznam vlastníkov), rovnako ako je to v prípade uvedenia
rozhodujúcich skutočností, nakoľko takýto postup zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva. V tejto
súvislostipoukázalna §132ods.2CSP,vzmyslektoréhoplatí,že:„Opísanierozhodujúcichskutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“

9.4/ Zákonná požiadavka na riadnu identifikáciu subjektov v zmysle § 132 a § 133 CSP platí všeobecne,
teda bez ohľadu na predmet sporu či počet žalovaných subjektov. Tieto procesné normy upravujú
základnú náležitosť každej žaloby, pričom bez jej dodržania nie je zrejmé voči akému subjektu smeruje
civilná žaloba a teda nie je možné, aby súd pokračoval ďalej v konaní.

9.5/ V zmysle judikátu NS SR publikovaného pod R 38/2019 bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
vyzvať žalobcov na doplnenie jednoznačného označenie žalovaných v žalobe v zmysle § 129 CSP, čo
aj súd prvej inštancie urobil v uznesení z 30. 3. 2020 (č. l. 19), v ktorom výslovne uviedol o aké údaje
žalovaných treba žalobu doplniť. Na túto výzvu síce žalobcovia reagovali podaním z 18. 5. 2020, avšak

špecifikácia žalovaných v tomto podaní nebola v súlade s náležitosťami, ktoré stanovuje § 133 CSP.
V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovaných ešte poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo
133/2018z23.4.2019publikovanépodR38/2020.Vzmysletohtojudikátu,akmábyťurčenáneplatnosť
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov. Dovolací súd cit. judikátom zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.

zn. 13 Co 125/2015 z 20. 12. 2016 aj s opravným uznesením, ktorým bol potvrdený vyhovujúci rozsudok
o žalobe prehlasovaného vlastníka, smerujúcej len voči spoločenstvu vlastníkov s odôvodnením, že
spoločenstvo vlastníkov v danej veci nie je pasívne legitimované.

9.6/ Ďalej uviedol, že NS SR aj s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 194/2012 z

12. 4. 2012, ako aj právny názor publikovaný v odbornom komentári k BytZ vydanom vo vydavateľstve
C. H. Beck2 v roku 2012 uviedol, že v konaní o žalobe prehlasovaného vlastníka musia vystupovať
všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí tvoria v spore nerozlučné
procesné spoločenstvo (§ 77 CSP). V opačnom prípade by rozhodnutie súdu nemohlo byť záväzné aj
pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania ( § 159 ods. 2 OSP – teraz

§ 228 ods. 1 CSP). Tento právny záver možno aplikovať na všetky žaloby, ktoré možno podradiť pod
ust. § 14a ods. 8 BytZ, t. z. vrátane situácie, ak sa pri hlasovaní nedosiahne väčšina hlasov o určitej
otázke, čo sa stalo aj v prejednávanej veci.9.7/ V ďalšom vyjadrení zástupca žalovaných namietal vady žalobného petitu a poukazoval na
relevantné právne princípy.

10/ Na pojednávaní dňa 8.04.2024 zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia 2/,4/,5/,6/ a 7/ berú
žalobu späť v celom rozsahu a navrhujú konanie zastaviť. Aj žalobkyňa 3/ (osobne prítomná na
pojednávaní) uviedla, že berie žalobu späť a navrhla konanie zastaviť.

11/ Zástupca žalovaných so späťvzatím žaloby výslovne súhlasil.

12/ Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13/ Žalobcovia 2/ až 7/ vzali žalobu celkom späť, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto súd

konanie o žalobe týchto žalobcov, podľa citovaných zákonných ustanovení, zastavil.

14/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15/ V sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku platí, že náhrada trov konania je ovládaná
zásadou úspechu vo veci v prípadoch, ak konanie končí vydaním meritórneho rozhodnutia (§ 255 CSP).
Táto zásada sa však prirodzene neuplatní v prípade, ak konanie nie je ukončené vydaním meritórneho
rozhodnutia, ale iba procesne - zastavením konania. V takom prípade sa uplatní zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania vyjadrená v § 256 ods. 1 CSP, pričom platí, že povinnosť

náhrady trov konania protistrany znáša ten, kto procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. V
prípadoch, keď k zastaveniu konania dochádza v dôsledku späťvzatia žaloby, podozrenie z procesného
zavinenia primárne padá na žalobcu, ktorý upustil od ďalšieho vedenia sporu a svojím dispozitívnym
úkonom - späťvzatím žaloby zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Procesné zavinenie na zastavení
konania však aj prípadoch späťvzatia žaloby môže spočívať na žalovanom. Bude tomu tak v prípadoch,

keď žalovaný po začatí konania svojou aktivitou nastolil stav, že predmet sporu odpadol. V praxi sa
to prejaví takým konaním žalovaného, ktorým žalobou uplatnený nárok po začatí konania uspokojí.
Takýmto konaním žalovaný u žalobcu vyvolá nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, inak by sa žalobca vystavil
hrozbe neúspechu vo veci, keďže jeho žaloba by musela byť meritórnym rozhodnutím súdu zamietnutá.

15.1/ Žalobcovia 2/ až 7/ neuviedli dôvod späťvzatia žaloby a nepreukázali ani skutočnosť, že by
žalovaný po začatí konania svojou aktivitou procesne zavinil zastavenie konania. Súd preto o trovách
konania žalovaných rozhodol podľa § 256 ods.1 tak, že žalovaným, ktorí procesne nezavinili zastavenie
konania, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným rozhodnutím.

16/ Súd vo veci ďalej konal o žalobe žalobcu 1/ a vec prejednal na pojednávaní dňa 08.04.2024 s
výslovným súhlasom žalobcu 1/, aj keď mu vyjadrenie zástupcu žalovaných zo dňa 05.04.2024 a jeho
prílohy boli doručené až na tomto pojednávaní, a tak nebola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu
pojednávania.

17/ Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich
písomných aj ústnych vyjadrení. To, čo v tejto veci začal, chce aj dokončiť. Považuje za nespravodlivé,
aby tí, ktorí nemajú balkón platili za niečo, čo neužívajú. Je nespravodlivé, aby väčšina rozhodovala o
menšine a tento fakt je diskriminácia premietnutá v praxi. Nie je prípustné, aby niekto rozhodoval o ich

peniazoch a celú vec považuje za nespravodlivú.

18/ Zástupca žalovaných sa vyjadril súhlasne s jeho písomným vyjadrenímzo dňa 05.04.2024.19/ Podľa § 132 CSP, sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca

k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa § 133 ods. 1, 2 CSP, sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v
žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie,

ak je pridelené.

Podľa § 136 CSP, ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne číslo, elektronickú adresu,
prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu. Rovnako uvedie telefónne číslo a
elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako dôkazný prostriedok označil, ak sú mu
známe.

20/ Každý exekučný titul musí byť vykonateľný nielen po formálnej stránke (doložka vykonateľnosti
opatrená na rovnopise súdneho rozhodnutia) ale aj po materiálnej stránke, čo znamená, že exekučný
titul musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného ako aj presné vymedzenie práva
a jemu zodpovedajúcej povinnosti tak, aby bol vykonateľný niektorým zo spôsobov ustanovených v §

63 Exekučného poriadku.

21/ Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov

konania nenamieta (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

22/ Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal.

23/ Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.
11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa

12.12.2017 je konštatované, že: „Ústavný súd v kontexte už uvedeného zdôrazňuje, že preskúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania,
pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010),kde zistenie nedostatku vecnej
legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie

kardinálnej otázky akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd
ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 ods.1
ústavy, ako aj obsahu práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 od.1 ústavy, ako aj obsahu
práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods.1 Dohovoru (m.m. III. ÚS 266/2014).“

24/ V prejednávanej veci súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré dáva oprávnenie prehlasovanému
vlastníkovi (v tomto prípade žalobcovi) bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome domáhať
sa rozhodnutia súdu. Výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny
výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých

vlastníkov. Z uvedeného je zrejmé, že aktívna legitimácie žalobcu je daná.

25/ V zmysle cit. judikatúry NS SR je presné označenie strán v spore bezvýnimočnou požiadavkou
individualizácie žaloby. Ide totiž o základnú povinnosť žalobcu stanovenú jednoznačne v procesnomverejnoprávnom predpise. Presné označenie strany musí spĺňať zákonnú požiadavku, aby bolo
objektívne (teda nielen žalobcovi) nepochybné a nezameniteľné, kto je stranou v spore. Tento názor
vyplýva aj z odborného komentára k ust. § 132 CSP. Je to za účelom, aby túto osobu nebolo možné

zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať ako s procesným subjektom na žalovanej strane.
Požiadavku na vyžadovanie obligatórnych údajov v zmysle zákona za účelom riadneho označenia
povinného preto nemožno zamieňať s prílišným formalizmom. Súd poukazuje na správnosť príkladu
uvádzaného zástupcom žalovaných podľa ktorého ak napríklad v jednom a tom istom bytovom dome
vlastnia byty a nebytové priestory rodinní príslušníci (napr. rodičia a ich deti), alebo osoby s rovnakým

menom a priezviskom, je práve ich odlíšenie dátumom narodenia ako ďalším obligatórnym údajom a
odlišuje ich nielen ako žalovaných v základnom konaní, ale najmä ako subjekty, ktorých majetok by
mohol byť postihnutý v prípadnom exekučnom konaní.

26/ Z textu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov priamo nevyplýva, kto má byť pasívne
legitimovaný v uvedenej veci. Z povahy prejednávanej veci vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými

vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkmi a správcom samotným. Pasívne
legitimovanými v prípade žaloby prehlasovaných vlastníkov sú ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože sa
jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu, čo v danom prípade splnené nebolo. Z LV č. XXXX
(č.l.296-314) pre kat. územie E. F. vzťahujúcemu sa k bytovému domu označenému žalobcom je zrejmé,

že v tomto konaní nevystupujú všetky pasívne legitimované subjekty.

27/ Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolacieho súdu je nesporné, že v žalobe
označený správca bytového domu nie je pasívne vecne legitimovaný Správca bytového domu môže
vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napríklad hospodári s úhradami, fondom prevádzky,

údržby a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou, rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu
domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a podobne). V
zmysle § 9 ods. 8 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len
zastupuje vlastníkov bytových a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie
konania podaný prehlasovaným vlastníkom/vlastníkmi. Správca bytového domu však nehlasuje na

schôdzi vlastníkov, ktorú tvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a
nerozhoduje takýmto spôsobom, uvedené iba organizačne zabezpečuje.

28/ Zasituácie,žeostatnívlastnícibytovanebytovýchpriestorov,ktorísúoprávneníhlasovaťnaschôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov (pretože výsledok konania môže mať vplyv na ich právne

pomery) neboli účastníkmi konania, súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol a
ostatné nároky z uvedeného dôvodu ďalej neprejednával. Z toho istého dôvodu, najmä s poukazom na
hospodárnosť konania, súd prvej inštancie nevykonával vo veci žiadne ďalšie dokazovanie.

29/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29.1/ Žalovaní mali v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o ich nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že im náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. O výške náhrady preukázaných, odôvodnených a

účelne vynaložených výdavkov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva
ako aj výdavkov štátu bude na základe § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
rozhodnuté samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom
počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať

ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.