Uznesenie – Nájomná zmluva ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123294721
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123294721.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna
a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpeného: Viktória
Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 250 640, v mene ktorej koná konateľka Mgr. Viktória
Hellenbart, so sídlom Ulica F. C. XXX/XX, XXX XX E. proti žalovaným: 1/ F. E., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, 2/ F. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR, o zaplatenie 5.514,06 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/11/2024-710 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Lučenec č.k. 13C/11/2024-710 zo dňa 15. mája 2025
z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 13C/11/2024-710 zo dňa 15. mája 2025 Okresný súd Lučenec (ďalej aj
ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu o zaplatenie sumy 4.540,02 € s príslušenstvom
zamietol (I. výrok), konanie o zaplatenie sumy 974,04 € s príslušenstvom zastavil (II. výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto
uznesenia (III. výrok).

1.1 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy 5.514,06 € s príslušenstvom od žalovaných 1/, 2/, 3/, pričom uviedol, že dňa 20.06.2020
ako prenajímateľ spolu so žalovanými ako nájomcami uzatvorili Nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol
prenájom bytu č. XX po kompletnej rekonštrukcii na adrese E., C. D.. Nájomná zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú a to do 31.06.2021, následne bola nájomná zmluva dohodou zmluvných strán predĺžená.

Dňa 28.01.2022 bola zo strany žalobcu zaslaná Výpoveď zmluvy o nájme v zmysle § 711 ods. 1
písm. c/ Občianskeho zákonníka s trojmesačnou výpovednou lehotou. Dňa 19.02.2022 žalovaní opustili
prenajímaný byt bez toho, aby bol tento riadne odovzdaný a vrátený žalobcovi. Do dňa 16.10.2022
nebolo možné byt zo strany žalobu riadne užívať, nakoľko sa tu nachádzali osobné veci žalovaných, ktorí
si v tento deň veci prevzali a byt odovzdali a vrátili žalobcovi. Po tomto dni, t.j. 16.10.2022 byt rovnako
nebolomožnéužívať,čiprenajímaťtretímosobám,pretožebolzničenýapoškodený.Žalobcabolnútený

z bytu vypratať veci, vymaľovať ho a vykonať viaceré opravy a úpravy. Zo strany žalovaných nedošlo k
úhradenáhradyškody,pretosižalobcapodanoužalobouuplatnilnáhraduškodyodžalovanýchspoločne
anerozdielnevovýške5.129,86€.Žalobcavsúvislostisnájmomevidovalajnedoplatkyvcelkovejvýške
1.366,20 €, z ktorých pôvodne žalovaná 1/ uhradila sumu 402,00 €. Po započítaní peňažnej pohľadávky
žalobcu voči žalovaným v sume 964,20 € s peňažnou pohľadávkou, ktorú mala pôvodne žalovaná 1/
voči žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 580,00 € si žalobca podanou žalobou uplatnil

od žalovaných spoločne a nerozdielne nárok na zaplatenie sumy vo výške 384,20 €.1.2 Žalovaní 1/, 2/, 3/ sa k žalobe písomne vyjadrili podaním zo dňa 07.03.2024, v ktorom pôvodne
žalovaná 1/ H. E. a žalovaná 3/ F. G. popreli svoju pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Uviedli, že
nájomnázmluvabolauzatvorenálenžalovaným2/F.E.atonadobuurčitúod01.07.2020do31.06.2021.

K tejto nájomnej zmluve nikdy neboli uzatvorené žiadne písomné dodatky. Počnúc dňom 01.07.2021
žalovaný 2/ F. E. obýval byt žalobcu bez právneho dôvodu. Podanú výpoveď považovali za neplatnú
z dôvodu absencie vymedzenia výpovedného dôvodu, ako aj nepreukázania jej doručenia žalovaným.
Tvrdili, že po odsťahovaní sa z bytu dňa 19.02.2022, po tom ako žalobca dal z bytu odmontovať
okná, žalobca byt uzavrel a nedovolil žalovanému 2/ F. E. ani zobrať z bytu svoje osobné veci a ani

veci maloletých detí. Do pozornosti súdu dali skutočnosť, že o odovzdaní a prevzatí prenajatého bytu
nebol dňa 15.10.2022 vyhotovený žiadny protokol, hoci v zmysle čl. I. J. X nájomnej zmluvy bol žalobca
ako prenajímateľ povinný takýto protokol so zaznamenaním stavu bytu a prípadných škôd vyhotoviť.
To jest nebol k danému dátumu špecifikovaný ani stav bytu a ani poškodenia bytu. Popreli tvrdenie
žalobcu, že byt bol zničený a poškodený, pripustili len obvyklé opotrebovanie bytu v dôsledku užívania.
Neakceptovali ani nárok žalobcu na zaplatenie nedoplatkov, ktorý považovali za nedôvodný.

1.3 Uznesením č. k. 13C/11/2024 - 584 zo dňa 17.10.2024, ktoré sa stalo právoplatným dňa 17.02.2025
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/2/2025 - 650 zo dňa 23.01.2025
súd prvej inštancie konanie voči žalovanej 1/ H. E. zastavil z dôvodu, že na jej majetok bol uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/317/2024 zo dňa 26.08.2024 vyhlásený konkurz.

1.4 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania,
argumentáciu strán sporu, vykonané dokazovanie a závery z neho vyplývajúce, zistený skutkový stav a
na vec aplikoval ustanovenia § 663, § 664, § 665, § 670, § 671, § 679, § 682, § 683 ods. 1, § 683 ods.
2, § 685, § 686 ods. 1, § 693, § 710 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. d/, § 415, § 420 ods. 1 a § 424 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení ku dňu 20.06.2020 a § 144, § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

1.5 Z vykonaného dokazovania bolo pre súd prvej inštancie zrejmé a nesporné, že medzi žalobcom, ako
prenajímateľom, a žalovaným 1/ F. E. bola uzatvorená písomná Zmluva o nájme bytu dňa 20.06.2020

na dobu určitú so začiatkom nájmu 01.07.2020 a koncom nájmu do 31.06.2021 (jedná sa o zrejmú
nesprávnosť, keďže mesiac jún má 30 dní, teda koniec nájmu v zmysle zmluvy pripadá na 30.06.2021).
Predmetná zmluva vypracovaná žalobcom síce ako nájomcov uvádza aj žalovanú 2/ F. G. a pôvodnú
žalovanú 1/ H. E., avšak tieto osoby písomnú nájomnú zmluvu nepodpísali. Nájomný vzťah na základe
písomnej nájomnej zmluvy teda vznikol medzi prenajímateľom (žalobcom) a nájomcom (žalovaným 1/)

F. E. na základe vyššie uvedenej písomnej zmluvy, v zmysle ktorej podľa názoru súdu nájomný vzťah
trval do 30.06.2021 a nebolo preukázané, že by zmluva bola písomne prolongovaná. Nájomný vzťah
následne ako taký vznikol a pokračoval konkludentným uzatvorením nájomnej zmluvy so žalovaným
1/ tým, že prenajímateľ naďalej užívanie bytu zo strany žalovaného 1/ toleroval a s jeho súhlasom v
byte bývala taktiež žalovaná 2/ so spoločnými maloletými deťmi. Vo vzťahu k žalovanému 1/ titulom

nájmu tento je pasívne vecne legitimovaným v konaní o zaplatenie jednak náhrad spojených s užívaním
bytu, ako aj vo vzťahu k náhrade škody vzniknutej užívaním bytu nad rámec bežného opotrebenia. Vo
vzťahu k žalovanej 2/ F. G. súd prvej inštancie uviedol, že menovaná neuzatvorila nájomnú zmluvu v
písomnej forme, a z jej správania nebolo možné vyvodiť, že by žalobca objektívne mohol nadobudnúť
dojem, že nájomný vzťah vznikol aj voči nej. Vôľa žalovanej 2/ uzatvoriť nájomnú zmluvu nemôže byť

založená len na skutočnosti, že sa do bytu nasťahovala spolu s maloletými deťmi ako partnerka nájomcu
(žalovaného 1/). Žalovaná 2/ predmetný byt nepochybne obývala so súhlasom prenajímateľa, ktorý o
tejto skutočnosti vedel, a rovnako ako aj nájomcu F. E., ako spolubývajúca osoba, avšak nie nájomníčka,
resp. spolunájomníčka.

1.6Vovzťahuknedoplatkomzaelektrinu,zateplo,navodnomastočnom ana ostatnýchslužbách,ktoré
po čiastočných úhradách a započítaní pohľadávok činili 39,00 € súd prvej inštancie dospel k záveru, že
nie je možné preukázať ako predmetný dlh v tejto výške vznikol, o ktorý dlh sa jedná, za ktoré je obdobie
a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že obdobie nájomného vzťahu sa neprekrývalo s obdobím počas
ktorého bola evidovaná spotreba energií v tomto byte, resp. platieb za služby spojených s jeho užívaním.

1.7 Vo vzťahu k náhrade škody vzniknutej poškodením vchodových dverí, podláh, interiérových dverí,
žalúzií, kúpeľňovej skrinky, drezu, batérie a pracovnej dosky v kuchyni, líšt a pod. súd prvej inštancie
privolil názoru žalovaných, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by skutočne došlo k takémupoškodeniu, ktoré by vyžadovalo výmenu jednotlivých vecí ako vecí nových a ich následné zabudovanie.
Z pripojenej fotodokumentácie žalobcu, ako aj výsluchu svedka bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že k
určitým poškodeniam bytu došlo, avšak nebolo preukázané, či tieto poškodenia vyžadovali taký rozsah

opravy, resp. výmeny, ako to žalobca požaduje. Predložené pokladničné doklady a faktúry vyhodnotil
tak, že sami o sebe nie sú dôkazom toho, že tieto materiály boli na odstránenie vád a poškodení
použité a že boli použité v takomto rozsahu. Žalovaný 1/ síce zodpovednosť za prípadné poškodenie
bytu nesie, nakoľko táto zodpovednosť mu vyplýva priamo zo zákona, teda ak k poškodeniu bytu došlo
nad rámec bežného užívania, je povinný takúto škodu nahradiť, avšak len za predpokladu, že bude

preukázaný rozsah škody a rozsah poškodenia a výška škody. Naviac pod pojmom škoda je potrebné
rozumieť všetko to, o čo sa majetok poškodeného škodovou udalosťou zmenšil. Škodou nie je cena
novozakúpených vecí, ale je ňou cena poškodenej veci v čase, keď sa škodová udalosť stala. V tomto
smere žalobca žiadne dôkazy neprodukoval.

1.8 Zo strany žalobcu podľa názoru súdu prvej inštancie síce bola preukázaná vo vzťahu k žalovanému

1/ ako nájomcovi a vo vzťahu k žalovanej 2/ ako osobe spolubývajúcej z hľadiska náhrady škody
ich protiprávnosť, nakoľko z príslušnej fotodokumentácie, ako aj výsluchu svedka bolo zistené, že
byt bol prenajímateľovi odovzdaný v stave vykazujúcom známky poškodenia nad obvyklý spôsob
užívania. Vo vzťahu k žalovanému 1/ povinnosť byt užívať obvyklým spôsobom vyplýva z jeho povinností
nájomcu, vo vzťahu k žalovanej 2/ táto povinnosť vyplýva jednak z § 415 Občianskeho zákonníka

ako tzv. prevenčná povinnosť správať sa tak, aby nevznikalo ku škodám, resp. § 420 Občianskeho
zákonníka za predpokladu, že by bolo preukázané, že to ktoré poškodenie svojím zavinením spôsobila.
Z dokazovania nepochybne vyplýval samotný vznik škody, aj keď rozsah poškodenia bol zo strany
žalovaných namietaný, poškodenie bolo zrejmé z príslušnej fotodokumentácie, ako aj výsluchu svedka
najmä vo vzťahu k poškodeniu vchodových dverí, stien a podlahy. Podľa názoru súdu prvej inštancie

bola taktiež splnená podmienka príčinnej súvislosti, keďže bolo preukázané, v akom stave byt bol
žalovanému 1/ ako nájomcovi odovzdávaný a v porovnaní so stavom, v akom ho prenajímateľ po užívaní
bytu žalovanými 1/ a 2/ prevzal. Čo podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo vo vzťahu k výške škody
preukázané, je výška skutočnej škody, ktorá na tej ktorej konkrétnej veci, resp. súbore vecí, u žalobcu
vznikla s poukazom na definíciu škody ako ujmu na majetku poškodeného ku dňu vzniku škody, t.

j. to, o čo sa majetok žalobcu znížil. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnej škody, keďže súdu síce predložil listinné dôkazy (doklady o nákupe vecí, o ich inštalovaní,
resp. opätovnom zabudovaní v predmetnom byte), čo však podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnú
výšku škody zohľadňujúcu hodnotu poškodených vecí v čase poškodenia nepreukazuje. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie žalobu v časti náhrady škody zamietol.

1.9 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní v celom rozsahu, nakoľko súd žalobu zamietol, ako aj
konaniečiastočnezastavilnazákladečiastočnéhospäťvzatiažaloby,zaktoréžalovanínenesúprocesné
zavinenie zodpovednosť, preto súd priznal žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania od žalobcu

v rozsahu 100 %, t. j. v celosti.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok súd prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby ho

zmenil tak, že žalovaným uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.120,02 € s úrokom 6,25 % ročne zo sumy
5.120,02 € od 14.04.2023 do zaplatenia, konanie o zaplatenie 394,04 € zastaví a žalovaným 1/a 2/ uloží
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2.1 Žalobca podal odvolanie z dôvodu, že postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu jeho

procesných práv v takej miere, že súdny proces nemožno považovať za spravodlivý. Poukázal na
to, že žalovaní 1/ F. E. a 2/ F. G. sa vyjadrili k žalobe dňa 07.03.2024 prostredníctvom spoločnej
zástupkyne. K písomnému vyjadreniu a doplneniu dôkazov zo strany žalobcu zo dňa 24.06.2024 sa
vyjadrila ich spoločná právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 04.07.2024. Ani jeden zo žalovaných sa
pojednávania nezúčastnil, súd v predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že považuje za potrebné

vypočuť sporové strany. Na obranu žalovaných žalobca reagoval písomným podaním zo dňa 26.08.2024
a ďalšími dôkaznými návrhmi, ku ktorým sa žalovaní nijako nevyjadrili. Žalovaní nepopreli skutkové
tvrdenia a doplnené dôkazy zo strany žalobcu predložené po 26.08.2024, nezúčastnili sa ani jedného
pojednávania a neboli vypočutí ako sporová strana. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal považovaťskutkové tvrdenia a právnu argumentáciu žalobcu z 26.08.2024, ktorou reagoval na obranu žalovaných
prednesenú na pojednávaní 04.07.2024, za nespornú. Ak súd prevzal na seba aktivitu žalovaných a
tvrdenia a dôkazy, ktoré žalovaní po ich doplnení nenamietali, považoval za sporné, porušil tak rovnosť

strán konania, jeho kontradiktórnosť. Procesnú aktivitu žalobcu „potrestal“ zamietnutím žaloby. Súčasne
akceptoval procesnú pasivitu a správanie žalovaných ako dostatočné na úspešnú obranu voči žalobe
žalobcu,keďsúdakobyargumentačneprevzalzastupovaniepasívnychžalovanýchažalobnémunávrhu
žalobcu oponoval sám, nie však v prítomnosti žalobcu alebo jeho zástupkyne na pojednávaní, ale až
v odôvodnení rozsudku. Žalobca v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom poukazuje aj na spôsob,

akým bol rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnený a jeho nedostatky, ktoré podľa neho spôsobujú
nepreskúmateľnosť a nejednoznačnosť a určitú tendenčnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku
(neuvedenie obsahu jeho podaní zo dňa 24.06.2024 a 26.08.2024, jednostrannosť odôvodnenia
dôsledne približujúc len obranu žalovaných ignorujúc argumentáciu žalobcu, pisárske chyby, zmätočné
označovanie žalovaných).

2.2 ŽalobcapozastaveníkonaniavočižalovanejH.E.navrhol,abysúdpripustilzmenužalobnéhopetitu,
jeho rozšírenie o sumu 580,00 € a domáhal sa toho, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť sumu 5.120,02
€ s ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.120,02 € vo výške 6,25 % počnúc 14.04.2023 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie o tomto návrhu žalobcu rozhodol dňa 17.10.2024 uznesením na pojednávaní a teda
mal rozhodovať o zaplatení sumy 5.120,02 € s príslušenstvom. Napriek tomu rozhodol o zamietnutí

žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 4.540,02 € s príslušenstvom. Konanie tým zaťažil inou vadou.

2.3 Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie vytvoril nesprávny skutkový základ.
Primárne namietal nesprávnosť, na ktorú poukázal už vyššie, že súd nepovažoval žalovanými nepopreté
alebo nekvalifikovane popreté skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Zotrval na tom, že nájomnú

zmluvu uzatvoril so všetkými tromi nájomníkmi uvedenými v zmluve. Žalobca považuje za rozdielne
skutkové tvrdenia a zistenia, či je na strane nájomcov jedna osoba alebo tri osoby ako spoloční
nájomcovia. Ak potom žalobca tvrdí, že uzatvoril nájomnú zmluvu s tromi osobami, nemožno považovať
za nesporné, že zmluvu uzatvoril len so žalovaným 1/, ktorý je do tých troch osôb započítaný. Namietol,
že súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ a pôvodne žalovanej H. E. zaujal stanovisko bez

toho, že by vypočul žalovaného 1/ a žalovanú 2/. Závery súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej 2/ vyhodnotil ako nepresvedčivé a predostrel vlastné hodnotenie dôkazov.
Keďže súd ohľadne vôle žalovanej 2/ nevykonal žiadne dokazovanie, považoval túto časť odôvodnenia
napadnutého rozsudku za nepreskúmateľnú pre nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k odôvodneniu
zamietnutia žaloby ohľadne náhrady škody, žalobca namietol otázku právneho posúdenia veci zo strany

súdu prvej inštancie a s tým súvisiaci nesprávne zistený skutkový stav. Argumentoval, že ak by sa
jednalo o náhradu škody uplatnenú v súlade s ustanovením § 693 Občianskeho zákonníka, jedná sa o
zodpovednosť objektívnu. Záver súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by
skutočne došlo k takému poškodeniu, ktoré by vyžadovalo výmenu jednotlivých vecí ako vecí nových a
ich následné zabudovanie, je podľa neho v rozpore s vykonaným dokazovaním. Namietol, že žalovaní

ním predložené dôkazy a skutkové tvrdenia účinne nepopreli, a preto nie je zrejmé, prečo súd dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal poškodenie bytu, keďže účinným popretím nie je konštatovanie, že byt
nebol v takom stave, ale dôkaz o opaku. Ohľadne skutkových zistení súdu vo vzťahu k stavu bytu a jeho
poškodeniu, ktoré sú odôvodnené v bode 93. rozsudku, žalobca považoval tento spôsob odôvodnenia
za arbitrárny, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, protirečivý a nelogický.

2.4 Za nedostatočne odôvodnený žalobca považoval napadnutý rozsudok aj v časti zamietnutia časti
žaloby, kde si uplatňoval nároky titulom nedoplatkov za služby. Argumentoval, že podľa odôvodnenia
rozsudku, žalovaný F. E., v jedinom písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojej zástupkyne
dňa 07.03.2024 uviedol, že uznáva nedoplatok za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 voči SPOOL

a.s. (správcovi bytového domu) vo výške 814,34 €, pričom však z tohto nedoplatku mala jeho matka
pôvodne žalovaná 1/ H. E. uhradiť sumu 402,00 €, výška nedoplatku teda činí 416,34 € ( bod 2.26
odôvodnenia rozsudku). Súd prvej inštancie zamietol všetky nároky žalobcu paušálne s poukazom
na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď napríklad z celoročného vyúčtovania nedoplatku
od Stredoslovenskej energetiky, a.s. za obdobie od 10.03.2021 do 11.03.2022 , neodpočítal čas od

19.02.2022, odkedy žalovaní 1/ a 2/ byt fakticky opustili. Takýto záver súdu prvej inštancie považoval za
arbitrárny. Namietol, že opustenie bytu žalovanými 1/ a 2/ môže byť dôkazom o tom, že do opustenia
bytu 19.02.2022 vyprodukovali spotrebu, ktorá sa prejavila v nedoplatku do 11.03.2022, ak byt od toho
času nikto neužíval. Záver súdu podľa neho nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.2.5 Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie veci, a to v prvom rade v
otázke vzniku nájomného vzťahu, jeho predĺženia a zániku, ktorému vytýkal nesprávnu aplikáciu §

685, § 700 a § 34,35 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že súd prvej inštancie síce pripustil, že pre platnosť
nájomnej zmluvy nie je potrebná jej písomná forma, no na prejav vôle zmluvných strán, ktorý nebol
urobený písomnou formou (žalovaná 2/), ale konkludentne, správaním strán, súd nesprávne aplikoval
ustanovenie § 35 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho
posúdenia podľa neho jednostranne hodnotil vykonané dokazovanie v tomto smere tak, ako keby chránil

užívateľov bytu označených za nájomníkov v nájomnej zmluve. Ochranu dobromyseľnosti mal súd
hodnotiť z pohľadu zmluvnej strany, ktorej je právny úkon druhej strany určený. Žalovaná 2/ spoločne
s pôvodnou žalovanou 1/ H. E. poskytli žalobcovi ako prenajímateľovi osobné údaje, aby ich uviedol
do nájomnej zmluvy a takto ju vypracoval, následne sa do bytu nasťahovali, tento užívali a platili zaň
nájomné (pôvodná žalovaná 1/). Z pohľadu žalobcu, ktorému bol právny úkon tiež určený, bola žalovaná
2/ v postavení nájomníčky, nie osoby, ktorá so súhlasom žalobcu v byte bývala. O tom podľa neho svedčí

aj listinný dôkaz, ktorého obsah z tohto pohľadu súd pri hodnotení dôkazov opomenul, výpoveď zmluvy
o nájme bytu podľa § 711 odsek 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka, ktorá bola určená všetkým trom
nájomcom uvedeným v nájomnej zmluve. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie pri právnom
posúdení veci vôbec nezohľadnil ustanovenia § 700 a nasledovné Občianskeho zákonníka o spoločnom
nájme viacerých osôb.

2.6 Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie aj v otázke právneho postavenia žalovaných vo
vzťahu k žalobcovi po uplynutí zmluvou dojednanej doby nájmu bytu, ktorý bol dojednaný na určitú
dobu do 30.06.2021. Namietol, že súd prvej inštancie nedal odpoveď na otázku, aké bolo právne
postavenie žalobcu ako majiteľa bytu a žalovaných, ktorí v byte bývali po 30.06.2021. Konštatovanie

súdu o neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, ktorú žalobca odoslal žalovaným nájomníkom zo dňa
28.01.2022 vo vzťahu ku konštatovaniu, že nájomná zmluva trvala len do 30.06.2021 považoval za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ak nájomný vzťah zanikol 30.06.2021, a súd prvej inštancie
sa vôbec nezaoberal právnym posúdením postavenia sporových strán po tomto dátume, je rozsudok v
tejto časti nepreskúmateľný. Tvrdil, že nájomný vzťah nemusel zaniknúť, ale mohla byť konkludentne

uzatvorená nová nájomná zmluva s rovnakými podmienkami, čomu nasvedčuje správanie pôvodných
zmluvných strán. Následne potom platí, že pokiaľ aj žalovaná 2/ a pôvodne žalovaná H. E. so žalobcom
neuzatvorili písomnú nájomnú zmluvu 15.06.2020, neplatí, že žalovaní 1/, 2/ a H. E. neuzatvorili
následne ústnu nájomnú zmluvu od 01.07.2021. Pokiaľ súd vyvodil z vykonaného dokazovania, že k
faktickému opusteniu bytu žalovanými 1/, 2/ došlo dňa 19.02.2022, ale súčasne nevyhodnotil, že k

odovzdaniu a prevzatiu vecí žalovaných a H. E., ktoré nechali v byte, došlo 15.10.2022, sú jeho závery
nedostatočné, hoci sú dôležité pre právne posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody. Pokiaľ sa
súd prvej inštancie v odôvodnení odvolával na ustanovenie § 693 Občianskeho zákonníka, je nutné
mať za to, že považoval vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ za vzťah prenajímateľa a nájomcu.
Vzhľadom na vyššie vytýkané nedostatky v otázke právneho posúdenia a skutkového zistenia okolo

jeho trvania po 01.07.2021, tento záver súdu prvej inštancie nie je podľa neho preskúmateľný. Ak medzi
stranami bol nájomný pomer, o čom bol žalobca presvedčený, potom bolo potrebné žalobné body,
tvrdenia a dôkazy produkované žalobcom vyhodnotiť aj z pohľadu ustanovenia § 683 Občianskeho
zákonníka. Rozhodné okrem (ne)existencie nájomného vzťahu bolo aj posúdenie rozsahu poškodení,
ich kvantifikácia z toho pohľadu, či sa nejednalo o zneužitie prenajatej veci (nadmerné opotrebenie a

užívanie v rozpore s dohodnutým účelom). Z odôvodnenia rozsudku sa javí, že súd síce považoval byt za
poškodený, nemožno však z neho vyvodiť, že by ho považoval za nadmerne opotrebený, hoci žalobca
poukazoval na nie obvyklý neporiadok, zničenie podláh, dverí, drezu, kúpeľne a predložil o tom súdu
aj dôkazy.

2.7 Ak medzi sporovými stranami už netrval nájomný pomer, hoci sa žalobca domnieval, že trvá,
potom je založená pasívna vecná legitimácia u oboch žalovaných titulom zodpovednosti za škodu, ktorú
spôsobili bývaním v byte žalobcu bez právneho dôvodu. Na strane žalovaných potom bola všeobecná
prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka a voči žalobcovi zodpovedajú za škodu podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru s právnym posúdením veci

dostatočne nevysporiadal.

2.8 Žalobca namietol aj právne posúdenie veci ohľadne aplikácie § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka.
Za nesprávne právne posúdenie považoval názor súdu prvej inštancie, že škodou na strane žalobcumôže byť len cena poškodených častí bytu v čase poškodenia. Zdôraznil, že si neuplatňoval nárok na
náhradu škody za poškodenie hnuteľných vecí, ale nehnuteľnosti – bytu. V tomto prípade sú škodou
náklady na opravu, výmenu poškodených častí a nie len ich cena v čase pred poškodením. Namietol,

že sa súd prvej inštancie pri posúdení jeho nároku odklonil od všeobecnej zásady úplnej reparácie
škody platnej pre Občiansky zákonník, podľa ktorej sa poškodenému má kompenzovať majetková
strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Žalobou
uplatnené nároky nespočívali len v hodnote novo zakúpených komponentov (laminátová podlaha, dvere,
skrinky..), ale aj v cene prác a v cene čistiacich prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súd Českej republiky sp. zn. 25 Cdo/1160/2005 a na rozsudok Krajského súdu Žilina sp.
zn. 11Co/92/2018.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec

v rozsahu podľa § 379, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods.
1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa žalobca podanou žalobou v súvislosti s užívaním jeho
bytu žalovanými na základe nájomnej zmluvy domáhal náhrady škody vzniknutej poškodením bytu
a zaplatenia nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu. Súd prvej inštancie

konanie o zaplatenie sumy 974,04 € s príslušenstvom zastavil, žalobu o zaplatenie sumy 4.540,02
€ s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v
rozsahu 100 %. S takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožnil a napadol ho riadne
avčaspodanýmodvolaním,akoriadnymopravnýmprostriedkom,vktoromnamietalnepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku, nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne posúdenie

veci.

7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu
ochranu je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodnutie súdu musí
teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.

7.1 V zmysle § 212 ods. 2 veta prvá CSP, rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Žalobca
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, resp. inú vadu konania vzhliadol v tom, že napriek tomu,
že súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného petitu, jeho rozšírenie o sumu 580,00 €, v dôsledku
čoho mal rozhodovať o zaplatení sumy 5.120,02 € s príslušenstvom, rozhodol len o zamietnutí žaloby

žalobcu o zaplatenie sumy 4.540,02 € s príslušenstvom. Odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku
vyhodnotil ako dôvodnú. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa žalobca podanou žalobou domáhal
voči žalovaným 1/ až 3/ zaplatenia sumy 5.514,06 € (náhrada škody vo výške 5.129,86 € a úhrada
nedoplatkov vo výške 384,20 €) spolu s príslušenstvom v podobe zákonných úrokov z omeškania. Vo
vyjadrení zo dňa 24.06.2024 (č.l. 181) zobral žalobca žalobu proti žalovaným 1/ až 3/ ohľadne sumy

949,32 € s príslušenstvom späť a požadoval od žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne uhradiť
sumu 4.564,74 € (náhrada škody vo výške 5.105,15 € a úhrada nedoplatkov vo výške 39,59 €, spolu
5.144,74 € znížené o pohľadávku žalovanej H. E. vo výške 580,00 €) spolu s príslušenstvom v podobe
zákonných úrokov z omeškania. V podaní zo dňa 26.08.2024 (č.l. 472) zobral žalobca žalobu vočižalovaným 1/ až 3/ ohľadne sumy 974,04 € s príslušenstvom späť a požadoval od žalovaných 1/ až
3/ spoločne a nerozdielne uhradiť sumu 4.540,02 € (náhrada škody vo výške 5.080,43 € a úhrady
nedoplatkov vo výške 39,59 €, spolu 5.120,02 € znížené o pohľadávku žalovanej H. E. vo výške 580,00

€) spolu s príslušenstvom v podobe zákonných úrokov z omeškania. Na pojednávaní konanom dňa
17.10.2024 (č.l. 562) žalobca v reakcii na zastavenie konania voči pôvodne žalovanej 1/ H. E. rozšíril
žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ s tým, že ich žiadal spoločne a nerozdielne o zaplatenie sumy 5.120,02
€ s príslušenstvom. Uznesením č. k. 13C/11/2024 - 584 zo dňa 17.10.2024 Okresný súd Lučenec
pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaní v 2. rade F. E. a v 3. rade F. G. sú povinní spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.120,02 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,25
% zo sumy 5.120,02 € od 14.04.2023 do zaplatenia.“ Napadnutým rozsudkom č.k. 13C/11/2024-710
zo dňa 15. mája 2025 súd prvej inštancie zamietol žalobu len v časti o zaplatenie sumy 4.540,02
€ s príslušenstvom (I. výrok). Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o
nároku žalobcu na zaplatenie sumy 580,00 € s príslušenstvom, čo má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku v časti, ktorej predmetom bolo rozhodovanie o žalobcom uplatnenom nároku

na úhradu nedoplatkov za služby súvisiace s nájmom.

7.2 Uvedenépochybeniesúduprvejinštancieúzkosúvisísďalšímnedostatkomnapadnutéhorozsudku,
a to v absencii odôvodnenia II. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zastavil
konanie o zaplatenie sumy 974,04 € s príslušenstvom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje

dôvody, ktoré by jasne a presvedčivo vysvetľovali rozhodnutie súdu prvej inštancie o tomto čiastočnom
zastavení konania. Úvahy súdu o právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené
tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia. Aj keď nie je potrebné zdôvodňovať každý
argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede
súdu na všetky podstatné argumenty prednesené stranami, ktoré uviedli v konaní. Nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno v zmysle ustálenej judikatúry považovať
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. „Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o

príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred
súdom.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 391/2013).

7.3 Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú v zmysle § 149 CSP najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa podľa § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Pre účinné popretie
skutkového tvrdenia je nutné, aby protistrana okrem výslovného popretia skutkového tvrdenia uviedla

aj vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach. V posudzovanom prípade boli podstatné
skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe (o uzatvorení nájomnej zmluvy s tromi nájomcami, ako
aj o spôsobení škody na prenajatom byte v ním tvrdenom rozsahu zo strany žalovaných a o vzniku
nedoplatkov v súvislosti s nájmom) žalovanými vo vyjadrení k žalobe účinne popreté, nakoľko v ňom
tieto skutkové tvrdenia žalobcu popreli a uviedli vlastné skutkové tvrdenia, ktoré podporili aj návrhmi

na vykonanie dôkazov. Postup súdu prvej inštancie, ktorý na objasnenie sporných skutočností vykonal
dokazovanie (a to aj dôkazmi navrhnutými žalobcom až po popretí jeho skutkových tvrdení žalovanými),
odvolací súd vyhodnotil ako správny.

7.4 Príčinu nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolací súd nevzhliadol v zmenenom

označovaní žalovaných (keď po zastavení konania voči žalovanej 1/ súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku pôvodne žalovaného 2/ označoval ako žalovaného 1/ a pôvodne žalovanú 3/ ako žalovanú
2/), ani v žalobcom namietaných drobných pisárskych chybách, pretože z odôvodnenia napadnutého
rozsudkujemožnézistiť,vakom súdnomsporesúdprvejinštancierozhodoval,ktoréosobybolistranami
sporu,nazákladeakýchdôvodovvovecirozhodol,aprečodospelkzáveruotom,ženemožnožalobcovi

v žalobe uplatnený nárok priznať. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku neuviedol obsah podaní žalobcu zo dňa 24.06.2024 a 26.08.2024 taktiež nemá za následok
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. V zmysle § 220 ods. 2 CSP má súd v odôvodnení rozsudku
uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesnéhoútoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil a nie je nutné
uvádzať obsah každého podania sporových strán.

8. Či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú
predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6 Cdo 214/2011 „Vecná legitimácia vyjadruje

postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je
nositeľomhmotnoprávnejpovinnosti(záväzku),mápasívnulegitimáciu.Vecnálegitimáciasanazačiatku
konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný

subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.“ Preskúmavanie vecnej legitimácie je základnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

8.1 Súd prvej inštancie sa tak správne v konaní zameral prioritne na skúmanie pasívnej vecnej

legitimácie žalovaných, ktorej nedostatok títo u pôvodne žalovanej 1/ H. E. a v súčasnosti žalovanej 2/
F. G. namietli už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že tento je titulom nájmu pasívne vecne legitimovaným v konaní o zaplatenie
jednak náhrad spojených s užívaním bytu, ako aj vo vzťahu k náhrade škody vzniknutej užívaním bytu
nad rámec bežného opotrebenia. Vo vzťahu k žalovanej 2/ F. G. dospel k záveru, že tejto neprislúchalo

vo vzťahu k žalobcovi postavenie nájomcu, ale sa jednalo o osobu žijúcu s nájomcom v spoločnej
domácnosti, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na výstižnú argumentáciu
súdu prvej inštancie uvedenú v bodoch 84. 1 a 84.2 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

8.2 Na podporu uvedeného záveru odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že

skutkový základ ku ktorému dospel súd prvej inštancie, v zmysle ktorého bola nájomná zmluva
na strane nájomcov podpísaná len žalovaným 1/, bol zistený správne. Nájomná zmluva (zmluva
o prenájme) v zmysle jej K.. D.. L. X nadobúdala platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma
zmluvnými stranami. V dôsledku toho, že táto zmluva nebola na strane nájomcu podpísaná všetkými
tromi nájomcami, k naplneniu tejto odkladacej podmienky platnosti a účinnosti tejto písomnej zmluvy

nikdy nedošlo. Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy však nemá za následok jej neplatnosť (§
686 ods. 1 Občianskeho zákonníka). „Hoci nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje
jej neplatnosť, prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy museli byť urobené spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne

predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na
strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo 44/2007). Vzhľadom na v konaní preukázané prejavy vôle boli zmluvnými stranami
nájomnej zmluvy týkajúce sa predmetného bytu len žalobca, ako prenajímateľ a žalovaný 1/ ako
nájomca, a preto na strane žalovaných nevznikol spoločný nájom bytu. S poukazom na § 685 v spojení

s § 697 Občianskeho zákonníka tak žalovaná 2/ nebola nositeľom hmotnoprávnej povinnosti úhrady
nedoplatkov vzniknutých z nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, no zostala nositeľkou
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8.3 V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 693 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je

nájomca povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním
bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady
a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu. Uvedené ustanovenie predstavuje osobitný
prípad objektívnej zodpovednosti za škodu, z ktorého vyplýva povinnosť vykonania opráv nájomcovi.
Existencia práva prenajímateľa podľa § 693 Občianskeho zákonníka voči nájomcovi nemá vplyv na

možnosť prenajímateľa domáhať sa náhrady škody priamo voči osobe, ktorá s nájomcom býva resp.
od osoby, ktorá škodu priamo spôsobila. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri právnom posúdení
žalobou uplatneného nároku z titulu poškodenia prenajatého bytu rozlišovať postavenie žalovaného 1/
ako nájomcu a žalovanej 2/ ako osoby s ním bývajúcej.9. Keďže § 693 Občianskeho zákonníka ako špeciálne ustanovenie komplexne upravuje špecifický
nárok z porušenia zmluvnej povinnosti riadneho užívania bytu nájomcom, podľa názoru odvolacieho

súdu žalobca v podanom odvolaní veci priliehavo namietal, že bolo potrebné ním produkované
tvrdenia a dôkazy vyhodnotiť aj z pohľadu tohto ustanovenia. Uvedené ustanovenie totiž predstavuje
osobitný prípad objektívnej zodpovednosti za škodu, z ktorého vyplýva povinnosť vykonania opráv
nájomcovi, obsahuje komplexnú úpravu predpokladov zodpovednosti a stanovuje osobitné pravidlá pre
spôsob náhrady škody uprednostňujúce naturálnu reštitúciu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ bolo preto

v právnom posúdení potrebné v prvom rade vyhodnotiť splnenie osobitných podmienok vzniku
nároku prenajímateľa na náhradu škody, ktorými sú: nesplnenie povinnosti nájomcu odstrániť závady
a poškodenia prenajatého bytu žalovaným 1/, splnenie povinnosti upozornenia žalovaného 1/ ako
nájomcu na možnosť odstránenia závad a poškodení prenajímateľom a odstránenie závad a poškodení
prenajímateľom, t.j. reálne vynaloženie nákladov z jeho strany (nie je nutné porovnávať hodnotu
poškodených vecí v čase poškodenia a po oprave). Pri možnom súbehu tzv. objektívnej zodpovednosti

za škodu a zodpovednosti za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym konaním je zásadne praktické
zaoberať sa splnením predpokladov zodpovednosti za zavinené protiprávne konanie len vtedy, ak nie
sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu bez zavinenia (R 24/1986).

10. Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd prvej inštancie skonštatoval naplnenie všetkých predpokladov

zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 (resp. § 415) Občianskeho zákonníka s výnimkou preukázania
výšky skutočnej škody, nakoľko dospel k záveru, že žalobcom predložené listinné dôkazy (doklady o
nákupe vecí, o ich inštalovaní, resp. opätovnom zabudovaní v predmetnom byte) skutočnú výšku škody
zohľadňujúcu hodnotu poškodených vecí v čase poškodenia nepreukazujú. Žalobca s takýmto právnym
posúdením v podanom odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu svoj nesúhlas vyjadril dôvodne.

10.1 Zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť,
aby mu bola kompenzovaná majetková ujma. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade
ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie, či iné znehodnotenie majetkového stavu

poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba
vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou sa v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 23/2008 rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

10.2 Súdna prax a doktrína považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady
vynaloženia nákladov, ktoré smerujú k odstráneniu alebo aspoň k zmenšeniu následkov škodovej
udalosti. V zmysle R 17/1962 „Pri opraviteľnom poškodení predmetu predstavuje skutočnú škodu náklad
na nutnú opravu, ak sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak opravou nebude

odstránené vzniknuté znehodnotenie, možno žiadať ďalšiu náhradu z tohto dôvodu.“ Môže ísť teda
aj o poškodeným účelne vynaložené náklady spojené so vznikom alebo zabezpečením škody, ktoré
musí poškodený vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniknutej škody. V takomto prípade
majetková škoda poškodenému vzniká už ich vynaložením na odstránenie zničenej veci, na opravu
poškodenej veci, resp. na dopravu do miesta opravy. Za skutočnú škodu možno považovať aj náklady,

ktoré poškodený musí vynaložiť na získanie novej veci za vec poškodenú, zničenú alebo odcudzenú.
Výška škody nie je závislá na tom, či poškodený nechá vec opraviť, či si ju opravil sám, alebo či ostala
vec neopravená, rozsah náhrady škody tiež nie je závislý ani od toho, ako poškodený následne s vecou
naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, prípadne inak s ňou naložil, pretože tieto okolnosti
nesúvisia s príčinou vzniku škody. V prípade, že poškodený preukazuje výšku škody vyúčtovaním jej

opravy, je však nevyhnutné, aby vynaloženie nákladov na opravu poškodený aj preukázal, keď náhrada
škody nemôže slúžiť na to, aby poškodený získal v rámci náhrady škody peňažné prostriedky, ktoré v
skutočnosti nevynaložil.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa

§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie postupovať popísaným spôsobom, t.j.
procesným prípustným postupom za súčasného zachovania procesných práv všetkých sporových strán
ustáli predmet konania, rozhodne o všetkých žalobcom uplatnených nárokoch, náležite zistí skutkovýstav, tento následne právne posúdi a nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Súčasne
odvolacísúddávadopozornostisúduprvejinštancierozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 4Cdo/81/2022 (R 29/2025) podávajúce výklad ďalšieho procesného postupu súdu po zrušení

veci odvolacím súdom a jej vrátení na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v zmysle ktorého „Pravidlám
sporového konania, ktoré sa riadi zásadou koncentrácie konania a objektívnym stavom existujúcim v
čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) nebráni, pokiaľ sa uplatňovaný nárok preukáže vykonaním
dôkazu, ktorý prišiel na rad až po vyslovení právneho názoru odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení
a teda po koncentrácii konania.“ „Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti

na ďalšie konanie, strany sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy v rozsahu
dôvodov zrušujúceho uznesenia, bez toho, aby boli obmedzované tým, že v predchádzajúcom konaní
pred súdom prvej inštancie túto možnosť nevyužili; účinky zákonnej (sudcovskej) koncentrácie konania
nad rámec dôvodov zrušujúceho uznesenia tým nie sú dotknuté.“

12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).