Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20Pc/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203617
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625203617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Magdalénou Andreánskou v právnej veci navrhovateľky A. B.,

C. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F. G., právne zastúpenej JUDr. Evou Dorociakovou,
advokátkou, so sídlom Ul. 1. Mája 697/26, Liptovský Mikuláš, proti manželovi navrhovateľky H. B., nar.
X. X. XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F. G., právne zastúpenému JUDr. Janou Púčekovou, advokátkou,
so sídlom Pod slivkou 519/5, Liptovský Mikuláš, IČO: 52 164 012, v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B., C. D., nar. XX. X. XXXX a manžela navrhovateľky H. B., nar. X.
X. XXXX, uzavreté dňa 8. 1. 1994 v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku III,
ročník 1994, na strane 28, pod poradovým číslom 1, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, podaným na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 28. 10. 2025,
prostredníctvom právnej zástupkyne, domáhala rozvodu manželstva účastníkov konania, uzavretého
dňa 8. 1. 1994, zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu v I., vo zväzku III, ročník 1994, strana
28, pod poradovým číslom 1. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedla, že s manželom uzatvorili manželstvo z lásky
dňa 8. 1. 1994. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu v I., vo zväzku III, ročník

1994, strana 28, pod poradovým číslom 1. U navrhovateľky, ako aj u manžela ide o prvé manželstvo.
Počas manželstva sa účastníkom konania narodili spoločné deti, ktoré sú v čase podania návrhu na
rozvod manželstva obidve plnoleté. Navrhovateľka sa spoznala s manželom cca v roku 1993, chodili
spoločne rok a následne v roku 1994 uzatvorili manželstvo a rovnako sa im v uvedenom roku narodilo aj
prvé spoločné dieťa, pričom príchod potomka do spoločného spolunažívania priniesol množstvo zmien,
radostí, ako aj starostí. Manželia žili najskôr po uzatvorení manželstva cca 7-8 mesiacov u rodičov
a následne sa im ako mladému páru podarilo zabezpečiť garsónku, a tak sa presťahovali do prvého

spoločného bývania a následne byt vymenili za väčší, kde žili spoločne až do roku 2025. Manželka
bola v uvedenom období na rodičovskej dovolenke s maloletým synom a pracoval iba manžel, avšak
na skrátený úväzok, nakoľko bol na čiastočnom invalidnom dôchodku. Manželom sa tak až postupne
darilo zariaďovať byt, keď začala postupne pracovať po skončení rodičovskej dovolenky aj manželka.
Medzi manželmi boli drobné hádky a nezhody, avšak, keďže manželka mala vždy submisívnejšiu
povahu a nechcela vyvolávať konflikty, vždy ustúpila a nechcela sa hádať. Po 13 rokoch od uzatvorenia
manželstvasamanželomnarodilodruhédieťa,dcéra,ktorábolaprenavrhovateľkuvytúženýmdieťaťom,

avšak manžel jej veľakrát uviedol, že on už druhé dieťa nechcel. Jeden z hlavných dôvodov, ktorý mal
výrazný dopad na celé fungovanie manželského spolunažívania obidvoch manželov bola skutočnosť,
že manžel navrhovateľky takmer celých 13 rokov nepracoval a zabezpečenie starostlivosti o rodinu
a domácnosť aj po finančnej stránke bola celá na navrhovateľke, nakoľko manžel navrhovateľky jepoberateľom invalidného dôchodku. Manželia mali dve maloleté deti, ktoré ako rástli, mali zvýšené
výdavky a rovnako tak manželia museli zabezpečovať úhradu nákladov na bývanie, stravu, ošatenie,
čo bolo pre manželku veľmi náročné. Najvýraznejšie však začala navrhovateľka pociťovať definitívny

zlom v ich vzťahu v novembri 2024. V uvedenom období pracovala navrhovateľka v mliekarňach v F. G..
Nakoľko pravidelne dochádzala do práce autobusom a niekedy sa končila pracovná smena aj tak, že
už spoj nešiel, doviezol navrhovateľku domov kolega. Od uvedeného obdobia sa pre navrhovateľku stal
manželský život nevydržateľný, nakoľko manžel začal neprimerane žiarliť, písal jej do práce množstvo
správ, keď sa mu hneď neozvala, bol nátlakový, tlačil na manželku a zisťoval si informácie o jej kolegovi

aj prostredníctvom spolupracovníkov manželky. Pre manželku boli uvedené situácie veľmi frustrujúce a
ponižujúce, nakoľko ju to stavalo do ponižujúcich situácií pred kolegami. Manžel ju dokonca následne
chodil čakávať priamo pred zamestnanie, musela ho držať za ruku. Nakoľko on nepracoval, veľa času
trávil na internete a tam si čítal rôzne články o nevere a podobne. Manželka nikdy nemala počas
trvania manželstva žiadneho iného partnera, nebola manželovi neverná, pričom uvedené konanie z jeho
strany bolo pre ňu psychickým utrpením, ešte zvýraznené tým, že manžel nepracoval a starostlivosť

o domácnosť po všetkých stránkach zabezpečovala len navrhovateľka. Vzťahy medzi manželmi boli
v uvedenom období vyhrotené a svedkom všetkých hádok bola už aj plnoleté dcéra, ktorá študuje na
strednej škole. Dcéra manželov uvedené obdobie veľmi citlivo vnímala, čo sa prejavilo na jej psychike,
manžel navrhovateľky ju dokonca udrel, nakoľko u dcéry sa prejavovali zmeny nálad, výbuchy zlosti a
mala aj suicidné sklony a z uvedeného dôvodu bola aj hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v F.

G.. V súčasnej dobe žije dcéra manželov v spoločnej domácnosti so starou mamou, matkou manžela,
kde sa po uvedených konfliktoch s manželom odsťahovala aj navrhovateľka, nakoľko so svojou svokrou
má navrhovateľka vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Manželka prvý krát opustila spoločnú domácnosť
v júli 2025, pričom po 2 týždňoch sa ešte do spoločnej domácnosti pokúsila vrátiť. S manželom sa
však veľmi pohádali a nikam to nesmerovalo. V rámci svojho agresívneho konania potom manžel zo

spoločnej domácnosti odišiel a zamkol manželku v spoločnom byte tak, aby z neho nemohla vyjsť
von. Z uvedeného konania má manželka navrhovateľa psychickú traumu, nemohla v noci spávať, voči
uvedenému správaniu sa zo strany manžela pociťovala len vnútorný odpor, nakoľko jej veľmi psychicky
ublížil. Všetky popísané skutočnosti sú tak v rozpore so základnými zásadami, na ktorých má byť každý
manželský zväzok postavený. Po uvedených skutočnostiach, manželka už trvalo opustila spoločnú

domácnosť a od uvedeného obdobia žijú manželia oddelene. Navrhovateľka už nie je ochotná žiť i
naďalej vo vzťahu, kde má za to, že manželia už viac nie sú partnermi, nevnímajú vzájomne svoje
potreby, ako ani nevplývajú na uspokojovanie potrieb rodiny ako celku, nemajú spoločné vízie a plány do
budúcnosti. Navrhovateľka dospela na základe vyššie uvedených skutočností k záveru, že manželstvo
účastníkov konania je skutočne trvalo rozvrátené, a to nielen vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,

ale aj vzhľadom na záujem navrhovateľky začať žiť život, bez vzájomných hádok a výčitiek a neustáleho
napätia v domácnosti, ktoré má navrhovateľka za to, že malo veľký dopad aj na spoločné deti manželov
a rovnako tak už manželka nie je ochotná tolerovať psychický nátlak zo strany manžela. V čase podania
návrhu na rozvod manželstva manželia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom už žiadnym spôsobom
nevplývajú na uspokojovanie spoločných potrieb. Na základe vyššie uvedených skutočností a opisu

skutkového stavu mala za to, že manželstvo medzi navrhovateľom a manželkou neplní biologickú
funkciu. Účastníci konania sa spolu sexuálne nestýkajú a ich vzájomné city úplne ochladli, funkciu
výchovnú – účastníci konania na svoje rozhodnutia a na spôsob života vzájomne nevplývajú, funkciu
vzájomnej pomoci, funkciu hospodársku.
2. Manžel sa k návrhu manželky písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom, výsluchom účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 25. 11. 2025 uviedla, že všetko vyvrcholilo tým, že manžel začal
byť neúmerne žiarlivý. Po tom, ako ju raz zobral kolega do práce, začal manžel extrémne žiarliť. Začal
ju prenasledovať. Musela sa mu každý deň hlásiť, aj počas prestávok v práci, fotil si jej dochádzku,
každý deň jej chodil naproti, aj ráno ju odprevádzal. Musela mu opísať prestávku ako prebieha, kto s

ňou desiatuje, kto je tam s ňou. Počas leta chodila do práce na bicykli, tak to bol kľud, všetko sa začalo
v novembri pred rokom, keď ju raz po ceste zobral kolega, ktorý išiel okolo, do práce. Ak ju aj odviezol,
tak to bolo v sobotu, kedy nemá autobus, ktorý chodí neskôr. Pracovala 27 rokov v F. G., kde dala aj
výpoveď. Manžel bol aj za uvedeným kolegom, ten potom za ňou prišiel, že čo sa s manželom deje, či
mu preskočilo. Manžel si vymýšľa, voči tým výmyslom je ťažké sa aj brániť, nakoľko on si vymýšľa staré

veci a pamätá si ich doslova a ona si už tie situácie nepamätá. Kolega chcel na manžela už aj zavolať
policajtov, pýtal sa jej, že čo sa to u nich doma deje. V apríli tohto roku sa z domácnosti odsťahovala
dcéra.Hneďakodovŕšila18rokov,išlabývaťkstarejmatke.Onatamodmanželatakistoužrazodišlana
dva týždne. Potom, keď sa vrátila, tak to bolo ešte horšie. Bola to každodenná zvada. Jeden deň chcelaaj odísť, na čo jej zobral kľúče, zamkol ju v byte. Presne si už nepamätala, či v tej deň stratila mobil alebo
jej ho manžel zobral, avšak ráno jej ho dal mokrý na stolík, že ho niekto našiel a položil do vestibulu.
Odsťahovala sa k starej mame. Musela začať užívať aj lieky na ukľudnenie, aj na spanie, nakoľko to zle

znášala. Má 54 rokov. Začal s ňou chodiť už aj ku gynekologičke. Už je po prechode a nemala záujem
o sex a manžel to stále vyžadoval. V práci nemala bližšie vzťahy, ani kamarátky. Odpracovala svoje a
z práce chodila domov. Buď si nakúpila v meste a išla bicyklom domov, alebo v zime si nakúpila a išla
autobusom domov. K takému rozhodnutiu dospela po tom, ako dcéra sa na istý čas vrátila k otcovi do
bytu, on však s ňou jednal ako s ňou, tlačil na ňu a vyvrcholilo to tým, že dcéra si chcela ublížiť a museli jej

vyhľadať odbornú pomoc. Bola nám odporúčaná psychiatrická pomoc. Manžel jednoducho nevie kedy
prestať. 27 rokov bola zamestnaná v G., kde dala teraz výpoveď. Pracovala aj soboty, nedele, nakoľko
manžel bol invalidný dôchodca a z jeho invalidného dôchodku im veľa prostriedkov nezostávalo, preto
brala všetky zmeny, na čo jej prichádzali výčitky, že sa nevenovala jemu a rodine.
5. Manžel navrhovateľky na pojednávaní dňa 25. 11. 2025 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva
nesúhlasí z toho dôvodu, že manželka je úžasný človek a vždy pri ňom stála. K jednotlivým situáciám,

ktoré nastali uviedol, že predtým ako manželka odišla, naozaj jej zobral kľúče a išiel sa vonku prejsť, a to
z toho dôvodu, že bol von so psom. Prišiel premočený a vtedy mu manželka povedala, že by mali spolu
prestať spávať. Dožadoval sa odpovede, čo sa stalo a prečo, avšak manželka mu neodpovedala, bola
doslova ako partizán, preto jej povedal, chcel ju k tomu aj donútiť a určitým spôsobom aj demonštrovať,
aby sa nad sebou zamyslela, že čo mu povedala a prečo mu to povedala, aby sa mu dostalo aj nejakých

odpovedí. Čo sa týka intímnej oblasti sexu, je pravdou, že mu bola diagnostikovaná v roku 2019 rakovina
prostaty. Mal problém aj s močením, bol na zákroku na biopsii. Pri tomto zákroku bola manželka s
ním. Tam ju prizval do miestnosti k lekárovi, kde boli zodpovedané určité otázky a manželka sa mala
možnosť pýtať. Bolo im odporúčané, aby intímny život a sex prebiehal prirodzene. On však s tým mal
problémy. Nikdy však manželku do ničoho nenútil, pokiaľ mu dala zamietavé stanovisko, tak sa otočil. K

situácii s dcérou uviedol, že bola odsťahovaná. Keď sa vracala, tak dcéra išla spať, aj ju odfotil, ako v
kľude spí, takže k tomu chcel demonštrovať, že za zdravotný stav dcéry nezodpovedá. K sprevádzaniu
manželky do práce uviedol, že po dlhšej dobe, vzhľadom na jeho zdravotné problémy, začal chodiť s
manželkou. Konečne mohol ísť bicyklom, preto ju sprevádzal. Snažil sa jej aj pomôcť s nákupmi, keď
chodil s ruksakom. Pokiaľ mu to vyčítala, tak jej vravel, že nech sa pozrie, že aj iní chlapi chodia a

sprevádzajú svoje manželky. Pokiaľ aj chodil pred G., tak v G. nikoho nepoznal. Z času na čas sa mu
prihovorili jej kolegyne, či je jej manžel. Zrejme ho poznali z fotiek. Tak isto sa prihovoril aj tomu kolegovi,
a to po tej situácii, že jedna z tých kolegýň raz povedala takú poznámku, že J. je dobrý chlap, preto ho
priamo konfrontoval, že teda sa takéto reči šíria. Situácia nastala tak, že ho slušne pozdravil, oslovil, že
či je pán K., on povedal, že áno a na to, on odpovedal, že čo by som môj pekný od neho potreboval,

preto mu on začal tykať. Spýtal sa ho, že či mu môže podať ruku a pozrieť sa mu priamo do očí, že
či tie reči sa zakladajú na niečom a on povedal, že v kľude ruku podá a toto sa nám stalo dvakrát. V
domácnosti sa cítil sám. Manželka sa tvárila, akoby neexistoval. Keby nemali toho psa, nevie, čo by
robil. Manželke sa ospravedlnil za všetky trápenia. Je pravdou, že vzhľadom na jeho invaliditu ťahala
celé roky domácnosť ona. Minulý rok došlo k zmene zákona, a teda došlo k prehodnocovaniu invalidity a

bol posúdený a vyradený z evidencie práceneschopných, na čo si začal hľadať prácu. Manželka mohla
byť z toho unavená a frustrovaná, že celé tie roky ťahala finančnú stránku rodiny, aj celú domácnosť.
Pracovala aj dve soboty do mesiaca. Teraz si našiel brigádnicky prácu od 1. 11. v spoločnosti J., ktorá
je chránenou dielňou a od januára by mal byť na nejaký pracovný pomer. Má záujem s manželkou žiť
bez hádok a tiež má záujem, aby si vypočuli jeden druhého. Vyhľadal odbornú pomoc, pána L., avšak u

neho skončil, nakoľko mal pocit, že ho tlačí do rohu, aj mu povedal, že k nemu prišiel vyhľadať pomoc
a on ho do niečoho stále tlačí. Inú pomoc zatiaľ nevyhľadal, lebo je „kardiak“ a má problém so srdcom.
M. L. vyhľadal približne tri – štyri mesiace dozadu. Asi desaťkrát sa pokúšal s manželkou skontaktovať,
aj SMS správami, avšak zo strany manželky neprišli žiadne reakcie. Má uznanú mieru invalidity 50 %.
Keď mal 22 rokov, tak podstúpil operáciu srdca, kedy bol uznaný na 40 %, potom približne po 12 až

13 rokoch bola miera invalidity posúdená na 50 %. Počas trvania PN si nemohol hľadať prácu. Z PN
bol vyradený v októbri – novembri minulého roku a až následne vyhľadal pracovné príležitosti. Nikdy
si platobnú kartu od manželky nezobral bez jej vedomia a zakupoval si aj cigarety z jej karty. Vyfajčil
približne dve krabičky za týždeň. Jedna krabička stála 5 €.
6.Právnazástupkyňanavrhovateľkyvzáverečnejrečiuviedla,žebolonáležitýmspôsobompreukázané,

že vzťahy medzi manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené a už nie je možné obnovenie manželského
spolunažívania aj s poukazom na § 23 zákona o rodine. Manželia si vo vzájomnom zväzku majú
prejavovať vzájomnú úctu a dôveru a mala za to, že v uvedenom manželskom zväzku to naplnené nie je.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila, že z konania a správania sa manžela má psychickú traumu,čo potvrdila aj slovami, keď uviedla, že musela v dôsledku uvedených skutočností užívať lieky na spanie.
Rovnako tak konanie zo strany manžela jej spôsobovalo zahanbenie v predchádzajúcom zamestnaní
a psychickú traumu. V neposlednom rade obmedzenie osobnej slobody na strane navrhovateľky,

ktorého sa dopustil jej manžel nepovažuje za konanie, ktoré je v súlade so základnými princípmi
manželstva. Manžel navrhovateľky si veľmi subjektívne vysvetľuje rozvraty vzťahu úplne inak, ako
pani navrhovateľka, inak vidí realitu a prekrúca si uvedené znenie a zobrazenie tejto reality, čo je z
psychologického hľadiska obvyklé pri prejavoch žiarlivosti zo strany človeka. V súlade s § 1 ods. 2
Zákona o rodine a § 18 Zákona o rodine účelom manželstva je, aby sa manželia vzájomne podporovali,

rešpektovali. V uvedenom manželstve nie je reálne naplnené vzájomné spolužitie, vzájomná dôvera,
najmä zo strany manžela, je trvalo narušená a rovnako tak manželia nevedú spoločnú domácnosť a
vzájomne sa ekonomicky nepodporujú. Nesplnenie hospodárskej funkcie a vzájomnej pomoci reflektuje
aj skutočnosť, že manžel v rámci výpovede potvrdil, že už 13 rokov nepracuje, hoci má priznanú mieru
sťaženia spoločenského uplatnenia v rámci priznaného invalidného dôchodku len 50 %. Rovnako tak
jeho odpoveď na položenú otázku zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky, že hoci deklaroval

zdravotné problémy, ktoré súvisia s deklarovanou rakovinou prostaty, ale rovnako tak kardiologickými
problémami, dochádza z jeho strany k uspokojovaniu nákladov na požívanie nikotínových výrobkov
v rozsahu najmenej 40 € mesačne. Ako uviedla pani navrhovateľka vo svojej výpovedi, 13 rokov
uspokojovala z hospodárskeho, ekonomického hľadiska náklady na uspokojovanie potrieb rodiny ako
celku,malieštevuvedenomobdobídvemaloletédeti,žeokremzákladnýchnákladovnabývanie,stravu,

ktoré v celom rozsahu znášala pani navrhovateľka, zabezpečovala aj uspokojovanie základných potrieb
v tom čase maloletých detí. Aj na základe uvedených skutočností navrhla, aby konajúci súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti návrhu na rozvod manželstva, pričom trovy konania si v uvedenom
konaní neuplatnila, a teda navrhla, aby žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu trov konania.
7. Právna zástupkyňa manžela v záverečnej reči uviedla, že klient nesúhlasí s návrhom na rozvod,

mieni v manželstve naďalej zotrvať. Má za to, že nie sú splnené podmienky na to, aby bolo manželstvo
rozvedené, preto navrhla, aby súd ešte dal šancu na obnovenie vzťahu, pretože sa jedná o 30 ročné
manželstvo, kde manželia prežili spolu kus spoločného života, vychovali spolu deti a nedorozumenia, ku
ktorým dochádza v súčasnej dobe nie sú tak závažného charakteru, aby boli prekážkou na obnovenie
vzťahu. Navrhla, aby manželia predsa len vyhľadali odbornú pomoc v manželskej poradni, alebo

terapeutické úkony a pojednávanie bolo odročené. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účelom
manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
9. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.
12. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne

prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,
ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa

slovenského rodinného práva je rozvod manželstva. Slovenské rodinné právo nepozná tzv. absolútne
dôvody rozvodu manželstva, v prípade ktorých by bol súd povinný manželstvo rozviesť. Je výlučne na
posúdení súdu, či sú splnené zákonom stanovené hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva. V zmysle
§ 23 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat
manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené sú hľadiská

objektívne - hľadiská morálky celej spoločnosti. Dostatočnosť rozvratu bude mať súd za preukázanú
vtedy,akdospejekzáverom,žemanželstvoužnemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávať
obnovenie manželského spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže
súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili. Rozvod manželstva jevšak nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť
v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené. Rozvrat vzťahov medzi
manželmi nastáva predovšetkým vtedy, keď sa manželia vo vzájomnom správaní sa voči sebe neriadia

pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení zákona o rodine. Pravidlá vzájomného správania
sa obsahujú hlavne stanovenia čl. 4, § 18 a § 19 zákona o rodine. Z formulácie vážnosti rozvratu plynie,
že musí ísť o stav rozvratu medzi manželmi, ktorý vážne narušuje ich vzájomné spolužitie, tento rozvrat
musí mať určitú intenzitu a určité časové trvanie. Intenzita (hĺbka) rozvratu vzťahov medzi manželmi
závisí na tom, do akej miery sa nezhody manželov týkali podstatných stránok manželského spolužitia,

t. j. v akom rozsahu manželia porušujú základné práva vzájomného správania sa. Trvalosť rozvratu
vzťahov medzi manželmi záleží predovšetkým na dĺžke trvania vzájomného rozvratu od vzniku rozvratu
do podania návrhu na rozvod manželstva. Okrem toho záleží však i na povahe príčin rozvratu medzi
manželmi a miere ich následkov. Vzájomné vzťahy manželov sú vážne rozvrátené vtedy, keď sa rozvrat
vzťahov medzi manželmi javí ako neodčiniteľný a nenapraviteľný stav podľa výsledku dialektického
zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Vážnosť rozvratu sa posudzuje tiež podľa toho, ako sa

prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva. Zákon totiž vyžaduje z hľadiska možnosti zrušenia
manželstva rozvodom, aby vzťahy medzi manželmi boli tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj spoločenský účel. Medzi stavom vážneho rozvratu vzťahov v manželstve a nemožnosti plnenia
spoločenského účelu manželstva musí byť príčinná súvislosť. Medzi základné funkcie manželstva
patrí predovšetkým funkcia biologická, funkcia výchovná, funkcia vzájomnej pomoci a vytvárania

zdravého rodinného prostredia spočívajúca v tom, aby si manželia vytvárali vhodné podmienky potrebné
pre manželské spolužitie v rámci ich životného spoločenstva a funkcia hospodárska. Pri hodnotení
možnosti plnenia spoločenského účelu manželstva súd prihliada ku konkrétnym podmienkam v danom
manželstve, najmä či sú v manželstve maloleté deti, k dĺžke trvania manželstva, k veku a zdravotnému
stavu manželov, k ich vzájomnej odkázanosti na pomoc druhého manžela. Súd musí tiež skúmať, či

ešte od manželov možno očakávať prekonanie ich vzájomných rozporov, či môže nastať ešte celkové
ozdravenie ich manželstva.
14.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žemanželiaspolunežijú,manželkasaodsťahovala
zo spoločnej domácnosti a býva pri manželovej matke. K odchodu ju viedlo správanie sa manžela, ktorý
na ňu vyvíjal psychický nátlak a bol neúmerne žiarlivý. Toto jeho správanie viedlo k tomu, že sa to

odzrkadlilo na jej zdravotnom stave, pričom musela začať užívať lieky proti nespavosti a na ukľudnenie.
To, že manžel vyvíjal na navrhovateľku nátlak, mal súd preukázané aj jeho výpoveďou, v ktorej uviedol,
že po tom, ako sa mu nedostávalo odpovedí na jeho otázky, manželku zamkol v ich spoločnom byte,
odišiel na prechádzku, „aby sa manželka nad sebou zamyslela, čo mu povedala a ako mu povedala,
prečo mu to povedala“. Vzájomne sa nestarajú spoločne o uspokojovanie potrieb rodiny, ich manželstvo

neplní žiadnu zo svojich funkcií, teda neplní funkciu sociálnu, biologickú, výchovnú a ekonomickú,
rovnako neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní rodinného prostredia,
v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovaní si navzájom duševnú
i materiálnu pomoc. Obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, z ich spoločného
manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už v čase rozvodu plnoleté. Manželia sa intímne nestýkajú.

Manžel nesúhlasil s rozvodom manželstva, čo vyjadril na pojednávaní tak, že manželku považuje za
úžasného človeka, ktorá mu bola vždy oporou. Manželka však ďalšie spolužitie vylúčila a na rozvode
manželstva jednoznačne trvala, taktiež deklarovala, že nemá záujem využiť odbornú pomoc na obnovu
manželského spolužitia. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že manželstvo je hlboko
a trvale rozvrátené s nemožnosťou jeho obnovy. Súd zohľadnil jednoznačný postoj manželky, ktorá

vylúčila ďalšie manželské spolužitie. Predpokladom pre ďalšie trvanie manželstva je dobrovoľnosť a
slobodné rozhodnutie oboch manželov, čo v danom prípade z vyjadrenia manželky preukázané nemal.
Jednoznačný a rozhodný postoj manželky je znakom trvalého rozvratu manželstva, ako dôvodu pre
jeho rozvod, pričom z výpovedí oboch účastníkov konania vyplynulo, že navrhovateľka počas trvania
celého manželstva bola tá, ktorá vo väčšej miere zabezpečovala, aj s prihliadnutím na zdravotný

stav manžela, všetky potreby a funkcie manželstva. Preto ak po nátlakovom správaní sa manžela
zaujala jednoznačný postoj je z reálneho zhodnotenia situácie v rodine, možnosť obnovenia spolužitia
nemožná a nemožno to od nej spravodlivo požadovať. Navyše, správanie sa manžela vo vzťahu
kvyhľadaniuodbornejpomociahľadaniusipracovnýchpríležitostísasúdujaviloakodemonštratívnepre
účely rozvodového konania. Ak manželia spolu nehospodária, intímne spolu nežijú a manžel je pevne

rozhodnutý rozviesť sa, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Vo vzťahu účastníkov
konania teda existuje vážny a trvalý rozvrat, ich manželstvo viac neplní svoj účel, nezhody manželov
sa týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Súd považoval návrh navrhovateľky na rozvod
manželstva za odôvodnený, pretože vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratusa tento rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav. Z uvedeného dôvodu súd
manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil názorové
a povahové nezhody oboch manželov, ktoré viedli k citovému odcudzeniu sa manželov. Na podklade

uvedenéhomalsúdpreukázané,žesúsplnenéhmotnoprávnepodmienkynarozvodmanželstva,apreto
návrhu navrhovateľky vyhovel.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo
rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine – manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.