Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201159
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724201159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Zdenka Spodniaková, advokátka, so sídlom M. R. Štefánika 57,
962 12 Detva, proti žalovanému: Lop5IH s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 2279, 962 21 Lieskovec, IČO:
52 571 602, zastúpený: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6,

974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. novembra 2024, č.
k.: 21Cpr/2/2024-180, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonaného
listom žalovaného doručeného 10. 1. 2024 je neplatné. Žalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky
náhrady trov konania.
2. Súd zistil, že žalobca nastúpil do zamestnania u žalovaného 09. 11. 2023 na pozíciu skladník
– expedient na základe pracovnej zmluvy uzavretej po uplynutí jednomesačnej skúšobnej doby na

dobu neurčitú. Dňa 08. 01. 2024 bol zamestnancom nariadený nadčas z dôvodu potreby dokončenia
inventarizačnýchprác,pričomžalobcaodmietolzostaťposkončenísvojejzmenyaodišiel.Vedúciskladu
mu oznámil, že tento postup bude považovaný za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a že týmto dňom
u žalovaného končí. Žalobca nasledujúci deň prostredníctvom SMS oznámil zamestnávateľovi, že ide na
chirurgické vyšetrenie. Dňa 10. 01. 2024 sa dostavil do práce, avšak už mu nebolo umožnené nastúpiť a
v ten deň mu bolo poštou doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru s dôvodom,
že 08. 01. 2024 odmietol výkon práce nadčas.

3. Vykonaným dokazovaním (pracovná zmluva a dodatky, dohoda o hmotnej zodpovednosti, oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru, výplatné pásky, lekárska správa, SMS komunikácia, výsluch
žalobcu, konateľa žalovaného a vedúceho skladu Kanaloša) súd zistil, že hoci žalobca odmietnutím
práce nadčas porušil pracovnú disciplínu, intenzita tohto porušenia nedosiahla takú závažnosť, aby
odôvodňovala použitie inštitútu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Išlo o jednorazové odmietnutie krátkeho nadčasu, ktoré mohli vykonať iní zamestnanci

na rovnakej pozícii; žalobca dovtedy nevykazoval porušenia pracovnej disciplíny; zamestnávateľovi
nevznikla žiadna škoda a nebolo preukázané, že by ďalšie zamestnávanie žalobcu bolo neúnosné čo
i len počas jednomesačnej výpovednej doby.4. Súd preto uzavrel, že žalovaný mal k dispozícii miernejší postup (výpoveď podľa § 63 ZP alebo iné
pracovnoprávne opatrenie), a okamžité skončenie pracovného pomeru ako najprísnejší postih nebolo
proporcionálne. Námietky žalobcu ohľadne zdravotných dôvodov súd vyhodnotil ako nekonzistentné,

avšakanitátookolnosťnebolaspôsobilázaložiťintenzitupotrebnúpreokamžitéskončenie.Zuvedených
dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Odvolanie
5. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie v zákonnej lehote, a to proti obom výrokom – vo veci samej
aj vo výroku o trovách. Rozsudok označil za protizákonný a oprel svoje odvolanie o dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. f), g) a h) Civilného sporového poriadku.
6. Tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, skutkový stav neobstál, pretože bolo možné uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, a že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalovaný zdôraznil, že žalobca 08. 01. 2024 bezdôvodne odmietol vykonať nariadenú prácu nadčas,
pričom až následne účelovo uvádzal rozporné dôvody – starostlivosť o chorého rodinného príslušníka,

potrebu lekárskeho výkonu, nesprávnu evidenciu a odmeňovanie nadčasov. Zdôraznil, že už v ten deň
bol žalobca upozornený vedúcim, že takéto konanie bude považované za hrubé porušenie pracovnej
disciplíny so všetkými dôsledkami, a že týmto dňom u žalovaného končí.
8. Podľa žalovaného sa žalobca dopustil závažného porušenia základnej povinnosti podľa § 47 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a

dodržiavať pracovnú disciplínu, pričom nešlo o prípady podľa § 47 ods. 3 ZP, keď zamestnanec môže
odmietnuť pokyn. Svedok B. podľa žalovaného potvrdil význam a nevyhnutnosť dokončenia inventúry,
ktorá bola zákonnou povinnosťou zamestnávateľa. Ak by sa aj iní zamestnanci zachovali ako žalobca,
inventúra by nebola riadne ukončená a zamestnávateľovi by hrozila značná škoda. Žalovaný uviedol,
že mu hrozila skutočná škoda vo výške približne 17 000 eur denne, ako aj ušlý zisk a ďalšie nepriame

škody v desiatkach tisíc eur denne, čo pred súdom zdokumentoval.
9. V závere odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd aj bez nariadenia pojednávania rozsudok
zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne, a aby žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
Vyjadrenie k odvolaniu

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasil s jeho názorom, že sa
dopustil obzvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny a že jeho konaním mohla žalovanému vzniknúť
škoda vo výške 17 000 EUR denne, ako aj ušlý zisk a ďalšie nepriame škody rádovo v desiatkach tisíc
eur denne.
11. Žalobca uviedol, že skutok zo dňa 08. 01. 2024, teda jeho odmietnutie vykonať prácu nadčas, bol

ojedinelým prípadom a nemal žiadne následky. Žalovanému nevznikla žiadna preukázateľná škoda.
Do tohto dátumu si žalobca riadne plnil svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a
pokynov zamestnávateľa, nebol upozorňovaný na porušovanie pracovnej disciplíny a neevidovali sa u
neho absencie. Podľa žalobcu skutok nedosiahol taký stupeň intenzity, aby mohol byť kvalifikovaný ako
obzvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru.

12. Žalobca zároveň namietol spôsob, akým žalovaný pristúpil k jeho prepusteniu. Poukázal na výpoveď
konateľa žalovaného z pojednávania dňa 09. 09. 2024, ktorý uviedol, že dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru bola obava, že ak by voči žalobcovi neboli vyvodené dôsledky, mohlo by na
pracovisku vzniknúť tzv. vzbura. Žalobca zdôraznil, že takýto postup nemožno považovať za zákonný
dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

13. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na ustálenú judikatúru. Konkrétne citoval právnu vetu
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2003, podľa ktorej, aby bolo porušenie pracovnej
disciplínyprávnepostihnuteľnéakodôvodnarozviazaniepracovnéhopomeru,musíbyťzavinenéamusí
dosiahnuť určitý stupeň intenzity, pričom pri posudzovaní intenzity sa prihliada na osobu zamestnanca,
jeho doterajší postoj k práci, okolnosti porušenia, spôsob a mieru zavinenia, ako aj na prípadnú

vzniknutú škodu. Ďalej odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 83/99, z ktorého
vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným opatrením, ktoré možno použiť
iba v mimoriadnych prípadoch, keď porušenie pracovnej disciplíny dosiahne takú intenzitu, že pre
zamestnávateľa nie je únosné, aby zamestnanec zotrval v pracovnom pomere ani po dobu výpovednej
lehoty. Keďže Zákonník práce explicitne nedefinuje kategórie „závažného“, „menej závažného“ či „zvlášť

hrubého“ porušenia pracovnej disciplíny, intenzitu porušenia treba vždy individuálne posudzovať s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.14. Na základe uvedeného žalobca vyjadril presvedčenie, že rozsudok okresného súdu bol vecne
správny, a navrhol, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Súčasne žiadal, aby odvolací súd
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

Replika
15. Žalovaný po preštudovaní obsahu vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného konštatoval, že toto
neobsahuje žiadne podstatné alebo nové skutočnosti. Z tohto dôvodu zotrval na dôvodoch, skutkových
a právnych tvrdeniach, ktoré uviedol v odvolaní.
Právne posúdenie odvolacím súdom

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Na úvod odvolací súd uvádza, že z obchodného registra zistil, že žalovaný zmenil obchodné meno
na Lop5IH s.r.o. od 11. apríla 2025.
19. K jednotlivým námietkam odvolací súd uvádza nasledovné. Žalovaný namietal nesprávne skutkové
zistenia (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal rozsiahle

dokazovanie a zo zistených skutočností vyvodil skutkové závery, ktoré majú oporu vo vykonaných
dôkazoch. Žalovaný nepreukázal, že by súd vyhodnotil dôkazy arbitrárne alebo v extrémnom nesúlade
s ich obsahom.
20. Je nesporné, že žalobca odmietol dňa 08. 01. 2024 vykonať nariadený nadčas. Sporné bolo, či
odmietnutie malo objektívne dôvody a aká bola jeho intenzita. Súd prvej inštancie správne poukázal

na rozpornosť tvrdení žalobcu o dôvodoch odmietnutia, avšak zároveň zohľadnil, že išlo o jednorazové
konanie, ktoré nespôsobilo žalovanému škodu a ktoré bolo v kontexte doterajšieho bezproblémového
výkonu práce žalobcu skôr menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Tento skutkový záver
považuje odvolací súd za správny.
21. K námietke ďalších prostriedkov procesného útoku/obrany (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) odvolací

súd uvádza, že žalovaný v odvolaní poukazoval na hroziace hospodárske škody vo výške 17 000 EUR
denne a ďalšie nepriame škody. Ide o novoty, ktoré žalovaný mohol a mal uplatniť už pred súdom prvej
inštancie.Keďženepreukázal,žeichbezsvojejvinynemoholuviesťskôr,odvolacísúdnaneneprihliadol
(§ 366 CSP).
22. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
23. V prípade dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je postačujúce len preukázateľné
zistenie porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, pričom toto porušenie s ohľadom na všetky
okolnosti musí byť takej intenzity, že ho objektívne možno označiť za závažné. Intenzita porušenia
pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej

disciplíny. Zo súdnej praxe vyplýva, že závažnosť musí byť daná objektívne a nestačí, že porušenie
určitých pracovných povinností označí zamestnávateľ ako závažné, a to ani v prípade, že tak učiní
vo svojom internom predpise, s ktorým zamestnanca preukázateľne oboznámi ešte predtým, ako
dôjde k porušeniu predmetnej pracovnej povinnosti zamestnancom. Za porušenie pracovnej disciplíny
závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci

a pod.
24.Odvolacísúdpoznamenáva,žeajkebytietotvrdeniabolivkonanírelevantneuplatnené,samyosebe
by nezmenili právne posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Podstatou skúmania podľa §
68 ods. 1 písm. b) ZP nie je potenciálna hospodárska škoda, ale posúdenie, či konanie zamestnanca je
natoľko závažné, že ďalšie zamestnávanie je pre zamestnávateľa objektívne neúnosné.

25. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) odvolací
súd sa plne stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že okamžité skončenie pracovného pomeru
nebolo v danom prípade proporcionálne.
26. Zákonník práce umožňuje okamžité skončenie pracovného pomeru iba výnimočne a len vtedy,
ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu (§ 68 ods. 1 písm. b) ZP). Ide o najprísnejší

pracovnoprávny postih, ktorého použitie je obmedzené na prípady, keď nie je možné spravodlivo
požadovať, aby zamestnávateľ znášal zotrvanie zamestnanca ani počas výpovednej doby.
27. V posudzovanom prípade bolo porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu preukázané, no jeho
intenzita nebola taká, aby odôvodňovala okamžité skončenie pracovného pomeru. Išlo o jednorazovéodmietnutie nadčasu, ktorý trval iba hodinu a ktorý mohli vykonať iní zamestnanci; žalobca bol krátko
zamestnaný, dovtedy nevykazoval porušenia, nevznikla škoda a zamestnávateľ nepreukázal, že by jeho
zotrvanie počas výpovednej doby bolo objektívne neúnosné.

28. Okresný súd správne poukázal aj na to, že zamestnávateľ zvolil okamžité skončenie pracovného
pomeru skôr ako prostriedok „výstrahy“ pre ostatných zamestnancov, čo však nemožno považovať za
zákonný dôvod. Zvolený postup preto odporoval zásade proporcionality sankcií.
29. Vo vzťahu k námietke k trovám konania odvolací súd uvádza, že žalobca bol v konaní plne úspešný,
okresný súd rozhodol o trovách konania správne v súlade s § 255 ods. 1 CSP

Trovy odvolacieho konania
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

31. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.