Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615210707
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7615210707.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Urbariát Závadka, pozemkové
spoločenstvo „v likvidácii“, Závadka 169, IČO: 42 326 206, zastúpený: Advokátska kancelária Zátorský
s.r.o., so sídlom Limbová 38, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D.
X, zastúpená JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, so sídlom Mnoheľova 22, Poprad, o zaplatenie
15.576,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
z 22. februára 2024, č. k. 4C/265/2015-649

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15.576,48 Eur s úrokmi

z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.7.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 15.576,48 Eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania
vo výške 5,05 % ročne od 1.11.2014 do zaplatenia), tvrdiac v podstatnom, že v období od 18.1.2014 do
6.9.2014 žalovaná v jeho organizácii vykonávala funkciu predsedníčky, že v čase skončenia jej funkcie

mal podľa účtovnej dokumentácie predstavovať stav pokladničnej hotovosti 15.576,48 Eur, avšak reálne
sa pri kontrole priestorov pozemkového spoločenstva dňa 7.11.2014 našli peniaze len v sume 22,60 Eur.
Žalobca argumentoval, že rozdiel medzi účtovným a skutočným stavom peňažnej hotovosti je škodou,
za ktorú zodpovedá žalovaná, nakoľko s hotovostnými peniazmi nakladala v jeho organizácii jedine ona.

2.1. O tejto žalobe rozhodol Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“) už rozsudkom z 18. novembra 2021, ktorým žalobu zamietol na podklade

skutkového záveru, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o skutočnom stave hotovostných
prostriedkov, zistenom fyzickou kontrolou priestorov pozemkového spoločenstva dňa 7.11.2014.Súd
prvej inštancie vo svojich úvahách vedúcich k tomuto skutkovému nálezu vyšiel z toho, že ohliadka sa
realizovala tak, že „...násilím vošlo viacero osôb do kancelárskych priestorov žalobcu. Ohliadka bola
urobená bez prítomnosti žalovanej, ako aj bez toho, aby sa urobil protokol o ohliadke a celková
inventarizácia majetku“. Skonštatoval, že nakoľko „...žalobca žiaden zápis z ohliadky týchto priestorov
nevyhotovil, vymenil zámky čím zamedzil vstup žalovanej a možnosť plniť si pracovné povinnosti,

nepodal trestné oznámenie a nedovolal svojich nárokov v trestnom konaní (v ktorom by mohlo
byť preukázané odcudzenie finančných prostriedkov žalovanou), ani v pracovnoprávnom spore so
žalovanou, nesie zodpovednosť za dôsledky s tým spojené“. Podľa jeho nazerania žalobca v konaní
„...nepreukázal, že finančná hotovosť, ktorá sa mala nachádzať v kancelárii a od ktorej nemala kľúčvýlučne žalovaná, sa tu skutočne nenachádzala, a ak sa tu nachádzala, že bola odcudzená žalovanou,
resp. že za stratu alebo odcudzenie týchto peňazí nesie zodpovednosť výlučne žalovaná“. Súd prvej
inštancie v tomto závere zároveň reflektoval, že „Neprítomnosť žalovanej pri vstupe do priestorov

kancelárie, bez inventarizačného súpisu majetku žalobcom, ktorý by mal obsahovať určité náležitosti a
ktorý by mal byť spracovaný osobou k tomu určenou, má negatívny vplyv vierohodnosť zrealizovanej
ohliadky“. Podľa jeho názoru „Dôkazom zodpovednosti žalovanej ako zamestnanca žalobcu totiž
nemôže byť rukou napísaný údaj o sume 22,60 eur na papieri bez hlavičky, bez označenia pisateľa,
bez dátumu, na ktorom sa okrem tohto údaja nachádza 6 odtlačkov pečiatky žalobcu“. S poukazom na

tieto svoje úvahy súd prvej inštancie odmietol dôkazné návrhy oboch sporových strán, nakoľko podľa
jeho vysvetlenia „...vykonanie ďalšieho dokazovania by nielen že nebolo hospodárne, ale neprinieslo
by žiadnu zmenu v skutkových okolnostiach dôležitých pre rozhodnutie vo veci“.

2.2. Z iného hľadiska súd prvej inštancie v tomto rozhodnutí uzavrel, že žalobca „...nepreukázal súdu
porušenie povinnosti žalovanej ako predsedníčky ani ako zamestnankyne žalobcu, nepreukázal vznik

škody (ktorá by bola vedená ako pohľadávka voči žalovanej), nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody ale najmä, nepreukázal, že osobou za škodu
zodpovednou je žalovaná...“ Napokon v právnych súvislostiach súd prvej inštancie v odôvodnení
skonštatoval, že „Dňom odvolania žalovanej z funkcie predsedníčky spoločenstva, t. j. 6.9.2014 však
prestala byť žalovaná oprávnenou osobou na nakladanie s majetkom spoločenstva a ochranu majetku

mal povinnosť zabezpečovať nový predseda žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že ak ku škode na strane
žalobcu malo dôjsť v mesiacoch september a október 2014, v tom čase už žalovaná nezastávala funkciu
predsedu spoločenstva, z ktorej bola odvolaná, nemôže teda hovoriť o porušení povinnosti predsedu
spoločenstva v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka“.

3.1. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/57/2022 z
31.mája 2022 tento rozsudok z 18. novembra 2021 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu
nedôslednosť pri posudzovaní potrebnosti vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov a nesprávnosť
na to nadväzujúceho záveru o neunesení dôkazného bremena.

3.2. Odvolací súd v tejto spojitosti vyzdvihol, že zo skutkového vymedzenia žaloby a procesného
stanoviska k nej žalovanej sa v konaní stalo zrejmým, že pre rozhodnutie vo veci sa stala kľúčovou
sporná skutková okolnosť faktického stavu peňažnej hotovosti zanechanej žalovanou, celkom iste
kľúčovou. V konaní nebola spornou skutočnosť, že sa v pokladni, ergo v písacom stole v kancelárii

predsedu pozemkového spoločenstva, mali nachádzať peniaze zodpovedajúce účtovne vykazovanému
stavu (podľa žalobcu žalovaná suma; podľa vyjadrenia žalovanej aktuálneho v tom čase približne suma
15.000,- Eur). Strany v tejto spojitosti odlišne interpretovali len zistenie vyplývajúce z prehliadky týchto
priestorovdňa7.11.2014asíce,ževskutočnostisavkanceláriinachádzalalensuma22,60Eur.Žalobca
v tejto diferencii vzhliadol škodu, za ktorú podľa jeho tvrdenia zodpovedá žalovaná, keďže výučne

ona mala k hotovostným peniazom prístup. Žalovaná existenciu tohto peňažného schodku negovala
argumentáciou spochybňujúcou relevanciu a objektívnosť zistení, vyplývajúcich z uvedenej prehliadky.
Žalovaná v tejto spojitosti postrádala dodržanie istých formálností (inventarizácia, zápisnica) a určitého
postupu (prítomnosť žalovanej, koordinovaný postup všetkých osôb vykonávajúcich prehliadku), ktoré
by podľa jej názoru vplývali na hodnovernosť výstupu z tejto prehliadky. Práve za tejto situácie žalobca

predložil a navrhol vykonať videozáznam zachytávajúci priebeh ohliadky (ďalej tiež „zvukovo obrazový
záznam“ alebo „DVD záznam“) a navrhol vykonať tiež výsluch osôb, ktoré sa tejto prehliadky osobne
zúčastnili. Z pohľadu odvolacieho súdu preto bolo možné bez akýchkoľvek pochybností tieto dôkazy
považovať za podstatné, nakoľko vzhľadom na spornú okolnosť a výpovednú hodnotu navrhovaných
dôkazov k nej, rozhodne mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, pričom z iných vykonaných,

či označených dôkazov ho nebolo možné bezpečne ustáliť.

3.3. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení nepovažoval za správne ani ďalšie dôvody, pre ktoré súd
prvej inštancie odmietol vykonať navrhované dôkazy (nevierohodnosť a nehospodárnosť). Ozrejmil
v tejto spojitosti, že posudzovanie vierohodnosti je súčasťou myšlienkového postupu súdu v rámci

voľného hodnotenia dôkazov, ktoré štádium dokazovania procedurálne nadväzuje na vykonanie
dôkazov. Hodnotiť preto možno len dôkaz, ktorý bol vykonaný procesne predpokladaným spôsobom.
Z toho logicky vyplýva, že dôkaz nemožno odmietnuť len na podklade presvedčenia súdu o jeho
nevierohodnosti, hoc by aj malo (presvedčenie) objektívny základ, možno naň len neprihliadať vskutkových záveroch na podklade takého spôsobu hodnotenia už vykonaného dôkazu. Podľa nazerania
odvolacieho súdu ani požiadavka hospodárnosti konania bez ďalšieho neospravedlňuje nevykonanie
dôkazu, ktorý má pre náležité ustálenie skutkového stavu bezpochyby zásadný význam. Pripomenul,

že primeraná dĺžka je len jedným z kritérií spravodlivého konania, a preto pod rúškom rýchlosti
(hospodárnosti) nemožno v žiadnom prípade zanevrieť aj na ostatné aspekty spravodlivosti a vytesniť
ani iné princípy, na ktorých sporové konanie spočíva.

3.4. V kasačnom rozhodnutí odvolací súd uložil v ďalšom konaní vykonať žalobcom navrhnuté

dôkazy na preukázanie okolností ohliadky priestorov a zaujal právny názor v otázke povahy
zodpovednostného vzťahu strán. Podľa nazerania odvolacieho súdu, pokiaľ prípadná škoda
bezprostredne vznikla v súvislosti s výkonom práv a povinností žalovanej vyplývajúcich z funkcie
predsedníčky pozemkového spoločenstva, v okolnostiach prípadu niet dôvod posudzovať tým založený
nárok podľa pracovnoprávnych predpisov. Je totiž nepochybné, že členovia výboru, za ktorých navonok
koná predseda spoločenstva, nevykonávajú svoju funkciu v pracovnom pomere, keďže nespĺňa znaky

závislej práce. Na vzťah člena výboru a spoločenstva preto treba, pokiaľ v zmluve o spoločenstve,
alebo stanovách nie je uvedené inak, aplikovať ustanovenia príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Každý člen výboru je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností
a znalostí a pokiaľ tak nekoná zodpovedá spoločenstvu, resp. členom za spôsobenú škodu. Jedná
sa o občianskoprávnu zodpovednosť za škodu a nie je dôvod posudzovať ju podľa pracovnoprávnych

predpisov. Odvolací súd poznamenal, že vychádzajúc z toho, že rozhodnutie valného zhromaždenia
zo dňa 6.9.2014, ktorým bola žalovaná odvolaná z funkcie predsedníčky pozemkového spoločenstva
bolo určené za neplatné (právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
5C/103/2014), je potrebné vyjsť z toho, že uvažovaný právny vzťah z príkaznej zmluvy, trval medzi
stranami aj v čase vykonania ohliadky, pri ktorej bola podľa tvrdenia žalobcu zistená chýbajúca hotovosť.

4.1. V ďalšom konaní prvoinštančný súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením
zvukovoobrazového záznamu dokumentujúceho priebeh ohliadky dňa 7.11.2014, pričom na podklade
vyhodnotenia aj týchto dôkazov dospel v spornej skutkovej otázke stavu pokladničnej hotovosti v
čase ohliadky k nálezu, že „...žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovanej (ktorá jej mala

vyplývať s funkcie predsedu spoločenstva) a to povinnosti chrániť a hospodárne nakladať s majetkom
spoločenstva,nepreukázalkonkrétnuvýškuškodyaužvôbecnieskutočnosť,ževsúvislostisporušením
povinnosti žalovanej by mala žalobcovi vzniknúť škoda, za ktorú nesie žalovaná zodpovednosť...“ (bod
61 napadnutého rozsudku). Podľa jeho úvahy „Vzhľadom na spôsob vstupu žalobcu a svedkov do
týchto priestorov, na rozpornosť výpovedí osôb, ktoré sa ohliadky zúčastnili, na počet osôb, ktoré reálne

boli pri ohliadky prítomné (a ktoré tam počas trvania celej ohliadky mali zotrvať), na časový nesúlad
medzi reálnou dĺžkou ohliadky a záznamom, na spôsob snímania ohliadaných priestorov nie je možné
objektívne bez akýchkoľvek pochybnosti dospieť k záveru, že to bola právne žalovaná, ktorá mala
žalobcovi spôsobiť škodu“ (bod 60 napadnutého rozsudku). Skonštatoval v tejto spojitosti, že „V konaní
nebola sporná skutočnosť, že sa v pokladni, ergo v písacom stole v kancelárii predsedu pozemkového

spoločenstva sa nachádzali finančné prostriedky približne v sume 15.000,- Eur, sporné bolo či za ich
stratu, alebo odcudzenie nesie zodpovednosť žalovaná alebo za ujmu, ktorá žalobcovi vznikla žalovaná
nezodpovedá, lebo ju nezavinila“ (bod 56 napadnutého rozsudku).

4.2. Pokiaľ ide o zmieňované rozpory vo výpovediach svedkov, súd prvej inštancie vysvetlil, že tieto boli

„...jednak pokiaľ išlo o počet osôb, ktoré sa ohliadky zúčastnili, pretože svedkovia tvrdili, že sa jednalo o
9 osôb, príp. 6 osôb, ale aj o 4 - 5 osôb. Nesúlad bol aj v spôsobe vykonania ohliadky, či okrem vyvŕtania
zámku na vchodových dverách, bolo nutné aj odstrániť závesy na dverách kancelárie žalovanej, alebo to
nebolo potrebné, pretože dvere do kancelárie žalovanej boli len primknuté. Tiež, či sa ohliadala najprv
kancelária žalovanej, až potom iné priestory. Líšili sa aj výpovede svedkov ohľadom spôsobu vykonania

ohliadky, teda či kamera zachytávala ohliadku v celku, alebo kameraman do záberu bral len to, na čo
upriamil pozornosť pán E..“ Podľa hodnotenia súdu prvej inštancie, „Výsluchom svedkov boli tiež zistené
vážne rozpory ohľadom celkovej doby trvania ohliadky hlavne ohľadom počtu skutočne prítomných osôb
pri celej ohliadke v priestoroch žalobcu. Pán C. totiž v týchto priestoroch nebol vôbec, svedkovia F. E.,
G. E. a A. H. boli prítomní na ohliadke len cca pol hodinu“ (bod 59 napadnutého rozsudku).

4.3. Vo vzťahu k spôsobu posúdenia vierohodnosti a autentickosti zvukovoobrazového záznamu,
prvoinštančný súd vysvetlil, že „Z DVD záznamu, ktorý zachytával ohliadku realizovanú žalobcom bolo
zistené,žedopriestorovžalobcu(kdežalovanáponechalaväčšíobnosfinančnýchprostriedkov)žalobcaspolusosvedkamiakameramanomnešetrnevniklidňa07.11.2014.Vchodovédvereobjektubolinásilne
otvorené o 10.58 hod. Reálne bola ohliadka jednotlivých miestnosti objektu uskutočnená v trvaní 2
hodiny 12 minút, videozáznam má však dĺžku len 50 minút. Z uvedeného je zrejmé, že videozáznam bol

v priebehu ohliadky najmenej 14 x prerušený, z toho raz bol vypnutý kameramanom priamo na pokyn I.
E. (čo je zreteľne počuť na DVD zázname), takže nie je pravdivé tvrdenie pána J., že kameraman snímal
celú ohliadku nepretržite bez zastavenia nahrávania. Napriek tomu, že ohliadka kancelárie žalovanej,
kde sa finančné prostriedky mali nachádzať, reálne trvala 43 minút, podľa videozáznamu mala trvať
len 30 minút a 3 sekundy z čoho je zrejmé, že nebol urobený záznam ako celok (bod 58 napadnutého

rozsudku).

4.4. Podľa záveru súdu prvej inštancie, okrem toho, že v konaní nebol objektivizovaný vznik škody,
„Žalobca v konaní nepreukázal protiprávnosť úkonov žalovanej, teda že by sa žalovaná od nejakého
konkrétneho príkazu, alebo od vykonania konkrétnej činnosti odklonila, že nevykonávala činnosť podľa
svojich maximálnych schopností a znalostí, že na disponovanie s finančnými prostriedkami žalobcu

nemala oprávnenie, že porušila príkaz žalobcu ohľadom výšky hotovosti v pokladni, či jej zabezpečenia
pred odcudzením. Pokiaľ mala žalovaná v pokladni vyšší obnos, patrične zdôvodnila na aký účel tieto
peniaze potrebovala, že nimi uhrádzala režijné náklady, vyplácala mzdy, nakupovala pohonné hmoty,
ako aj náhradné diely, ktoré súviseli s prevádzkovaním vozového parku žalobcu a s prevádzkou žalobcu
ako takou“. Na dôvažok súd prvej inštancie konštatoval že „...sa stotožnil s námietkou žalovanej, že

žalobca nezobjektivizoval presnú výšku škody, pretože najskôr na základe účtovných dokladov stanovil
výšku škody na sumu 12.673,66 eur a až následne žalobou vymedzil škodu na sumu 15.599,08 eur“.

4.5. Vo vzťahu k skutkovým aspektom právneho rámca posudzovaného vzťahu, súd prvej inštancie
objektivizoval úpravu článku 7 ods. 11 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve a článok 9 Stanov, v zmysle

ktorejpredsedaspoločenstvazabezpečujespolusvýboromochranumajetkuspoločenstvaazodpovedá
za hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom spoločenstva.

5.1. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie bolo založené na aplikácii § 420, § 724, § 725, §
726 a § 727 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov. Na ich

základe prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady
pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nakoľko - ako už
bolo zmienené, nebol preukázaný ani vznik škody a ani jej spôsobenie porušením právnej povinnosti
žalovanou.

5.2. Východiskovou pre zvolenie na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy, bola podľa odôvodnenia
napadnutého rozsudku, skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
5C/103/2014 z 19. júna 2015 bola určená neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia Urbariátu
Závadka pozemkového spoločenstva zo dňa 6.9.2014, na základe ktorého sa predsedom spoločenstva
stal G. J.. Podľa súdu prvej inštancie „Neplatnosť tohto uznesenia má za následok, že v čase vykonania

ohliadky, teda dňa 07.11.2014 (kedy podľa tvrdenia žalobcu, chýbala v priestoroch žalobcu hotovosť)
existoval medzi žalobcom a žalovanou príkazný vzťah v zmysle § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka,
takže ak žalovaná neplnením príkazov žalobcu podľa jej schopností a znalostí spôsobila žalobcovi
škodu, nesie za túto škodu občianskoprávnu zodpovednosť“.

6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na § 255 ods. 1 C.s.p.
plným procesným úspechom žalovanej v spore, konštatujúc v tejto spojitosti zároveň, že „Strany sporu
nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať
podľa § 257 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania žalovanej nepriznať“.

7.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietal v ňom v prvom rade proti záveru, že v
konanínebolapreukázanáprotiprávnosťúkonovžalovanej,vtomzmysle,žebysažalovanáodnejakého
konkrétneho príkazu, alebo od vykonania konkrétnej činnosti odklonila, alebo že by nevykonávala
činnosť podľa svojich maximálnych schopností a znalostí, alebo že by disponovala s finančnými
prostriedkami nad rámec svojich oprávnení. Žalobca argumentoval, že žalovaná ako predsedníčka

spoločenstva mala na starosti účtovníctvo a pokladničnú hotovosť, čo v sebe implikuje tiež povinnosť
hospodáriť a nakladať s hotovostnými prostriedkami tak, aby pozemkovému spoločenstvu nevznikla
škoda a nevyhnutne tiež zodpovednosť za prípadné rozdiely pokladničnej hotovosti oproti účtovnému
stavu. V tejto spojitosti žalobca označil za „právne naivný“ a až vyvolávajúci pochybnosť o nestrannostisudcu, argument, ktorým súd prvej inštancie podporil svoj záver o nepreukázaní protiprávneho konania
žalovanej, a síce, že „Tomu, že žalovaná svoju prácu vykonávala riadne a že sa od príkazu žalobcu
neodchýlila nasvedčuje aj skutočnosť, že v priebehu 20- tich rokov, (počas ktorých žalovaná u žalobcu

vykonávala prácu s pracovným zaradením účtovníčky), nemal žalobca voči práci žalovanej žiadne
výhrady, dokonca na pojednávaní konanom dňa 24.06.2021 skonštatoval, že cit.: „veď žalovaná mohla
s nami naďalej pracovať, ale nechcela". Takýto postoj by žalobca určite nezaujal, ak by žalovaná konala
v rozpore s jeho záujmami a svojim konaním mu spôsobovala škodu“.

7.2. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na nepresvedčivosť záveru o nepreukázaní výšky škody
v kontexte skutočnosti, že stav pokladničnej hotovosti, tak ako vyplýval z účtovnej dokumentácie
pozemkového spoločenstva žalobcu (v sume 15.599,0 Eur), nebol medzi stranami sporný.

7.3. Napokon odvolateľ vytkol napadnutému rozsudku, že spočíva na nesprávnom hodnotení dôkazov,
majúcich výpovednú hodnotu k spornej skutkovej okolnosti stavu pokladničnej hotovosti v čase ohliadky

dňa 7.11.2014. Namietal v tejto spojitosti, že sa súd prvej inštancie nezaoberal podstatou výpovedí
svedkov, ale sústredil sa len na rozpory, ktoré sa v nich vyskytli. Pritom veľa z týchto rozporov
bolo odstránených, či už svedectvami alebo DVD záznamom. Žalobca poukázal tiež na to, že súd
prvej inštancie pri opise (obrazovej časti) a prepise (zvukovej časti) zvukovoobrazového záznamu
nedostatočne identifikoval osoby, ktoré sa ohliadky zúčastnili (napr. že na začiatku záznamu vrtá G. J.

a nie G. E.) a dopustil sa celého radu nesprávnosti (napr. informácia, že v čase 00:54:10 I. E. ukončil
kontrolu ľavej hornej zásuvky a zasúva ju späť do stola nezodpovedá skutočnému stavu zachytenému
na DVD zázname). Odvolateľ prezentoval názor, že pokiaľ aj svedkovia v niektorých častiach vnímajú
skutočnosti rozdielne ako sa odohrali, napríklad podľa kamerového záznamu, je to určite spôsobené
časom, ktorý prešiel od vykonania ohliadky. Žalobca v tejto spojitosti pripomenul, že práve v dôsledku

postojasúduprvejinštanciekjehodôkaznémunávrhu,bolisvedkoviavypočutíažsodstupom8rokovod
vykonania ohliadky. Za tohto stavu je podľa jeho presvedčenia pochopiteľné, že nie všetky skutočnosti
uvádzané svedkami sa musia stopercentne zhodovať.

7.4. Žalobca akcentoval, že napriek istým rozporom sa svedkovia v skutočnostiach podstatných pre

rozhodnutie zhodli; vylúčili vstup tretej osoby do kancelárie žalovanej, kde sa mala nachádzať peňažná
hotovosť, potvrdili spôsob akým došlo ku kontrole tejto (aj) miestnosti (ako prvý vstúpil kameraman až
následne iné osoby) a že sa v nej našla len drobná hotovosť. Podľa nazerania odvolateľa kamerový
záznam a svedkovia vo vzájomnej súvislosti preukazujú, že za stratu finančných prostriedkov nesie
zodpovednosť žalovaná.

7.5. Odvolateľ nesúhlasil so spôsobom nazerania súdu prvej inštancie na skutočnosť prerušovania
záznamu.Žalobcaakcentoval,žedôvodprektorýktomudochádzalo,bolvkonaníuspokojivovysvetlený
(nedostatočnákapacitakazety)svedkomG.C.,ktoréhovierohodnosťvkonanínebolaspochybnená,ato
aj z dôvodu, že sa jedná o „...plne nestrannú osobu, ktorá prišla amatérsky natočiť vykonanie ohliadky“.

Podľažalobcuzkamerovéhozáznamujezrejmé,žedo11:17hod.dňa7.11.2014bolidverenakancelárii
žalovanej zamknuté a sú poznateľné aj osoby, ktoré sa ohliadky tejto miestnosti zúčastnili (I. A. E.,
A. K., G. J. a samotný kameraman G. C.). Odvolateľ argumentoval, že „Aj keď to súd prvej inštancie
priamo v odôvodnení neuvádza, z určitých častí napadnutého rozsudku žalobca nadobúda pocit, akoby
za stratu a odcudzenie finančných prostriedkov mal byť zodpovedný niekto z účastníkov ohliadky“. K

tomu ale podľa jeho presvedčenia nemohlo dôjsť, nakoľko miestnosť žalovanej bola do určitého času
uzamknutá a po jej otvorení sa v nej nachádzali osoby „...pod dozorom nestranného kameramana“.
Žalobca pripomenul, že v čase ohliadky nemal vedomosť o výške pokladničnej hotovosti, ergo že v
písacom stole nachádzajúcom sa v miestnosti žalovanej sa nachádzajú peniaze v sume 15.599,08 Eur.

7.6. Odvolacími námietkami, poukazujúcimi na prítomnosť vady v procesnom postupe (arbitrárnosť
odôvodnenia), na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a na nesprávne
právneposúdenievecisúdomprvejinštancie,žalobcauplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.
b), f), h) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p.
viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli
byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí
o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1269s).

8.1. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila s rozhodujúcimi úvahami, na základe ktorých súd
prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru o nepreukázaní zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu. Na ich podporu v prvom rade správnosti skutkového
nálezu,ževkonanízostalapochybnouvýškaspôsobenejškody,vzhľadomnato,žežalobcazúčtovných
dokladov najprv ustálil výšku škody ako stav pokladničnej hotovosti 12.673,66 Eur, avšak v žalobe

škodu deklaruje v sume 15.599,08 Eur. Podľa žalovanej je správny tiež záver prvoinštančného súdu o
nepreukázaní jej protiprávneho konania, akcentujúc v tejto spojitosti, že výška pokladničnej hotovosti
zodpovedala prevádzkovým okolnostiam (na príjmovej i výdavkovej strane). Žalovaná vo vyjadrení k
odvolaniu negovala objektivizáciu tiež príčinnej súvislosti medzi jej konaním a tvrdenou škodou. Podľa jej
nazerania „Samotná skutočnosť odloženia finančných prostriedkov v kancelárii sídla žalobcu nemohla
vyvolať následok v podobe škody“. Žalovaná vo vyjadrení vyzdvihla, že žalobca nevyužil všetky právne

prostriedky na ochranu svojich záujmov, ak po násilnom vniknutí do nebytových priestorov nevykonal
inventarizáciu majetku a tam sa nachádzajúcich účtovných dokladov. Podľa jej nazerania bolo namieste
tiež podať trestné oznámenie.

8.2. Podľa názoru žalovanej zvukovoobrazový záznam jednoznačne potvrdil, že „...žalobca produkoval

nepravdivé skutkové tvrdenia o neprerušovaní uvedeného záznamu...“ a že “...uvedený dôkaz je
nemožné použiť z dôvodu jeho opakovaných zásahov a prerušovaní kamerového záznamu, dokonca
na pokyn I. A. E.“. Žalovaná opakovane namietla vierohodnosť tohto dôkazu „...lebo v čase kontroly
písacieho stola, kde sa mali nachádzať finančné prostriedky, došlo k opakovanému prerušeniu
kamerového záznamu a zisteniu neoprávnenej manipulácie s vecami bez kamerového záznamu

(premiestnenie žltého šanónu z policovej skrinky pri okne na písací stôl, otvorenie a kontrola obsahu
pravej hornej zásuvky písacieho stola bez kamerového záznamu)“.

8.3. Vo vzťahu žalobcom namietaným nepresnostiam interpretácie zvukovo-obrazového záznamu v
napadnutom rozsudku, žalovaná vo vyjadrení argumentovala, že „...bolo namieste, aby žalobca predložil

súdu vlastný popis priebehu skutkových okolností v jednotlivých miestnostiach sídla žalobcu potom,
ako sa uskutočnilo prehratie uvedeného videozáznamu súdom za účasti procesných strán“ a že „Bolo
povinnosťou žalobcu uskutočniť vlastnú identifikáciu konkrétnych osôb, ich postupov, špecifikovať,
kde sa kto nachádzal v jednotlivých miestnostiach podľa vlastného vnímania uvedeného kamerového
záznamu“.

8.4. Žalovaná poukázala na nevierohodnosť zvukovoobrazového záznamu hneď v niekoľkých
súvislostiach. V prvom rade preto, že záznam bol nesporne v najmenej 14 prípadoch prerušený. Ďalej
preto, že A. E., G. J. a A. L. v rozpore s týmto faktom tvrdili, že záznam išiel vkuse. Tiež preto, že v 43.
min 11sek. záznamu A. E. povedal kameramanovi „môžete vypnúť“, a preto z pohľadu žalovanej od tohto

momentu je kamerový záznam nevierohodný, nakoľko bolo preukázané, že sa zúčastnenými osobami
muselo manipulovať s vecami a dokladmi pri vypnutej kamere. Napríklad v čase 30 min 35s sa žltý
obal nachádza v policovej skrinke avšak v čase 54 min 5s je už položený na stole. Podľa interpretácie
žalovanej obdobne - počas prerušenia záznamu, musela byť odomknutá aj pravá horná zásuvka, v ktorej
sa mali nachádzať peniaze, keďže rovnako ako ľavá horná zásuvka bola uzamknutá (uzamknutie tejto

zásuvky bolo zdokumentované na kamerovom zázname).

8.5. Na podporu záveru súdu prvej inštancie o prítomnosti viacerých rozporov vo výpovediach svedkov
žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na ďalšie z nich a porovnaním so zvukovoobrazovým
záznamom konštatoval, že svedkovia neboli ani v jednej miestnosti spolu všetci a že je zrejmé, že alebo

nehovorili pravdu alebo hovorili sprostredkované informácie.

8.6. Napokon nad rámec odvolacích námietok žalovaná vo vyjadrení polemizovala so záverom, že
právny vzťah strán, pri realizácii ktorého mala byť spôsobená škoda, je potrebné posudzovať podľa
úpravy príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovanej takému

spôsobu právneho posúdenia bráni skutočnosť, že v konaní nebolo objektivizované uzavretie príkaznej
zmluvy v jej podstatných náležitostiach. Akcentoval v tejto spojitosti, že ani žalobca netvrdil kedy mal
byť tento dvojstranný právny úkon (zmluva) urobený. V širších súvislostiach žalovaná argumentovala,
že pokiaľ by aj so vznikom funkcie predsedníčky pozemkového spoločenstva, došlo medzi stranami kzaloženiu príkazného vzťahu, tento by zanikol odvolaním z funkcie rozhodnutím valného zhromaždenia
dňa 6.9.2014.

9. Žalobca v odvolacej replike vyzdvihol skutočnosť, že prehliadke priestorov pozemkového
spoločenstva predchádzalo odvolanie žalovanej z funkcie predsedníčky a výzva na odovzdanie
funkcie. Avšak „Žalovaná odmietala funkciu odovzdať, správala sa obštrukčne a neumožňovala
akékoľvek prevzatie funkcie inými osobami, nakoľko rozhodnutie zo dňa 06.09.2014 považovala za
neplatné.“ Podľa žalobcu vzhľadom na súdom deklarovanú neplatnosť rozhodnutia o odvolaní funkcia

predsedníčky spoločenstva žalovanej nezanikla, pričom v presvedčení o neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia zo 6.9.2014 (pre ktoré podala aj žalobu na súde) sa ako predsedníčka spoločenstva
naďalej aj správala. Odmietala odovzdať agendu, ktorú ako predsedníčka zabezpečovala a k tejto
mala prístup až do dňa vykonania ohliadky. Na podporu záveru, že na vzťah člena výboru sa
podporne aplikujú ustanovenia príkaznej zmluvy, žalobca upriamil pozornosť na to, že obdobne podľa
§ 66 ods. 6 Obchodného zákonníka sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti

pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Na
margo argumentácie žalovanej o potrebe predloženia vlastného popisu priebehu skutkových okolností
zachytených na zvukovoobrazovom zázname, žalobca v odvolacej replike prezentoval názor, že ťarcha
súladu medzi dôkazom vykonaným na pojednávaní a jeho obsahovým premietnutím v dôvodoch
rozhodnutia, spočíva na súde. Napokon pokiaľ žalovaná poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov

v kontexte skutočnosti, že o priebehu prehliadky sa nesporne nerobil zápis, žalobca uviedol na pravú
mieru, že svedok G. J. sa zmieňoval o súpise nájdenej hotovosti, vyhotovenie ktorého je zrejmé z
kamerového záznamu.

10. Žalovaná v odvolacej duplike zopakovala podstatné časti argumentácie majúce podporiť ňou

prezentovaný názor o pracovnoprávnej povahe jej vzťahu k žalobcovi, pokiaľ ide o výkon funkcie
predsedníčky pozemkového spoločenstva. Zdôraznila, že funkcia predsedníčky spoločenstva jej
„...konštitutívne zanikla 6.9.2014, preto nebol žiadny právny dôvod na jej odovzdávanie“. Žalovaná v
tejto spojitosti odmietla žalobcom prezentovaný názor, že dňa 7.11.2014 jej funkcia ešte trvala.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že

je (odvolanie) dôvodné.

12. Žalobkyňa v odvolaní ťažiskovo spochybnila záver súdu prvej inštancie ohľadne skutkovej
okolnosti - výsledku ohliadky priestorov pozemkového spoločenstva žalobcu dňa 7.11.2014, pokiaľ ide o
faktický stav peňažnej hotovosti zanechanej žalovanou. Sledujúc koncentrovanie pozornosti na zásadné

momenty ohliadky odvolací súd na tomto mieste rekapituluje, že žalovaná v konaní tvrdila, že peňažnú
hotovosť približne v sume 15.000,- Eur mala uloženú v pravej hornej zásuvke písacieho stola, ktorý sa
nachádzal v kancelárii (pre zjednodušenie bola v konaní označovaná číslom 3 - ďalej tiež aj „miestnosť
č. 3“); nijak nespochybnila správnosť účtovne evidovaného stavu pokladničnej hotovosti 15.599,08 Eur
(viď. napr. jej explicitné vyjadrenie na pojednávaní dňa 30.9.2025) a tvrdila, že v deň predchádzajúci

ohliadke (6.11.2014 večer) boli peniaze v jej dispozícii - v pokladničke v uzamknutej pravej hornej
zásuvke písacieho stola (vyjadrenie na pojednávaní dňa 30.9.2025). V tejto konštelácii tvrdenie žalobcu,
že sa peňažná hotovosť pri ohliadke nenašla (až na sumu 22,60 Eur) v sebe implikuje stav, že sporné
peniaze (pokladnička) sa v čase ohliadky v priestoroch pozemkového spoločenstva vôbec nenachádzali,
ergo, že žalovaná si pokladničnú hotovosť ponechala pre seba (v ponímaní žalovanej - viď. jej vyjadrenie

na pojednávaní dňa 24.6.2021, „...získala vo svoj prospech“). Naproti tomu obrana žalovanej v sebe
zahŕňa nie len predpoklad, že peňažnú hotovosť vzala a ponechala si niektorá z osôb prítomných na
ohliadke (prípadne viaceré z nich alebo všetky spolu), ale predovšetkým, a to ostalo mimo pozornosti
strán i súdu prvej inštancie, ktorú si táto skutková okolnosť bezpochyby zasluhovala, tiež tvrdenie, že
peňažná hotovosť v deklarovanej výške v „pokladni“ pred ohliadkou skutočne aj bola.

13.1. Vo vzťahu k spornej skutkovej okolnosti stavu pokladničnej hotovosti v čase ohliadky súd prvej
inštancie v ďalšom konaní vykonal výsluch žalobcu ( osobou jeho likvidátora I. A. E.), výsluch svedkov A.
L., A. K. a G. C.. Každá z týchto osôb v podstatnom potvrdila skutočnosť, že sa pri ohliadke miestnostič. 3 peniaze nenašli a negoval manipuláciu s vecami (peňažnou hotovosťou nevynímajúc) niektorou
z prítomných osôb mimo zvolený postup pri ohliadke, pri ktorom I. A. E. za prítomnosti svedkov a
zaznamenávania priebehu na kameru postupne prehľadával jednotlivé časti miestnosti.

13.2. Súd prvej inštancie považoval svedectvá, ktoré v podstatnom potvrdzovali tvrdenie žalobcu, že
peňažná hotovosť sa pri ohliadke nenašla, za nevierohodné z dôvodu, že sa v nich vyskytli „značné
rozpory“, pokiaľ ide o počet osôb zúčastnených ohliadky (podľa súdu prvej inštancie mali svedkovia
uvádzať 9 osôb, prípadne 6 osôb ale aj o 4 - 5 osôb), spôsob vykonania ohliadky (či okrem vyvŕtania

zámku na vchodových dverách, bolo nutné aj odstrániť závesy na dverách kancelárie žalovanej a či
sa ohliadala najprv kancelária žalovanej až potom iné priestory), spôsob zaznamenávania ohliadky (či
kamera zachytávala ohliadku v celku, alebo kameraman do záberu bral len to, na čo upriamil pozornosť
pán E.), a tiež ohľadne celkovej doby trvania ohliadky a počtu skutočne prítomných osôb pri celej
ohliadke.

13.3. Z uvedeného vyplýva, že hodnotenie vierohodnosti výpovedí týchto osôb súdom prvej inštancie
spočívalo len na posúdení ich vzájomnej konzistentnosti Súd prvej inštancie sa tým podľa odvolacieho
súdu pri hodnotení týchto dôkazov dopustil hneď niekoľkých nesprávností. V prvom rade prvoinštančný
súd pri hodnotení vierohodnosti svedeckých výpovedí evidentne precenil prítomnosť rozporov v ich
výpovediach za situácie, keď od udalosti ku ktorej sa vyjadrovali, v čase ich výsluchu uplynulo viac ako 8

rokovatýkalisa(rozpory)skutočností,ktorézpohľaduzrejméhoúčeluichprítomnostinaohliadke,akiste
nemožno považovať za zásadné. Súd prvej inštancie tiež opomenul, že pri dôkaze výsluchom svedka
sa hodnotí vierohodnosť výpovede nie len na základe poznatkov získaných na základe hodnotenia iných
dôkazov (konzistentnosť s inými dôkazmi), ale aj s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám
sporu alebo k prejednávanej veci, a tiež aj podľa ďalších právnou praxou aprobovaných hodnotiacich

kritériínestrannosti,ktorýmisúnajmärozumováúroveňsvedka,okolnosti,zaktorýchvnímalskutočnosti,
o ktorých vypovedal, ďalej spôsob reprodukcie týchto skutočností (vnútornú jednotnosť prezentovaných
skutočností) a chovanie sa pri výsluchu.

14.1. Vo vzťahu k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykonal

tiež dôkaz prehratím zvukovoobrazového záznamu, ktorým došlo k zachyteniu priebehu ohliadky. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 35) vyplýva, že skutkové zistenia majúce vyplývať z takto
vykonaného dôkazu súd prvej inštancie v konečnom dôsledku prevzal z údajov zo „žalovanou podrobne
spracovaného časového a skutkového rozpisu“. Rovnako ako zo svedeckých výpovedí (výpovede
likvidátora I. A. E.) i z tohto dôkazu vyplynulo, že pri ohliadke miestnosti č. 3 sa peniaze nenašli,

pričom nič z toho čo bolo na zázname zachytené priamo nepoukazovalo na manipuláciu s peňažnou
hotovosťou.

14.2. Záver o nevierohodnosti zvukovoobrazového záznamu prvoinštančný súd odôvodnil časovým
nesúladom medzi reálnou dĺžkou ohliadky a záznamom (ohliadka trvala 2 hodiny 12 minút a

videozáznammádĺžkulen50minút), spôsobomsnímaniaohliadanýchpriestorov(záznambolnajmenej
14 x prerušený, z toho raz bol vypnutý kameramanom priamo na pokyn I. E.).

14.3.Odvolacísúdsanemoholstotožniťsospôsobom,akýmsúdprvejinštancievyhodnotilvierohodnosť
tohto dôkazu. Možno síce súhlasiť s tým, že vzhľadom na to, že záznam bol prerušovaný, neposkytuje

ucelený obraz o priebehu ohliadky, a preto by sám o sebe nemohol predstavovať dôkaz vylučujúci
manipuláciu s hotovosťou počas ohliadky, keďže sa tak mohlo stať práve v čase prerušeného záznamu.
Lenztohtodôvoduhovšak nemožnodiskvalifikovať,nakoľkodôkaznývýznamvovzájomnejsúvislosti s
inými dôkazmi, akiste má. Vo vzťahu k tomuto dôkazu súd prvej inštancie evidentne precenil skutočnosť
prerušovania záznamu, napriek tomu, že bola podľa nazerania odvolacieho súdu uspokojivo vysvetlená

kameramanom - svedkom G. C., pričom aj zo samotného záznamu je zrejmé, že po veľkorysom snímaní
začiatku ohliadky (bez prerušenia) sa v neskoršom priebehu záznam obmedzil len na tie momenty, ktoré
osoby zúčastnené na ohliadke považovali za dôležité, vzhľadom na obmedzenú kapacitu záznamového
média.

15.1. Sledujúc vytvoriť procesný priestor pre opätovné posúdenie týchto dôkazov vo vzťahu ku kľúčovým
sporným okolnostiam, odvolací súd zopakoval dokazovanie (§ 384 ods. 1 C.s.p.).15.2. I. A. E. v procesnom postavení strany (fyzicky vykonával ohliadku) na pojednávaní dňa 30.9.2025
v podstatnom uviedol, že „... prakticky sme otvorili dvere pánty do miestnosti č. 3, išli sme postupne po
skrinkách, ktoré boli dané, tak isto pod tým písacím stolom, najprv vľavo, potom vpravo, tak ako bolo

vidieť z videozáznamu žiadna pokladnička tam nebola, bola tam mincovka, ktorú som spočítal, tam je
ten kvázi zdrap papiera, kde je napísaných tých 22,60 Eur, ktoré tam prakticky boli, čiže žiadna hotovosť
tam nebola“, zopakoval, že „my sme žiadne peniaze nenašli, keď sa jednalo o pokladničku, ani samotnú
pokladničku...“ a na otázku výslovne smerujúcu k možnosti manipulácie so zásuvkou (v ktorej mali byť
podľa tvrdenia žalovanej umiestnené peniaze) mimo kamerový záznam, uviedol „So zásuvkou mimo

záznam, tak ako bolo oznámené na dnešnom pojednávaní, manipulované nebolo.“

15.3. Svedok G. C. (vyhotovoval kamerový záznam) na pojednávaní dňa 4.11.2025 v podstatnom
uviedol, „...ja som bol pozvaný ako kameraman s tým, že ja som tam nikoho zo zúčastnených pred tým
nepoznal.“„V podstate to bola tá administratívna miestnosť, alebo čo to bola tá prvá miestnosť, kde sa v
podstate všetko točilo, všetko všetko, sa otvorilo nasnímalo od hora až nadol, potom sme išli ku ďalšej

skrini a viem, že sme veľmi veľmi precízne robili, ešte keď sa tam aj našli ja neviem kovové mince alebo
čo, tak sa to rozhodilo po ruke a na stôl, toto sa nasnímalo, sa to zhrnulo, dalo sa to všetko naspäť, no
a ja som v tom vedomí, že tak som to aj natočil, tak som spravil záznam 1:1 bez toho, že by som z toho
dačo vyňal, takto bolo celé všetko nakopírované potom na DVD nosiči, ten som im odovzdal a viac som
sa s týmto ja osobne nezaoberal.“ Na otázku, či vnímal, aby pri prehliadke bola nájdená vyššia suma

ako suma zodpovedajúca minciam, ktoré spomenul svedok uviedol „Nie takáto hotovosť sa nenašla.“
Prerušovanie záznamu svedok vysvetlil tak, že „...na začiatku ja som prehliadku administratívnej budovy
neprerušoval, lebo som mal dostatok množstva kazety. Ja som bol donútený časom prerušiť záznam
až ku koncu, nebolo to už v tej miestnosti, ale bolo to v ďalších miestnostiach, lebo som videl, že mám
krátky čas na natáčanie. Zúčastneným som povedal „rýchlejšie“, lebo mi nevyjde kazeta. Keď už blikala

kontrolka kazety musel som to prerušiť, lebo mi to nevyšlo do konca“, pričom zrejmej diskrepancii takto
prezentovaného priebehu ohliadky, pokiaľ ide o poradie prehľadávaných miestnosti, oproti tomu čo v
konanívyšlonajavonazákladeinýchdôkazov(medziinýmiajnazákladekamerovéhozáznamu)svedok
uviedol, „Ja sa presne na to nepamätám, pamätám sa, že sme na začiatku dlho odvŕtavali zámok,
pamätám sa na miestnosť, kde boli parohy, tam som všetko točil. Pripúšťam, že som sa dostal až k

34 minúte na túto miestnosť. Tých miestností tam bolo viac, ja už sa nepamätám, mám to zafixované
v takom ponímaní, že sme vošli do vnútra, bola tam dlhá chodba, vošli sme do jednej miestnosti, tam
nebolo nič. V druhej miestnosti neviem čo už tam bolo, tam sme tak isto všetko prechádzali. Ja som
v tejto časti minul veľkú časť tej kazety. Ja už sa presne nepamätám, čo kedy nasledovalo, či to bola
druhá alebo tretia.“ Svedok potvrdil, že v miestnosti č. 3 bol celý čas - od kedy došlo k násilnému

otvoreniu dverí, až do času, kedy došlo ku kompletnej prehliadke písacieho stola, že si nie je vedomý
toho, aby niekto manipuloval s predmetmi na stole, alebo so zásuvkami a že ak by k tomu došlo, určite
by si to všimol.

15.4. Svedok G. J. na pojednávaní dňa 4.11.2025 v podstatnom uviedol, „Keď sme pristúpili k tej

miestnosti ja osobne som odrezal tam tie závesy, dvere som odobral, a ako náhle som odobral tie dvere,
tak hneď vstúpil kameraman, už bola riadne zapnutá kamera, v podstate furt bola zapnutá, no a hneď
vošiel kameraman, obhliadku tam urobil, riadnu obhliadku kameraman, a následne potom za ním vošiel
tu pán predseda I. M. E.. No začali robiť tú obhliadku v tej danej miestnosti.““...my sme boli tiež tam, A.
L., tak isto nás aj ja som tam v podstate. Keď ja som tam nebol, že v tej miestnosti pri tých dverách, tak

Furin alebo aj pán K. tam bol viem, že sa objavili aj ostatní v podstate tam nahliadali, tí čo sme tam boli
pri tom, no a takže v podstate na ruky sa pozeralo, tam traja, štyria v podstate vždy pozerali tam pánovi
E., že či tam niečo, či ako sa to preberá v podstate, každý dokument. Tam nebolo možné, že by tam pán
E. nejaké finančné prostriedky si dal do vrecka, no a tie šuplíky ja som videl, že bolo preukázateľné, že
napríklad v tom inkriminovanom šuplíku, že tam sa nič nenachádzalo, tam bola len tá mincovnička, len

nejaké drobné, potom tam boli nejaké pečiatky, diskety nejaké a neviem čo viac tam bolo a v podstate
to bol plný šuplík. Čo sa týka tých finančných prostriedkov, ako sa aj vyjadrila pani C., že tam sa malo
nachádzať, bohužiaľ tam nič nebolo, aj inde vôbec celkovo tam sa nenachádzalo nikde, žiadne finančné
prostriedky. “ Svedok potvrdil, že v časovom úseku medzi odbrúsením závesov a kompletnou prehliadku
písacieho stola bol v miestnosti č. 3 sústavne prítomný, že iná osoba než I. E. s vecami na stole a v

zásuvkách nemanipulovala a vylúčil aby k niečomu takému mohlo dôjsť bez toho, aby si to povšimol.

15.5. Svedok A. K. na pojednávaní dňa 4.11.2025 v podstatnom uviedol „...ja som ostal vo dverách,
boli otvorené, som pozeral rovno do šuplíka tak tam som nejaké mince videl, ale inakšie peniaze somnevidel“.Svedok potvrdil, že v časovom úseku medzi odbrúsením závesov a kompletnou prehliadku
písacieho stola bol v miestnosti č. 3 sústavne prítomný, že iná osoba než I. E. s vecami na stole a v
zásuvkách nemanipulovala a vylúčil aby k niečomu takému mohlo dôjsť bez toho, aby si to povšimol.

15.6. Svedok A. L. na pojednávaní dňa 4.11.2025 v podstatnom uviedol „...sa odrezali pánty, aby sa
dvere nepoškodzovali nejak viac významnejšie, tak potom keď sa to urobilo tak už som tam prišiel aj ja.
Prvý do dverí vstúpil kameraman, druhý pán E., tretí som bola ja, potom bol pán J. a za nami išiel ešte
aj pán K.“. Svedok potvrdil, že v časovom úseku medzi odbrúsením závesov a kompletnou prehliadku

písacieho stola bol v miestnosti č. 3 sústavne prítomný, že iná osoba než I. E. s vecami na stole a v
zásuvkách nemanipulovala a vylúčil aby k niečomu takému mohlo dôjsť bez toho, aby si to povšimol.

16. Zo zvukovoobrazového záznamu odvolací súd vo vzťahu k tu posudzovaným sporným okolnostiam
zistil, že dokumentuje medzi iným, že do miestnosti č. 3 osoby vykonávajúce ohliadku vstúpili po
odbrúsení závesov, že pravá horná zásuvka písacieho stola bola otvorená I. A. E. bez použitia kľúčov a

ževnejmimomincívsume 22,60Eur,ináhotovosť(anižalovanoutvrdenápokladnička)nebolanájdená.
Na zázname nie je zachytené, aby iná osoba než I. A. E. manipulovala s vecami nachádzajúcimi sa v
tejto miestnosti, ani aby sa peniaze našli v inej jej časti.

17.1. Ako už bolo naznačené, hodnovernosť svedkov nemožno posudzoval len s ohľadom na prípadné

rozpory (vnútorné alebo oproti iným dôkazom), ale aj s prihliadnutím aj na to, aký má svedok vzťah
k stranám sporu alebo k prejednávanej veci, a tiež aj podľa ďalších právnou praxou aprobovaných
hodnotiacich kritérií nestrannosti, ktorými sú najmä rozumová úroveň svedka, okolnosti, za ktorých
vnímal skutočnosti, o ktorých vypovedal, ďalej spôsob reprodukcie týchto skutočností (vnútornú
jednotnosť prezentovaných skutočností) a chovanie sa pri výsluchu. V danom prípade je potreba

dôsledného premietnutia aj týchto iných hodnotiacich kritérií umocnená tým, že svedkovia boli v konaní
prvotne vypočutí s odstupom viac ako 8 rokov (opakovane po viac ako 11 rokoch) od spornej udalosti
(to za situácie, že návrh na ich vypočutie urobil žalobca už v žalobe), čo nepresnosti v ich výpovediach,
zvlášť pokiaľ sa jedná o menej podstatné skutočnosti, prirodzene determinuje. U žiadneho zo svedkov
odvolací súd neidentifikoval priamy blízky alebo ekonomický vzťah k strane alebo k veci, ktorý by

mohol cez osobné alebo materiálne väzby bezprostredne vplývať na ich nestrannosť. Pokiaľ aj istú
interakciu s pozemkovým spoločenstvom mali svedkovia G. J., A. K. a A. L. (boli členmi orgánov
pozemkového spoločenstva), len z tohto dôvodu ich nemožno považovať za nevierohodných ani
v kontexte už spomenutých nepresností vo výpovediach, zvlášť za situácie, keď sú v podstatných
momentoch konzistentné s dôkazmi, o vierohodnosti ktorých v okolnostiach prípadu nemožno mať

ani len najmenšie pochybnosti. Takýmto dôkazom je predovšetkým svedecká výpoveď G. C., ktorý sa
ohliadky zúčastnil na požiadanie G. J., pričom ani jeho a ani žiadneho z aktérov ohliadky dovtedy
nepoznal. Odvolací súd nemal najmenší dôvod jeho svedectvo považovať za nevierohodné a rovnako
pristúpil k posúdeniu vierohodnosti (autentickosti) ním vyhotoveného kamerového záznamu, vo vzťahu
ku ktorému tento svedok potvrdil, že ho vyhotovil a bez zásahu (spracovania) odovzdal žalobcovi

na záznamovom médiu (DVD nosiči), pričom uspokojivo vysvetlil tiež dôvod jeho prerušovania. I zo
samotného záznamu je evidentné, že k prerušeniu dochádzalo v situáciách, ktoré sa javili byť menej
podstatné pre zdokumentovanie. Pokiaľ sa žalovaná svojou argumentáciou usilovala navodiť predstavu,
že tieto prerušenia boli účelové - zrejme s cieľom manipulovať s vecami skôr ako budú zaznamenané,
odvolaciemu súdu sa žiada v tejto spojitosti pripomenúť, že osoby vykonávajúce ohliadku nehľadali

konkrétne veci a už vôbec nie sporné peniaze, o ktorých sa dozvedeli z účtovnej dokumentácie až
neskôr; v tomto kontexte akiste nemali rozumný dôvod záznam účelovo vopred prerušovať.

17.2. I. A. E. v procesnom postavení strany (konajúci ako likvidátor za žalobcu) a G. J., A. K. a A. L.
ako svedkovia zhodne vypovedali, že sa pri ohliadke miestnosti č. 3 peniaze nenašli a explicitne vylúčili

manipuláciu s peňažnou hotovosťou mimo formálny postup pri ohliadke, pri ktorom I. A. E. za prítomnosti
svedkov a zaznamenávaní priebehu na kameru, postupne prehľadával jednotlivé časti miestnosti.
S takto prezentovaným priebehom a výsledkami ohliadky bezo zvyšku korešponduje oboznámený
zvukovoobrazový záznam. Na základe týchto dôkazov odvolací súd dospel k skutkovému nálezu, že v
konaní nebolo preukázané, aby sa v čase ohliadky (7.11.2014) v priestoroch žalobcu sporná hotovosť

nachádzala.
18.1. V procese hodnotenia dôkazov ide o myšlienkový postup sudcu s využitím vlastnej skúsenosti
sudcu, dostupných analytických metód, napr. porovnania, syntézy (spájanie častí do celku), indukcie
(zo zistení o určitej časti sa usudzuje na inú časť), či dedukcie (zo zistení o všeobecnom sa usudzujeo menej všeobecnom) a pravidiel formálnej či právnej logiky. Práve logickou úvahou pri hodnotení
procesného významu interpretácie rozhodujúcich skutočností oboma stranami pre výsledok konania,
odvolací súd dospel k záveru - ako už naznačil vyššie (v bode 10.1), že obrana žalovanej v sebe zahŕňa

nie len predpoklad, že peňažnú hotovosť vzala a ponechala si niektorá z osôb prítomných na ohliadke,
k čomu nepochybne smerovala spochybňovaním transparentnosti jej výkonu a zdokumentovania, ale
predovšetkým spočíva tiež na tvrdení, že peňažná hotovosť v deklarovanej výške v „pokladni“ pred
ohliadkou skutočne aj bola. Inak povedané, akékoľvek žalovanou prezentované výhrady k ohliadke,
nech už ide o rozhodnutie vstúpiť do priestorov násilím, spôsob vykonania ohliadky, vierohodnosť

zúčastnených osôb či objektívnosť jej záveru, majú relevanciu k zisteniu, že peniaze sa pri ohliadke
nenašli v smere ukazujúcom na možné zavinenie za tento stav žalobcu, len v spojení s preukázaním,
že peniaze sa pred ohliadkou v týchto priestoroch skutočne nachádzali.

18.2. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho
tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,

J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 696).
Výstižné závery v otázke rozloženia dôkazného bremena formuloval tiež ÚS SR vo svojom uznesení
sp.zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.1.2015 v ktorom konštatoval, že „Dôkazné bremeno týkajúce sa
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí“.

18.3. Majúc na zreteli tieto východiská právnej teórie a praxe, odvolací súd dospel k záveru, že dôkazné
bremeno vo vzťahu k spornej skutočnosti reálneho stavu pokladne - peňažnej hotovosti nachádzajúcej
sa v priestoroch žalobcu v čase pred ohliadkou, v konaní viazlo na žalovanej, keďže sa jednalo o
skutočnosť, ktorú na svoju obranu v spore explicitne tvrdila a vyvodzovala z nej pre seba priaznivé

dôsledky - z premís, že peniaze v pokladni boli pred ohliadkou, a že pri ohliadke neboli nájdené,
vyvodzovala záver, že peňažnú hotovosť vzala a ponechala si niektorá z osôb prítomných na ohliadke,
a preto za stratu pokladničnej hotovosti nezodpovedá. Takéto rozloženie dôkazného bremena zároveň
zodpovedá aj tzv. negatívnej dôkaznej teórii, v zmysle ktorej obvykle nemožno spravodlivo požadovať
preukazovanie reálnej neexistencie určitej skutočnosti (v danom prípade, že sporné peniaze v pokladni

žalobcu pred ohliadkou neboli).

18.4. Výpovednú hodnotu k spornej skutočnosti stavu pokladničnej hotovosti pred ohliadkou mal len
zápis v pokladničnej knihe (čl.5). Ten priamo potvrdzuje účtovný stav pokladne, avšak vo vzťahu k jej
reálnemu stavu má len nepriamu výpovednú hodnotu - preukazuje koľko by malo byť v pokladni, nie

koľko v pokladni skutočne bolo. Iný dôkaz na preukázanie posudzovaného tvrdenia v konaní vykonaný
nebol a v spore nevyšla najavo ani inak skutočnosť, ktorá by toto tvrdenie v akomkoľvek smere
podporovala. Vo všeobecnosti na základe nepriamych dôkazov je možné urobiť skutkový záver len v
prípade ak vzájomne súvisia a podporujú sa, sú navzájom súladné a v tejto vzájomnej previazanosti
nepripúšťajú iný logický priebeh udalostí. Výstižné závery v otázke možnosti vyvodenia skutkových

záverovnapodkladelennepriamychdôkazovformulovalnapríkladtiežNSČRvrozsudkusp.zn.21Cdo
2682/2013 zo dňa 26.6.2014, v ktorom dôvodil, že skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi
možno považovať za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné
nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že táto skutočnosť sa naozaj stala (že je pravdivá; nestačí
pritom, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť). To zjednodušene

povedané znamená, že pokiaľ výsledky hodnotenia nepriamych dôkazov vytvárajú podmienky len pre
úsudok, že je možné (viac alebo menej pravdepodobné), že dokazovaná skutočnosť sa stala, a teda
zároveň pripúšťajú aj možnosť (väčšiu alebo menšiu pravdepodobnosť), že sa dokazovaná skutočnosť
naopak nestala, nemožno urobiť na základe nepriamych dôkazov záver o pravdivosti takejto skutočnosti.
Premietnuté na daný prípad odvolací súd uzavrel, že pokladničná kniha sama o sebe nepredstavuje

dostatočný podklad pre istotu (presvedčenie) o reálnom stave pokladne (peňažnej hotovosti). Výsledky
vykonaného dokazovania môžu viesť k 3 procesným situáciám; skutkové tvrdenie je preukázané (i),
skutkové tvrdenie je vyvrátené (ii) alebo skutkový prednes zostane neobjasnený (iii). Skutková neistota
v tretej zo zmienených alternatív (stav non liquet) - čo je aj tento prípad, sa premietne do oblasti
právneho posúdenia prostredníctvom uplatnenia pravidiel regulujúcich objektívne dôkazné bremeno.

Nakoľko žalovaná nepreukázala fyzický stav pokladne (peňažnej hotovosti) pred tým, ako sa dostala
do dispozičnej sféry žalobcu (v okamihu ohliadky), v okolnostiach prípadu je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné ohliadkou zistený nesúlad s účtovným stavom pripísať na ťarchu žalovanej.19. Aplikujúc na takto ustálený skutkový stav § 420 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, odvolací súd dospel
k záveru, že za škodu, ktorá žalobcovi vznikla schodkom pokladničnej hotovosti oproti účtovnému

stavu, výška ktorého bola v konaní spoľahlivo objektivizovaná (strany sa zhodli na tom, aká suma mala
byť v pokladni podľa pokladničnej knihy a bezpečne preukázaný bol stav hotovosti zistený ohliadkou),
zodpovedá žalovaná, ktorá v rozpore s povinnosťami ochraňovať majetok spoločenstva a hospodárne
nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom spoločenstva (článok 7 Zmluvy o pozemkovom
spoločenstve a článok 9 Stanov spoločenstva) a povinnosťou konať v prospech majetkových záujmov

žalobcu (v zmysle § 727 Občianskeho zákonníka je príkazník povinný tiež previesť na príkazcu všetok
úžitok z vykonaného príkazu a po vykonaní príkazu predložiť príkazcovi vyúčtovanie), nakladala s
pokladničnou hotovosťou bez účtovného podchytenia a bez preukázania, že sa tak stalo v prospech
žalobcu. Odvolací súd v tomto závere vyšiel z už prezentovaného právneho názoru, že členovia výboru,
za ktorých navonok koná predseda spoločenstva, nevykonávajú svoju funkciu v pracovnom pomere,
keďže nespĺňa znaky závislej práce. Na vzťah člena výboru a spoločenstva preto treba, pokiaľ v zmluve

o spoločenstve, alebo stanovách nie je uvedené inak, primerane aplikovať ustanovenia príkaznej zmluvy
podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý člen výboru je povinný konať pri plnení príkazu
podľa svojich schopností a znalostí, previesť na spoločenstvo všetok úžitok z vykonaného príkazu a
po vykonaní príkazu predložiť príkazcovi vyúčtovanie; pokiaľ tak nekoná zodpovedá spoločenstvu, resp.
členom za spôsobenú škodu. Jedná sa o občianskoprávnu zodpovednosť za škodu a nie je dôvod

posudzovať ju podľa pracovnoprávnych predpisov. Odvolací súd ani vo svetle argumentácie žalovanej
nemá seba menší dôvod odchýliť sa ani od záveru, že vychádzajúc z toho, že rozhodnutie valného
zhromaždenia zo dňa 6.9.2014, ktorým bola žalovaná odvolaná z funkcie predsedníčky pozemkového
spoločenstva, bolo určené za neplatné (právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 5C/103/2014), je potrebné vyjsť z toho, že uvažovaný právny vzťah, na ktorý sa primeranie

použijú ustanovenia príkaznej zmluvy, trval medzi stranami aj v čase vykonania ohliadky, pri ktorej bola
podľa tvrdenia žalobcu zistená chýbajúca hotovosť.

20. Z týchto dôvodov vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohlo byť v odvolacom
konaní potvrdené v zmysle § 387 ods. 1 a contrario C.s.p. a nakoľko zároveň neboli splnené zákonné

predpoklady ani pre jeho zrušenie (§ 389 C.s.p), v súlade s § 388 C.s.p. ho odvolací súd po zopakovaní
dôkazov zmenil tak, že žalobe v istine uplatnenej pohľadávky a v podstatnej časti uplatneného
príslušenstva vyhovel.

21.1. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

21.2. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní,jevomeškaní.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21.3. Podľa § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21.4. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že
v prípade nároku na náhradu škody čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného
vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok prvého dňa po

tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca v
konaní nepreukázal, aby žalovanú požiadal o plnenie už skôr, súd za kvalifikovanú výzvu na splnenie
záväzku považoval až doručenie žaloby, k čomu došlo dňa 22.7.2015. Nasledujúci deň po doručení
žaloby bola žalovaná povinná svoj peňažný záväzok žalobcovi splniť s účinkami včasného plnenia a
nakoľko tak neurobila, počnúc ďalším dňom - 24.7.2015 sa s plnením peňažného záväzku dostala

do omeškania. Počnúc týmto dňom preto súd priznal žalobcovi popri omeškanom peňažnom záväzku
(istine) tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške o 5 percentuálnych bodov viac ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V tomto rozsahu, čo do percentuálnej výšky a obdobia omeškania súd žalobcovi úroky z omeškaniapriznal a v prevyšujúcom rozsahu (v časti úrokov z omeškania uplatnených za skoršie obdobie), jeho
žalobu zamietol.

22. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.
2 C.s.p. o trovách celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) tak, že podľa § 255 ods. 1 priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko v meritórnej časti rozhodnutia bol
plne procesne úspešný (príslušenstvo, v ktorom bol sčasti neúspešný nebolo samostatným predmetom
konania).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).