Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Kohút

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124338399
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6124338399.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená Advokátska kancelária Sobek s.r.o., so sídlom Přerovská
938/3, 085 01 Bardejov, IČO: 53519299, proti žalovanému: A. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D.,
v konaní o zaplatenie 2000 eur s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Poprad

č.k. 18C/95/2024-56 zo dňa 20.05.2025 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2000 eur s 9,5 % p. a. úrokom z omeškania od
6. 4. 2024 do 11. 6. 2024 a s 9,25 % p a. úrokom z omeškania od 12. 6. 2024 do zaplatenia, a to všetko

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou v upomínacom konaní žiadala, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2000 eur s 9,5 % p. a. úrokom z omeškania od 6. 4. 2024 do
11. 6. 2024 a 9,25 % p. a. úrokom z omeškania od 12. 6. 2024 do zaplatenia dôvodiac, že na základe

zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 3. 2024 bola požičaná suma 2000 eur, kde mal žalovaný vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky do 5. 4. 2024, avšak nedošlo ani k čiastočnej úhrade.

3. V dôsledku vydania platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica 7Up/1270/2024 zo dňa 12.
7. 2024 v odpore žalovaný namietal, že bola dohodnutá splatnosť do 19. 4. 2024 a boli vrátené peňažné
prostriedky zo zahraničia v sume 3000 eur 27. 5. 2024 a nebol dôvod na vydanie platobného rozkazu,

keďže celá sumy bola vrátená aj s úrokom z omeškania na účet v Tatrabanke, a. s.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 657 a § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

5. Súd prvej inštancie posúdil žalobu ako dôvodnú a opodstatnenú a stotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne,

že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej premetom bola suma 2000 eur a žalovaný nevrátil peňažné
prostriedky v dohodnutej lehote 5.4.2024 a skutočnosti, ktoré namietal a to že došlo k zániku záväzku
splnením nepreukázal, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie istiny tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Nakoľko žalovaný nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky včas a riadne dostal sa odo
omeškania a tak vzniklo žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,5 % a
9,25 % p. a. od uplatnenej doby, pričom žalovaný nenamietal výšku a uplatnenú dobu, a preto súd v

celosti žalobe vyhovel.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni náhradu
trov konania ako úspešnej v rozsahu 100 % voči žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal záver súdu prvej
inštancie, že vykonal dôkazy, keď podľa odvolateľa nevykonal výsluch žalovaného, čím mu odoprel
základné právo brániť sa, podať detailnejšie informácie ohľadom predmetnej kauzy a upozorniť na
existujúce dôkazy v písomnej forme, ktoré potvrdzujú pravdivosť tvrdenia žalovaného, že požičané
peniaze boli vrátené v plnej sume 2000 eur na účet žalobkyne v Tatrabanke, pobočka Poprad. Dokonca

s navýšením sumy o 1000 eur ako úroku z omeškania.

8. Sud prvej inštancie podľa odvolateľa neuvádza podstatný fakt a to, že pani E. F., partnerka
žalovaného, podala dňa 28.08.2024 cestou podateľne na Okresný súd Poprad v písomnej forme dôkaz
o skutočne zrealizovanom prevode sumy 3000 eur z jej zahraničného účtu v MIGROS BANK Bern na
osobný účet žalobkyne v Tatrabanke, pobočka Poprad, ktorý bol založený ako dôkazný materiál dňa

27.01.2025 (podľa žalovaného potvrdené G. D. H., D. I. J. D.). Ide o oficiálne potvrdenie Finančnej
polície v Berne a oficiálne potvrdenie Finančnej polície v Poprade, že finančná transakcia bola skutočne
vykonaná. Tento kľúčový dôkaz bol v predmetnom rozsudku podľa žalovaného z neznámych dôvodov
zamlčaný a sudca zobral do úvahy ako dôkaz len zmluvu o pôžičke a bankový výpis z účtu žalobkyne,
ktorého kompletnosť a hodnovernosť môže byť sporná.

9. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie s tým, že žalovaný si
sám zavinil, keď sa v dôsledku vlastného zavinenia nezúčastňoval pojednávaní, že obsahom súdneho
spisu nie je jeho výsluch.

10. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného o doručení domnelých listinných dôkazov a opäť poukázala
na procesnú pasivitu žalovaného, ktorý má dbať na riadne unesenie dôkazného bremena. Žalovaný
tak mohol učiniť už v upomínacom konaní. V podanom odpore tiež poukazoval na existenciu dôkazov
preukazujúcich úhradu požičanej sumy, avšak žiadne dôkazy neboli predložené.

11. K uvedenému vyjadreniu žalobkyne podal žalovaný svoju repliku, v ktorom namieta, že počas
trvania predmetného sporu mu nebolo doručené žiadne predvolanie na pojednávanie z Okresného súdu
Poprad. Podľa žalovaného je zvláštne, že všetky ostatné písomnosti z Okresného súdu Poprad mu boli
doručené na aktuálnu korešpondenčnú adresu. V odvolaní uviedol, že G. D. H., D. I. J. D. na požiadanie
partnerky žalovaného A. F., osobne nahliadol do predmetného spisu a osobne jej potvrdil, že súčasťou

tohto spisu sú dokumenty, ktoré ona podala oficiálne cestou podateľne na Okresný súd Poprad dňa
28.08.2024 a založené do spisu boli po postúpení dokumentácie z Okresného súdu Banská Bystrica dňa
27.01.2025. Potom, ako žalovaný zavolal na Okresný súd Poprad mu bolo oznámené, že tieto dôkazy
v spise nie sú.

12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 370 a § 380 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd vzhliadol na procesné vady v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré explicitne
poukázal žalovaný, ktoré mali za následok odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom.

14. Esenciálnou odvolacou námietkou žalovaného je nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorý odňal žalovanému právo na spravodlivý proces s tým, že predvolanie a listiny nedoručoval
žalovanému na adresu známu súdu.

15. Na tomto mieste odvolací súd musí konštatovať, že odvolaciemu súdu po oboznámení sa s obsahom
spisu neunikla skutočnosť, že platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní Okresným súdom Banská
Bystrica bol žalovanému doručený do vlastných rúk na adresu E. XXX/XX, F. (č.l.19 súdneho spisu),pričom žalovaný túto adresu uviedol aj v rámci ním podaného odporu (č.l. 21 súdneho spisu), ako aj
to, že z fotokópie obálky, v ktorej bol tento odpor upomínaciemu súdu zaslaný vyplýva ďalšia adresa
žalovaného E. XX, D. – A. (č.l. 22 spisu). Napriek uvedenému súd prvej inštancie nevenoval náležitú

pozornosť obsahu týchto podaní a tak písomnosti, ako aj opakovane predvolania na pojednávania
vrátane toho, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok doručoval len na adresu, ktorú uviedla
žalobkyňa vo svojom návrhu na začatie konania.

16. Súd prvej inštancie síce lustroval žalovaného v Registri obyvateľov SR (č.l. 41 a ďalšie súdneho

spisu), avšak z tejto lustrácií vyplýva, že žalovaný nemá uvedený trvalý pobyt, ani prechodný pobyt. Až
napadnutý rozsudok doručil súd prvej inštancie na adresu – Ambulancia všeobecného lekára pre deti
a dorast, E. XX, D. – A.. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zameral na preskúmanie správnosti
postupu súdu prvej inštancie pri doručovaní rozsudku podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP

17. Podľa § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,

a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

18. Podľa § 167 ods. 1 CSP, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

19. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú
postupompodľaodseku1,zverejnísúdoznámenieopodanejžalobenaúradnejtabulisúduanawebovej
stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to

aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

20. Podľa § 116 ods. 3 CSP, ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods.
1 písm. a). Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol

inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky
podľa druhu pobytu cudzinca.

21. Doručovanie predstavuje procesný úkon súdu vo vzťahu k ostatným subjektom sporu s dôležitými

účinkami pre ďalší priebeh konania. Ustanovenie § 116 CSP normuje osobitný procesný postup súdu vo
vzťahukdoručovaniužalobyžalovanému,ktorýjefyzickouosobou.Vzhľadomnakoncepčnénastavenie
systému doručovania v Civilnom sporovom poriadku, ktorý je založený na pomerne tvrdom uplatňovaní
fikcií doručenia (§ 116 CSP) osobitne upravuje postup pri doručovaní najzásadnejšieho procesného
úkonu - žaloby a tak nepochybne aj samotného rozsudku, s ktorými sú spojené závažné dôsledky.

Konštantná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, vyžaduje obligatórnosť určitých vyšetrovacích
úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného; fikcia doručenia musí mať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ
určitú výnimku pri doručovaní toho najzásadnejšieho procesného úkonu, akým je žaloba a nepochybne
aj rozsudok.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žaloba sa doručuje do vlastných rúk na
vyjadrenie žalovanému, ktorý je fyzickou osobou buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo
na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Ak zlyhá doručovanie žaloby na adresu, ktorú uviedol
žalobca v žalobe je súd povinný doručiť žalobu na vyjadrenie žalovanému na adresu podľa § 106 ods. 1
písm. a) CSP, teda na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR. Ak sa ani takýmto postupom nepodarí

žalobu doručiť je súd povinný uskutočniť všetky (vyšetrovacie) úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného (§ 116 ods. 1 CSP). Pôjde o úkony dopytu napríklad na Sociálnu poisťovňu, daňový
úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody a podobne, ktorých cieľom je zistiť, kam by mohol súd
žalobu žalovanému doručiť (napr. cestou polície, alebo zamestnávateľa) a umožniť mu tým všetky ďalšie
procesné práva spojené so sporovým konaním. Ďalší postup sa bude odvíjať od výsledku vyšetrovacích

úkonov.

23. Na tomto mieste odvolací súd môže, ale aj musí konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval
v súlade so zákonom len v upomínacom konaní, keď žalovanému doručiť žalobu spolu s platobnýmrozkazom na adresu kde vykonáva lekársku činnosť, minimálne od tejto doby bola súdu prvého stupňa
známa adresa žalovaného, t. j. skutočný pobyt, preto všetky písomnosti mal doručovať na adresu,
ktorá zodpovedá zistenému skutočnému pobytu, ako aj na adresu označenej žalovaným v odpore

proti platobnému rozkazu. Nakoľko súd prvej inštancie takto nepostupoval odňal žalovanému právo
na spravodlivý proces. Žalovaný takýmto postupom súdu vôbec nemal vedomosť o nariadených
pojednávaniach, na ktorých sa mal zúčastniť a vyjadriť sa k veci. Súd prvej inštancie ani nevydal
a následne teda ani nemohol doručiť žalovanému procesné poučenia v zmysle Civilného sporového
poriadku.

24.Podporušenímprávanaspravodlivýproceszhľadiska§365ods.1písm.b)CSP,trebarozumieťtaký
procesný postup súdu, ktorým zasiahol do Ústavou Slovenskej republiky, resp. Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv žalovanej, v dôsledku čoho jej bolo znemožnené
domáhaťsaprávanasúdnuochranuprostriedkami,ktoréjejzákonpriznáva.Idenapr.oprávonaverejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

25. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Aj napriek tomu, že úradné zásielky s predvolaním na termíny pojednávania
adresované žalovanému na adresu uvedenú žalobkyňou sa súdu opakovane vracali späť s poznámkou
doručovateľa, že správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy, súd
prvej inštancie bez akéhokoľvek šetrenia pobytu žalovaného, resp. bez oboznámenia sa s podaným

odporom žalovaného, na ktorom uviedol svoju adresu opakovane doručoval žalovanému predvolania na
pojednávania na tú istú adresu. Z uvedeného postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že na postup podľa
§ 116 ods. 2 CSP neboli splnené zákonné podmienky a z dôvodu nenaplnenia zákonného predpokladu
o doručení žaloby nemohol súd prvej inštancie vo veci rozhodnúť. Keďže súd prvej inštancie napriek
tomu rozhodol, zaťažil konanie vadou, ktorú nie je možné v odvolacom konaní odstrániť. Hlavným

znakom charakterizujúcim procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b) CSP je
zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby uskutočňovala svoje procesné oprávnenia v takej miere, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Pod pojmom „procesný postup“ sa nerozumie len faktická vydaniu
konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, t. j. procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním aj na meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu. Pod „postupom súdu“ možno rozumieť len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

26. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym
procesným postupom, keď o žalobe rozhodol, hoci žalovanému v súlade so zákonom nedoručil
predvolanie na pojednávanie a rovnako tak žalovaný nebol procesne poučený tak, ako to ukladá Civilný
sporový poriadok, znemožnil žalovanému uplatnenie jeho procesných práv, nakoľko arbitrárnosťou
svojho procesného postupu odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, čím porušil jeho právo

na spravodlivý súdny proces. Ako už bolo uvedené vyššie, toto procesné pochybenie súdu prvej
inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko odvolací súd nemôže suplovať konanie
pred súdom prvej inštancie, hodnotiť argumentáciu žalovaného, čím by porušil zásadu dvojinštančnosti.
Nakoľko uvedené procesné pochybenie je tak zásadného významu, bolo potrebné celý proces konania
vrátiť na jeho začiatok. Vyššie uvedený názor odvolacieho súdu nemôže zmeniť ani všeobecne

zaužívaná argumentácia, že každá osoba je zodpovedná za údaje, ktoré má uvedené vo verejných
registroch vrátane registra obyvateľov. Hoci žalovaný mal počas celého konania, teda aj v čase
doručovania rozsudku evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu
Poprad, významnou a v zmysle obsahu spisu i preukázanou skutočnosťou je, že súd prvej inštancie mal
už po postúpení veci Okresnému súdu Poprad nepochybne vedomosť o aktuálnej adrese žalovaného.

Rovnako táto vedomosť vyplývala z podaného odporu, preto ak by súd prvej inštancie pristupoval
k veci s náležitou starostlivosťou, mohol všetky písomnosti vrátane predvolaní na pojednávania doručiť
žalovanému na ním uvedenú adresu, nakoľko pre súd ako taký a súdne konanie sú kladené vyššie
nároky pre kvalifikovaný a zodpovedný prístup k prejednaniu veci ako je to v prípade fyzických osôb vovzťahu k aktualizácií svojich údajoch vo verejných registroch nemožno podľa názoru odvolacieho súdu
pochybenie súdu prvej inštancie dať výlučne na ťarchu fyzickej osoby – žalovanému

27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako i rozhodnutie o trovách konania
špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom spor opätovne prejedná, v súlade s procesnými
predpismi žalovanému doručí všetky písomnosti, vrátane príslušných procesných poučení tak ako to
vyplýva z CSP, predvolania na pojednávania a poskytne žalovanému náležitý priestor na uplatnenie

všetkých procesných práv vrátane opätovného prejednania veci na pojednávaní, na ktoré obe strany
riadne predvolá a po zopakovaní, prípade doplnení dokazovania znova rozhodne vo veci samej.

28. Obiter dictum odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza, že ním uvedené listiny, ktoré majú
preukazovať úhradu pôžičky žalobkyni sa v spise nenachádzajú. Žalovaný v rámci podaného odporu
odkazuje na tieto listiny, ale z podacej pečiatky Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že odpor bol

podaný bez príloh a rovnako tak po postúpení veci Okresnému súdu Poprad nebola do spisu doručená
žiadna z týchto žalovaným uvádzaných listín, ktoré by mali preukazovať úhradu pôžičky žalobkyni.
Naopak z výpisu z účtu žalobkyne, ktorá je prílohou jej vyjadrenia k podanému odporu žalovaného
vyplýva, že na jej účet vedený na meno žalobkyne v Tatra banke a.s. nebola v rozhodnom období
pripísaná žiadna úhrada zo strany žalovaného. Uvedené sa týka aj žalovaným uvádzaným „potvrdením

G. D. H. – D. I. J. D., potvrdením Finančnej polície v Berne a potvrdením Finančnej polície v Poprade“.
Preto takéto tvrdenie javí odvolaciemu súdu ako účelové, keď však nič nebráni žalovanému, aby
tieto doklady (v prípade, ak existujú) predložil súdu prvej inštancie vo forme fotokópie, resp. originálu
k nahliadnutiu.

29. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci
samej (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.