Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Vyd/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234556
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5123234556.3

Uznesenie

10 7Vyd/2/2023

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX
XX C. D., 2/ E. B., A. F., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., obaja právne zastúpení:
ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO:

47 245 841 za účasti subjektov: 1/ G. H., A. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D., 2/
G. H., A. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená: Mgr. Ján Páchnik,
advokát, Advokátska kancelária KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01
Žilina, 3/ G. L., A. C., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX K., 4/ H. N., nar.XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený: Mgr. Ján Páchnik, advokát, Advokátska kancelária
KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, 5/ O. C. N., nar.XX.XX.XXXX,

bytom L. XX, XXX XX L., ČR, právne zastúpený: Mgr. Ján Páchnik, advokát, Advokátska kancelária
KARMAN & PÁCHNIK, so sídlom H. P. XX/X, XXX XX K.,, 6/ O. Q. I., A. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom R.
C. XX, XXX XX R. C., X/ L. C. S., L. L. B. XX, XXX XX B., O.: XX XXX XXX, X/ T. L. A., J. C., L. L. P. L.
X, XXX XX B. B., O.: XX XXX XXX, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

9 7Vyd/2/2023

I. Súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

8 7Vyd/2/2023

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným na súd dňa 28.08.2023 domáhali, aby súd potvrdil, že
navrhovatelia A. B., A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D. a E. B., A. F.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX C. D. vlastnícke právo k nehnuteľnosti – parcela C KN č.
XXXX/X o výmere 2476 m2 orná pôda, ktorá bola oddelená geometrickým plánom č. G1-2748/XXXX
úradne overeným E. U. K. dňa 31.12.2020 z parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 orná pôda

zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Žilina, obec K., katastrálne
územie C. D. nadobudli vydržaním od 1.3.1997.

2. Návrh odôvodnili tým, že splnili podmienky podľa § 359a Zákona č. 161/2015 Z.z. „Civilný
mimosporový poriadok“ v aktuálnom znení na začatie konania o potvrdení vydržania a podľa § 359j na
potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovatelia sú ako manželia

dlhodobo dobromyseľnými držiteľmi a užívateľmi časti parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 orná
pôda zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres K., obec K., katastrálneúzemieC.D..Tentopozemokvčasti,ktorájeaktuálnezameranágeometrickýmplánomč.Q./2020(novo
vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2) navrhovatelia dobromyseľne užívajú nepretržite
od roku 1997, predtým tento pozemok nepretržite užívali rodičia navrhovateľa 1/ od roku 1974. Táto

navrhovateľmi užívaná časť pozemku (novo vytvorená parcela C KN č. XXXX/X) bezprostredne susedí
s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území C. D. – rodinný dom
súpisné číslo XXX postavený na parcele C KN č. XXXX/X, parcela C KN č. XXXX/X o výmere 400 m2
záhrada a parcela C KN č. XXXX/X o výmere 400 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ktorých vlastníkmi
sú navrhovatelia v spoluvlastníckom podiele 2/8 a 1 a ktoré nadobudli v časti v dedičskom konaní

po otcovi navrhovateľa 1/ a v časti kúpnou zmluvou od matky navrhovateľa 1/. Odporcovia v rade
1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 a to konkrétne
odporca v rade 1/ v podiele 4/12, odporca v rade 2/ v podiele 2/12, odporca v rade 3/ v podiele 1/12,
odporca v rade 4/ v podiele 1/6, odporca v rade 5/ v podiele 1/6 a odporca v rade 6/ v podiele 1/12.
Účasť odporcov v rade 7/ a 8/ v tomto konaní je obligatórna a vyplýva z ustanovenia § 359c) ods. 2
zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov. Právnymi predchodcami navrhovateľa 1/ boli

jeho otec A. B., nar.XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX a jeho matka G. B., A. J., nar.XX.XX.XXXX,
zomr. v roku 2012, obidvaja naposledy bytom B. XXX/XX, C. D.. V dedičskom konaní po poručiteľovi A.
B. st., na základe Osvedčenia o dedičstve R., R. XX/XX navrhovateľ 1/ spolu s ostatnými oprávnenými
dedičmi nadobudol zákonný dedičský podiel, okrem iného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXX v katastrálnom území C. D., rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele KN C č.

XXXX/X, parcelu KN C č. XXXX/X o výmere 400 m2 záhrada a parcela KNC č. XXXX/X o výmere
400 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Po smrti otca navrhovateľa 1/, navrhovateľ 1/ spolu s manželkou
(navrhovateľ 2/) užívali predmetné nehnuteľnosti a hospodárili na nich spolu s mamou navrhovateľa
1/. V roku 2008 navrhovatelia odkúpili od mamy navrhovateľa 1/ pani G. B. jej spoluvlastnícky podiel k
uvedeným nehnuteľnostiam. Navrhovatelia od smrti otca navrhovateľa 1/ až doteraz nepretržite užívajú

všetky uvedené nehnuteľnosti, vrátane novo vytvorenej parcely C KN č. XXXX/X. Časť pozemku,
aktuálne zapísaného v katastri nehnuteľností ako parcela E KN č. XXXX/X (podľa geometrického plánu
novo vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2) právni predchodcovia navrhovateľa 1/
– jeho rodičia, oprávnene a dobromyseľne užívali na základe darovania, od v tom čase vlastníka
uvedenej nehnuteľnosti – M. J., A. J. nar.XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX. Vlastník M. J. bol bratom

starej mamy navrhovateľa 1/ H. J., nar.XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX. Darovanie M. J. uskutočnil
prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, za prítomnosti H. J. a E. J. – starých rodičov navrhovateľa 1/ a A.
B. a G. B. – rodičov navrhovateľa 1/. Darca uvedenú nehnuteľnosť, ako súčasť poľnohospodárskych
pozemkov v úžitku JRD (ako tzv. roľnícky podnik), nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi
neb. J. J., zomr.XX.XX.XXXX (D XXX/XX) a po svojej mame neb. R. J., A. H., zomr.XX.XX.XXXX (D

257/66) ako poľnohospodársku pôdu v úžitku štátnych majetkov. Poručitelia J. J. a R. J. boli zároveň
aj rodičmi starej mamy navrhovateľa 1/ pani H. J., A. J., zomr.XX.XX.XXXX. V tomto prehlásení pán
M. J. uviedol, že na požiadanie rodičov navrhovateľa 1/, za účelom výstavby rodinného domu aj so
záhradou, týmto dal zadarmo pozemok na Podchrenčíni, ktorý, keďže nevedel číslo parcely, vymedzil
v teréne ,,od jarku včetne hroble od hlavnej cesty na Bytču až po cestu k maštaliam Plemenárskej

stanice.“ Ďalej pán M. J. uviedol: ,,Keby uvedená parcela bola úzka, môže si A. B. prihradiť toľko, aby
dozadu parcely sa dalo dostať aj s veľkými nákladnými autami a to pre prípad, že by niektoré z detí
B. v budúcnosti sa rozhodli na tomto pozemku si postaviť rodinné domy.“ M. J. uviedol, že: ,,tento
pozemok po smrti môjho otca (pozn. J. J., zomr.XX.XX.XXXX) užívala moja sestra H. J., A. J. (pozn.
stará mama navrhovateľa 1/) ako roľu, takže prenesenie tohto pozemku na jej dcéru G. B., A. J.

a jej muža A. B. je právom.“ Ďalej tiež M. J. uviedol, že: ,,v terajšej dobe dáva štát do vlastníctva
pod chalupy len 800 m2 ako stavebný pozemok. Keď A. B. dostane stavebné povolenie na zbytku
pozemku si môže pestovať čo chce. Keby sa v budúcnosti stalo, že by štát súhlasil s prevodom aj
väčšej výmery, môže si toto rodina B. preniesť na seba. Tento záhon dávam N. a A. B. preto, že si ma
vždy vážili a aj vážia a nikdy ma neobišli.“ Rodičia navrhovateľa 1/ na základe stavebného povolenia

zo dňa 22.12.1977 postavili na uvedených pozemkoch rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný 11.5.1990.
Rodinný dom a parcely vo vtedy maximálne možnej výmere 800 m2 boli zapísané na LV č. XXX. Od
momentu nadobudnutia pozemkov darovaním od pána M. J. (XX.XX.XXXX), rodičia navrhovateľa 1/
(predtým aj jeho stará mama H. J.) darované pozemky držali a dobromyseľne užívali ako vlastné,
na darovanom pozemku postavili rodinný dom a časť darovaného pozemku využívali ako záhradu

a dvor (400 m2) a na zvyšnej časti (v súčasnosti zameraná novovytvorená parcela C KN č. XXXX/
X o výmere 2476 m2) otec navrhovateľa 1/, spolu s navrhovateľom 1/ (v čase darovania pozemkov
17 ročný) vysadili ovocný sad a sadili poľnohospodárske plodiny a zeleninu, na tento účel pozemok
slúži navrhovateľom až do súčasnosti a navrhovatelia tento pozemok obhospodarujú a intenzívne saoň starajú. Od smrti otca, odo dňa 01.03.1997 uvedený pozemok obhospodaruje a užíva výlučne
navrhovateľ 1/ s manželkou (navrhovateľ 2/). Navrhovatelia ako aj ich právni predchodcovia pozemok,
ktorý daroval M. J. rodičom navrhovateľa 1/ užívali oprávnene a dobromyseľne. Oprávnenosť držby

nebola nikdy a nikým spochybnená. Dňa 14.12.2020 dali navrhovatelia vyhotoviť geometrický plán na
oddelenie parcely KN C č. XXXX/X o výmere 2476 m2 z pôvodnej parcely E KN č. XXXX/X o výmere
7350 m2, geometrický plán bol úradne overený a zaevidovaný E. U. K., odborom katastra pod č. Q./
XXXX dňa 31.12.2020. Na základe uvedeného geometrického plánu bola z pôvodnej parcely E KN
XXXX/X o výmere 7350 m2 vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2, ktorú od roku XXXX

dobromyseľne užívali a obhospodarovali právni predchodcovia - rodičia navrhovateľa 1/ a po smrti otca
od 01.03.1997 ich nepretržite užíva a obhospodaruje navrhovateľ 1/ so svojou manželkou – navrhovateľ
2/.Hraniceuvedenéhopozemkusúvteréneaktuálneoznačenépocelejjehodĺžkezjednejstranyplotom
a z druhej rúrkami a v jeho šírke plynule nadväzuje na pozemky patriace do vlastníctva navrhovateľov,
konkrétne parcela C KN č. XXXX/X o výmere 400 m2 záhrada, zapísaná na LV č. XXX. Navrhovateľ 1/
sa viackrát a opakovane snažil s vlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X dohodnúť na úprave vlastníckych

vzťahov k užívanej časti pozemku, ktorú jeho rodičom daroval pán M. J., brat jeho starej mamy H. J. a
ktorej on osobne, spolu s manželkou je oprávneným a dobromyseľným držiteľom od 01.03.1997, pretože
s poukazom na skutočnosť, že nehnuteľnosť už právni predchodcovia navrhovateľa mali v oprávnenej
držbe od roku 1974, navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním už od momentu
smrti otca navrhovateľa 1/, teda od 01.03.1997. Pokusy o dohodu boli doteraz bezvýsledné.

3. Súd na základe predložených listinných dôkazov a uvedených skutočností vydal vyzývacie uznesenie
č.k. 7Vyd/2/2023-51 zo dňa 14.03.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Vyd/2/2023-95 zo dňa
09.05.2025, v ktorom vyzval na uplatnenie námietok.

4. Proti vyzývaciemu uzneseniu č.k. 7Vyd/2/2023-51 zo dňa 14.03.2025 v spojení s opravným
uznesením č.k. 7Vyd/2/2023-95 zo dňa 09.05.2025 účastníčka konania v 2/ rade podala dňa 03.04.2025
námietky, účastník konania v 5/ rade podal dňa 02.05.2025 a účastník konania v 4/ rade podal dňa
28.11.2025 námietky, prostredníctvom spoločného právneho zástupcu, v ktorých zhodne uviedli, že
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania považujú za zmätočný a zároveň za nespôsobilý na to,

aby mohol tvoriť podklad konania o potvrdení vydržania. Predmetom vydržania má byť C KN parc. č.
XXXX/X, o výmere 2476 m2, kat. úz. C. D. (ďalej len „predmetná parcela“), ktorá mala byť vytvorená
z pôvodnej E KN par. č. XXXX/X geometrickým plánom č. Q./2020. V návrhu navrhovatelia tvrdia, že
predmetnú parcelu mali užívať právni predchodcovia navrhovateľa 1/, a to oprávnene a dobromyseľne
na základe darovania od M. J., nar.XX.XX.XXXX, pričom k darovaniu malo dôjsť 14.02.1974. Teda

podľa ich tvrdení boli oprávnenými držiteľmi predmetnej parcely už právni predchodcovia navrhovateľov,
a to od 14.02.1974 a to až do smrti otca navrhovateľa 1/ dňa 01.03.1997. Ak by boli tieto tvrdenia
navrhovateľov pravdivé potom by došlo k vydržaniu predmetnej parcely už právnymi predchodcami
navrhovateľov a nie navrhovateľmi samotnými. Aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu je ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. splnil predpoklady

pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Tvrdenia samotných navrhovateľov však naopak
majú preukázať to, že podmienky na vydržanie mali spĺňať ich právni predchodcovia a nie oni samotní,
čo ale znamená, že navrhovatelia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu na začatie
konania. Zároveň sa navrhovatelia domáhajú vydania potvrdenia, že predmetnú parcelu nadobudli
vydržaním od 01.03.1997, čo má byť však dátum, kedy sa mali stať podľa ich tvrdení oprávnenými

a dobromyseľnými držiteľmi. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že od 01.03.1997 sú oprávnenými a
dobromyseľnými držiteľmi len potvrdzujú ten fakt, že nemohli byť k dátumu od 01.03.1997 vlastníkmi
predmetnej parcely z titulu vydržania (z dôvodu nesplnenia podmienky vydržania a to uplynutia 10
ročnej lehoty). Toto tvrdenie navrhovateľov priamo vyvracia splnenie podmienok na vydržanie. Taktiež
formulácia nadobudli vydržaním od 01.03.1997 nespĺňa ani po formálnej stránke požiadavku citovaného

§ 359 ods. 2 CMP, podľa ktorého musí návrh obsahovať presné označenie dňa, kedy malo k vydržaniu
dôjsť. Použitie predložky „od“ je neurčité a mätúce a pôsobí ako dolná hranica časového intervalu,
ktorý plynie. Podľa § 359d ods. 2 CMP musí navrhovateľ svoje tvrdenia o splnení podmienok na
vydržanie aj osvedčiť. Jednou z podmienok vydržania je aj podmienka dobromyseľnosti o tom, že
navrhovateľ je vlastníkom pozemku, ktorý tvorí objekt vydržania. Dobromyseľný je v tomto prípade ten,

kto nemá akékoľvek pochybnosti o tom, že je vlastníkom pozemku. Navrhovatelia samotní však vo
svojom návrhu tvrdia, že sa viackrát opakovane snažili dohodnúť s vlastníkmi E KN parcely č. 1908
na úprave vlastníckych vzťahov k predmetnej parcele. Toto ich tvrdenie len svedčí o tom, že neboli
dobromyseľní. Naopak mali pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi, pretože inak by nemali dôvod saopakovane pokúšať dohodnúť so skutočnými vlastníkmi na úprave vlastníckych vzťahov k predmetnej
parcele. Toto ich tvrdenie nie že osvedčuje splnenie podmienok vydržania, ale naopak splnenie týchto
podmienok (dobromyseľnosť) priamo vyvracia a to prostredníctvom tvrdenia samotných navrhovateľov.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že on so svojou manželkou je oprávneným a dobromyseľným
držiteľom predmetnej parcely od 01.03.1997 (dátum smrti otca navrhovateľa 1/). Z návrhu však nie
je zrejmé, čo má byť konkrétnym právnym úkonom alebo titulom zakladajúcim ich dobromyseľnosť o
tom, že sú vlastníkmi predmetnej parcely. Ak týmto právnym úkonom malo byť osvedčenie o dedičstve
po otcovi navrhovateľa 1/ D XXX/XX, tento dôkaz predložený navrhovateľmi v konaní v žiadnom

prípade nemôže slúžiť ako podklad pre osvedčenie dobromyseľnosti navrhovateľov, pretože z jeho
obsahu nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by túto dobromyseľnosť bolo možné dovodiť (dôkaz
pozostáva len z prvej a poslednej strany). Naopak z tvrdenia navrhovateľov uvedených v návrhu je
jednoznačné,žepredmetomdedeniapootcovinavrhovateľa1/parcelaEKNXXXX/Xnebola.Vžiadnom
prípade preto nemôže ísť o putatívny dôvod – skutkový omyl, ktorý by bol dostatočný na vnútorné
presvedčenie navrhovateľov o tom, že sa stali vlastníkmi predmetnej parcely a preto navrhovatelia svoju

dobromyseľnosť neosvedčili. Ani dôkaz označený ako Prehlásenie nemožno považovať za právny úkon,
ktorý by bolo možné považovať zo dostatočný dôvod na to, aby sa právni predchodcovia navrhovateľa
1/ považovali za vlastníkov predmetnej parcely. Podľa ustálenej súdnej praxe totiž každý účastník
právnych vzťahov mal vedieť, že nehnuteľnosti možno prevádzať len na základe písomného právneho
úkonu, pričom tento právny úkon musel byť navyše registrovaný štátnym notárstvom a následne

evidovanývevidenciinehnuteľností(podľaplatnejprávnejúpravyvčase,kedymalodôjsťk„darovaniu“).
Navyše Prehlásenie je neurčité a neobsahuje označenie konkrétnych nehnuteľností pričom je zároveň
z neho zrejmé, že sa malo týkať tak maximálne nehnuteľností pod rodinný dom. Prehlásenie celkovo
nespĺňa esenciálne náležitosti právneho úkonu, ktorým by bolo možné prevádzať nehnuteľnosti. Preto
nemožno ani Prehlásenie považovať za putatívny dôvod, ktorý by postačoval na prípadné odvodzovanie

dobromyseľnostiprávnychpredchodcovnavrhovateľa1/otom,žesastalivlastníkmipredmetnejparcely.
Preto mali za to, že navrhovatelia neosvedčili ani skutočnosť o dobromyseľnosti právnych predchodcov
navrhovateľa 1/. Nie je pravdou, že by predmetnú parcelu užívali navrhovatelia. Túto parcelu užívali
všetci spoluvlastníci uvedení na LV č. XXXX a ich rodinní príslušníci (najmä G. H., G. H. a Q. I.) a to
tak, že túto kosili, sadili na nej ovocné stromy a G. H. s jej bratom M. J. mala na nej umiestnený včelín.

Taktiež nie je pravdou, že držba predmetnej parcely bola nerušená, pretože potom, ako navrhovatelia
umiestnili na predmetnú parcelu kolíky a neskôr oplotenie, došlo zo strany podielových spoluvlastníkov
k výhradám k takémuto správaniu a vyjadreniu nesúhlasu, keďže navrhovatelia týmto konaním zasiahli
do ich vlastníckeho práva.

5. Podľa ustanovenia § 359f ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, (ďalej len
„CMP“), vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení
vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí.

6. Podľa ustanovenia § 359f ods. 4 CMP, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje

označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré
osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním.

7. Podľa ustanovenia § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase

začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného
pozemku a d) L. C. S..

8. Podľa ustanovenia § 359h ods. 1 CMP, námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c

ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným
vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo
písm. d), alebo d) iná osoba.

9. Podľa ustanovenia § 359h ods. 2 CMP, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej

inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak
sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení
vydržania.10. Podľa ustanovenia § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí
osoba a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti
vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku

1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b)
uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú
táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil
predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu vydržaním.

11. Podľa ustanovenia § 359i ods. 1 CPM, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o
potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

12. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle § 359a a nasl. CMP je oprávnený podať

ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§ 359c ods. 1 CMP).
Vydržanie je originárnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva, ktorý môže nastať len v prípade
kumulatívneho splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Týmito sú oprávnenosť držby, uplynutie
zákonom ustanovenej doby oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby.
Na to, aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti

v dobrej viere, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, ale nemôže vychádzať
iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za
ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať
za následok vznik práva. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,

stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia
vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so
zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie
vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad dedičské

rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktoré však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku,
neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, či kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je
z niektorého dôvodu neplatná. Do úvahy je potrebné zobrať aj to, či by držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti

je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť
zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal
v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva. V závislosti od konkrétneho
prípadu takouto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom v katastri nehnuteľností

alebo verejnou, či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby. Vo vzťahu k vydržaniu
je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.

13. Súd uvádza, že navrhovatelia doložili súdu listinné dôkazy – Uznesenie J. P. V. K. sp. zn. R. XXX/
XX-X zo dňa 19.05.1964 na č.l. 9 spisu, geometrický plán č. G1-2748/XXXX zo dňa 14.12.2020, úradne

overený E. U. K., katastrálnym odborom na č.l. 10 - 11 spisu, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 11.05.1990
na č.l. 12 spisu, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. R. XXX/XX, R. XX/XX zo dňa 20.09.1999 na č.l. 13,
Prehlásenie zo dňa 14.02.1974 na č.l. 14 spisu, výpisy z listu vlastníctva č. XXXX G. W. XXX pre k.ú.
C. D. na č.l. 15 – 18 spisu.

14. Súd vyhodnotiac navrhovateľmi tvrdené skutočnosti ako aj nimi predložené listinné dôkazy
a zohľadniac námietky účastníkov konania musí konštatovať, že ich námietky sú dôvodné. Navrhovatelia
v konaní o potvrdení vydržania musia osvedčiť, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti
vydržaním. Jednou z podmienok vydržania je uplynutie vydržacej doby (§ 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Pokiaľ ide o plynutie tejto doby, použijú sa primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby

(§ 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Pre premlčaciu dobu, zároveň tak aj pre vydržaciu
dobu, platí, že jej dĺžka je pevne stanovená zákonom, nemožno ju skrátiť, ani predĺžiť. Pre plynutie
vydržacej doby to znamená, že ak sú splnené ostatné podmienky, dňom nasledujúcim po jej uplynutí
sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci. Pokiaľ ide o predmetnú vec, tak vo vzťahu k navrhovateľommožno konštatovať, že nedošlo k uplynutiu vydržacej doby. Navrhovatelia tvrdia, že ako manželia sú
dlhodobo dobromyseľnými držiteľmi a užívateľmi časti parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2
orná pôda zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Žilina, obec K.,

katastrálne územie C. D.. Tento pozemok v časti, ktorá je aktuálne zameraná geometrickým plánom č.
Q./XXXX (novo vytvorená parcela C KN č. XXXX/X o výmere 2476 m2) navrhovatelia dobromyseľne
užívajú nepretržite od roku 1997, predtým tento pozemok nepretržite užívali rodičia navrhovateľa 1/
od roku 1974. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti malo byť prehlásenie M. J.
(brata starej mamy navrhovateľa 1/) zo dňa 14.02.1974. Darca uvedenú nehnuteľnosť, ako súčasť

poľnohospodárskych pozemkov v úžitku JRD (ako tzv. roľnícky podnik), mal nadobudnúť v dedičskom
konaní po svojom otcovi neb. J. J., zomr.XX.XX.XXXX (R. XXX/XX) a po svojej mame neb. R. J., A. H.,
zomr.XX.XX.XXXX (D XXX/XX) ako poľnohospodársku pôdu v úžitku štátnych majetkov. Poručitelia J.
J. a R. J. boli zároveň aj rodičmi starej mamy navrhovateľa 1/ pani H. J., A. J., zomr.XX.XX.XXXX. V
návrhu navrhovatelia tvrdia, že pozemok ich právni predchodcovia začali užívať už pred rokom
1974 a teda, že vydržacia doba už dávno uplynula. Návrh na potvrdenie vydržania môže podať len ten,

kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti (§ 359c ods. 1
CMP). Z uvedeného tak vyplýva, že vydržacia doba musí uplynúť navrhovateľovi. Pokiaľ teda právni
predchodcovia navrhovateľov mali pozemky v držbe najneskôr od roku 1974, vydržacia doba musela
uplynúťužtýmtoprávnympredchodcom.Vydržanieakoinštitútbolznovuuvedenýdoprávnehoporiadku
novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.04.1982 a ktorá pre vydržanie vlastníckeho práva k

nehnuteľnej veci stanovovala vydržaciu dobu 10 rokov. Ak teda malo prísť k vydržaniu, tak mohlo
nastať jedine u právnych predchodcov navrhovateľov, nakoľko im táto vydržacia doba uplynula. Je síce
pravdou, že oprávnený držiteľ si môže započítať dobu, po ktorú mal v oprávnenej držbe jeho právny
predchodca, avšak táto doba musí v čase započítania ešte plynúť. Pokiaľ mal právny predchodca v
oprávnenej držbe vec po dobu dlhšiu ako je vydržacia doba (postačuje jediný deň), tak už sa stal,

ak splnil aj ostatné podmienky, vlastníkom veci a vydržacia doba mu uplynula. Právny nástupca
si túto dobu nemôže započítať, pretože už žiadna neplynie. Ak teda došlo k vydržaniu, tak mohlo dôjsť
len u právnych predchodcov navrhovateľov, nakoľko im uplynula vydržacia doba. Navrhovatelia
sa tak nemohli stať vlastníkmi vydržaním, pretože už ich právnym predchodcom uplynula vydržacia
doba. Vydržaciu dobu má tak osoba odlišná od navrhovateľa, konkrétne právny predchodca, ktorému

vydržacia doba uplynula a mohol sa tak stať vlastníkom, pričom podľa obsahu spisu táto doba uplynula
ešte pred dňom, kedy navrhovatelia vstúpili do držby. Vydržať vec môže len osoba, ktorej vydržacia doba
uplynula (aspoň jeden deň oprávneným držiteľom). Rozhodnutie o potvrdení vydržania je rozhodnutím
deklaratórnej povahy, čo okrem iného znamená, že vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda zo zákona
a predmetným rozhodnutím sa len konštatuje predmetná skutočnosť. Keďže navrhovatelia vstúpili

do držby až dňom smrti 01.03.1997 (dňom úmrtia otca navrhovateľa 1/), pričom si nemôžu započítať
oprávnenú držbu ich právnych predchodcov, nenadobudli vlastnícke právo vydržaním, a preto súd návrh
zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Navrhovatelia nesplnili ani podmienku oprávnenej držby, ktorá je predpokladom pre vydržanie

predmetnej nehnuteľnosti (pozemku). V návrhu navrhovatelia uvádzajú, že účastníci konania v rade 1/
až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X o výmere 7350 m2 a to konkrétne odporca
v rade 1/ v podiele 4/12, odporca v rade 2/ v podiele 2/12, odporca v rade 3/ v podiele 1/12, odporca v
rade 4/ v podiele 1/6, odporca v rade 5/ v podiele 1/6 a odporca v rade 6/ v podiele 1/12 a, že navrhovateľ
1/ sa viackrát a opakovane snažil s vlastníkmi parcely E KN č. XXXX/X dohodnúť na úprave vlastníckych

vzťahov k užívanej časti pozemku. Navrhovatelia síce v rámci svojich písomných podaní tvrdia, že
predmetnú nehnuteľnosť užívajú dobromyseľne ako vlastnú už od darovania v roku 1974, ale samotná
držba nepostačuje na splnenie podmienky na potvrdenie vydržania. Dlhodobá držba nehnuteľnosti
právnymi predchodcami navrhovateľov nepostačuje na ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Uvedené umocňuje aj skutočnosť, že z vyjadrení navrhovateľov je

zrejmé, že navrhovatelia vedeli, že na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX sú k predmetnej
nehnuteľnosti zapísaní účastníci konania v rade 1/ až 6/. Taktiež snaha navrhovateľov urovnať spor
o predmetný pozemok samo o sebe vylučuje dobromyseľnosť navrhovateľov o tom, že im pozemky
patria. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12.08.2021,
sp. zn. 5Cdo/210/2019, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 8/1991, rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo
14.11.2018 súd z dôvodu nesplnenia podmienky dobromyseľnosti oprávneného držiteľa zamietol návrh
na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva.16. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu
ustanovení § 53 až § 56 CMP. Ustanovenia § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení
vydržania neustanovujú inak. Súd preto výrokom II. tohto uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

2 7Vyd/2/2023

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
aexekučnejčinnosti);akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdnyvýkonrozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).