Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202424
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1724202424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci plnoletého dieťaťa ako osoby oprávnenej
z výživného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D., E. F. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou
zástupkyňou: G. H. I., bytom J., J. J. F. X, proti otcovi ako osobe povinnej platiť výživné: B. D. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. X/X/X, L., M., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michaela
Ďuričkovičová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Cukrová č. 14, o návrhu oprávnenej osoby na zvýšenie
výživného a o návrhu povinnej osoby na zníženie výživného, o odvolaní oprávnenej osoby proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. mája 2025 č.k. 9Pc/13/2024-201, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol návrh oprávnenej
na zvýšenie výživného, ako aj v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamietol, tiež
návrh povinného na zníženie výživného zamietol a rozhodol, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva
právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 62 ods. 1, ods. 4, ods. 5 ako aj § 65 ods. 3
Zákona o rodine, vecne tým, že oba návrhy posúdil ako nedôvodné v celom rozsahu. Z odôvodnenia
vyplýva, že oprávnená, ktorá je dcérou povinného, sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 280 eur
mesačne na sumu 600 eur mesačne, čo neskôr korigovala na sumu 380 eur mesačne. Návrh odôvodnila
tým, že od poslednej úpravy výživného dovŕšila plnoletosť, pokračuje v riadnom štúdiu na vysokej škole
dennou formou a vzhľadom na nárast výdavkov so zabezpečovaním jej potrieb už doterajšia suma
výživného nepostačuje. Je študentkou 3. ročníka /BC/ štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej

práce sv. Alžbety, odbor psychológia v Bratislave a chce dokončiť magisterské vysokoškolské štúdium,
platí ročné školné 1.000 eur, cestovné do školy mesačne predstavuje sumu 80-100 eur, obedy v škole
200 eur mesačne, ďalej má bežné výdavky na ošatenie, hygienické potreby, stravu, kultúru a pod., tie
sa venuje profesionálne športu. Otec platí iba výživné 280 eur, iným spôsobom sa o ňu nestará, nie sú
v žiadnom kontakte. Matka pracuje ako realitná maklérka s mesačným príjmom 1.200 - 1.500 eur.

3. Povinný nesúhlasil so zvýšením výživného a spolu s vyjadrením k návrhu oprávnenej podal návrh

na zníženie výživného zo sumy 280 eur na sumu 180 eur mesačne. Poukázal na svoju ďalšiu
vyživovaciu povinnosti voči ešte maloletej sestre oprávnenej v sume 280 eur mesačne. Je podielovým
spoluvlastníkom bytu v A. D., ktorý kúpili počas trvania manželstva a t.č. v nej býva oprávnená, jej
sestra a ich matka, on sa odsťahoval z nehnuteľnosti, ktorá bola jeho jediným majetkom, neužíva jua nemá do nej žiaden prístup. Pracuje ako masér vo L., okrem toho pracuje a stará sa o vybavovanie
rôznych záležitostí pre majiteľku domu, v ktorom býva a táto mu ako mzdu odpočítava splátky z
poskytnutej pôžičky v sume 18.938,40 eur. Svoje náklady súdu vyčíslil a uviedol, že prekračujú jeho

finančnémožnosti.Užpôvodneurčenávýškavýživnéhobolapodľanehovysoká,vtedyštudovalahľadal
možnosti ako si zlepšiť príjem. Nikdy sa nevyhýbal plateniu výživného. Odišiel do L., kde chcel mať
lepšie možnosti zárobku ale ako cudzincovi a vo veku 57 rokov je ťažké si nájsť dobrú prácu. Má status
utečenca, dávky nepoberá. Poukázal na to, že matka oprávnenej je jedinou konateľkou a spoločníčkou v
spoločnosti A. A. tiež spoločnosti N. I. A., A., obe so sídlom v Bratislave, samotná oprávnená je držiteľkou

trénerskej licencie. Oprávnená potvrdila, že si privyrába na tenisových kurtoch ako zástupkyňa trénerky,
dostáva 15 eur na hodinu a pracuje zhruba 3 - 4 hodiny týždenne. S otcom sa nestretáva, naposledy
bol v ich dome pred ôsmimi rokmi.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že účastníci konania sú ukrajinskej národnosti, oprávnená má 22
rokov, žije so svojou matkou a maloletou sestrou v obci A. D., v byte, ktorý nadobudli do podielového

spoluvlastníctvapovinnýajehobývalámanželka,matkaoprávnenej,ktorýchmanželstvobolorozvedené
Okresným súdom Pezinok, v konaní vedenom pod sp.zn. 12P/275/2018. Súd zveril vtedy obe maloleté
deti matke a povinnému určil povinnosť platiť výživné 280 eur mesačne na každé dieťa. Oprávnená
bola v tom čase 17 ročná študentka strednej školy, hrala tenis, v ktorom bola rodičmi podporovaná.
V súčasnosti je v treťom ročníku denného štúdia na súkromnej vysokej škole, kde školné je 1.330 eur

ročne, okrem toho uhrádza mesačne poplatky v sume cca 130 eur za športovú činnosť – crossfit. Svoje
výdavky vyčíslila na sumu 650-700 eur. Ako držiteľka trénerskej licencie pomáha ako asistentka trénerky
niekoľko hodín týždenne, kde odmena za jednu hodinu je 15 eur. Povinný má 57 rokov, žije vo L.,
kde pracuje ako masér , jeho príjem je 930 eur brutto a to od marca 2025. Má status utečenca, žije v
izbe, ktorú mu poskytuje pani O. M., za ubytovanie neplatí, ale pracuje ako pomocník v domácnosti pri

rôznych príležitostiach, pričom namiesto mzdy mu menovaná odpisuje splátku pôžičky 200 eur a tiež
poplatok za bývanie v sume 450 eur, z pôžičky, ktorú mu poskytla v sume 18.938,40 eur na zaplatenie
dlhu na výživnom. Svoje náklady povinný vyčíslil na 450 eur (strava, lieky, hygiena, benzín, odev a obuv)
a k tomu výživné na dve deti v celkovej sume 560 eur mesačne. Povinný má zhoršený zdravotný stav
po operácii chrbtice (odstránenie nádoru). Dávky nepoberá. Aktuálne je na Okresnom súde Pezinok

vedené konanie o zvýšenie výživného i na maloletú dcéru povinného, ktoré nie je skončené, pričom
matka oprávnenej do zápisnice v predmetnom konaní sp.zn. 51P/161/2024 uviedla, že jej čistý príjem
je priemerne 1.500 eur mesačne.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v posudzovanej veci navrhovala oprávnená zvýšenie výživného

na sumu 380 eur mesačne, čo by znamenalo zvýšenie výživného o 100 eur mesačne. Poukazovala
na zmenu pomerov, ktorá nastala v tom, že študuje súkromnú vysokú školu, kde je ročné školné
1.300 eur a vykonáva športovú aktivitu, kde náklady sú 130 eur mesačne. Svoje celkové náklady
vyčíslila na sumu 650-700 eur mesačne. Povinný, ktorý navrhoval zníženie výživného na sumu 180 eur
mesačne, poukazoval na svoj príjem v sume 760 eur netto a svoj zdravotný stav. Zmena pomerov u

neho nastala v tom, že sa presťahoval do L., kde žije v jednej izbe a jeho príjem mu nepostačuje na
úhradu nevyhnutných nákladov. Súd uzavrel, že oprávnená nie je schopná samostatne sa živiť, nakoľko
stále študuje dennou formou a potreba výživného stále trvá. Zhodnotením jej potrieb, ako aj možností a
schopností povinného však súd dospel k záveru, že na zvýšenie výživného, no ani na jeho zníženie nie
je priestor. Súd nespochybňuje, že u oprávnenej došlo k zmene štúdia a tým aj k zvýšeniu nákladov, na

strane druhej však treba zdôrazniť, že dieťa žije životnou úrovňou svojich rodičov. Nie je samozrejmé,
že plnoleté dieťa navštevuje súkromnú vysokú školu a naopak je úplne bežné, že študent vysokej školy
si na svoje štúdium privyrába brigádnickou činnosťou i preto, že rodičia nie sú schopní plne uspokojovať
jeho životné potreby a štúdium. Oprávnená si zvolila súkromnú vysokú školu, čo automaticky znamenalo
zvýšenie jej nákladov. Uviedla, že škola jej zaberie 3 dni v týždni, čiže tu vzniká dostatok priestoru

na to, aby sa sama pričinila o získanie finančných prostriedkov, napríklad i vykonávaním trénerskej
činnosti, na ktorú má licenciu. Nie je to síce plná pracovná činnosť, ale je to možnosť na aspoň čiastočné
pokrytie svojich nákladov. Príjmy povinného už teraz ledva pokrývajú jeho súčasné potreby, má 57 rokov,
zdravotné problémy, žije v krajine, ktorej jazyk neovláda. Jeho možnosti získať prácu sú vzhľadom na
tieto skutočnosti objektívne obmedzené. Príjem 960 eur brutto nevytvára priestor na zvýšenie výživného

pretože už teraz jeho náklady prevyšujú jeho príjem. Náklady, ktoré uviedol sú naozaj iba nevyhnutnými,
t.j. strava, oblečenie, hygiena, lieky. Vyživovacia povinnosť platí pre oboch rodičov, pričom každý sa
podieľa na výživnom podľa svojho príjmu. Matka oprávnenej potvrdila príjem 1.500 eur netto, čo je
príjem vyšší než príjem povinného. Ak má oprávnená náklady cca 700 eur mesačne, pri rovnakompríjme by každý z rodičov mal prispievať polovicou tejto sumy, keďže však je príjem matky vyšší, je
súčasné nastavenie vyživovacej povinnosti povinného v poriadku a odzrkadľuje príjmy rodičov. Tiež
nie je bez významu ani to, že povinný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, v ktorej i oprávnená

žije, poskytol na bývanie svoju polovicu podielu bez toho, aby požadoval finančnú náhradu za užívanie
jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý on sám neužíva a nemá k nemu ani prístup. Zároveň však súd
rovnako nevidel priestor ani na zníženie výživného. Súčasné výživné je nastavené optimálne vzhľadom
k situácii na oboch stranách. Súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov, nakoľko obaja
boli v konaní neúspešní.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie oprávnená v časti, v ktorej súd zamietol jej návrh na
zvýšenie výživného. Rozhodnutie považuje za vecne nesprávne, založené na nedostatočne zistenom
skutkovom stave, súd absolútne nebral na zreteľ jej oprávnený nárok na zvýšenie výživného. Od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 5 rokov, počas ktorého obdobia na jej strane nastali
podstatné zmeny. Súdu doložila všetky potrebné listinné dôkazy, ako potvrdenie o návšteve školy,

doklad o zaplatení školného, doklad o zaplatení jej športovej činnosti crossfit, jej výdavky súvisiace
s cestovaním do školy, obedy a tiež do zápisnice uviedla svoje bežné výdavky. Poukazuje na to, že
je študentkou 3. ročníka denného bakalárskeho štúdia, pričom školu navštevuje 5x do týždňa a nie
3x do týždňa, ako uvádza v odôvodnení súd. Vo voľnom čase si brigádnicky privyrába ako asistentka
trénera na tenisových kurtoch, kam chodí podľa svojich možností 3-4 hodiny za týždeň, kde poberá

odmenu 15 eur za hodinu. Súd nesprávne vyhodnotil jej možnosti a schopnosti živiť sa, keďže brigáda
je len čiastočnou zárobkovou činnosťou. Momentálne sa pripravuje na záverečné bakalárske skúšky
a má záujem pokračovať v magisterskom štúdiu. Súd nezohľadnil jej oprávnené potreby. Jej náklady sú
vyčíslené na sumu 650–700 eur mesačne a suma 280 eur, ktorú jej posiela otec, nie je ani polovica jej
nákladov a predstavuje na deň 9 eur, pričom obed stojí 10 eur. Súd tiež na druhej strane bez problémov

akceptoval „dôkazy“, ktoré predkladal povinný. Súd postupoval neprofesionálne a bol naklonený na
stranu povinného. Jej otec na pojednávaní predkladal nikým neoverené čestné vyhlásenia, ktoré súd
bral do úvahy a hlbšie tieto dôkazy neskúmal. Povinný hral úlohu nemohúcneho, ktorý by rád platil
výživné, ale nemá z čoho a na úhradu jeho potrieb mu v súčasnosti pomáhajú pani M. a jeho sestra
žijúca v Kanade, v rámci rozvodového konania to bol zasa strýko z Ukrajiny. Neexistuje žiadna písomná

zmluva o poskytnutí pôžičky na ním tvrdenú sumu vo výške 18.938,40 eur, ktorú mala ako dlžné výživné
vymáhanéformouexekúcieuhradiťpaniM..Súdsauspokojilsčestnýmvyhlásením,ktoréotec predložil,
tiež mal súd zohľadniť skutočnosť, že povinný sa zámerne vyhýbal plneniu si vyživovacej povinnosti,
čoho dôkazom je aj vymáhanie výživného formou exekúcie.

7. Ďalej odvolateľka poukázala na to, že povinný uviedol, že disponuje viacerými certifikátmi v oblasti
vykonávania masérskej činnosti. Prácu maséra s príjmom 786,21 eur mesačne (plus dovolenkový
príspevok 123 eur mesačne, plus tringelty) ukončil vo L. dohodou dňa 31.10.2024 a až do 03.03.2025
bol dobrovoľne nezamestnaný, pričom súd neskúmal, z akého príjmu žil počas tohto obdobia. Povinný
na pojednávaní klamal a zavádzal, nevedel riadne vysvetliť akými finančnými prostriedkami disponoval

v čase, kedy nepracoval a kto hradí jeho náklady na bývanie a osobné výdavky. Tvrdil, že obýva jednu
izbu v byte, kde mu poskytla bývanie pani M., ale nie je známe, či za bývanie platí nejaký poplatok.
Súd neskúmal akou formou hradí povinný svoje výdavky na bývanie, splátku pôžičky od pani M.. Tvrdil,
že mu pani M. odpisuje 200 eur ako splátku pôžičky, ale nevedel uviesť koľko jej už zaplatil, s čím
sa súd nevysporiadal. Od 03.03.2025 sa povinný opäť zamestnal v rovnakej spoločnosti G. G. P., kde

pracoval aj v minulosti a dobrovoľne odišiel a pracuje ako masér s príjmom 930 eur + tringelty. Súd
nežiadal riadnu pracovnú zmluvu. Súd akceptoval skutočnosť uvádzanú otcom, že pracuje iba 2 hodiny
denne a vo zvyšnom čase sa venuje svojmu duchovnému rozvoju. Súd neskúmal, aký je priemerný
mesačný príjem maséra v Rakúsku, pričom podľa dostupných informácií je minimálna mzda v Rakúsku
na úrovni približne 2.000 eur, takže pokiaľ otec preukazuje potvrdeniami podstatne nižší príjem, tento

nie je v súlade s realitou rakúskeho pracovného trhu. Otec tiež zavádzal pokiaľ tvrdil, že má vo L.
status utečenca, ktorú informáciu si súd nepreveroval. Podľa zákona č. 404/2011 Z.z. je držiteľ trvalého
pobytu na území SR povinný dodržiavať určité pravidlá a ak takáto osoba s trvalým pobytom požiada
o medzinárodnú ochranu v inej krajine, môže to byť vnímané ako rozpor s deklarovaným úmyslom
trvalo žiť na území SR. Povinný pritom má trvalý pobyt v SR a pokiaľ požiadal v Rakúsku o dočasnú

ochranu, ako sám tvrdí, môže to viesť k zamietnutiu a k jeho návratu na Slovensko. Okrem toho, že súd
neskúmal dôveryhodnosť pracovnej zmluvy otca, nezaoberal sa ani tým, na základe akého povolenia
otec vykonáva prácu v Rakúsku, keďže ako cudzinec z tretej krajiny (Ukrajina) potrebuje na prácu
v Rakúsku povolenie na pobyt aj prácu. Súd sa uspokojil s tým, že otec je vo veku 57 rokov, je v krajine,ktorej jazyk neovláda a teda jeho možnosti a schopnosti pracovať sú značne obmedzené. Povinný pritom
prácu maséra môže vykonávať aj v SR, kde má dokonca trvalý pobyt. Súd svojím rozhodnutím preniesol
povinnosť otca zabezpečiť výživu svojho dieťaťa na plnoletú dcéru, ktorá sa má podieľať vlastnými

zdrojmi na zvýšení svojej životnej úrovne namiesto otca, ktorý pracuje 2 hodiny denne, hoci by mal
pracovať 5 dní v týždni 8 hodín denne. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a výživné
zvýšil zo sumy 280 eur mesačne na 380 eur mesačne od podania návrhu.

8. Povinný vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie v napadnutom výroku za správne

a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, že si dlhodobo plní svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k plnoletej
navrhovateľke a tiež aj druhú vyživovaciu povinnosť k mladšej dcére B., čo je spolu na obe deti 560
eur. Zvýšenie výživného nie je v jeho reálnych možnostiach. Súd podľa neho dôkladne zvážil potreby
oprávnenej a správne vyhodnotil, že na zvýšenie výživného nie je priestor. Oprávnená žije v spoločnej
domácnosti s matkou, matka potvrdila čistý príjem 1.500 eur mesačne, čo je príjem vyšší ako má otec
a má teda minimálne rovnakú, ak nie vyššiu povinnosť zabezpečovať výživné pre dcéru. Oprávnená

v súčasnosti disponuje finančnými prostriedkami spolu cca 860 eur, 280 eur z toho jej platí otec, 280
eur matka, minimálne 240 eur má z brigád a 60 eur má prídavky na dieťa. Poukazuje tiež na to, že
v nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom vo výške 1, býva matka spolu s oboma dcérami,
pričom rodičia detí spolu nekomunikujú a matka otca z bytu násilne vysťahovala len s osobnými vecami.
Takže tento nemá viac ako 8 rokov žiadny prístup do bytu, na ktorý použil všetky svoje zarobené

úspory, bol nútený zabezpečiť si vlastné bývanie a vo veku 57 rokov a s podlomeným zdravím žije
v podnájme. Tak ako na Slovensku, aj v Rakúsku, kde momentálne býva v podnájme v jednej izbe, sa
ceny pohybujú minimálne od 500 eur mesačne. Preto je nevyhnutné tento náklad na bývanie považovať
za oprávnený akékoľvek spochybňovanie výšky a spôsobu platby zo strany navrhovateľky nemožno
akceptovať. Čestné vyhlásenie majiteľky bytu založil do súdneho spisu. Pani O. M. mu umožnila

ubytovanie a mesačne mu za prácu odpočítava 200 eur ako splátku pôžičky, ktorú mu poskytla na
úhradu dlhu na výživnom vo výške 18.938,40 eur. Povinný je štátnym občanom Ukrajiny, má trvalý
pobyt na území SR, kde do roku 2019 žil a pracoval. Po nútenom vysťahovaní si hľadal možnosti
ubytovania a práce, čo sa mu podarilo v Rakúsku vo L., kde si našiel prácu maséra. Samozrejme
sa pokúšal nájsť si prácu na Slovensku, čo sa mu ale nepodarilo. Vzhľadom na svoj vek nemá veľa

možnostínatrhupráce,animožnosťrekvalifikácie.Tvrdenieodvolateľkyoodporúčanejminimálnejmzde
v Rakúsku na úrovni 2000 eur nie je pravdivé. Podľa verejne dostupných zdrojov Rakúsko je jedna
z krajín EÚ, kde neexistuje zákonná minimálna mzda, mzdy stanovujú sektorové kolektívne zmluvy.
V oblasti služieb platí pre wellness sektor hrubá mzda diplomovaného maséra vo výške od 1.760 eur,
cca 1.400 eur netto. Povinný predložil pracovnú zmluvu na 20 hodinový pracovný úväzok, ako masér má

hrubý príjem vo výške 930 eur, netto príjem 760 eur + nárok na tringelty cca 30 eur denne a súčasťou
príjmu sú bonusové príplatky na dovolenku vo výške jedného mesačného platu. Povinný preukázal
úhradu odvodov sociálneho poistenia, je evidovaný v zdravotnom systéme a preukázal, že je zaradený
do programu pre cudzincov a od 07.05.2025 denne navštevuje štátom podporovaný kurz nemeckého
jazyka, absolvovanie ktorého mu pomôže zlepšiť možnosti na trhu práce, keďže jeho jazykové znalosti

v súčasnosti nie sú dostačujúce. Okrem príjmu zo zamestnania predložil čestné vyhlásenie, že v rozsahu
10 hodín týždenne pomáha pani O. M. so zabezpečením odvozu a dovozu jej vnučky do školy a na
krúžky. Preukázal teda príjem cca 1.100 až 1.200 eur a výdavky v rovnakej výške. Na zvýšenie
výživného nemá priestor. Zároveň povinný poukazuje na metodiku výpočtu výživného, v zmysle ktorej
pri dvoch vyživovacích povinnostiach, ako má povinný (stredná škola a vysoká škola) 20% z čistého

príjmu povinného rodiča dosahujúceho 1200 eur predstavuje sumu vo výške 240 eur. Zároveň povinný
opätovne poukazuje na svoj zhoršený zdravotný stav, ktorý súdu preukázal, a ktorý vyžaduje stály
dohľad neurológa a pravidelnú ústavnú liečbu v špecializovanom zariadení, keďže má výrazný bolestivý
syndróm, výrazné poruchy statiky a dynamiky chrbtice. Ohľadom navrhovateľky pripomína, že súd by
nemal opomínať schopnosti a možnosti plnoletej dcéry, ktoré má popri štúdiu na súkromnej vysokej

škole, ktorú sa rozhodla študovať. Táto je registrovaná ako držiteľka trénerskej licencie, keďže sa od
malička vrcholovo venovala tenisu, v čom ju obaja rodičia dlhodobo podporovali, pričom podľa verejne
dostupných zdrojov si tréneri účtujú za hodinu tréningu sumu vo výške 40-50 eur. Navrhovateľka má
teda predpoklady zarábať si trénerskou činnosťou, pričom súdu uviedla, že si privyrába ako asistentka
trénera 3-4 hodiny týždenne za odmenu 15 eur za hodinu. Záverom poukázal na výrazne naštrbený

vzťah s navrhovateľkou, na jej nevraživosť voči nemu, ktorá nemá opodstatnenie a ktorá už došlo tak
ďaleko, že ho pri osobnom kontakte na ulici ani nepozdraví. Navrhol preto rozsudok potvrdiť.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku, ďalej
CMP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, ďalej CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 363 a § 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok súc viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok je správny
a treba ho potvrdiť.

10. Predmetom konania bolo zvýšenie, resp. zníženie výživného na plnoleté dieťa. Vzhľadom na rozsah
podaného odvolania bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie správnosti postupu a rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým v celom rozsahu zamietol návrh oprávnenej na zvýšenie výživného a závislý
výrok o trovách konania. V časti zamietnutia návrhu povinného na zníženie výživného odvolanie podané
nebolo, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

11. Odvolateľka namietala nedostatky v skutkových zisteniach súdu a jeho právnom posúdení veci,
avšak odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu nezistil
žiadne také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť jeho
rozhodnutia.

12. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti podaného
návrhu oprávnenej, pričom zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie, ktorý na vec aplikoval správne

hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a argumentáciou prvoinštančného súdu, ktorej niet
čo vytknúť a na ktorú v podrobnostiach s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje, keď ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti a vzhľadom na odvolacie námietky sa však

žiada doplniť nasledovné:

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s

ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,aleboobjektívne-vývojom
životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná,
takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a
porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa

vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný
stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom,
ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb
súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom
ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby súd mohol dospieť k záveru buď o

podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami
rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomeroch v nadväznosti
na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a
podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného
ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

15. Súd prvej inštancie vyššie uvedené rešpektoval a správne sa zameral na zistenie, či došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného dieťaťa ako aj výživou povinných rodičov
od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností vykonanej rozsudkom Okresného súdu Pezinok zodňa 15.10.2020, č.k. 12P/275/2018-225 a preskúmal pomery na strane účastníkov konania v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom porovnajúc ich s aktuálnymi pomermi. Uvedeným postupom
prvoinštančný súd dospel k rovnakému záveru ako dospel po preskúmaní spisu i odvolací súd a síce,

že zmeny pomerov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy výživného neodôvodňujú žiadne zvýšenie
výživného.

16. Navrhovateľka zdôvodňovala podanie návrhu nárastom jej nákladov v súvislosti s vysokoškolským
štúdiom a športovými aktivitami. Z dokazovania vyplynulo, že v čase posledného rozhodovania

o výživnom v konaní č. 12P/275/2018 súd vychádzal zo sumy odôvodnených potrieb vtedy maloletej
oprávnenej vo výške 560 eur zahŕňajúcej školu a s tým spojené aktivity, cestovné, ďalej bežné výdavky
ako stravu, ošatenie a pod., zdravotnú starostlivosť aj voľnočasové aktivity (bez poplatkov na športové
aktivity súvisiace s tenisom, ktoré si dokázala hradiť z vlastnej trénerskej činnosti). Aktuálne odôvodnené
potreby oprávnenej pozostávajú zo školného cca 110 eur mesačne (prepočet na mesiac z ročného
poplatku 1.330 eur), cestovného do školy 80-100 eur mesačne, školských obedov 200 eur mesačne,

poplatku za crossfit 130 eur mesačne, a z bežných výdavkov na ošatenie, stravu, hygienu, kultúru
a pod., pričom mesačné náklady oprávnenej sa pohybujú podľa jej tvrdenia celkovo v sume 650–700
eur. Uvedené v konaní sporné nebolo, keď výška navrhovateľkou tvrdených odôvodnených potrieb
žiadnym zásadným spôsobom nebola spochybňovaná, a bolo tak treba konštatovať, že na strane
oprávnenej došlo od posledného určenia výživného k nárastu nákladov na výživu. Zároveň nebola

sporná skutočnosť, že povinný okrem súdom určeného výživného 280 eur na výživu navrhovateľky
neprispieva. Z vykonaného dokazovania však vyplynula aj tá skutočnosť, že oprávnená je registrovaná
ako držiteľka trénerskej licencie, keďže sa dlhodobo za podpory oboch rodičov vrcholovo venovala
tenisu, a privyrába si popri štúdiu ako trénerka tenisu. Podľa jej vlastného vyjadrenia na pojednávaní
dňa 26.02.2025 máva školu 3 krát do týždňa (nedôvodne preto odvolateľka vytýkala súdu, že vychádzal

z tohto údaja ide o jej vlastné tvrdenie vyplývajúce z obsahu zápisnice z pojednávania) a popri tom
sa venuje trénovaniu detí, pracuje zhruba 3-4 hodiny týždenne, za čo dostáva 15 eur na hodinu
ako zástupkyňa trénerky. I keď teda navrhovateľka napriek jej plnoletosti vzhľadom na dennú formu
vysokoškolského štúdia, ktorým sa pripravuje na budúce povolanie, nie je ešte schopná sama sa živiť
a preto vyživovacia povinnosť jej rodičov pretrváva, súčasne však treba zohľadniť skutočnosť, že táto

je nepochybne schopná pokrývať časť svojich odôvodnených potrieb z vlastných príjmov, ktorých výška
sa pohybuje mesačne medzi 180 eur až 240 eur ( priemer z toho predstavuje 210 eur). Pokiaľ teda
odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jej schopnosti a možnosti živiť
sa, odvolací súd jej nemohol dať za pravdu, pretože nevidel žiadny dôvod neprihliadať na uvedené
príjmy oprávnenej, ktoré je táto bez problémov schopná dosahovať (3-4 hodiny práce týždenne nijakým

spôsobom nezasiahnu do jej štúdia a to aj v prípade, ak v ďalšom semestri má výuku 5 dní v týždni)
a berúc do úvahy okolnosti prípadu, najmä dlhoročnú podporu jej tenisovej kariéry zo strany rodičov,
ktorá vyústila do získania trénerskej licencie a tým aj možnosti zarábať si touto formou, a v neposlednom
rade s prihliadnutím i na skutočnosť, že príjmové pomery rodičov oprávnenej a ich životná úroveň nepatrí
k najvyšším, bolo potom nepochybne dôvodné uvedené príjmy oprávnenej zohľadniť a započítať ich na

úhradu jej potrieb.

17. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti povinného, jeho majetkové pomery a celkovú životnú úroveň
vrátane posúdenia zmeny pomerov, ktorá u neho nastala, podľa názoru odvolacieho súdu boli uvedené
skutočnosti prvoištančným súdom dostatočne zistené a aj správne vyhodnotené. Povinný si od roku

2018, kedy s bývalou manželkou, matkou navrhovateľky, ukončili spoločné podnikanie v oblasti
kozmetiky na území SR, rozšíril a zvýšil kvalifikáciu a stal sa masérom, pričom sa presťahoval do
L., kde aj pracuje. Je zamestnaný ako masér a podľa pracovnej zmluvy, ktorú súdu predložil ( nie je
pravdivé tvrdenie odvolateľky, že by súd nežiadal od otca riadnu pracovnú zmluvu, zmluva je súčasťou
súdneho spisu na čl. 189) pracuje od 03.03.2025 s hrubou mesačnou mzdou 932,50 eur (v čistom cca

760 eur), plus tringelt 35 eur a k tomu dostáva bonusové platby vo výške jedného mesačného platu.
Oprávnená namietala, že prácu maséra s príjmom 786,21 eur mesačne (plus dovolenkový príspevok
123 eur mesačne, plus tringelty) ukončil vo L. dohodou dňa 31.10.2024 a až do 03.03.2025 bol
dobrovoľne nezamestnaný, pričom súd podľa nej pochybil, keď neskúmal, z akého príjmu žil počas tohto
obdobia. Odvolací súd ale nepovažoval za hospodárne a ani potrebné zaoberať sa bližšie obdobím

jeho dobrovoľnej nezamestnanosti, keďže nezamestnanosť povinného v tomto období vôbec v jeho
prospech zohľadňovaná nebola a pri posudzovaní jeho príjmovej situácie súd u neho na absenciu
príjmov neprihliadol. Rovnako v prejednávanej veci nebolo namieste brať do úvahy priemerné platy
masérov v Rakúsku, čo tiež súdu odvolateľka vytýkala, ale bolo potrebné posudzovať konkrétnusituáciu oprávneného, ktorého čistý príjem sa pohybuje v sume cca 1.100 – 1.200 eur mesačne.
V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu povinný riadne a tiež primerane svojmu vzdelaniu,
skúsenostiam a príležitostiam na trhu práce, s prihliadnutím k jeho vyššiemu veku, preukázateľne

zhoršenému zdravotnému stavu a nedostatočným jazykovým znalostiam, dostatočne využíva svoje
schopnosti a možnosti, keď v rámci možností si privyrába aj inak, vybavovaním rôznych záležitostí pre
rodinu p. O. M., u ktorej býva v podnájme. Zákonné podmienky na aplikáciu potencionality príjmov neboli
preto splnené.

18. Správne tiež konštatoval prvoinštančný súd, že oprávnený sotva dokáže zo svojich príjmov
pokrývať vlastné základné potreby a na zvýšenie výživného už nie je priestor. Tak ako každý, aj otec
navrhovateľky musí platiť náklady na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť atď.,
pričom spochybňovanie takejto skutočnosti nemá žiadny racionálny základ a súd tieto náklady musel
zohľadniť. Povinný ponechal nehnuteľnosť, ktorej je podielovým spoluvlastníkom, do bezodplatného
užívania bývalej manželke a deťom ( teda aj navrhovateľke) a iným majetkom nedisponuje. On sám, ak

by aj zostal bývať v SR, musel by takisto vynakladať náklady na prenájom a to isté platí nepochybne
aj v Rakúsku. Pokiaľ ide o vykonávanie dokazovania ohľadom skutočností týkajúcich sa pôžičky na
úhradu dlžného výživného, uvádzaných v čestnom vyhlásení pani O. M., odvolací súd nepovažoval toto
za hospodárne ani účelné, keďže tieto skutočnosti nie sú do takej miery relevantné, aby boli spôsobilé
ovplyvniť predmetné rozhodnutie.

19. Odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení z 25. septembra 2019,
sp. zn. 4Cdo/148/2019, podľa ktorého určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti

(napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie)
sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na
dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre
iné prípady. Aplikujúc uvedené na prejednávaný prípad, bolo treba vychádzať potom z individuálnych
okolností tejto veci, a zohľadňovať nielen vek a odôvodnené potreby oprávnenej, možnosti a schopnosti

povinného, ale i ďalšie faktory majúce vplyv na výšku výživného.

20. V danom prípade suma výživného 280 eur predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom
na majetkové pomery, možnosti a schopnosti povinného a jeho celkový životný štandard, sumu naďalej
primeranú, keď zároveň nie je možné opomínať ani ďalšiu jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej

dcére B., ktorú tiež platí v sume 280 eur (spolu platí výživné v sume 560 eur). Pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného zo strany oprávnenej bolo potom nutné vychádzať zároveň
z jej odôvodnených potrieb a tieto boli ustálené v sume cca 700 eur. Vzhľadom k tomu, že vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, teda nielen otec ale aj matka, u ktorej už niet dôvod
zohľadňovať výkon osobnej starostlivosti o dieťa, pretože navrhovateľka je plnoletá, správny bol postup

prvoinštančného súdu, ktorý aj toto zohľadnil. Pokiaľ matka prispeje oprávnenej rovnakou sumou
výživného ako otec, t.j. 280 eur a zároveň jej poskytuje ubytovanie, ide z jej strany o plnenie si
vyživovacej povinnosti vo výške reflektujúcej jej príjmy, ktoré sú vyššie než príjmy, aké dosahuje otec,
a zároveň odráža právo oprávnenej ako dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča (ktorá životná
úroveň matky je vyššia ako otcova). Zvyšnú časť oprávnených potrieb navrhovateľky si táto dokáže

pokryť z vlastných príjmov trénerky a prídavkov na dieťa, pričom celkovo sa jedná o sumu 830 eur (280
eur + 280 eur + 210 eur + 60 eur), ktorú má mesačne k dispozícií, čo zodpovedá jej aktuálnym potrebám,
resp. je i viac, než aktuálne potrebuje.

21. Vyhodnotiac všetky uvedené skutočnosti považoval aj odvolací súd návrh oprávnenej na zvýšenie

výživného za nedôvodný v celom rozsahu. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý návrh
v celosti zamietol, za použitia ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane správneho
výroku o trovách konania.

22. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,

keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali dovšetkých detailov. Na ďalšiu argumentáciu už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do
zbytočných podrobností teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

24. Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).