Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/162/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123381268
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123381268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: GEOtrans-LOMY, s.r.o.,
so sídlom Tekovská Breznica 593, 966 52 Tekovská Breznica, IČO: 35 703 369, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, 934 05 Levice, IČO: 53 875 303,
proti žalovanému: PURA W, s.r.o., so sídlom Hlavná 5539/2, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 52 216 667,
právne zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 34.922,47 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20Cb/101/2023 - 366 zo dňa 5.6.2024

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20Cb/101/2023 - 366 zo dňa 5.6.2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 20Cb/101/2023 - 366 zo dňa 5.6.2024 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.922,47 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 11,50% ročne zo sumy 34.922,47 Eur od 06.02.2023 do zaplatenia, a to všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I). Druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.922,47 Eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného 15/2022/AS zo dňa 05.12.2022 bola uzavretá
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zmluva o dielo podľa § 536

a nasl. ObZ na odvoz a uloženie odpadu v lome Vígľaš Podrohy zo stavby Tesco Kremnica;
odpady zemina a kamenivo (17 05 04) a výkopová zemina (17 05 06) v celkovom množstve cca
10 000 ton za cenu 10,90 €/t bez DPH. Žalovaný vykonanie diela potvrdil na vážnych lístkoch.
Žalobca dohodnutú cenu diela vyúčtoval faktúrou FV22119 vystavenou 29.12.2022 v sume 94.922,47
Eur, ktorá bola splatná 05.02.2023. Žalovaný z ceny diela zaplatil 2 x 30.000,00 Eur a listom zo
dňa 29.04.2023 potvrdil neuhradenie zostatku predmetnej faktúry v sume 34.922,47 Eur a prisľúbil
pohľadávku zaplatiť čo najskôr. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť cenu diela nesplnil ani na základe

predžalobnej výzvy zo dňa 11.8.2023 v náhradnej lehote do 14.8.2023. Spolu so žalobou doručil súdu
faktúru č. FV22119, Objednávku 15/2022/AS, Cenovú ponuku, vážne lístky, predžalobnú výzvu, list
žalovaného zo dňa 27.04.2023. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Požadoval od žalobcu predloženie
potvrdenia o zhodnotení odpadu, predloženie staziek, záznamov o prevádzke vozidla, ktoré dodnesneboli predložené, výsledkov kontroly vhodnosti prineseného odpadu, a formulár ohlásenia o vzniku
odpadu s tým, že povinnosť predložiť dva prvé dokumenty vyplýva z dohodnutých podmienok medzi
stranami, nakoľko ako uviedol právny zástupca žalobcu, celý ten proces odvozu, a uloženia odpadu

zabezpečil žalobca, tak bez predloženia a porovnania dokumentov žalovaný reálne nevie prekontrolovať
poskytnutie služieb zo strany žalobcu. K uznaniu záväzku uviedol, že poskytovanie služieb žalobcom
trvalo dlhšiu dobu a žalovaný nadobudol podozrenie, či môže byť rozdiel medzi skutočne dodanými
službami a fakturovanými, neuhradil tak zvyšnú časť faktúry a požadoval aj mimo tohto konania
predloženie potrebných dokumentov. Mal za to, že aj v zmysle objednávky je zaviazaný žalobca priložiť

k faktúre potvrdené stazky, prípadne iné dokumenty.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z objednávky 15/2022/AS vyplýva objednanie odvozu a uloženie
odpadu na základe cenovej ponuky. Podľa objednávky bolo potrebné k faktúre priložiť potvrdené stazky
prípadne iné dokumenty. Z faktúry č. FV22119 zo dňa 29.12.2022, splatnej dňa 05.02.2023 súd zistil,
že bola vystavená žalobcom ako dodávateľom, ako odberateľ je uvedený žalovaný. Fakturovaná bola

cena za odvoz a uloženie odpadu. Faktúra znie na sumu 94.922,47 Eur s DPH. Z výpisov z účtu žalobcu
vyplýva, že žalovaný uskutočnil dve platby prislúchajúce k faktúre č. FV22119, a to dňa 23.03.2023
vo výške 30.000,00 Eur a dňa 04.04.2023 vo výške 30.000,00 Eur (č. l. 337 a 337 rub). Platby boli
uskutočnené po splatnosti faktúry.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 323 ods. 1, 2, § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka, § 149, § 151 a § 185 CSP.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami bol sporný celý uplatňovaný nárok žalobcu,
vzhľadom na sporované uznanie dlhu, správnosť fakturácie a zneškodnenie odpadu žalobcom.

6. K uznaniu dlhu a k ustanoveniu § 323 ods. 1 ObZ súd uviedol, že z uvedeného ustanovenia vyplýva,
že uznanie záväzku predstavuje jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi,
pre ktorý zákon požaduje písomnú formu a z hľadiska obsahu vyžaduje len to, aby sa jednalo o
uznanie určitého záväzku. Obchodný zákonník tak požaduje určenie uznaného záväzku bez špeciálnych

požiadaviek na jeho určitosť, na rozdiel od uznania dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý
vyžaduje určenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Pre uznanie záväzku v zmysle Obchodného zákonníka
postačujejednoznačné,určitéazrozumiteľnéidentifikovanieuznávanéhozáväzku,čomožnodosiahnuť,
napr. aj odkazom na splatnú faktúru alebo uzavretú zmluvu. Skutočnosť, že žalovaný po splatnosti
faktúry čiastočne plnil svoj záväzok voči žalobcovi, a to dňa 23.03.2023 vo výške 30.000,00 Eur (č. l.

337) a dňa 04.04.2023 vo výške 30.000,00 Eur (č. l. 337 rub), má za následok uznanie zvyšku dlhu,
a to zvlášť za situácie, ak vyslovene tento dlh z predmetnej faktúry písomne uznal a zaviazal sa ho
uhradiť čo najskôr. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
zvyšku sumy splatnej faktúry vo výške 34.922,47 Eur v dôsledku uznania zvyšku dlhu v zmysle § 323
ods. 1 v spojení s § 407 ods. 3 ObZ. Poukázal na to, že z konania žalovaného, ktorý bez toho, aby

v čase vykonania čiastočných úhrad namietal vykonanie služieb žalobcom v zmysle objednávky alebo
nedostatky fakturácie, zaplatil žalobcovi približne dve tretiny dlžnej sumy po splatnosti faktúry a následne
prisľúbil zaplatenie zvyšnej časti dlžnej sumy, pričom sám žalovaný uviedol príslušné číslo faktúry a
označil konkrétny svoj záväzok, na ktorý čiastkové plnenie vykonal, možno usudzovať, že týmto plnením
žalovaný uznal aj zvyšok záväzku. Uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v

uznanom rozsahu v čase uznania trval. Dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, len ak preukáže opak,
teda neexistenciu záväzku v čase uznania. Súd ďalej poukázal na to, že žalovaný predmetnú faktúru
nevrátilžalobcoviakonedôvodnevystavenúazároveňjučiastočnebezvýhraduhradilvsume60.000,00
Eur, a to dňa 23.03.2023 vo výške 30.000,00 Eur a dňa 04.04.2023 vo výške 30.000,00 Eur, pričom
neprejavil nesúhlas so zvyškom dlhu, naopak, uznal dlh z tejto faktúry a prisľúbil úhradu zvyšku svojho

dlhu.. Súd prvej inštancie preto argumentáciu žalovaného o nedostatku dokumentov k faktúre vyhodnotil
ako účelovú.

7. K tvrdeniu žalovaného, že mu neboli doručené stazky a potvrdenia o zhodnotení odpadu vykonaného
na základe objednávky, súd uviedol, že v objednávke je uvedené, že „k faktúre je potrebné priložiť

potvrdené stazky prípadne iné dokumenty. Bez týchto náležitostí nie je možné vykonať úhradu faktúry. V
prípade, ak faktúra nebude obsahovať všetky náležitosti a doklady, faktúra (Vám) bude vrátená a bude
bežať nová doba splatnosti odo dňa doručenej splatnosti.“ Súd zdôraznil, že z objednávky nevyplýva,
že by žalobca mal k faktúre predložiť výlučne podpísané stazky a k týmto stazkám doložiť prípadneiné dokumenty, ale že má predložiť podpísané stazky prípadne iné dokumenty. Žalobca tak urobil,
keď predložil vážne lístky, pričom každý vážny lístok obsahuje všetky údaje vyžadované žalovaným
uvedením dátumu, času, označenia vážneho lístku, ŠPZ vozidla, označenia materiálu, katalógového

čísla odpadu a množstva v kilogramoch vo vzťahu k odpadom (i) výkopová zemina - katalógové číslo
170506, (ii) zemina s prímesou strusky - katalógové číslo 170504, (iii) struska - katalógové číslo 170504
a všetkých relevantných záznamov o prevádzke nákladného vozidla (žalovaný nešpecifikoval aké
konkrétne záznamy) uvádzané žalovaným na č. l. 352 rub. Vážne lístky boli podpísané za žalovaného
osobami - pánom F. a pani Š., čo žalovaný nespochybnil. Služby boli vykonávané pre spoločnosť

Metrostav Slovakia, a.s., pričom žalovaný mal podľa vedomostí žalobcu už zaplatiť tejto spoločnosti,
čo žalovaný rovnako nespochybnil. Samotným faktom, že žalovaný čiastočne svoj dlh plnil znamená,
že fakturácia žalobcu bola v poriadku. V prípade, ak by aj žalobca nedoručil dokumenty v zmysle
objednávky, malo by to vplyv len na splatnosť faktúry, nie na záver žalovaného, že plnenie nebolo v
zmysle objednávky poskytnuté.

8. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobný nárok je dôvodný a
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu vo výške 34.922,47 Eur za služby vykonané
žalobcom. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo
strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať
popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to vo výške 11,50% ročne zo sumy 34.922,47 Eur od

06.02.2023 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. FV22119).

9. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých navrhol žalobca, nakoľko to
v konaní nepovažoval za dôležité a hospodárne.

10. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal právo na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný má
za to, že v predmetnom konaní došlo k vade explicitne uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b)

CSP. Uviedol, že vadou do obsahu základného práva na spravodlivý proces patrí i právo strany
sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia a zákaz svojvoľného
postupu súdu. Súd prvej inštancie sa v konaní dostatočne nevysporiadal s predloženou argumentáciou
žalovaného, pričom ani samotný rozsudok v odôvodení neobsahuje dostatočné vysporiadanie sa s
namietaným právnym a skutkovým stavom v dôsledku čoho žalovaný považuje takéto rozhodnutie za

nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napádaného rozsudku je zrejmé, že súd posúdil právny nárok žalobcu
vo svojej podstate iba na základe ust. 323 ods. 1 OBZ, pričom svoj rozsudok nezaložil na podklade
relevantných právnych a skutkových tvrdení, ktoré vyšli v konaní najavo. Súd sa v konaní absolútne
nezaoberal námietkami žalovaného o porušení zmluvných a zákonných povinností zo strany žalobcu.

12. Súd, podľa žalovaného, nepochybil len pri samotnom odôvodnení napádaného rozsudku, ale
rovnakotaksúddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,pričomsúd
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a predovšetkým neprihliadol na skutočnosti,
ktoré boli preukázané. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalovaného k predloženiu
požadovaných dokumentov prezentuje fakt, že si súd očividne zamieňa jednotlivé dokumenty, keď na

strane 10 rozsudku uvádza, že žalobca splnil požiadavku na predloženie staziek uvedenú v objednávke,
tým že predložil vážne lístky, čo sú dva odlišné doklady slúžiace na preukázanie poskytnutého plnenia
resp. aj na preukázanie nakladania s odpadom. Súd tak očividne nerozlišuje medzi jednotlivými
podkladmi a na základe uvedeného tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný rozporuje
aj záver súdu, že čiastočnou úhradou spornej faktúry uznal zvyšok faktúry. V zmysle § 407 ods. 3 OBZ

je podmienkou pre uznanie zvyšku dlhu fakt, že z čiastočného plnenia možno usudzovať, že plnením
dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Po zistení o možných odchýlkach v dovážanom množstve odpadu, ako
aj o možnom porušovaní predpisov v odpadovom hospodárstve a aj neplnení si zmluvných povinností,
žalovaný oprávnene požadoval predloženie príslušných podkladov a má za to, že z daného hľadiska
nie je možné chápať čiastočnú úhradu spornej faktúry za uznanie zvyšnej časti spornej faktúry zo

strany žalovaného, nakoľko zo strany žalobcu došlo k hrubému porušovaniu dohodnutých zmluvných
podmienok, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo zisteného skutkového stavu.13. Podľa žalovaného, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný
namieta, že súd nesprávne interpretoval a nesprávne aplikoval dotknuté ustanovenia o uznaní dlhu
podľa § 323 OBZ, nakoľko ak by súd dotknuté ustanovenia interpretoval a vecne a procesne správne

aplikoval, potom by musel dôjsť k záveru o nedôvodnosti návrhu žalobcu. Taktiež zdôrazňuje, že
súd spomína a operuje výlučne len s uvedeným ustanovením OBZ, pričom absolútne neodôvodňuje
odmietnutieargumentáciežalovanéhooporušenízmluvnýchazákonnýchpodmienokzostranyžalobcu.
Poukazuje na to, že rovnako súd nesprávne právne posúdi vec aj vtedy, keď vôbec neaplikuje príslušnú
právnu normu, a to normu hmotnoprávnu, či normu procesnoprávnu. Súd tak nesprávne interpretoval

a aplikoval dotknuté ustanovenia Zákona o odpadoch a Vyhlášky, keď tieto právne predpisy vôbec
neaplikoval a neinterpretoval, čoho dôkazom je aj znenie odôvodnenia rozsudku. Rozsudok trpí vadou
nezákonnosti pre nesprávne právne posúdenie veci aj z dôvodu absolútne nesprávneho nepoužitia a
neprihliadnutia na takú právnu normu, ktorú súd použiť mal, no v rozpore so zákonom ju súd nepoužil,
čím súd zaťažil konanie predchádzajúce vydaniu rozsudku a aj samotný rozsudok vadou nezákonnosti.

14. Žalovaný v závere uviedol, že je presvedčený o tom, že rozsudok pramení iba z domnelých záverov
súdu, ktorý vážne vecne i procesne v konaní pochybil. Rozsudok preto musí byť čo možno najskôr
zmenený. Všetky vyššie opísané nedostatky postupu súdu preukázateľne vyústili do nesprávneho a
nezákonného rozsudku.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v

súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave
v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 12.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom
spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy
34.922,47 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom/
dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom, predmetom ktorej bol odvoz a uloženie odpadu v lome
Vígľaš Podrohy zo stavby Tesco Kremnica; odpady zemina a kamenivo (17 05 04) a výkopová zemina
(17 05 06) v celkovom množstve cca 10 000 ton za cenu 10,90 €/t bez DPH. Žalovaný vykonanie prác

potvrdil na vážnych lístkoch a na základe žalobcom vystavenej faktúry č. FV22119 z ceny diela zaplatil 2
x 30.000,00 EUR. Listom zo dňa 29.04.2023 potvrdil neuhradenie zostatku predmetnej faktúry v sume
34.922,47 EUR a prisľúbil pohľadávku zaplatiť čo najskôr. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že čiastočné plnenie zo strany žalovaného má účinky uznania
zvyšku dlhu podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. a žalobca splnil žalovaným namietané dohodnuté zmluvné

podmienky.

20. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a na

zistený skutkový stav správne aplikoval § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 1 Obch. zák. Súd prvej inštancie
dal v odsekoch 26 až 30 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky
a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnostirozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia
dopĺňa odvolací súd nasledovné:

21. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacím dôvodom žalovaného, podľa ktorého je odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie zmätočné a nedostatočné, čím malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho
argumentáciou a rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

22. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae.

23. Ustálená judikatúra ESĽP uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,

na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými
stranami sporu a uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Nedodržanie týchto
požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.

24. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je
aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za
nepresvedčivý, keďže súd reagoval na nosnú argumentáciu žalovaného a vysporiadal sa s ňou. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tieto nesprávne skutkové zistenia vidí v tom,
že podľa súdu ohľadom požadovaných dokumentov zo strany žalovaného nemali strany sporu žiadnu
dohodu a dojednanie obsiahnuté v objednávke ich implicitne nepožadovalo. Namietal, že k úhrade dlžnej
sumy nedošlo včas z dôvodu podmienenosti splatnosti faktúr doložením relevantných dokladov.

27. K uvedenej odvolacej námietke poukazuje odvolací súd na odôvodnenie súdu prvej inštancie v
odseku28,kdesasúddostatočneazrozumiteľnevysporiadalsobsahomobjednávkyakoajpovinnosťou
žalobcu predložiť k faktúre tie - ktoré doklady. Odvolací súd vzhľadom na argumentáciu žalovaného,
že k faktúre neboli pripojené stazky ako podmienka k úhrade faktúry zdôrazňuje, že z objednávky
jednoznačne vyplýva, že k faktúre majú byť priložené „stazky prípadne iné dokumenty“. Keďže v

citovanom slovnom spojení nie je uvedená spojka, je možný iba taký výklad, že k faktúre bolo potrebné
priložiť doklad preukazujúci vykonanie prác, pričom podmienkou nebolo pripojiť výhradne stazky a k
tomu ďalšie dokumenty. Zároveň odvolací súd uvádza, že žalovaný po doručení faktúry túto nevrátil
z dôvodu nevykonania prác ani z dôvodu absencie dokladov, pričom sa sám odvoláva na objednávku.Naopak, zo správania žalovaného bolo zrejmé, že až do začatia súdneho konania nemal výhrady k
vykonaniu prác a ani nenamietal nedodržanie zmluvných podmienok. Ak teda žalobca pripojil k faktúre
vážne lístky ako dôkazy o vykonaní práce, podľa odvolacieho súdu splnil zmluvné podmienky. Odvolací

súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žiadne iné konkrétne dokumenty ako podmienku k
úhrade faktúr si strany sporu nedojednali. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovi vznikol nárok
nazaplatenievykonanímprác,čopreukázalvážnymilístkamiaakmalžalovanýzato,žežalobcanesplnil
zmluvné podmienky, mal podľa objednávky faktúru vrátiť. Z prvoinštančného konania však vyplýva, že
žalovaný nielenže faktúru nevrátil, ale ju aj čiastočne uhradil s prísľubom doplatiť zvyšok dlhu.

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd
nesprávne právne posúdil čiastočné plnenie záväzku zo strany žalovaného ako uznanie zvyšku dlhu.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania zohľadňujúc znenie § 407 ods. 3 Obch. zák. v
spojení s § 323 ods. 2 Obch. zák. za to, že žalovaný vyššie popísanou čiastočnou úhradou záväzok
uznal. Uznaním záväzku prišlo k naplneniu vyvrátiteľnej domnienky, a to že uznaný záväzok v čase

uznania (v čase jednotlivých čiastkových úhrad žalovaného) trval, preto žalovaného zaťažovalo dôkazné
bremeno, aby v súdnom konaní preukázal, že uznaný záväzok v čase uznania neexistoval. Žalovaný
dôkazné bremeno v rozhodovanom spore neuniesol.

29. Podľa § 323 ods. 1, 2 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,

že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávkaveriteľabolavčaseuznaniaužpremlčaná.Zauznanienepremlčanéhozáväzkusapovažujú
aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

30. Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania

zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

31. Z ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít vyplýva, že ustanovenie § 407 ods. 3 Obch.
zák. spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom
prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku) vznik vyvrátiteľnej

domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný). Čiastočné
plnenie záväzku má účinky uznania záväzku, uznanie nastáva konkludentným spôsobom (§ 407 ods. 3
ObZ), nie je potrebný výslovný písomný prejav dlžníka, stačí, ak splní veriteľovi časť záväzku. Čiastočné
plnenie záväzku má účinky uznania záväzku len vtedy, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva
aj zvyšok záväzku. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacia argumentácia žalovaného nemá žiaden

vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie o účinkoch čiastočného plnenia žalovaného ako
uznania zvyšku záväzku s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Účinky uznania záväzku
nastávajú okamihom čiastočnej úhrady záväzku, preto musí byť práve v tomto čase zo správania dlžníka
zrejmé, či dochádza plnením k uznaniu záväzku alebo nie. Ako správne ustálil súd prvej inštancie,
žalovanýžalobcovivrozhodnomčasenevytkolnesprávnosťfaktúrouúčtovanejcenydiela,nespochybnil

rozsah a kvalitu vykonaných prác, nevrátil vystavenú faktúru ako neoprávnenú na prepracovanie,
naopak, zrealizoval dve čiastočné úhrady a listom zo dňa 29.4.2023 oznámil, že eviduje voči žalobcovi
neuhradený záväzok a žiada o trpezlivosť, nakoľko jeho odberatelia sú v omeškaní. Z uvedeného listu
vyplýva, že dôvodom neuhradenia zvyšku dlhu bola výlučne druhotná platobná neschopnosť, žalovaný
nenamietalvykonanieprácaninedodržaniezmluvných podmienok.Zosprávaniažalovanéhotakmožno

jednoznačne uzavrieť, že čiastočným plnením uznal zvyšok dlhu a v konaní sa mu nepodarilo preukázať,
že záväzok v čase uznania neexistoval.

32. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne vecne
a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a podľa §
387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.

33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, odvolací
súd rozhodol, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán.
37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).