Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/238/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125379112
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6125379112.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., toho času pobytom ako navrhovateľka, v konaní
zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov:

matka D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. C., toho času bytom C. C., E. X, a
otec neurčený,
o návrhu navrhovateľky: F. G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. C., F. XXXX/X,
v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhu navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 35P/14/2025 - 18 zo dňa 12. 09. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej A. B. sumou 60 eur mesačne, vždy do

15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, počnúc 1. novembrom 2025.

Toto neodkladné opatrenie bude trvať do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 35P/14/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo

„prvostupňový súd“) nariadil neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Súd maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, dočasne odovzdáva do starostlivosti F. G. E., nar.
XX.XX.XXXX. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 35P/14/2025.

2. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, 3, 4 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“), § 325 ods. 1 a § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok („CSP“).
V odôvodnení zdôraznil princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva týkajúcu sa zvrchovaného záujmu maloletého. Poukázal na správu kolízneho opatrovníka, podľa
ktorej matka dlhodobo nadužíva alkohol, čo sa prejavuje agresívnym správaním v domácnosti, vrátane
incidentov, pri ktorých bola privolaná polícia. Maloletá bola svedkom fyzického útoku matky na jej

partnera, ako aj častých hádok. Partner matky uviedol, že matka pije 4 – 5 krát týždenne, správa sa
nevyspytateľne a o maloletú sa fakticky nestará. Plnoletý syn matky tvrdil, že matka má problémy salkoholom od jeho detstva, je agresívna, hádzala po ňom predmety a pokúsila sa napadnúť partnera
nožom. Matka sama priznala, že má problém v spolužití s partnerom, ktorý rieši konzumáciou alkoholu
s tým, že nemá záujem o liečbu ani terapie. Maloletá sa od 03.09.2025 nachádza v domácnosti

navrhovateľky, kde má samostatnú izbu, je zvyknutá na prostredie a má vytvorené bezpečné podmienky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že právne postavenie maloletého dieťaťa je neisté, keďže zákonný
zástupca neposkytuje osobnú starostlivosť a aktuálny stav nezodpovedá právnemu rámcu, nakoľko
navrhovateľka poskytuje starostlivosť bez právneho titulu, čo vytvára právnu neistotu. Považoval preto
za naliehavé a nevyhnutné zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú do rozhodnutia vo veci samej,

čím sa dosiahne súlad medzi faktickým a právnym stavom. Neodkladné opatrenie bolo nariadené ako
výnimočný zásah do rodinného života, odôvodnený zvrchovaným záujmom dieťaťa.

3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie matka. Dôvodila tým, že
navrhovateľka nežila v spoločnej domácnosti, a preto podľa jej názoru nemohla mať poznatky o jej
fungovaní. Namietala, že privolaná policajná hliadka po preverení situácie nezistila žiadne porušenie a

odišla. Žiadala, aby súd prvej inštancie neprihliadal na výpoveď jej plnoletého syna, ktorého označila
za drogovo závislého, nezamestnaného, bez zdravotnej starostlivosti, s vysokými dlhmi a sklonom ku
klamstvu.
V ďalšom opísala vývoj partnerského vzťahu, v ktorom po dvoch rokoch spoločného života dochádzalo
k občasným hádkam, najmä pre nedostatok komunikácie, žiarlivosť a vekový rozdiel partnerov. Uviedla,

že bola pod kontrolou partnera s tým, že niektoré obvinenia z konzumácie alkoholu vznikli z jej vlastného
konania, keď sa snažila zmierniť napätie v domácnosti. Tvrdila, že hádky sa občas odohrávali aj v
prítomnosti dcéry, považujúc však niektoré tvrdenia partnera za zveličené. Matka ďalej uviedla, že
finančnú starostlivosť o dcéru zabezpečovala výhradne ona, vrátane výdavkov na ošatenie, drogériu,
školské potreby a dovolenky. Spresnila, že pracovala na ranné a poobedné zmeny vrátane každého

druhého víkendu. Priznala, že na nájom neprispievala, ale ostatné výdavky domácnosti hradila ona.
V závere žiadala o opätovné zverenie maloletej do svojej starostlivosti, pričom rozhodnutie
prvostupňového súdu označila za unáhlené a neúplné. Vyjadrila súhlas s kontrolami zo strany úradu
sociálnoprávnej ochrany detí.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporučil napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru na základe posúdenia
skutkového stavu veci. Matka pred kolíznym opatrovníkom opakovane vyjadrila súhlas so zverením
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom odmietla podrobiť sa
potrebnému liečeniu. Kolízny opatrovník napriek tomu, že matka medzičasom zmenila svoje stanovisko,

konštatoval trvajúcu existenciu dôvodov, ktoré viedli k vydaniu napadnutého uznesenia. S prihliadnutím
na prejavenú vôľu maloletej, ktorá sa k rodinnej situácii vyjadrila, ako aj na potrebu zabezpečenia jej
zdravého psychického a fyzického vývinu, bezpečnosti a stability jej výchovného prostredia, odporučil
potvrdiť uznesenie ako vecne správne.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom v ust. § 65 a § 66 CMP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, podľa ktorého v prejednávanej veci bola osvedčená naliehavosť zásahu do pomerov
maloletého dieťaťa, a preto odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru,
podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vychádzal z dovtedy vykonaného dokazovania a podkladov, ktoré mal k dispozícii, pričom

dospel k správnemu záveru, keď rozhodol o dočasnom odovzdaní maloletej do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
preto len konštatuje správnosť jeho záverov (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Skutočnosti uvádzané v odvolaní matkou vzhľadom na ich obsah nemohli mať za následok zmenu

napadnutého rozhodnutia, nakoľko matka ničím neosvedčili nesprávnosť kľúčových skutkových zistení
súdu prvej inštancie, resp. kolízneho opatrovníka. Sama matka vo svojom odvolaní nepoprela, že
konzumovala alkohol, pričom z jej vlastného opisu vyplýva, že tak robila aj v prítomnosti maloletého
dieťaťa. Hoci sa snažila zľahčiť dôvody a okolnosti tohto správania, podľa názoru odvolacieho súduvšak takéto konanie objektívne vytváralo pre maloletú nestabilné a potenciálne ohrozujúce prostredie.
Z obsahu spisu, vrátane správy kolízneho opatrovníka, vyplýva, že maloletá sa v súčasnej starostlivosti
navrhovateľky cíti bezpečne a je spokojná. Vzhľadom na doteraz osvedčené okolnosti je preventívna

ochrana maloletého dieťaťa prostredníctvom neodkladného opatrenia na mieste a v súlade s princípom
najlepšieho záujmu dieťaťa. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je len dočasnou
úpravou, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v tom smere, že maloleté dieťa bude natrvalo

vyňaté z osobnej starostlivosti matky. Prvostupňový súd rozhodne vo veci po riadne vykonanom
dokazovaní, v rámci ktorého bude dôkladne skúmať všetky vyjadrenia účastníkov konania ako aj
predložené dôkazy, vrátane popieranej neprimeranej konzumácie alkoholu matkou.

9. Nakoľko odvolací súd potvrdil rozhodnutie o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti
navrhovateľkyvrámciprebiehajúcehokonaniaozvereniedonáhradnejosobnejstarostlivosti,považoval
za potrebné súčasne uložiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletej; v tomto smere poukazuje
na ust. § 362 veta druhá CMP, podľa ktorého odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj
bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Keďže ustanovenie § 366 CMP umožňuje

neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere, výšku výživného stanovil v sume
60 eur mesačne majúc lustráciou v Sociálnej poisťovni osvedčený hrubý príjem matky za posledné
obdobie (01/2025 - 09/2025) v rozsahu cca 924 eur. Stanovené výživné je povinná uhrádzať od mesiaca
nasledujúceho po rozhodnutí odvolacieho súdu, t. j. od novembra 2025.

10. Matka je povinná poukazovať výživné na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica; toto miesto plnenia sa použije aj v prípade neodkladného opatrenia. Výška výživného
má totiž priamy vplyv na výplatu príspevkov podľa zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu
náhradnej starostlivosti o dieťa, ktoré sa vyplácajú už od momentu zverenia dieťaťa do náhradnej
starostlivosti rozhodnutím o neodkladnom opatrení (podľa § 1 ods. 1 písm. d/ zákona č. 627/2005 Z. z. sa

náhradnou starostlivosťou o dieťa rozumie zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím
súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto
fyzickejosobe).Ustanovenie§45ods.8Zákonaorodine(opoukazovanívýživnéhonaúčetúradupráce,
sociálnych vecí a rodiny) sa, vychádzajúc z jeho účelového výkladu, v tomto prípade použije analogicky,
keďže jeho cieľom je zabezpečiť transparentnosť a kontrolu nad plnením vyživovacej povinnosti v

súvislosti s poskytovaním príspevkov zo strany štátu. Poukazovanie výživného na účet úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny umožňuje efektívnu koordináciu medzi plnením vyživovacej povinnosti rodiča
a poskytovaním štátnej podpory náhradnému rodičovi.

11. Trvanie neodkladného opatrenia o výživnom bude obmedzené do rozhodnutia vo veci samej, keď

následne (v prípade nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti) bude matka povinná platiť výživné
podľa konečného rozhodnutia (§ 44 CMP).

12. O prípadných nárokoch na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 ods. 1 CMP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3(za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).